Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/6/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8006200254
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8006200254.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovesamosudkyňouMgr.MagdalénouŽelinskouvprávnejvecinavrhovateľaTatranský

Permon, a.s., Pribylna č. 1486, právne zastúpený: 1/ JUDr. E. P., advokát, V. č. XX, B., 2/ Mgr. K.
G., advokát, O. Z.. X/A, B., (splnomocnenec na doručenie), 3/ JUDr. J. A., advokát, L. č. XX/A, B.,
proti odporcovi Okresnému úradu v Poprade, Partizánska č. 690/87, Poprad, za účasti Združenie
bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. - pozemkové spoločenstvo, zastúpené P. J., zastúpené
Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova č. 6/87, Poprad, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Poprade č. 64/535/06-Nj zo dňa 11.
januára 2006 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Poprade zo dňa 11.januára
2006 č. 64/535/06-NJ a v r a c i avec Okresnému úradu v Poprade na ďalšie konanie podľa § 250j
ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p..

Z a v ä z u j e odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 923,27 EUR, ktoré je
povinný zaplatiť právnym zástupcom navrhovateľa do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Bývalý Obvodný pozemkový úrad v Poprade rozhodnutím vydaným dňa 11.januára 2006 pod č.
64/535/06-NJ ako orgán príslušný podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov v spojení s
ustanovením § 5 zákona NR SR č. 518/2003 Z.z. a podľa §46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

rozhodol vo veci účastníkov konania za oprávnené osoby P. P., bytom V. č. XX a spol., povinná osoba
Tatranský Permon, a.s., 1486 Pribylina tak, že 1/ spoluvlastníci a majitelia podielov Združenia bývalých
urbarialistov a obyvateľov obce V. - pozemkové spoločenstvo, v zastúpení spoločným zástupcom P. P.,
nar.... podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov spĺňajú podmienky na
priznanie nárokov podľa § 6 ods. 1 písm. e/ zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov tým,
že došlo k odňatiu vlastníctva bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave
a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných

právnych útvarov nasledujúcej nehnuteľnosti: A/pozemky - vložka č. 149/189, mpč. 705/1, CKN 1022/39
- lúka/ zastavaná plocha, kat. územie V., mpč. 678/a/1, CKN 1022/39 - les/zastavaná plocha, s výmerou
9361 m2, kat. územie V. v zmysle geometrického plánu č. 11/99, ktorý vyhotovila Ing. Q., overil Okresný
úrad, katastrálny odbor Poprad dňa 12.05.1999. 2/ Oprávneným osobám sa priznáva vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 1/ tohto rozhodnutia. Zoznam a podiely oprávnených osôb tvoria
prílohu č. 1 tohto rozhodnutia.Výrok rozhodnutia správny orgán odôvodnil tým, že podielnici, spoluvlastníci bývalého Urbárskeho
spoločenstva V. a Urbárske spoločenstvo L. a spol. V. v čase vydania rozhodnutia Pozemkové
spoločenstvo bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V., zastúpení spoločným zástupcom P. P. , ako

oprávnené osoby podľa § 4 ods. 1,2, § 4a zákona č. 229/1991 Zb. si dňa 22.októbra 1991 a podľa §
37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov na Pozemkovom úrade v X. uplatnili
nárok na vydanie nehnuteľností zapísanej v evidencii nehnuteľností ako parcela č. 1448/2 - les o výmere
1,1625 ha v kat. území V. podľa § 6 ods. 1 písm. e/ zákona - prevzatie bez náhrady postupom podľa
zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých

urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že predmet reštitúcie bol odňatý bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb.
o úprave a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov a podobných útvarov a
to účelovým rozhodnutím JNV V. K. pod č. IX/4 - Na - 6630 - 152/1 - 247 les, geometrického plánu č.
1490-25/422-922/59, ako aj rozhodnutím ONV v Poprade, odbor pôd. pod sp.zn.: Pôd. 8/63-Jk zo dňa
05.05.1963 a Pôd. 35-56/1963-Jk zo dňa 06.05.1963, ktoré skutočnosti boli vyznačené v pozemkovej

knihe.

Vo vzťahu k oprávneným osobám uviedol správny orgán, že Bývalí urbársky spolumajitelia obce V. a
Spoločenstvo L. a spol. V. sa, ako aj v minulosti, združili a obnovili pozemkové spoločenstvo Združenie
bývalýchurbarialistovaobyvateľovobceV.podľazákonač.83/1990Zb.apodľa§40zákonač.330/1991
Zb., ktoré zodpovedá ustanoveniam § 31 zákona č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách.

Ďalej mal za preukázané, že H. V. vo vyjadrení zo dňa 03.12.2002 a zástupcovia spoločenstva uviedli,
že sa jedná prakticky o jedno spoločenstvo s tými istými vlastníkmi, ktoré fungovalo pod jediným
predstavenstvom až do roku 1957.

Správny orgán ďalej uviedol, že na uplatňovanie vlastníckych a užívacích práv a náhrad postupom
podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. bol členskou schôdzou dňa 20.11.1990, ako aj na

ďalších schôdzkach, určený podľa stanov spoločenstva a predložených dokladov P. P. a ďalší členovia
predstavenstva a členovia spoločenstva - oprávnené osoby svoje nároky osvedčili matričnými dokladmi
a dedičskými rozhodnutiami do 31.12.1995. Vo vzťahu k identifikácii nehnuteľností bolo konštatované,
že táto bola realizovaná na základe výpisu z pozemkovej knihy kat. územie V. zo dňa 10.03.1993,
identifikácie parciel vyhotovených Strediskom geodézie Poprad pod č. 698/92 zo dňa 14.08.1992 a č.

1516/92 z 23.10.1995.

V súvislosti s výzvou povinnej osoby obvodný pozemkový úrad uviedol, že zástupcovia oprávnených
osôb vyzvali vtedy povinnú osobu OKD, Tatranský Permon, a.s., na uzavretie dohody o vydanie
nehnuteľností, ku ktorej nedošlo z dôvodu, že predmetná parcela je evidovaná ako zastavaná plocha
a ako takú ju nie je povinný vydať. V priebehu ústneho jednania na správnom orgáne dňa 26.05.1997

povinná osoba súhlasila s vydaním predmetnej nehnuteľnosti po vyhotovení geometrického plánu pre
reálne rozdelenie zastavanej plochy, ktorú nemožno vydať a na zastavanú plochu, ktorú je možné
vydať oprávneným osobám. Konštatoval, že povinná osoba vo vyjadrení zo dňa 21.02.2001 uviedla, že
nehnuteľnosť č. 1022/1 zapísaná na LV č. XXX, kat. územie V. je zastavaná, patrí chatovej osade, a preto
sa nevydáva a k novovytvorenej parcele č. 1022/39 sa nevyjadrila aj napriek tomu, že táto je vytvorená

z pôvodnej parcely 1022/1, kat. územie V. a mala k dispozícii aj kópiu geometrického plánu č. 11/99.

Správny orgán konštatoval, že po preskúmaní predložených dokladov a písomností bol vyhotovený
geometrický plán č. 11/99 Ing. Q., overené Okresným úradom, katastrálnym odborom v Poprade pod č.
304/99zodňa12.05.1999,zktoréhomalpreukázané,žečasťnehnuteľnostipodč.1022/39,navrhovaná
ako les, nie je zastavaná, je možné ju vydať , keďže existujúce stavby nebránia lesnému využitiu

pozemku s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ zákona, a to veta za bodkočiarkou. Táto parcela
predstavujenedotknutýlesageometrickýplánplnevyhovujejednaniunasprávnomorgánu26.05.1997s
tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude kultúra - zastavaná plocha na základe žiadosti oprávnených
osôb vrátená samostatným rozhodnutím do lesného pôdneho fondu. Správny orgán argumentoval ďalej
tým, že rozhodnutím ONV v Poprade, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva zo

dňa 03.06.1975 pod č. 3120/75-Ja bola vtedajšia parcela č. 1448/2 s výmerou 1,1625 ha vyňatá z
lesného fondu podľa geometrického plánu č. 761 - 0162/71, pričom prípadná ťažba drevnej hmoty,ktorá doposiaľ nebola vykonaná, podlieha ustanoveniu § 4 vyhlášky č. 183/1969 Zb.. Vyhotoveným
geometrickým plánom mal správny orgán zistené, že časť terajšej nehnuteľnosti č. 1022/1 je zastavaná
a môže slúžiť aj ako oddychová zóna pre rekreantov, z ktorého dôvodu správny orgán v spojení s

ďalšími reštitučnými nárokmi oprávnených osôb vydal rozhodnutie č. 597/2001-dr. Ne, ktorým nepriznal
vlastnícke právo k zastavanej časti nehnuteľnosti č. 1022/1 a za nevydanú nehnuteľnosť priznal
oprávneným osobám náhradu.

Poukázal na priebeh doterajšieho konania s tým, že vo veci rozhodol rozhodnutím č. 552/2001-dr.Ne
zo dňa 09.04.2011, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.: 2S 46/01-33 zo

dňa 06.11.2001 pre procesné pochybenie a to neúplne označenie povinnej osoby. Námietka povinnej
osoby o priznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným vo výroku rozhodnutia správneho
orgánu vyhodnotil súd ako neopodstatnenú. Ďalšie rozhodnutie č. 2054/2001-dr.Ne z 28.12.2001 bolo
zrušené rozsudkom KS v Prešove pod sp. zn.: 2S 46/01 pre procesnú vadu a to nedoručenie všetkým
členomspoločenstva,pričomišloospoločenstvobezprávnejsubjektivity.Týmtorozsudkomsúdzároveň
zamietol námietku povinnej osoby, že na novovytvorenej parcele č. C KN 1022/39 sa nachádza chatová

osada a dal na zváženie, či sa nejedná o prekážku podľa § 11 ods.1 písm. d/ zákona. Rozhodnutie
vydané pod č. PP-349/04-dr.Ne zrušil krajský súd pre procesnú vadu z dôvodu, že zo spisu nebolo
zistené, či správny orgán rozhodoval k tým nehnuteľnostiam, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok
sp. zn.: Sp 33/04-22.

Obvodný pozemkový úrad uviedol, že opätovne vyhodnotil predložené dôkazy, z ktorých mal zistené, že

z časti nehnuteľností mpč. 678/a/1 a mpč. 705/1 bola geometrickým plánom č. 761-0162/71 vytvorená
parcela č. 1448/2 s výmerou 1,1625 ha. Už ako parcela č. 1448/2 bola rozhodnutím ONV v Poprade,
odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva pod č. 3120/75-Ja z 03.06.1975 vyňatá z
lesného fondu a následne hospodárskou zmluvou č. 35/75-2 zo dňa 01.08.1976 odovzdaná Miestnym
národným výborom Mengusovce povinnej osobe. Oprávnené osoby preto podľa takto zistených

informácii požiadali podľa zákona o vydanie nehnuteľností č. 1448/2. Keďže povinná osoba užívala aj
iné vedľajšie nehnuteľnosti, pri spracovaní ROEP, kat. územie V. vznikla parcela č. 1022/1 - zastavaná
plocha s výmerou 24075 m2, do ktorej bola zahrnutá aj parcela č. 1448/2. Novovytvorená parcela č.
1022/39 na základe geometrického plánu č. 11/99, ktorá je predmetom konania, je totožná s parcelou č.
1448/2, z ktorej výmery boli odpočítané zastavané časti a to parcely č. 1022/37, 1022/38, za ktoré bola

oprávneným osobám priznaná náhrada rozhodnutím č. 597/2001-dr.Ne, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.05.2001.

V konaní bolo obhliadkou nehnuteľností dňa 03.06.2004 zistené, že na predmetnej parcele sa nachádza
hustýstromovýporastakoúžitkovýles,vktoromsanenachádzajúžiadneudržiavanéchodníky alavičky,
prípadne vyhradené miesta pre ohniská, ktoré by svedčili o využívaní pozemku pre rekreačné účely ako

oddychová zóna, resp. o inom využívaní tohto pozemku. Po posúdení rozsahu nárokov oprávnených
osôb dospel správny orgán k záveru, že podiely oprávnených osôb o vlastníctve a majetkových podielov
predložených matričných dokladov, dedičských rozhodnutí, s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2
písm. c/, d/, e/ a §4a mal za preukázané, že zoznam oprávnených osôb a ich podiely tvoria prílohu č.
1 napadnutého rozhodnutia. Na základe predložených dokladov dospel správny orgán k záveru, že boli

splnené podmienky na priznanie nárokov podľa § 6 ods. 1 písm. e/ a na rozhodnutie tak, ako upravuje
§ 9 ods. 4 zákona.

V súvislosti s identifikáciou nehnuteľnosti správny orgán konštatoval, že po zrušení rozhodnutia č.
2054/2001-dr.Ne rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.: 2S 17/02-56 povinná osoba na základe
nového geometrického plánu č. 55/2003, v rozpore s ustanovením §5 ods. 3 zákona novovytvorené

parcely č. 1022/1, 1022/57, 1022/58, 1022/63, 1022/66, 1022/67, 1022/70 a 1022/71 previedla na iné
subjekty zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX, kat. územie V.. Podľa § 5 ods. 3 zákona povinná
osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára,
ododňaúčinnostizákonanemôžetietonehnuteľnostipreviesťdovlastníctvainého.Takétoprávneúkony
sú neplatné.Citované rozhodnutie napadol včas podaným opravným prostriedkom podľa tretej hlavy piatej časti
O.s.p. navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol,
že napáda rozhodnutie pre nezákonnosť v celom rozsahu. Citoval ustanovenia zákona č. 229/1991 Zb.

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku § 4 ods. 1, 2, § 6 ods. 1
písm. j/ s tým, že ak správny orgán argumentuje, že bývalí urbársky spolumajitelia sa združili a obnovili
pôvodnépozemkovéspoločenstvo,máísťpotompraktickyojednospoločenstvostýmiistýmivlastníkmi,
ktoré fungovalo s jediným predstavenstvom až do roku 1957 a následne správny orgán uvádza už len
to, že členovia spoločenstva svoje nároky osvedčili matričnými dokladmi a dedičskými rozhodnutiami do

31.12.1995. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na to, že zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov v § 37 ods. 2 upravuje, že na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľností a nárokov
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci)
jedného spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas
majiteľov väčšiny podielov. Možnosť uplatňovania si nároku spôsobom daným § 22a zákona č. 229/1991
Zb. v znení neskorších predpisov (kedy sa na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním

pozemkov podľa ods. 1 a ich ďalším využívaním vlastníci môžu združiť alebo utvoriť lesné spoločenstvo
alebo pozemkové spoločenstvo podľa osobitného predpisu) nebola v čase uplatnenia nároku daná,
keďže táto úprava bola prijatá zmenou tohto zákona, jeho novelou zákonom č. 186/1993 Z.z. účinným
od 26.08.1993.

Navrhovateľ zdôraznil, že zákon č. 229/1991 Zb. v § 13 upravuje lehoty na uplatnenie nároku, právo na

vydanienehnuteľnostipodľa§6môžeoprávnenáosobauplatniťdo31.01.1992.Vprípadeuvedenomv§
6 ods. 1 písm. a/ začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením
práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým
úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. Citovaný zákon v § 9 ods. 1 stanovuje,

že nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie
nehnuteľnosti a povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o
vydaní nehnuteľností.

V tejto súvislosti navrhovateľ konštatoval, že Urbárske spoločenstvo V. listom zo dňa 15.10.1991
uplatnilo nárok na navrátenie lesa v kat. území V. zapísanom ako parcela KN č. 1448/2 - les s výmerou

1,1625 ha vo vzťahu k obchodnej spoločnosti OKD,a.s., Důl Darkov, Karviná. Takéto oprávnenie však
tomuto spoločenstvu vôbec nie je dané, lebo toto nemalo postavenie oprávnenej osoby. Podľa výpisu z
obchodného registra existovala navyše v tom čase len obchodná spoločnosť Ostravsko-karvinské doly,
a.s., so sídlom Ostrava. Odosielateľ výzvy označený ako Urbárske spoločenstvo V. teda adresoval svoju
výzvu neexistujúcej spoločnosti. V tejto súvislosti uviedol, že podľa pôvodného rozhodnutia Obvodného

pozemkového úradu v Poprade č. PP-349/04-dr.Ne bol nárok na pozemkovom úrade uplatnený dňa
22.10.1992. Podľa napadnutého rozhodnutia nárok bol uplatnený dňa 22.10.1991.

Argumentoval tým, že zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov účinný v čase 22.10.1992 v
§ 5 ods. 1 ustanovil, že povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto
zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou

a/ podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo
účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických
osôb po 01.októbri 1990,

b/ cudzích štátov.

Odsek 2 tohto ustanovenia definuje povinnú osobu tak, že osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku

1 drží, sa rozumie:

a/ právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej
a Slovenskej Federatívnej republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia
alebo právo trvalého užívania,b/ pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.

Vzhľadom na toto ustanovenie však postavenie povinnej osoby nemôže mať Tatranský Permon, a.s.,
so sídlom 1486 Pribylina zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č.

10359/L a to už len vzhľadom na to, že k vzniku tejto obchodnej spoločnosti došlo dňa 31.12.1992 a to
pod pôvodným obchodným menom Tatranský Pernom, akciová spoločnosť a na základe toho, že zákon
č. 229/1991 Zb. nadobudol účinnosť dňa 24.06.1991.

Ďalšou námietkou nezákonnosti vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu je aplikácia ustanovenia
§ 11 ods. 1 citovaného zákona, konkrétne písm. d/, podľa ktorého pozemok bol po prechode alebo
po prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak

stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, e/ na pozemku bola zriadená
záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie
genofondu alebo les určený na lesný výskum alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových
šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín. Vzhľadom na to všetko je nemožné pozemok
(pôvodne celý) ani jeho neskôr vznikajúce časti, na ktorý, resp. ktoré ani nebol oprávneným subjektom

a zákonom daným spôsobom uplatnený nárok vydať. Za nesprávny považuje navrhovateľ aj postup
správneho orgánu, pretože z dikcie prvej vety § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. je jasne dané, že
nielen pozemok, ale ani jeho časť nemožno vydať v prípade, že sú splnené ďalej stanovené podmienky.
Ďalší postup Obvodného pozemkového úradu v Poprade, keď tento dal geometrickým plánom rozdeliť
pozemok, je v rozpore s ustanovením zákona vyjadrujúcim imperatívny zákaz vydávania pozemku alebo

jeho časti. Preto považuje navrhovateľ za zbytočné úvahy o rozdelení alebo nerozdelení pôvodného
pozemku parc. č. 1002/1 obchodnou spoločnosťou OKD, Tatranský Permon, akciová spoločnosť, z
ktorého boli jednotlivé pozemky následne oddeľované, pretože toto nemôže mať za následok prípadnú
možnosť deľby pozemku pre účely jeho vydania. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodný pozemok parcela č.
1022/1,ale ani pozemky, ktoré oddelením z neho vznikli, nie je možné za splnenia ostatných podmienok

vydať preto, že to zákon zakazuje a to už vzhľadom na tri prípady vymedzené v § 11 ods. 1 citovaného
zákona.

Navrhovateľ ďalej citoval ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov a to § 46, § 47 ods. 2 prvá veta, § 47 ods. 3 s tým, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí
vôbec preukázateľne neuviedol, ako určil jednotlivé oprávnené osoby, ktorým sa podiely podľa prílohy

majú vydať a v tejto časti je preto rozhodnutie úplne nepreskúmateľné a nie je navrhovateľovi daná
možnosť posúdiť správnosť alebo nesprávnosť tohto určenia, pretože správny orgán nerozhodol podľa
názoru navrhovateľa v súlade s ustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov,
v dôsledku čoho porušil ustanovenia Zákona o správnom konaní a to § 46. Odôvodnenie rozhodnutia
nie je v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní, keď správny orgán v odôvodnení

rozhodnutia neuviedol vzhľadom na rozhodnutie, ktoré vydal, ako i na jeho závažnosť to, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Na základe uvedeného opravného prostriedku tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa

29.10.2009 č. k.: 4Sp 6/06-90, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 11.01.2006 č.
64/535/06-NJ a uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť zúčastnenej osobe trovy konania vo výške
292,46 EUR na účet právneho zástupcu.

O odvolaní navrhovateľa proti uvedenému rozsudku rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa
10.10.2013 pod sp.zn.: 3Sžr/1/2013 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.: 4Sp 6/06-90 zo

dňa 29.10.2009 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti súd poukazuje na
obsah tohto uznesenia. Uviedol, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní dodržať procesné
pravidlá. Rovnako je krajský súd povinný sa dôsledne vyrovnať so všetkými námietkami navrhovateľa,
ich rozsah a včasnosť uplatnenia je súd povinný posúdiť pred vydaním nového rozhodnutia.V odvolaní, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR, navrhovateľ zotrval na petite návrhu. Žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a priznať navrhovateľovi trovy konania.

Nezákonnosť rozsudku krajského súdu vidí navrhovateľ v tom, že nesprávne posúdil otázku

oprávnených osôb, pretože v opravnom prostriedku namietal vo vzťahu k otázke oprávnených osôb,
že navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal oprávnenie osôb uvedených v rozhodnutí
správneho orgánu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti - pozemku parc. EN č. 1448/2 (v
súčasnosti parc. reg. C č. 1022/1) v k.ú. V.. Poukázal na to, že nárok na vydanie nehnuteľností si
uplatnilo Urbárske spoločenstvo V. už 22. októbra 1991, hoci možnosť oprávneným osobám združiť

sa na účely obstarania spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním pozemkov' bola daná až od 26.
augusta 1993 (novelou § 22a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov vykonanou zákonom č. 186/1993 Z. z.). Na
túto námietku napadnutý rozsudok reagoval konštatovaním, že otázka oprávnenej osoby je vyriešená,
s odkazom na predchádzajúce zrušujúce rozsudky krajského súdu v tej istej veci. Toto konštatovanie
však nie je pravdivé z viacerých dôvodov.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 6. novembra 2001, č.k. 2S 46/01-33, sa otázkou oprávnenej
osoby nezaoberal, pretože takáto námietka nebola v tom čase v opravnom prostriedku vznesená a
vyjadril sa len stručne k povahe urbárov a podstate urbárskeho vzťahu podľa historického uhorského
práva. Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. augusta 2002. č.k. 2S 17/02-56, sa vyjadroval len
k otázke, kto je účastníkom konania a dospel k záveru, že sú ním (v dôsledku pretvorenia Združenia

bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. na pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity)
všetci jeho bývalí členovia, nie toto združenie. V rozsudku z 20.mája 2005, č.k. 5Sp 33/04-22, sa
krajský súd v tejto otázke obmedzil na stručné konštatovanie, že vo vzťahu k námietkam navrhovateľov
týkajúcich sa oprávnených osoh [...] rozhodol správny orgán správne bez bližšieho odôvodnenia. Ani z
jedného z vyššie uvedených rozhodnutí neplynie, že by otázka, či bol nárok na vydanie nehnuteľností

uplatnenýoprávnenouosobou,bolajednoznačnevyriešená.Navyše,všetkytietorozhodnutiavpodstate
vyhovovali opravnému prostriedku navrhovateľa, takže navrhovateľ nebol legitimovaný na podanie
odvolania proti ich výroku (porov. R 42/2009) a proti dôvodom odvolanie nie je vôbec prípustné (§
202 ods. 4 v spojení s § 246c O.s.p.). Za tohto stavu preto stručné konštatovanie krajského súdu v
napadnutom rozsudku, že otázka oprávnenej osoby je vyriešená, bez reakcie na konkrétne námietky

navrhovateľa zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku a tým dôvod odňatia možnosti konať pred súdom
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).

Z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu plynie, že nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti
parc. č. 1448/2 v k. ú. V. si uplatnili podielnici, spoluvlastníci bývalého Urbárskeho spoločenstva Q. a
UrbárskespoločenstvoL.aspol.V.,ktorísinaschôdzikonanej20.novembra1990maliurčiťspoločného

zástupcu podľa § 37 ods. 2 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Zároveň však uvádza, že títo spoluvlastníci sa združili a
vytvorili Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. ako občianske združenie podľa zákona
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Zo spisov správneho orgánu plynie,

že toto združenie bolo založené na schôdzi 16.novembra 1990 a registrované Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky k 03. januáru 1991, čím v zmysle § 6 ods. 1 a § 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. sa
stalo právnickou osobou. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S 17/02-61 plynie, že tento súd
považovalzaúčastníkakonaniapredObvodnýmpozemkovýmúradomPopradtotoobčianskezdruženie
od počiatku (až do jeho pretvorenia v roku 1996), nie jednotlivých spoluvlastníkov - podielnikov.

Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že je vylúčené, aby bol nárok uplatnený súčasne jednotlivými
spoluvlastníkmi a ich občianskym združením ako právnickou osobou. Združenie bývalých urbarialistov
a obyvateľov obce V. ako občianske združenie mohlo byť teoreticky oprávnené uplatňovať nároky podľa
zákona č. 229/1991 Zb. najskôr od 26. augusta 1993 v súvislosti s novelizáciou § 22a zákona č.
330/1991 Zb. (i keď text citovaného ustanovenia i jeho systematické zaradenie nasvedčuje skôr jeho

súvislosti s §22, ktorý sa týka zániku užívacích práv, nie súvisu s uplatňovaním reštitučných nárokov).
Pred týmto dňom však toto občianske združenie nemohlo byť v žiadnom prípade na uplatňovanietýchto nárokov oprávnené, ale na ich uplatnenie boli povinné jednotlivé oprávnené fyzické osoby.
Združenie bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V. tak by mohlo nároky uplatniť len ako určený
zástupca (potom tak ale malo urobiť v mene jednotlivých vlastníkov, nie v mene svojom), alebo ako

nadobúdateľ reštitučného nároku (NS SR 4 Cdo 182/2007), čo by však muselo byť objasnené a náležité
preukázané (za náležité preukázanie nemožno vonkoncom považovať, ak správny orgán zisťuje právne
otázky právneho nástupníctva vyjadrením obce V. a zástupcov spoločenstva a na týchto vyjadreniach
zakladá svoje právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ako aj prvostupňového
rozsudku je zrejmé, že tieto zásadné rozpory, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom opravnom

prostriedku, neboli vôbec vyriešené a obe rozhodnutia v tomto smere trpia nepreskúmateľnosťou pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov §205 ods. 2 písm. a/, resp. § 250j ods. 3 O. s. p..

Vyriešenie tohto rozporu má zároveň zásadný vplyv na posúdenie otázky včasnosti uplatnenia nároku.
Ďalším dôvodom nepreskúmateľnosti je rozpor medzi výrokom a dôvodmi napadnutého rozhodnutia
správnehoorgánu,ktorýunikolikrajskémusúdu.hocinaňmalprihliadaťzúradnejpovinnosti(§250jods.
3 O.s.p.). Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. sú oprávnenými osobami fyzické osohy, ktoré spĺňajú

tam uvedené predpoklady. Z ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. plynie, že toto ustanovenie
upresňovalo vecný, nie však osobný rozsah reštitučného oprávnenia. Z napadnutého rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu Poprad (jeho prílohy č. 1) však plynie, že za oprávnenú osobu v
ňom boli uznaná aj Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku a dokonca Slovenská republika - Slovenský
pozemkovýfond.Napriektomusprávnyorgánvosvojomrozhodnutí,anikrajskýsúdvosvojomrozsudku

nijako nevysvetľujú, ako dospeli k záveru, že jednoznačné ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991
Zb. má zahŕňať aj právnické osoby, ba dokonca štát, hoci cieľom tohto zákona malo byť práve navrátenie
vlastníckeho práva odňatého štátom konkrétnym fyzickým osobám. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
resp. rozsudku je pritom dôvodom jeho zrušenia (§ 221 ods. 1 písm. f/, resp. § 250j ods. 3 O. s. p.).

Vo vzťahu k uplatneniu nároku v určenej lehote poukázal na to, že z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č.

229/1991 Zb. plynie, že reštitučný nárok mal byť na pozemkovom úrade (§ 9 ods. 1 citovaného zákona)
uplatnenýnajneskôrdo31.decembra1992.Ikeďzákonnevymedzujepresne,čosarozumieuplatnením
nároku, je nepochybne potrebné, aby v tejto lehote došlo (R 9/2004) pozemkovému úradu podanie, v
ktorom budú individualizované oprávnené osoby, pozemok, ktorý sa má vydať, ako aj opísané skutkové
okolnosti, ktoré umožnia dostatočne individualizovať reštitučný titul. Ak je uplatňovaný nárok zástupcom

v zmysle § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb., musí byť k návrhu pripojené zrozumiteľné, jednoznačné
a nepochybne poverenie spoločného zástupcu (1 Sž-o-KS 168/2004 - Zo súdnej praxe 2/2007).

Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je nezrozumiteľné v otázke, kto a kedy si vlastne uplatnil
reštitučný nárok k pozemku pare. č. 1448/2. Preto je predčasný jeho záver vo štvrtom odseku na s. 2
napadnutého rozhodnutia o určení spoločného zástupcu členskou schôdzou dňa 20. 11. 1990, ako aj

na ďalších schôdzach. Jednak nie je zrejmé, aké ďalšie schôdze má správny orgán na mysli, takže je
jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné. Ďalej, zápisnica z 20. novembra 1990 (v spodnej
časti je však uvedený dátum 20. 11. 1992, tento rozpor však zdá sa správny orgán nijako neodstránil)
sa týka ustanovujúcej schôdze Urbárskeho spol. V. a Urbárskeho spol. L. a spol. V. a spomína sa v nej
vypracovanie stanov a žiadosť o registráciu [...] na Ministerstve vnútra SR. Zo stanov Združenia bývalých

urbarialistov a obyvateľov obce V. (registrovaných na Ministerstve vnútra 3. januára 1991) však plynie,
že tieto boli schválené 16.novembra 1990, teda štyri dni predtým. Z takto zistených časových údajov
ale plynie, že nie je zrejmá súvislosť medzi ustanovujúcou schôdzou z 20.novembra 1990 a Združením
bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V., ktorého stanovy boli v tom čase už schválené. Zápisnica
z 15.novembra 1993, ktorou sa osvedčuje priebeh troch valných zhromaždení (14. októbra 1992, 28.

decembra 1992 a 15. novembra 1993) Urb. spoločenstva v V. a Urb. spoločenstva L. a spol. V. je však
už podpísané s pečiatkou ,Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V., teda občianskym
združením, ktoré malo byť založené na schôdzi 16. novembra 1990. Následne v overovacej doložke
obce sa znova spomína valné zhromaždenie Urb. spoločenstva v V. a Urb. spoločenstva L. a spol. v
V.. Z tejto zápisnice nie je zrejmé, kto a kedy sa jednotlivých valných zhromaždení zúčastnil a ako sa

na nich hlasovalo.Za tohto skutkového stavu tak nie je zrejmé, prečo správny orgán považoval schôdzu z 20. novembra
1990 a následné ďalšie schôdze za schôdze toho istého subjektu, keď minimálne z časového a
obsahového hľadiska medzi schôdzou z 20. novembra a zakladajúcou schôdzou Združenia bývalých

urbarialistov a obyvateľov obce V. zo 16. novembra 1990 takýto záver vôbec neplynie. Ak potom
bol nárok (podľa správneho orgánu) na pozemkovom úrade uplatnený 22. októbra 1991 na základe
členskej schôdze z 20. novembra 1990 (ktorá sa zjavne netýkala Združenia bývalých urbarialistov a
obyvateľov obce V.), potom nemohol prihliadať na zápisnicu z 15. novembra 1993, pretože tá sa naopak
týkala Združenia bývalých urbarialistov a obyvateľov obce V.. Ak to bolo naopak, teda správny orgán

považuje za základ uplatnenia nároku zápisnicu z 15. novembra 1993 Združenia bývalých urbarialistov
a obyvateľov obce V., potom je zjavne nesprávny jeho záver o uplatnení nároku 22. októbra 1991,
keďže v tom čase ešte uznesenie o uplatnení nároku (obsiahnuté v zápisnici z 15.novembra 1993)
neexistovalo;vtakomprípadesasprávnyorgánmalvysporiadaťsobsahovýmináležitosťamizápisnicez
15. novembra 1993 (v zmysle stanoviska vysloveného v 1 Sž-o-KS 168/2004 - Zo súdnej praxe 2/2007).
Všetky tieto nedostatky pritom správnemu orgánu vytkol už Krajský súd v Prešove v rozsudku č.k. 2S

17/02-56, ktorým bol správny orgán viazaný (§ 250r O.s.p.), napriek tomu správny orgán tento právny
názor nerešpektoval, a ani krajský súd v napadnutom rozsudku z toho nevyvodil žiaden procesný záver,
hoci na to bol povinný z úradnej povinnosti (§ 250j ods. 3 O. s. p.). Za týchto okolností je preto napadnutý
rozsudok v prvom rade nepreskúmateľný, čím sa navrhovateľovi odňala možnosť konať pred súdom (§
205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Ak by však bolo možné tento rozsudok

chápať tak, že sa ním krajský súd stotožnil s napadnutým nepreskúmateľným rozhodnutím správneho
orgánu, potom tento rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O. s. p.). Ďalej uviedol, že nárok na vydanie nehnuteľnosti bol uplatnený voči neexistujúcej osobe OKD,
a.s., Důl Darkov, Karviná, keďže od 01.januára 1991 existovala už len akciová spoločnosť Ostravsko-
karvinské doly, akciová společnost, so sídlom Ostrava.

Vo vzťahu k otázke povinnej osoby konštatoval, že povinnými osobami sú podľa § 5 ods. 1 zákona č.
229/1991 Zb. štát resp. právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia. Zákon
č. 229/1991 Zb. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (§ 35), t.j. 24. júna 1991. Povinnou osobou tak
môže byť jedine taká osoba, ktorá k 24. júnu 1991 existovala. Navrhovateľ počas celého správneho
konania poukazoval na to, že podľa údajov obchodného registra navrhovateľ ako právnická osoby

vznikol až 31.decembra 1992, takže je logicky úplne vylúčené, aby 24. júna 1991 mohol existovať
ako povinná osoba. Napriek tomu správny orgán vo svojom rozhodnutí navrhovateľa označuje za
povinnú osobu a v odôvodnení uviedol, že pri jej určení vychádzal z identifikácií parciel vypracovaných
Strediskom geodézie Poprad [...] zo 14. 08. 1992. Správny orgán však nijako neozrejmuje, prečo si
necháva vypracovať identifikáciu parciel k 14. augustu 1992, keď z citovaných ustanovení zákona č.

229/1991 Zb. jednoznačne plynie, že na určenie povinnej osoby je rozhodujúci dátum 24. júna 1991.
Rovnakozodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavôbecniejezrejmé,akosasprávnyorgándopracoval
k záveru, že navrhovateľ je povinnou osobou napriek tomu, že vznikol až jeden a pol roka po rozhodnom
dni. Jeho rozhodnutie je tak v tejto časti nepreskúmateľné, na čo mal krajský súd prihliadať z úradnej
povinnosti (§ 250j ods. 3 O. s. p.).

Odôvodnenierozsudkukrajskéhosúduvtejtočastijezhustenédojedinejvetynastr.9:„AkOKDa.s.celý
majetok združenia vložili do Tatranského Permonu, a.s., stal sa ich právnym nástupcom." Z odôvodnenia
rozsudku však nie je zrejme, z čoho dospel krajsky súd k záveru o vklade do majetku navrhovateľa, keď
z rozhodnutia správneho orgánu takýto záver neplynie a z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že by
súd dopĺňal alebo opakoval dokazovanie. Ďalej z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, čo mal súd

na mysli slovami celý majetok združenia. Napadnutý rozsudok tak v tejto časti trpí nepreskúmateľnosťou
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).

Ak by bol správny orgán riadne vykonával dokazovanie, bol by zistil, že k 24. júnu 1991 bola držiteľom
sporných pozemkov spoločnosť Ostravsko-karvinské doly, akciová společnost, so sídlom v Ostrave.
Správny orgán i súd mal následne zistiť, k akým úkonom došlo po tomto dátume, a posúdiť, aké sú

účinky týchto úkonov na postavenie povinnej osoby. Z ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. je zrejmé,
že postavenie povinnej osoby je neprevoditeľné a mohlo by preto na inú právnickú osobu prejsť len
v dôsledku univerzálnej sukcesie (v podobe zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia). Navrhovateľ však
nevznikol žiadnou z týchto foriem premeny pôvodnej spoločnosti Ostravsko-karvinské doly, akciováspolečnost, ale bol novozaložený zakladateľskou listinou bez právneho predchodcu. Už z toho je zrejmé,
že naň nemohlo prejsť postavenie povinnej osoby v zmysle § 5 zákona č. 229/1991 Zb. Každá iná
forma(vrátanevkladumajetkudozákladnéhoimaniaprávnickejosoby)jeformouprevodu,nieprechodu,

pretože je založená na dvoj- (zmluve) alebo jednostrannom (vyhlásení o vklade majetku) právnom úkone
doterajšieho vlastníka (prevodcu).

Nad rámec vyššie uvedeného považuje navrhovateľ za potrebné poukázať na ničím neodôvodnený
a nevysvetlený odlišný prístup zo strany správneho orgánu k dvom skutočnostiam a vzťahu § 5 ods.
3 zákona č. 229/1991 Zb. k týmto skutočnostiam: kým nadobudnutie sporných pozemkov zo strany

navrhovateľa (po 24. júni 1991) malo podľa neho spôsobiť, že navrhovateľ - napriek § 5 ods. 3 zákona č.
229/1991 Zb. - tieto pozemky nadobudol a stal povinnou osobou, tak ďalší prevod sporných pozemkov
podľa názoru správneho orgánu takéto účinky nemal a navrhovateľ už tieto pozemky spolu s postavením
postavenie povinnej osoby ďalej previesť nemohol. Na takéto odchylné posudzovanie dvoch úplne
rovnakýchsituáciínietpodľanavrhovateľažiadnehodôvodu,pretožetoodporujejednoznačnémuzneniu
ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., a rozhodnutie správneho orgánu je i z tohto dôvodu

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 3 O. s. p.).

Vo vzťahu k nepoužiteľnému geometrickému plánu navrhovateľ poukázal na to, že preskúmavané
rozhodnutie správneho orgánu je založené na geometrickom pláne č. 11/99 vyhotovenom geodetkou
Ing. M. Q.. Tento geometrický plán vychádza zo stavu v katastri nehnuteľností v roku 1999 a jeho účelom
je v podstate rozhraničenie časti vtedy existujúcej parcely č. 1022/1 o výmere 24.075 m2, ktorá je

zastavaná a ktorú nemožno vydať v reštitučnom konaní, a zvyšnej časti parcely, ktorá je označená ako
parcela č. 1022/39 a ktorú možno vydať. Od roku 1999 však došlo v katastri nehnuteľností k podstatným
zmenám - parcela č. 1022/1 bola v roku 2003 rozčlenená na množstvo menších parciel, pričom parcela
č. 1022/39 z geometrického plánu č. 11/99 (pozemok uvedený v napadnutom rozhodnutí správneho
orgánu) v súčasnosti zasahuje už len do niektorých z novovytvorených pozemkov (náčrtok v prílohe),

a to konkrétne pozemkov Parc. č. 1022/56. -/57, -/58, -/63, -/66, -/67, -/70, -71 a -/1. V dôsledku vyššie
uvedených zmien je tak geometrický plán č. 11/99 v zmysle § 96 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR č. 79/1996 Z. z. resp. § 45 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č.
461/2009 Z. z, a S 36a zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápisoch vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) nepoužiteľný na právne účely. Správne orgány, ako

aj súd (§ 154 ods. 1 O.s.p.) sú však povinné založiť svoje rozhodnutia na stave, ktorý tu je v čase vydania
(vyhlásenia). To znamená, že v prejednávanej veci musí byť vytvorený nový geometrický plán. ktorý by
presne rozčlenil jednotlivé novovytvorené parcely na parcele č. 1022/1. Napadnuté rozhodnutie je preto
v tejto časti postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok jeho nesprávnosť (§250j ods. 2 písm. f/
O.s.p.).

Vo vzťahu k nevykonateľnému výroku rozhodnutia uviedol, že parcela 1022/39 zasahuje - po zmenách
vykonaných na katastrálnej mape v roku 2003 - len do novovytvorených parciel 1022/56, -/57, -/58,
-/63, -/66, -/67, -/70, -71 a -/1. Tieto novovytvorené parcely majú pritom rôznych vlastníkov v rôznych
spoluvlastníckych pomeroch. Spoluvlastnícke podiely všetkých oprávnených osôb uvedené v prílohe
č. 1 rozhodnutia správneho orgánu v súčte nepredstavujú jednu celú, ale len 1.191.348/1.321.920, t.j.

približne 90%. Z toho vyplýva, že rozhodnutie tak ako bolo vydané nie je vykonateľné a zapísateľné
do katastra nehnuteľností. Na zapísateľnosť by bolo potrebné, aby ku každej z dotknutých častí parciel
č. 1022/56, -/57, -/58, -/63, -/66, -/67, -/70, -71 a -/1 boli vo výroku, resp. v prílohe rozhodnutia presne
vymedzené spoluvlastnícke podiely nielen oprávnených osôb. ale aj povinnej osoby. resp. v súčasnosti
zapísaných vlastníkov, keďže aj títo v určitých častiach zostávajú naďalej spoluvlastníkmi (keďže celkový

súčet spoluvlastníckych podielov žalovaných nepredstavuje jednu celú). Napadnuté rozhodnutie je preto
v tejto časti postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok jeho nesprávnosť (§ 250j ods. 2 písm. f/
O. s. p.).

Vo vzťahu k nesprávnemu určeniu okruhu účastníkov konštatoval, že podľa § 9 ods. 4 zákona
č. 229/1991 Zb. rozhoduje o vlastníctve oprávnenej osoby pozemkový úrad. I keď citovaný zákon

neustanovuje, v akom type konania sa v týchto veciach rozhoduje, možno z ustanovenia § 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov dospieť k záveru, žeide o správne konanie; tomu napokon napovedá i ustálená prax. Z ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.
nevyplýva osobitná úprava okruhu účastníkov v konaniach o navrátení vlastníctva oprávneným osobám,
v dôsledku čoho sa tu použijú všeobecné ustanovenia §14 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého

je účastníkom ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať
alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. V
prejednávanejvecijezospisovzrejmé,ževsúčasnostisúnajednotlivýchlistochvlastníctvaakovlastníci
parciel č. 1022/56, -/57, -/58, -/63, -/66, -/67, -/70, -71 a -/1, ktoré sú dotknuté napadnutým rozhodnutím
správneho orgánu, zapísané iné osoby než navrhovateľ alebo oprávnené osoby. Rozhodnutie, ktorým

správny orgán vyhovel žiadosti oprávnených osôb o navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľností, tak
síce nebude môcť byť zapísané do katastra nehnuteľností, avšak na ich základe sa osoby uvedené ako
oprávnené v prílohe č. 1 rozhodnutia budú môcť domáhať určenia svojho vlastníckeho práva (pričom
takéto konanie už v skutočnosti prebieha). V tomto súdnom konaní však súd bude v zmysle § 135 ods.
2 O.s.p. viazaný vydaným správnym rozhodnutím a bude z neho musieť vychádzať. Osoby, ktoré sú
tak dnes zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci vyššie uvedených parciel, tak nebudú môcť v

konaní pred súdom uplatňovať žiadne námietky proti správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, čím bude výrazne sťažená ich obrana, pretože proti žalobe o určenie vlastníckeho práva budú
môcť namietať len tie okolnosti, ktorých sa napadnuté správne rozhodnutie netýka. Za tohto stavu tak
nemožno iné než uzavrieť, že tieto osoby budú rozhodnutím správneho orgánu o reštitučnej žiadosti
oprávnených osôb k parcele č. 1448/2 v k. ú. V. priamo dotknuté na svojich právach. V dôsledku toho

sa s týmito osobami malo konať ako s účastníkmi konania v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že už vo veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sp 33/04 podali
opravné prostriedky aj tieto osoby, a to konkrétne AUDIRO spol. s r.o. (v 2.rade) a H1TEC0. s.r.o. (v
3. rade), pričom súd tam konal aj s ďalšími z týchto osôb (viď záhlavie rozsudku z 20. mája 2005.
č.k. 5Sp 33/04-22). Je preto zarážajúce, že v ďalšom konaní Obvodného pozemkového úradu Poprad

s týmito osobami konané nebolo a ani napadnuté rozhodnutie im nebolo doručené (viď rozdeľovník
v závere rozhodnutia). Oprávnené osoby si vo svojej žiadosti uplatnili nárok na navrátenie pozemku
označeného ako parcela č. 1448/2 v k. ú. V. a svoj nárok odvodzujú z toho. že im patrili pôvodné parcely
označené ako mpč. 678/a/l a 705/1. Parcela č. 1448/2 bola vytvorená geometrickým plánom z roku 1971
(č. 761-0162-71). ktorý je založený v spise pozemkového úradu a jeho geometrickú časť navrhovateľ

pripojil v prílohe č. 2 a 3 (zväčšenina mapy pozemkovej knihy) a tabuľkovú časť (stranu vzťahujúcu sa
k parcele č. 1448/2) pripojil v prílohe č. 4. Z tohto geometrického plánu vyplýva, že parcela č. 1448/2
bola vytvorená z piatich dielov - diely „e" a „f" boli pôvodne časťami parcely č. 678/a/l a diel ,“h“ bol
pôvodne časťou parcely 705/1, t.j. tých parciel ktoré pôvodne mali patriť oprávneným osobám resp. ich
právnym predchodcom. K parcele č. 1448/2 však boli zjavne pričlenené aj ďalšie dva diely: „i" a „j" z

tzv. neknihovaných parciel označených ako č. 956 a 904, t. j. parciel, ktoré tvorili tzv. verejný majetok a
neboli vo vlastníctve nikoho, teda ani oprávnených osôb ani ich právnych predchodcov. Tieto diely sú na
priložených mapách označené mriežkovane. Hoci presné odchýlky môže určiť až znalec, už vizuálnym
porovnaním tohto geometrického plánu s geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Q. č. 11/99, ktorý je
podkladom rozhodnutia pozemkového úradu (jeho grafická časť je pripojená k tomuto odvolaniu ako

príloha č. 5), je podľa navrhovateľa zrejmé, že najmä v južnej časti ňou navrhnutá parcela zjavne zahŕňa
ajčasti,ktorézodpovedajúvyššieopísanýmdielom„i"a„j".Tietočastisúnaznačenévpriloženejgrafickej
časti čiarkované. Z týchto dôvodov je rozhodnutie pozemkového úradu nepreskúmateľné, na čo mal
prihliadať i súd (§ 250j ods. 3 O.s.p.), a ak tak neurobil, je nepreskúmateľným aj napadnutý rozsudok
(§ 205 ods. 2 písm. aj O. s. p.).

Vo vzťahu k nerešpektovanie právneho názoru súdu navrhovateľ konštatoval, že už v predchádzajúcich
zrušujúcich rozsudkoch z 26. augusta 2002, č.k. 2S 17/02-56, i z 20. mája 2005, č.k. 5Sp 33/04-22,
súd vytkol správnemu orgánu, že z výroku jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako rozhodol o celej
uplatnenej veci. Oprávnené osoby si totiž podľa súdov uplatnili nárok k parcele č. 1448/2 o výmere
1,1625 ha. Správny orgán vo výroku vrátil vlastníctvo k parcele CKN č. 1022/39 o celkovej výmere

9.361 m2. Z výroku rozhodnutia naďalej nie je zrejmé, ako bolo rozhodnuté o zvyšnej časti uplatnenej
výmery (2264 m2), t.j. uvedená vada nebola napriek jednoznačnému príkazu ustanovenému v § 250r
O.s.p. odstránená. Podobne nebola odstránená ani vada týkajúca sa nedostatočného vysporiadania
s námietkami navrhovateľa ohľadom nemožnosti vydať ani časť predmetného pozemku (podľa § 11
ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.), keď v celom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je tejto otázke

venovaná ani jedna súvislá veta. Obidva tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutéhorozhodnutia správneho orgánu, na ktorú mal súd prihliadať z úradnej povinnosti (§ 250j ods. 3 O. s. p.);
ak tak neurobil, je jeho rozsudok nepreskúmateľný (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).

Oprávnené osoby zastúpené právnym zástupcom sa k opravnému prostriedku vyjadrili v písomnom

podaní zo dňa 24.09.2009 a uviedli, že ak navrhovateľ namieta samotné uplatnenie nároku oprávnenou
osobou, s touto námietkou sa vyrovnal Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 06.11.2001 pod sp. zn.:
2S 17/02 na stranách 6 a 7 a poukazuje na dôvody tam uvedené, s ktorými sa stotožňuje a poukazuje
na to, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí správne uvádza, že oprávnené osoby si svoj nárok na
vydanie veci uplatnili prostredníctvom spoločného zástupcu P. P. podľa § 37 ods. 2 zákona č. 220/1991

Zb., ktorý bol účinný 12.07.1991, teda pred uplatnením nároku. Vzhľadom na uvedené a dôvody
rozsudku Krajského súdu v Prešove v rozsudku citovanom vyššie považujú túto námietku navrhovateľa
za vyvrátenú. V súvislosti s námietkou postavenia navrhovateľa ako povinnej osoby poukázali na to, že
zákon č. 229/1991 Zb. v § 21b ods. 1 upravuje, že ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou
podľa § 5 a § 16 ods. 2, rozhodne príslušný pozemkový úrad. Odsek 3 tohto ustanovenia upravuje, že
rozhodnutia podľa ods. 1 a 2 vydané v správnom konaní nepodliehajú preskúmaniu súdom. Z citovaného

ustanovenia je zrejmé, že súd nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie pozemkového úradu, kto je
povinnou osobou, preto by sa súd nemal touto námietkou navrhovateľa vôbec zaoberať a za povinnú
osobu považovať osobu určenú pozemkovým úradom, teda navrhovateľa.

V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 11 zákona č. 229/1991 Zb. argumentoval tým, že toto ustanovenie
priamo počíta v možnosťou vydania časti pozemku, pri ktorej neexistujú prekážky vydania podľa tohto

ustanovenia a uvedené dedukujú z úvodnej vety, kde zákon rozlišuje medzi pozemkom a jeho časťou,
čo je potrebné vykladať tak, že pokiaľ časť pozemku, ku ktorému bol uplatnený nárok na vydanie, spĺňa
podmienky vydania a nebránia tomu prekážky podľa § 11 citovaného zákona, tak možno vydať i časť
pozemku. Navrhovateľ v opravnom prostriedku neuvádza skutkové ani právne dôvody, ktoré konkrétne
prekážky by mali brániť vydaniu nehnuteľností, resp. ich časti, preto podľa ich názoru vo vzťahu k

prekážkam vydania podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb. neuvádza konkrétne dôvody, pre ktoré by malo
byť napadnuté rozhodnutie nezákonné.

V súvislosti s námietkou nezákonnosti rozhodnutia vo vzťahu k oprávneným osobám považuje tvrdenie
navrhovateľa v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože správny orgán v odôvodnení
podrobnepopísal,akourčiljednotlivéoprávnenéosobyačímtietoosvedčilisvojnárokaveľkosťpodielov

(matričnými dokladmi a dedičskými rozhodnutiami). Podľa názoru oprávnených osôb je napadnuté
rozhodnutie spolu s obsahom spisu bežným postupom riadne preskúmateľné. Ak navrhovateľ tvrdí,
že správny orgán porušil ustanovenie § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní tým, že v napadnutom
rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, je podľa názoru v rozpore s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, v ktorých je

podrobne opísané, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, ako ich správny orgán právne
posúdil a aké dôkazy vykonal v konaní, ako aj ako tieto dôkazy vyhodnotil. Táto námietka navrhovateľa
je všeobecnou citáciou zákona, pričom neuvádza, v ktorej časti rozhodnutia má byť rozhodnutie
vydané v rozpore s citovanými zásadami § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tvrdenie je nekonkrétne,
pretože neuvádza konkrétne nedostatky napadnutého rozhodnutia a podľa ich názoru je toto tvrdenie

navrhovateľa v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia.

Právny zástupca oprávnených osôb vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že námietky
navrhovateľa k uplatneniu návrhu v určenej lehote poukazuje na to, že tvrdenia a argumenty uvedené
v odvolaní nie sú súčasťou opravného prostriedku zo dňa 31.03.2006 a ide o nové dôvody, ktoré s
poukazom na § 250l ods. 2 a § 250j ods. 1 nemôžu byť predmetom preskúmania, pretože súd môže

preskúmať rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, resp. v opravnom prostriedku.
V súvislosti s nesprávnosťou geometrického plánu uviedli, že tvrdenia a argumenty uvedené v odvolaní
nie sú súčasťou opravného prostriedku. Ide o nové dôvody s argumentáciou ako vo vzťahu k námietke
vyššie. Rovnaký názor je prezentovaný aj vo vzťahu k nevykonateľnosti rozhodnutia a naviac túto
situáciu vytvoril protiprávnym konaním sám navrhovateľ, ktorý predával predmetné pozemky tretím

osobám, hoci bol na tieto pozemky uplatnený reštitučný nárok, teda neplatne, pričom o neplatnosti
týchto prevodov sa vedú samostatné konania, po skončení ktorých bude geometrický plán 11/99 opäťslúžiť ako podklad na zápis v katastri nehnuteľností. Vo vzťahu k námietke vydania časti pozemkov,
ktoré oprávneným osobám nikdy nepatrili, uviedli, že tvrdenia a argumenty uvedené v odvolaní nie
sú súčasťou opravného prostriedku. Ide o nové dôvody a rovnaký záver sa vzťahu aj k námietke

nerešpektovania právneho názoru súdu.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul
účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a zistil, že opravný prostriedok
navrhovateľa je dôvodný.

Z predloženého administratívneho spisu správneho orgánu vyplýva, že písomným podaním zo dňa
15.10.1991, ktoré bolo doručené Ministerstvu pôdohospodárstva a výživy SR, Pozemkový úrad Poprad

dňa 22.10.1991 č.sp.: 183/91 bol uplatnený nárok na navrátenie lesa s textom (citácia): „Urbárske
spoločenstvo V. týmto uplatňuje nárok na navrátenie lesa v katastrálnom území V. zapísanou na parcele
EN 1448/2 - les o výmere 1,1625 ha a to v zmysle zákona č. 229/91 Zb. § 9 ods. 1. Členovia urbárskeho
spoločenstva poukazujú na to, že právny úkon o odpredaní uvedeného lesa je neplatný v zmysle
§ 39 a nasl. Občianskeho zákonníka tým, že hospodársku zmluvu o prevode č. 35/75-2 podpísal

nekompetentnýorgán,t.j.MNVMengusovce.Podotýkame,ževzmyslezákonaSNR2/58Zb.boliodňaté
užívacie práva lesov pôvodným urbárskym spoločenstvám, avšak vlastnícke práva boli zachované. Celé
konanie ohľadne odpredania lesa bolo protiprávne. Na túto skutočnosť poukazujeme z dôvodu snahy o
obchádzanie zákona 53/1966 Zb.. V zmysle § 452 a nasl. Občianskeho zákona došlo k neoprávnenému
majetkovému prospechu. Na základe toho žiadame, aby predmetný les na kat. území V. na parcele EN

č. 1448/2 - les o výmere 1,1625 ha bol v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. § 6 písm. p/ vydaný pôvodným
vlastníkom, t.j. Urbárskemu spoločenstvu V..“ Toto podanie je za urbárske spoločenstvo V. podpísaný
P. P., pričom v spise je pripojená aj zápisnica z ustanovujúcej schôdze Urbárskeho spoločenstva V.,
Urbárskeho spoločenstva L. a spol. V. zo dňa 20.11.1990, z ktorej vyplýva, že do predstavenstva boli
navrhnutí a zvolení P. P., X. X., P. J.. XX T. X. L..

Z obsahu výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 149, kat. územie V. vyplýva, že pod rad. č. 7 bolo zapísané
parcelné číslo 705/1 - lúka Úložisko, pôvodne vo výmere 34680 m2, pod rad. č. 3 parc. č. 678/a/1 - les
Kamen s výmerou 170821 m2 pod B1 ako vlastnícke právo býv. Urbárskej obci V. v celku podľa zápisnice
o skutočnej držbe spísanej okresným súdom na Obecnom úrade v V. dňa 31.05.1939 č.j.: NC1 425/39,
č. denníka 847, odpísané zo zápisnice č. 11 tejto knihy a následne uvedené pozemnoknižné parcely boli

zapísané do vložky č. 189, kat. územie V. dňa 11.06.1963, č.d. 785 podľa právoplatného rozhodnutia
Okresného národného výboru, odboru pôdohospodárstva v Poprade zo dňa 05.05.1963 č. Pôd. 8/63-Jk
a zo 06.05.1963 čís. Pôd. 35-56/1963-Jk sa vložilo vlastnícke právo pre Československý štát v správe
Tatranského národného parku v K. E. v celosti.

Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníctva k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku rozsah

pôsobnosti zákona v § 1 ods. 1 upravuje tak, že zákon sa vzťahuje na a/ pôdu, ktorá tvorí
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na
pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,... .

Podľa§4ods.1tohtozákona-oprávnenouosobouještátnyobčanSlovenskejRepubliky,ktorýmátrvalý
pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti

prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 spôsobom
uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe
od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch
uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, alebo ak bola pred uplynutím tejto
lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej Republiky

a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b/dedičzozávetu,ktorýnadobudolvlastníctvo,aleibavmierezodpovedajúcejjehodedičskémupodielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetomustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba
k tejto časti nehnuteľnosti,

c/ deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím

lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,
jeho deti,

d/ rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e/ súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona - povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu

účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou

a/ podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo
účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických
osôb po 01. októbri 1990,

b/ cudzích štátov.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie:

a/ právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia
alebo právo trvalého užívania,

b) pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.

Podľa § 5 ods. 3 - povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe
nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci,
ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva štátu. Také právne úkony sú neplatné. Právo na
náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva
ustanovením § 28 nedotknuté.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku namieta, že oprávnené osoby - fyzické osoby si nárok neuplatnili
v prekluzívnej lehote upravenej v ustanovení § 13 ods. 1 zákona, podľa ktorého právo na nehnuteľnosti
podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods.
1 písm. a/ začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol
výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v

lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred okresným úradom sa
spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 - nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu
na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy
dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dohoda podlieha schváleniu okresným

úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Podľa ods. 3 - rozhodnutie okresného úradu
o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd a podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak k dohode
podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný úrad (v
minulosti obvodný pozemkový úrad).

Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že oprávnené osoby si nárok neuplatnili v zákonom

stanovenej prekluzívnej lehote s poukazom na vyššie citované podanie zo dňa 15.10.1991. Rovnako
sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že takto ani urobiť nemohli. Je notoricky známe, že po roku
1989 začali vznikať spoločenstvá na historickom základe bývalých urbariátov a je nepodstatné, či to bolizdruženia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Nárok uplatnený bol. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 346/00-50 z 27.4.2010, ktorý jednoznačne
uviedol, že pri uplatňovaní reštitučných nárokov je treba pristupovať bez zbytočných formalistických a

byrokratických prístupov, aby spáchaním jednej krivdy nedochádzalo k ďalším krivdám. Je nesporné, že
v konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb. správny orgán má postavenie orgánu verejnej správy definovaný
v § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého správnym orgánom je štátny orgán,
orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej
zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb

a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v §
1 ods.1 upravuje tak, že sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány
rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Že je rozhodovanie o reštitučnom nároku rozhodovaním v
oblasti verejnej správy je nepochybné a nesporné.

V súvislosti s predkladaním plnomocenstva súd poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 1 Správneho

poriadku, podľa ktorého účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu
dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia a podľa ods. 3 tohto
ustanovenia - splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo
plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od
preukazu plnomocenstvom upustiť. V predmetnej veci podľa názoru súdu prichádza do úvahy aplikácia

§ 17 ods. 3, pretože člen predstavenstva konal v záujme členov Združenia bývalých urbarialistov obce
V., a teda správny orgán nepochybil, ak nevyžadoval osobitne plnomocenstvo od všetkých fyzických
osôb ako oprávnených osôb na udelenie plnomocenstva tomuto zástupcovi.

Ak navrhovateľ namieta, že reštitučný nárok oprávnených osôb nebol uplatnený u povinnej osoby
vzhľadom na vznik obchodnej spoločnosti Tatranský Permon, a.s., po účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.,

a preto nemôže byť povinnou osobou, súd poukazuje na to, že s neuplatnením reštitučného nároku
u povinnej osoby zákon č. 229/1991 Zb. nespája žiadnu sankciu, resp. preklúziu nároku a v prípade,
ak reštitučný nárok u povinnej osoby uplatnený nebol, treba vychádzať zo skutočnosti, že k uzavretiu
dohody nedošlo a o uplatnenom reštitučnom nároku rozhoduje správny orgán.

Za dôvodné však považuje súd námietky navrhovateľa vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového

stavu vzťahujúceho sa k určeniu, kto je povinnou osobou k dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.. Ak
oprávnené osoby namietajú, že táto námietka nezákonnosti nebola uplatnená v pôvodnom opravnom
prostriedku, je treba poukázať na to, že ide o procesné pochybenie, ktoré má vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, na ktoré súd prihliada ex offo aplikujúc ustanovenie § 250i ods. 3 v spojení s
ustanovením § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti

a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Okruh účastníkov konania je daný zákonom
č. 229/1991 Zb. určením, že nimi sú iba oprávnená osoba a povinná osoba a aplikácia ustanovenia §
14 ods. 1 Správneho poriadku v predmetnej veci do úvahy podľa názoru súdu neprichádza vzhľadom
aj na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.. Ak oprávnené osoby tvrdia, že o povinnej osobe

rozhodol správny orgán citujúc ustanovenia § 21b ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., súd poukazuje na
to, že s týmto názorom sa nestotožňuje. Ustanovenie § 21b ods. 3 predmetného zákona upravuje,
že rozhodnutie podľa odseku 1 vydané v správnom konaní nepodlieha preskúmaniu súdom, čo však
neznamená, že nemá byť vydané ako čiastkové rozhodnutie v rámci celého reštitučného konania a z
odôvodnenia rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Poprade nevyplýva, žeby túto

otázku posudzoval samostatne a postavenie navrhovateľa ako povinnej osoby naviac nedostatočne a
nepresvedčivo odôvodnil.

Dôvodná je aj námietka navrhovateľa vo vzťahu k nedostatočne zistenému okruhu oprávnených osôb,
pretože z obsahu administratívneho spisu nie je možné zistiť, na základe akých listinných dôkazov
tento správny orgán určil okruh oprávnených fyzických osôb tak, ako sú uvedené v prílohe č. 1

napadnutého rozhodnutia. Dôvodná je aj námietka navrhovateľa vo vzťahu k tej skutočnosti, že v
zozname oprávnených osôb je uvedená aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania a aj Slovenskárepublika - Slovenský pozemkový fond a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani tzv. oprava
realizovaná ako oprava chyby písania, v počtoch v rozhodnutí č. 64/535/06-Nj a č. 1499/535/06-
Nj listom zo dňa 03.08.2006 č. 2012/535/06, v ktorom správny orgán Obvodný pozemkový úrad v

Poprade uviedol, že (citácia): „V priebehu riešenia reštitučných nárokov v zmysle zákona č. 229/1991
Zb. v znení neskorších predpisov v rozhodnutiach č. 64/535/06-Nj a č. 1499/535/06-Nj, ktorými bolo
priznané vlastnícke právo oprávneným osobám, spoluvlastníci a majitelia podielov Združenia bývalých
urbarialistov a obyvateľov obce V. došlo k nesprávnemu napísaniu vlastníckeho podielu SR - Slovenský
pozemkový fond Bratislava a to 77004/1324920 (správne 207576/1321920). Ostatné údaje v rozhodnutí

ostávajú nezmenené. Správny orgán chyby v písaní a v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom
vyhotovení v zmysle § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. opraví kedykoľvek a upovedomí o tom účastníkov
konania.“

Za dôvodnú považuje aj námietku navrhovateľa vo vzťahu k vyhotovenému geometrickému plánu na
oddelenie parcely č. 1022/39, č. 11/99 vyhotoveného dňa 07.04.1999 Ing. M. Q. s úradným overením
podľa § 9 zákona NR SR č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii dňa 11.05.1999 vzhľadom na realizáciu

ROEP v k.ú. V., ale aj na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že napadnuté rozhodnutie, na ktorom bola
vyznačená právoplatnosť, bolo vrátené správnemu orgánu listami zo dňa 22.06.2006 č. Z-1171/2006 s
tým, že záznamovú listinu v katastri nehnuteľností nie je možné zapísať z dôvodu, že stav v priloženom
geometrickom pláne nezodpovedá stavu v KN a taktiež súčet podielov oprávnených osôb nie je uzavretý
na celok, t.j. 100% a ďalší list Správy katastra Poprad zo dňa 11.10.2006 č. Z-2423/2006 s tým, že

citovanú záznamovú listinu v katastri nehnuteľností nie je možné zapísať z dôvodu, že Pozemkové
spoločenstvo k.ú. V. je zapísaná na základe rozhodnutia o schválení dohody o vydaní nehnuteľností č.
1499/535/06 zo dňa 30.06.2006.

Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že nemožno vydať časti nehnuteľností, pretože pre
vydanie nehnuteľností alebo rozsah vydania nehnuteľností je jednoznačne tak, ako uvádzajú oprávnené

osoby vo svojich podaniach. § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. upravuje, že pozemky alebo ich časti
nemožno vydať v prípade, že písm. d/ pozemok bol po prechode alebo vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu a lesnému
využitiu pozemku, a ak má byť aplikované ustanovenie § 11 písm. e/ zákona, podľa ktorého pozemky
alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová

osada, existencia záhradkovej alebo chatovej osady musí byť jednoznačne preukázaná a musí ísť o
legálnu záhradkovú alebo chatovú osadu. Jednoznačným kritériom je, že pozemok alebo časť možno
vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu a lesnému využitiu pozemku. Z doteraz vykonaného
dokazovania sa javí, že predmet konania nie je zastavaný, a že ide o les.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
preto podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Poprade zrušil a vracia vec
odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca v ďalšom konaní je povinný vykonať dokazovanie na zistenie povinnej osoby ku dňu účinnosti

zákona č. 229/1991 Zb., prípadne aj s aplikáciou ustanovenia § 27b ods. 1 tohto zákona vydaním
samostatného rozhodnutia v rámci celého reštitučného konania. Je povinný vyzvať právneho zástupcu
oprávnených osôb na predloženie listinných dôkazov vo vzťahu ku konkrétnej identifikácii oprávnených
osôb, pretože reštitučný nárok môže uplatniť iba člen bývalých urbárnikov obce V., resp. iná oprávnená
osoba tak, ako ju definuje zákon č. 229/1991 Zb. v ustanovení § 4 ods. 1, 2 a to predložením

hodnoverného zoznamu členov bývalého urbariátu obce V., resp. iných oprávnených osôb podľa zákona
s predložením príslušných matričných dokladov, ktoré napriek tomu, že správny orgán tvrdí, že na
základe nich rozhodoval, v spise pripojené nie sú. Dostatočne zistený skutkový musí byť zistený aj
vo vzťahu k identifikácii nehnuteľností, ktorá je predmetom reštitúcie, stav ku dňu účinnosti zákona,
avšak pokiaľ takto identifikované nehnuteľnosti nebudú korešpondovať so súčasným stavom v katastri

nehnuteľností, rozhodnutie okresného úradu nebude spôsobilé na zápis v katastri nehnuteľností. Na
tieto skutočnosti musí správny orgán prihliadať a má rozhodnúť o celom predmete konania.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l
ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní úspech, súd priznal náhradu trov konania tak, že
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 923,27 EUR pozostávajúcich

z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vypočítané podľa § 11 ods. 1 a 4, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18
ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov a v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 33,-- EUR.

Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou JANČO, JAKUBČÁK A
PARTNERI, s.r.o. vo výške 112,48 EUR podľa nasledovného vyčíslenia:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 01.02.2006 vo výške 41,82

Eur + režijný paušál vo výške 5,44 EUR + 19 % DPH vo výške 8,98 EUR,

2. písomné podanie na súd- opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 15.02.2006
vo výške 41,82 EUR + režijný paušál vo výške 5,44 EUR + 19 % DPH vo výške 8,98 EUR.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za oneskorene podané odvolanie zo dňa 14.12.2009
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/6/2006-90 zo dňa 29.10.2009 a za neprípustné

dovolanie zo dňa 18.05.2010 proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/138/2009 zo dňa
08.04.2010. Tieto úkony považoval súd za neúčelné.

Súd ďalej priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia advokátom Mgr. Tomášom Čermákom vo
výške 777,79 EUR podľa nasledovného vyčíslenia:

1. písomné podanie na súd- odvolanie zo dňa 18.04.2013 proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.

k. 4Sp/4/2006-90 zo dňa 29.10.2009 vo výške 130,16 EUR + režijný paušál vo výške 7,81 EUR + 20
% DPH vo výške 27,6 EUR,

2. účasť na pojednávaní dňa 03.12.2013 vo výške 130,16 EUR + režijný paušál vo výške 7,81 EUR +
20 % DPH vo výške 27,6 EUR,

3. náhrada cestovného B.- X. a späť vo výške 59,98 EUR + 20 % DPH vo výške 11,99 EUR,

4. náhrada za stratu času za 24 začatých polhodín vo výške 312,24 EUR + 20 % DPH vo výške 62,44
EUR.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za vyjadrenie zo dňa 25.11.2013, na ktoré
navrhovateľ nebol súdom vyzvaný, a preto tento úkon súd nepovažoval za potrebný na účelné
uplatňovanie jeho práva.

Súd priznal navrhovateľovi aj náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo
výške 33,-- EUR, napriek tomu, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 66,-- EUR, pretože súd
nesprávne postupoval, keď zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,-- EUR.
Preplatok poplatku bude navrhovateľovi vrátený samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).