Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/202/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711213482
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5711213482.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľky: P. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XX, právne zastúpená AK Doc. Adriana Švecová, s.r.o., so sídlom Kominárska
2, 4, Bratislava, proti odporcovi: P.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom MaH. F. XX, O., T. XX, Í., právne
zastúpený JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou so sídlom Cukrová 14, Bratislava, v konaní o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala návrh na určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Správe katastra P. na
LV č. XXXX, a to byt č. X na treťom poschodí vo vchode č. X bytového domu na ul. P. M. X, X, X so

súpisným č. XXXX na parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 651 m2 s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spol. podielom k pozemku v podiele 1/54 sú
zapísané na odporcu, tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM). Uviedla, že ich
manželstvo zatiaľ nezaniklo, aj keď sa vedie rozvodové konanie. Nedošlo teda k zrušeniu BSM ex lege.
Manželstvosodporcomuzatvoriladňa02.10.2004vPrievidzi,zktoréhosaimnarodilidvedcéry.Uviedla,
že má naliehavý právny záujem na určení, že predmetný byt s príslušenstvom patrí do BSM a za daného
stavu v čase podávania návrhu je jediným prostriedkom súdnej ochrany a zodpovedajúcej náprave,
pretože iný spôsob neexistuje. Určovací výrok je nevyhnutný na pojatie predmetných nehnuteľností do

BSM a zápisu zmeny vlastníka týchto nehnuteľností na LV č. XXXX v k. ú. P.. V období, keď kupovali
predmetný byt, odporca jej navrhol, aby o vybavovanie celej záležitosti sa staral len on sám, a preto
mu napísala splnomocnenie, v ktorom súhlasila s kúpou predmetného bytu pre rodinu. Problém nastal v
období, keď začali manželské nezhody a odsťahovala sa aj s deťmi na Slovensko (do tej doby s rodinou
bývala v Anglicku). Prostredníctvom portálu katastra nehnuteľností na internete zistila, že predmetný
byt je zapísaný len na odporcu (hoci ju utvrdzoval v tom, že všetko ohľadne kúpy bytu prebehlo bez
problémov), a preto podala predmetný návrh. Počas trvania manželstva BSM zrušené nemali. Finančné

prostriedky na kúpu predmetného bytu boli použité zo spoločných peňazí a čiastočne im prispel jej otec
finančnými prostriedkami.

Odporca prostredníctvom právnej zástupkyne sa vyjadril tak, že predmetná nehnuteľnosť nemôže
patriť do BSM, a to z dôvodu, že brat odporcu ako darca na základe písomnej darovacej zmluvy mu
poskytol finančné prostriedky a za tieto finančné prostriedky kúpil predmetný byt. Svedčí o tom aj
transakcia,ktorávsúvislostisprevodomvlastníckehoprávakpredmetnémubytubolavykonanáakúpna
cena bola vyplácaná darcom priamo predávajúcemu. Preto výlučným vlastníkom predmetného bytu jejednoznačne odporca a z toho dôvodu navrhovala návrh zamietnuť. Dôvodom pre takéto rozhodnutie je
aj skutočnosť, že navrhovateľka si bola vedomá, že byt je vo výlučnom vlastníctve odporcu, keďže dala
súhlas exekútorovi na zriadenie záložného práva k predmetnému bytu. Spolu s odporcom sú vlastníkmi

dvoch pozemkov pri Trenčíne, na ktorých plánovali postaviť rodinný dom. Oba tieto pozemky nadobudli
v čase, keď do vlastníctva odporca nadobudol predmetný byt, teda v roku 2008. Podľa jeho tvrdenia
odporca s navrhovateľkou nemali úmysel predmetný byt kúpiť do spoločného vlastníctva. Tvrdil, že
predmetný byt v súlade s ustanovením § 630 Občianskeho zákonníka nadobudol formou darovania od
svojho brata, ktorý mu daroval finančné prostriedky, z ktorých priamo jeho brat vyplatil celú kúpnu cenu

za byt.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkýň, a to pracovníčok J. W.,
svedka L. X., oboznámil sa so spisom Správy katastra P., sp. zn. V 5349/08, vykonanými obratmi na
účte J. W. v P., rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 19C/11/2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7CoP/267/2012 zo dňa 30.04.2013 a ďalšími listinnými dôkazmi
tvoriacimi súdny spis a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa
02.10.2004. Počas vedenia predmetného sporu bol podaný návrh na rozvod manželstva.

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 19C/11/2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7CoP/267/2012 zo dňa 30.04.2013, právoplatne rozvedené dňom
16.05.2013. Týmto dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Medzi účastníkmi bolo nesporne preukázané, že počas trvania manželstva odporca nadobudol do
výlučného vlastníctva byt nachádzajúci sa v k. ú. P. na ul. P. M., číslo bytového domu X, X, X
s príslušenstvom, a to na základe kúpno-predajnej zmluvy, ktorú uzatvoril odporca ako kupujúci s
predávajúcim G.. F. W.. Predmetná zmluva bola zavkladovaná Správou katastra P., sp. zn. V 5349/08.

Navrhovateľka tvrdila, že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM, pretože na jej kúpu boli použité

spoločné finančné prostriedky, a preto má naliehavý právny záujem na určení, že predmetný byt patrí
do BSM. Tieto skutočnosti preukazovala nie len svojím tvrdením, ale aj tvrdením svedka L. X. (jej otca),
a ktorý sa vyjadril v tom smere, že na kúpu predmetného bytu boli použité finančné prostriedky, ktoré
patrili manželom. On sám mal vedomosť o tom, že chcú kúpiť predmetný byt ako manželia. Dcéra aj
zať sa vyjadrili, že majú záujem tento byt kúpiť a majú to dohodnuté s vlastníkom bytu, pretože v ňom

bývali ako nájomcovia a tieto skutočnosti mu uviedli práve v súvislosti, keď ich bol z tohto bytu sťahovať
do O.. Uvedený svedok potvrdil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka a odporca mu oznámili, že idú kúpiť
predmetný byt a za tým účelom na ich požiadanie poslal určité finančné prostriedky na účet odporcu.
Spýtal sa ich pri tej príležitosti, či majú dostatok peňazí. Vyjadrili sa obaja zhodne, že áno, ale ich majú
na terminovanom vklade. Bolo to v súvislosti s ich požiadavkou, či by im nepožičal peniaze na kúpu

bytu, a potom, keď peniaze uvoľnia z terminovaného vkladu, tak tieto mu vrátia. Svedok sa vyjadril k
takému návrhu tak, že aj on má finančné prostriedky na terminovanom vklade, nech si ich teda vyberú zo
svojho terminovaného vkladu a čo im bude chýbať, tak im doloží. Aj tak učinil, peniaze im nepožičiaval,
ale im ich jednoducho dal, pretože išlo o jeho dcéru a nemal ani úmysel, aby mu dcéra tieto peniaze
v budúcnosti vrátila.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo

výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecívydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednémuz manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z týchto citovaných zákonných ustanovení. Po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že navrhovateľka nemá vo veci naliehavý právny záujem.

Výsluchom navrhovateľky ako účastníčky konania a rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp.
zn. 19C/11/2011, mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené a
prvostupňový rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.05.2013 a týmto dňom došlo zo zákona k zrušeniu BSM.

Súd konštatoval, že medzi účastníkmi predmetného sporu bola zhoda vo výpovedi v tom smere, že

predmetný byt bol nadobudnutý za trvania manželstva. Spornou zostala otázka, z akých finančných
prostriedkov bol nadobudnutý, konkrétne či z prostriedkov patriacich do BSM manželov alebo z
finančných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva odporcu, ktoré získal na základe darovacej
zmluvy od svojho brata, a ktoré tak, ako on tvrdil, použil na kúpu predmetného bytu. V priebehu konania
sa nepodarilo celkom jednoznačne preukázať, z akých finančných prostriedkov reálne predmetný byt

bol zakupovaný. Je zrejmé, že odporca dostal určité finančné prostriedky a tak isto aj navrhovateľka
od svojho otca, ktoré mali byť použité na zakúpenie predmetného bytu. Akým spôsobom tieto finančné
prostriedky boli použité, však obaja účastníci v konaní jednoznačne nepreukázali.

Odhliadnuc od týchto skutkových zistení s prihliadnutím už na citované ustanovenie § 80 písm. c) O.
s. p. súd konštatuje, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo

ohrozené právo navrhovateľa alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Existencia naliehavého
právnehozáujmuuvšetkýchurčovacíchžalôbjezákladnouprocesnoupodmienkouichúspechu.Právny
záujem musí existovať aj v čase, kedy súd rozhoduje rozsudkom vo veci (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Žaloba o
určenie podľa citovaného zákonného ustanovenia spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované
určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či je tu alebo nie je právny vzťah alebo

právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah
sporného právneho vzťahu alebo práva.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za trvania BSM možno pripustiť existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení, že určitá vec patrí do BSM, najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná
na katastri nehnuteľností len na jedného z manželov. Z citovaného zákona vyplýva, že po dobu trvania

manželstva platí zákonná domnienka, že všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva patria do BSM,
a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej úprave zodpovedá formálny zápis v štátom vedenom
registri (vdanomprípadevregistrinehnuteľností).Pokiaľodporcanadobudolpredmetnúnehnuteľnosť
tak,akoontvrdí,zdarovanýchfinančnýchprostriedkovanepatrídoBSM,vzťahujesanaňuustanovenie
§ 143 Občianskeho zákonníka. Právne postavenie navrhovateľky ohľadom predmetnej nehnuteľnosti je

chránené priamo zákonom a nie je daný právny záujem na určení, či vec patrí do BSM.

V tomto konaní mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom
16.05.2013, teda v čase rozhodovania o návrhu navrhovateľky o určení vlastníckeho práva manželstvo
zaniklo. V konaní o vyporiadanie BSM súd bude ako predbežnú otázku riešiť, či majetkové hodnoty, ktoré
sú predmetom konania, skutočne do masy BSM patria a následne ich prikáže niektorému z účastníkov

a rozhodne o finančnej náhrade za takéto prikázanie. Podľa názoru súdu, že otázka spoločného
vlastníctva k určitej veci je v rámci konania o vyporiadanie BSM otázkou predbežnou pre vlastné
vyporiadanie.

Navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM,
pretože ju nadobudol odporca počas trvania ich manželstva a len on je zapísaný ako výlučný

vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdenie navrhovateľky, že určovací výrok súdu je nevyhnutný
na pojatie predmetnej nehnuteľnosti do BSM a na dosiahnutie zápisu zmeny vlastníka predmetnejnehnuteľnosti, je možné vykonať a dosiahnuť v konaní o vyporiadanie BSM. Za danej situácie, kedy
otázka spoločného vlastníctva k určitej veci sa môže dosiahnuť v konaní o vyporiadanie BSM, považoval
návrh navrhovateľky za právne neopodstatnený, pretože nerieši celý obsah sporného vzťahu medzi

účastníkmi konania. V rámci konania o vyporiadanie BSM okrem vlastníctva k jednotlivým veciam, ktoré
tvoria masu BSM, vyporiadava aj pasíva, ktoré sa k predmetnej nehnuteľnosti môžu viazať a rozhodne
v konečnom rozhodnutí aj o finančnej náhrade s prihliadnutím na ustanovenie § 150 Občianskeho
zákonníka. Na základe týchto skutočností po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré pre takéto súdne
rozhodnutie súd prijal, považoval návrh navrhovateľky za právne neopodstatnený a v celom rozsahu

ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.