Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200584
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200584.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: Občianske združenie
Budúcnosť Považského Chlmca, so sídlom Študentská 4/20, 010 03 Žilina, občianske združenie práv.
zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom F. X, XXX XX I., proti žalovanému: Okresný úrad
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníka
konania: Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, v zastúpení Ing. Igor Choma, primátor
mesta, v konaní o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline, odbor
štátnej stavebnej správy, č.k. 2012/00813/KRA zo dňa 09.05.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy, č.
2012/00813/KRA zo dňa 09.05.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) a ods. 3 O.s.p. a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyni Mgr. Soni Grošaftovej, advokátky,
so sídlom v I., trovy konania vo výške 66,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 331,13 Eur z titulu
trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou doručenou na Okresný súd Žilina dňa 29.06.2012 sa žalobca domáhal preskúmania
a zrušenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline

č. k.2012/00813/KRA zo dňa 09.05.2012 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Hôrky č. 3617/2012-11652/2012-OS-MIL zo dňa
24.02.2012 (omylom uviedol zo dňa 12.03.2012) ako stavebného úradu, ktorým podľa § 39 a § 39a ods.
1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodol o umiestnení stavby „Regionálne centrum zhodnocovania biologicky
rozložiteľného odpadu" v meste Žilina na parcelách č. KN 1345/2, 1345/62, 1345/51, 1345/75 k.ú. X. C.
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie").

Vdôvodochrozhodnutiakonštatoval,ževydaniuprvostupňovéhorozhodnutiapredchádzalorozhodnutie
Krajského stavebného úradu č. 2010/01851/Rep zo dňa 09.12.2010, ktoré skoršie prvostupňové
rozhodnutie zrušilo z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal na § 39a, §

126 ods. 1, § 140 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 3 ods. 4 písm. h) Vyhlášky č. 453/2000 Z.z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona a konštatoval, že v predloženej situácii
je zakreslené umiestnenie areálu kompostárne na pozemkoch parcely KN 1345/2, 1345/62, 1345/51,
1345/75 k. ú. X. C. v súlade s požiadavkou Ministerstva životného prostredia SR uvedenou v kapitole
VI. 3 Záverečného stanoviska č. 4007/2009-3.4 b.j. zo dňa 07.04.2010 a to 10 m od brehu - brehovejčiary nadregionálneho biokoridoru rieky Váh (hranica 10-metrového ochranného pásma rieky Váh je
súbežná s hranicou areálu). Konštatoval, že uvedená požiadavka bola splnená a navrhovaný areál
spĺňa požiadavky uvedené v stanoviskách dotknutých orgánov podľa osobitných predpisov. Vo vzťahu

k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, o námietkach žalobcu, konštatoval, že zamietnutie
námietokžalobcu,ktorétvrdilinesúladstavbysúzemnoplánovacoudokumentáciouMestaŽilinauviedol,
že žalobca bol oboznámený nielen s projektovou dokumentáciou stavby a všetkými vyjadreniami
dotknutých orgánov k technologickému riešeniu, ale mal možnosť ako zainteresovaná verejnosť uplatniť
námietky v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, chránené územie a

zdravie ľudí dňa 02.12.2009 na verejnom prerokovaní vyhodnocovacej správy. Nesúhlasné stanovisko
žalobcu bolo zaslané na Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR"), ktoré sa v rámci
procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie týmito námietkami zaoberalo
a vyhodnotilo ich ako nedôvodné. Poukázal na súhlasné stanovisko MŽP SR k navrhovanej činnosti
vydané pod č. 4007/2009-3.4/bj zo dňa 07.04.2010, doplneného v stanovisku zo dňa 20.01.2012. K
obsahu námietok uvedených v odvolaní konštatoval, že námietky boli sčasti totožné s námietkami

uplatnenými v prvostupňovom konaní, že žalobca bol poučený podľa § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.
o koncentračnej zásade správneho konania, na skutočnosť, že v odvolacom konaní sa už neprihliada
na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote. Takouto
námietkou podľa žalovaného je spochybňovanie súladu územného rozhodnutia so záväznou časťou
ÚPN Mesta Žilina. Uviedol, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by navrhovaná stavba bola

navrhovateľom konania takto označená a stavebným úradom aj takto posudzovaná, aj keď možno
navrhovaný areál kompostárne považovať za stavbu, ktorá svojou funkciou slúži širokej verejnosti.

Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ stavebný úrad dôležité písomnosti nedoručoval
verejnou vyhláškou, odňal právo na ochranu pred nepriaznivými imisiami ako aj obťažovaním hlukom
a zápachom právnickým a fyzickým osobám, ktoré vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo

stavbám, ako susedným pozemkom, majú. Navrhovaná činnosť je lokalizovaná v priemyselnej zóne
mesta, v bezprostrednej blízkosti skládky odpadu Žilina - Považský Chlmec, do priestoru využívaného
pre účely odpadového hospodárstva, pričom najbližšia obytná zástavba je mestská časť Strážov a
Považský Chlmec, pričom medzi týmito obytnými zástavbami sú prirodzené aj umelé bariéry. Tieto
existujúce prírodné prekážky, ako aj dostatočná vzdialenosť zariadenia od obytných zón, prispievajú k

tomu, že nedôjde k narušeniu pôdy a kvality života obyvateľov uvedených častí mesta a nie je dôvod
rozširovať okruh účastníkov konania tak, ako to tvrdil žalobca. Poukazoval, že postavenie účastníkov
územného konania podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona priznáva stavebný zákon aj tomu, komu toto
postavenie vyplýva z osobitného predpisu, tým je aj žalobca s poukazom na § 24 až § 27 zákona č.
24/2006 Z.z. Konštatoval, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by postavenia účastníka konania

sa domáhali osobitne aj iní obyvatelia mestskej časti Strážov alebo Považský Chlmec, preto nebol
dôvod rozširovať požiadavky odvolateľov a preto doručovanie dôležitých písomností formou verejnej
vyhlášky by preto, v tomto prípade, bolo neopodstatnené a v rozpore s § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976
Zb. Konštatoval, že postup prvostupňového orgánu, ktorý upustil od ústneho pojednávania bol súladný
so zákonom, nakoľko účastníkom konania bolo umožnené nielen sa vyjadriť do 7-ich dní od predloženia

návrhu, ale aj nahliadnuť do podkladov pre rozhodnutie, čo aj žalobca využil, ako je uvedené v zápisnici
zo dňa 01.02.2012, preto postup prvostupňového orgánu, ktorý upustil od ústneho pojednávania bol
opodstatnený, pretože pre dané územie je spracovaná územno-plánovacia dokumentácia, na základe
ktorej bolo možné návrh posúdiť, a to platný územný plán mesta Žiliny (ÚPN), ktorý komplexne rieši
priestorové a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj,

životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy pre využitie územia. Uviedol, že ÚPN
mesta Žilina v záväznej časti pod znakom 6.35.VS/03 ako prípustnú funkciu v danej lokalite uvažuje
s umiestnením priestoru na spracovanie mestského biologického odpadu kompostovaním, čo však
nestanovuje alebo nepredpisuje kapacitu tohto zariadenia a poukázal, že k navrhovanému spôsobu
zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu, k technológii a kapacite zariadenia sa v zmysle § 37

ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vyjadrilo aj MŽP SR, Sekcia
environmentálneho oddelenia, odbor environmentálneho posudzovania, v Záverečnom stanovisku zo
dňa 12.04.2010 a v jeho doplnení pod č. 3119/2012-3.4/bj zo dňa 20.01.2012, v ktorom posúdili
predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a tvrdenia žalobcu o negatívnom
vplyve navrhovanej činnosti na životné prostredie vyhodnotili ako nepreukázané. Ako neopodstatnené

vyhodnotil tvrdenie, že v danej lokalite musí kapacitne obmedzená prevádzka BRO kompostárne, podľaÚPN, byť iba pre mesto a nie pre región, pretože tým by bolo presiahnuté príslušné funkčné využitie
plochy.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu

z hľadiska ich požiadavky na predloženie geofyzikálneho prieskumu na parcele č. 1345/75, na ktorej
budú spevnené plochy konštatoval, že spevnená plocha bude slúžiť iba ako prístup k jednotlivým
zariadeniamareálu,pričomjejzhotoveniemusíbyťprevedenépodľanávrhuprojektanta,predloženéhov
stavebnom konaní, pri zohľadnení geofyzikálnych podmienok uvedenej parcely s posúdením jej stability
tak, aby nedošlo pri prevádzkovaní k jej poškodeniu, resp. by vyhovovala navrhovanej funkcii a že

touto komunikáciou bude zabezpečená iba prevádzka zariadenia kompostárne v rámci areálu, pričom
budúcu existenciu tejto komunikácie z hľadiska ochrany životného prostredia nevyvrátil a nespochybnil
stanoviská žiadnych z dotknutých orgánov. Spustením stavby do prevádzky sa predpokladá zvýšená
intenzita dopravy tak, ako to vyplýva z bodu 1 písm. a) výrokovej časti rozhodnutia, avšak na jestvujúcej
asfaltovej ceste, ktorá slúži pre všetky jestvujúce stavby v tejto lokalite, ako aj pre jestvujúcu skládku
odpadov, pričom posúdenie predpokladanej intenzity je cca 6 prepráv denne, čo bolo zahrnuté do správy

o hodnotené vplyvu činnosti a bolo vyhodnotené z hľadiska prírastku produkcie emisií z automobilovej
dopravy v dotknutom území ako nulový prírastok, čím nemôže k zmenám kvality ovzdušia dôjsť.
Žalovaný poukazoval, že na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa ust. zákona
č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v jeho platnom znení, navrhovaná činnosť
podlieha povinnému hodnoteniu, pričom Záverečné stanovisko č. 4007/2009-3.4/bj vydané MŽP SR zo

dňa 07.04.2010 jednoznačne konštatuje, že navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na územie
patriace do súvislej európskej sústavy chránených území alebo na územie európskeho významu a na
priaznivý vplyv z hľadiska ich ochrany.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj prvostupňového správneho orgánu, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu

formuloval v nasledovných žalobných bodoch:

Bod 1/

Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným postupom žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu, keď rozhodoval zaujatý správny orgán. Poukázal na § 4 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. a tvrdil, že postup krajského stavebného úradu, ktorý podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.

určil ako príslušný, na prejednanie žiadosti stavebníka Mesta Žilina, stavebný úrad Obce Hôrky, bol
nezákonný. Poukázal, že takéto rozhodnutie je v rozpore s účelom § 119 zákona č. 50/1976 Zb. práve
z dôvodu, že krajský stavebný úrad mal vedomosť o tom, že prvostupňový správny orgán - Obec
Hôrky, ako stavebný úrad, vykonáva svoju pôsobnosť stavebného úradu prostredníctvom zamestnancov
Mesta Žilina, ktorí sú priamo podriadení a existenčne závislí od účastníka konania - navrhovateľa

v správnom konaní - Mesta Žilina. Poukázal, že na prvostupňovom rozhodnutí je vyznačené, že ho
pripravila (vec vybavuje) Ing. F., ktorá je zamestnancom Spoločného stavebného úradu- Stavebný úrad
Nám. obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, teda je zamestnancom Mesta Žilina, ktorý v konaní vystupuje
ako účastník konania. Z tohto dôvodu nemôže byť rozhodnutie Stavebného úradu Obce Hôrky zákonné.
Tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, a to na základe Zmluvy o

spoločnom stavebnom úrade, ktorej platnosť skončila dňom 31.03.2009, keď podľa názoru žalobcu
nebola predĺžená platnosť a účinnosť Zmluvy o spoločnom stavebnom úrade uzavretej 28.02.2003 v
Žiline, ktorá bola dojednaná na dobu určitú, keď účastníci tejto zmluvy, vrátane obce Hôrky sa viazali
každoročne prehodnotiť platnosť dohody na ďalší rok a v prípade potreby s poukazom na obsah
čl. IV, VII a VIII tejto zmluvy upresniť v termíne do 31.03. bežného roka, či dôjde k predĺženiu tejto

dohody alebo nie. Išlo o klasickú prolongačnú klauzulu, na základe ktorej sa skutočne vykonávalo
prehodnotenie platnosti zmluvy a vyslovil právny názor, že dodatok č. 2 platný od 01.04.2008 nezmenil,
ani nedoplnil v znení čl. X ods. 1, ods. 2 Zmluvy o spoločnom obecnom úrade zo dňa 28.02.2003,
a týmto dodatkom platným od 01.04.2008 nebola zavedená neurčitá doba platnosti uvedenej zmluvy.
Aj z tohto dôvodu nebola daná kompetencia zamestnancov Mestského úradu v Žiline pripravovať

podklady pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na organizačný poriadok Obce Hôrky
a konštatoval, že prvostupňové konanie bolo vedené pred Spoločným stavebným úradom, kde celé
konanie viedla, dôkazy a podklady zaisťovala a vyhodnocovala zamestnankyňa Mesta Žilina Ing. F.,označená administratívnou skratkou „vybavuje", preto podľa žalobcu je preukázané, že vo veci konal
správny orgán nielen obsadením zamestnancov, ktorí boli zaujatí, ale naviac zamestnancov iného
správneho orgánu, nie z toho správneho orgánu, ktorý bol na konanie určený rozhodnutím Krajského

stavebného úradu v Žiline.

Bod 2/

Tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu a ani žalovaný
sa nedostatočne zisteným skutkovým stavom vôbec nezaoberal, preto rozhodnutie žalovaného je v
rozpore s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Poukázal, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s
námietkou žalobcu a jeho požiadavkou na geofyzikálny prieskum na parcele č. 1345/75, na ktorej mala

byť vybudovaná spevnená plocha a teda aj s námietkami zvýšenej intenzity dopravy, stability parcely,
ktorá je vytvorená návozom.

Bod 3/

Žalovaný porušil zákon, keď upustil od nariadenia ústneho pojednávania práve v čase, keď územný
plán ešte schválený nebol, čím neboli splnené procesné podmienky na takýto postup. Tvrdil, že územný

plán Mesta Žilina neurčuje verejnoprospešnú stavbu v území, pričom prvostupňový orgán nevychádzal
pri vecnom posúdení z územného plánu Mesta Žilina, keď prinajmenšom nepovažoval za potrebné
posúdiť, podľa dokumentácie, návrh na územné rozhodnutie a keďže vôbec nevyhodnotil rozpor medzi
zakázaným funkčným územím a vôbec konkrétnym určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedol
ako posúdil návrh na územné rozhodnutie, podľa územného plánu Mesta Žilina, práve v súvislosti s

konštatovaným nárastom dopravy a pod.

Bod 4/

Tvrdil, že prvostupňový orgán porušil ustanovenia zákona, keď nedoručoval v konaní verejnou
vyhláškou, poukázal na § 34 ods. 2, § 139 ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. a konštatoval, že pre
posúdenie účastníctva v konaní, je podstatné, či fyzické alebo právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo

iné práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, pričom takýmto právom je aj právo na ochranu pred
nepriaznivými imisiami, ako aj obťažovaním hlukom a zápachom, ako aj právo na pokojné nerušené
užívanie majetku, nakoľko sa jedná o umiestňovanú nehygienickú, hlučnú a dopravne náročnú činnosť
v území a s týmito argumentmi sa v rozhodnutí nevysporiadal. Vyslovil názor, že posudzovaná stavba je
stavba s veľkým počtom účastníkov konania a teda boli splnené zákonné podmienky pre doručovanie

verejnou vyhláškou. Súčasne spochybnil rozsah účastníkov konania, s ktorými prvostupňový správny
orgán a žalovaný konal z dôvodu, že Mestu Žilina bola oznámená petícia občanov, ktorí vyjadrili totožné
stanoviská ako vyjadruje žalobcu a sú inými subjektmi než žalobca, a môžu byť na svojich právach a
právom chránených záujmoch priamo dotknuté, s ktorými správne orgány nekonali.

Účastník konania - Mesto Žilina, žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Stotožnilo sa so skutkovým a

právnym posúdením veci.

Žalovaný žiadal ako nedôvodný návrh zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci.
Poukazoval na svoje rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu.

Podľa § 250d ods. 1 O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu
so spismi orgánu prvého stupňa. Za nesplnenie tejto povinnosti mu súd môže uložiť pokutu do výšky 1

640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie. Odvolanie voči
rozhodnutiu o uložení pokuty vo veci konajúci súd predloží na rozhodnutie príslušnému odvolaciemu
súdu až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšiekonanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Podľa § 32 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, umiestňovať stavby, meniť využitie
územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je

a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,

b) rozhodnutie o využití územia,

c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,

d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, stavebný úrad oznámi
začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne
pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje
námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne

neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o
územné rozhodnutie úplná.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, od ústneho pojednávania
môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia,
na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho

pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie
podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

Podľa § 39 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, v územnom rozhodnutí vymedzí
stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti
v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia

jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane
architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V
rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie
podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť
ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, rozhodnutím o umiestnení
stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie
stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, v podmienkach na umiestnenie
stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc

pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

V žalobe doručenej Okresnému súdu v Žiline 29.06.2012 žalobca označil ako žalovaného Krajský
stavebný úrad v Žilina, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina. Zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých
opatreniach v miestnej štátnej správe s poukazom na § 1 písm. b), sa zrušili krajské stavebné úrady
a ich pôsobnosť s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 345/2012 prešla na obvodné úrady v sídlach

krajov. Účinnosťou zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, bol zrušený čl. 1 zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach miestnej štátnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorý obsahoval aj § 1 a § 2), právnym nástupcom
obvodného úradu v sídle kraja, teda Obvodného úradu Žilina, sa stal okresný úrad v sídle kraja, s
poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z., teda Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a

bytovej politiky, s ktorým súd ako so žalovaným konal (ďalej len „žalovaný").

Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) a 250j ods. 3 O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a to
z nasledovných dôvodov:

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vydaného

podľa § 39 a 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutie o umiestnení stavby.

Územné konanie je upravené v oddiele 8 prvej časti zákona č. 50/1976 Zb. označenom ako územné
konanie, v § 32 - § 42 cit. zákona. Účelom územného konania je aj umiestňovanie stavieb, využívanie
územia a ochrana dôležitých záujmov v území, ktorá sa realizuje na základe územného rozhodnutia,
ktorým je aj rozhodnutie o umiestnení stavby (§ 32 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.). Základným

podkladom pre rozhodovanie v územnom konaní a pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby
je posudzovanie návrhu na umiestnenie v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá je
vymedzená v § 8 - § 15 zákona č. 50/1976 Zb.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podkladmi územného rozhodnutia sú územné plány obcí a
zón, v prípade, že pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie

územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 zákona č. 50/1976 Zb.
a ostatné existujúce podklady podľa § 7a cit. zákona. V prípade, že ani takéto územnoplánovacie
podklady neexistujú, stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia
iné podklady, a to najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom pri miestnom zisťovaní.Zákon č. 50/1976 Zb. vymedzuje v § 37 podklady pre vydanie územného rozhodnutia a správny orgán
je povinný si podklady pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zabezpečiť a v súlade s týmito
podkladmi, a teda v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou rozhodnúť.

Základným podkladom pre konanie a rozhodovanie správnych orgánov je obsah územnoplánovacej
dokumentácie, ktorá bola jedným z podstatných podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline výzvou zo dňa 27.03.2013 (č.l. 71 spisu) vyzval žalovaného na predloženie úplného,
žurnalizovaného, zviazaného a očíslovaného originálu správneho spisu, vrátane originálov dokladov o
doručení rozhodnutí, spolu so spisom správneho orgánu

I. stupňa. Táto výzva bola žalovanému (vtedy Obvodnému úradu Žilina, odbor výstavby a byt. politiky)

doručená a žalovaný predložil súdu správny spis. Tento spis bol predložený nežurnalizovaný a ako súd
zistil, nebol predložený kompletný, nakoľko neobsahoval vôbec územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá
bola podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby.

Pod pojmom spis žalovaného správneho orgánu, podľa § 250d ods. 1 O.s.p. treba rozumieť úplný,
žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálov dokladov

o doručení rozhodnutí (prvá veta judikátu zverejnenom pod č. 66 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
SR č. 4-5/1998, ktorý vychádza z rozsudku NS SR zo 17.10.1997 sp. zn. 4 Sž 40/97) a ktorý je aktuálny
aj v súčasnosti.

Žalovaný napriek výzve krajského súdu na predloženie úplného, žurnalizovaného správneho spisu
týkajúceho sa prejednávanej veci, takýto spis súdu nepredložil, súdu bol predložený nežurnalizovaný

a nekompletný správny spis, nakoľko jeho obsahom nebola územnoplánovacia dokumentácia, z ktorej
žalovaný a prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzali, na ktorú v dôvodoch rozhodnutí poukazovali
aktorábolapodkladomprevydanienapadnutéhorozhodnutiaoumiestnenístavby.Pretosúdpriaplikácii
§ 250j ods. 3 O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil.

Keďže nebol predložený úplný správny spis, lebo neobsahoval územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá

bola relevantná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového
orgánu, súd nemohol preskúmať, či napadnuté rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade s
územnoplánovacou dokumentáciou a či jeho závery, uvedené v rozhodnutí a závery prvostupňového
správneho orgánu, sú vecne správne.

Ďalej krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý vyjadril v dôvodoch rozhodnutia na

str. 5 predposledný odsek, keď konštatoval, že námietkou, ktorú je oprávnený účastník uplatniť, v
súlade s koncentračnou zásadou správneho konania (§ 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.), je námietka
spochybňovania súladu územného rozhodnutia so záväznou časťou ÚPN Mesta Žilina.

Podľa krajského súdu, je povinnosťou stavebného úradu ako orgánu, ktorý rozhoduje o návrhu na
umiestnenie stavby a vydáva rozhodnutia v územnom konaní upravenom v prvej časti oddiel osem

zákona č. 50/1976 Zb., z úradnej povinnosti preskúmať, či navrhované umiestnenie stavby je v súlade s
platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Tieto skutočnosti nie je povinný stavebný úrad preskúmať
iba na základe námietok účastníkov konania, ale ex offo.

K žalobnému bodu 3/

Nakoľko súčasťou správneho spisu nebola územnoplánovacia dokumentácia, nebolo možné ani

vyhodnotiť, či postup žalovaného, ktorý upustil od ústneho pojednávania, bol súladný so zákonom, keď
v § 36 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. umožňuje stavebnému úradu upustiť od ústneho pojednávania
v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno
posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Keďže územnoplánovacia dokumentácia nebola súčasťoupredloženého správneho spisu, krajský súd nemohol vecne preskúmať argument žalobcu, či postup
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorý upustil od ústneho pojednávania, bol súladný
so zákonom.

Z rovnakého dôvodu nebolo možné posúdiť tvrdenie žalobcu, že v čase upustenia od ústneho
pojednávania, nebol záväzne schválený a riadne vyhlásený územný plán pre územie a taktiež nebolo
možné preskúmať charakter umiestňovanej stavby z hľadiska posudzovania verejnoprospešnej stavby v
území a preskúmať námietky, o ktorých žalovaný rozhodol, keď poukazoval na záväznú časť územného
plánu Mesta Žiliny, príslušné regulatívy a tzv. prípustné a neprípustné funkcie z hľadiska ich relevancie.

Ako súd už vyššie konštatoval, z dôvodu nepredloženia úplného správneho spisu, rozhodnutie

žalovaného zrušil pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p. a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

K zrušeniu rozhodnutia žalovaného došlo aj z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., keď
krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne zdôvodnené.

Žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s námietkami žalobcu, ktorý v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu, poukazoval na konkrétne ustanovenia územného plánu Mesta Žiliny, jeho záväznej

časti, na prípustné a neprípustné funkcie, ktoré sú v územnoplánovacej dokumentácii vymedzené,
námietky žalobcu vyhodnotenia posudzovaného funkčného využívania územia obce, v ktorom je
stavba umiestňovaná a charakter stavby ako verejnoprospešnej stavby, na základe ktorých žalobca
spochybňoval správnosť rozhodnutia o umiestnení stavby. Z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.
pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pre nedostatok dôvodov, rozhodnutie zrušil a vrátil

žalovanému na ďalšie konanie tak, aby sa žalovaný so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu v
odôvodnení rozhodnutia riadne vysporiadal.

K žalobnému bodu 1/

Z obsahu predloženého správneho spisu bolo preukázané, že obec Hôrky aj v roku 2012 vykonávala
činnosť stavebného úradu prostredníctvom spoločného obecného úradu (ďalej len „SOÚ") na úseku

územného plánovania stavebného poriadku, prostredníctvom zamestnancov Mesta Žilina, a to na
základe Zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu zo dňa 28.02.2013 v znení jej dodatkov.
Dodatkom č. 2 k uvedenej zmluve, účastníci Zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu zo dňa
28.02.2003, platnosť zmluvy zmenili z doby určitej na dobu neurčitú , s účinnosťou od 01.04.2008 (čl.
VIII bod 2 Dodatku č. 2). Vychádzajúc z účelu a predmetu Zmluvy o zriadení spoločného obecného

úradu (ďalej len „zmluva"), čl. II, čl. III v znení Dodatku č. 2 bola predmetom zmluvy príprava podkladov
na rozhodovaciu činnosť, vrátane drobných stavieb vyžadujúcich ohlásenie, ktoré boli konkrétne
vymedzené v Dodatku č. 2.

Krajský súd má za to, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bola platná a účinná Zmluva o
zriadení spoločného obecného úradu z 28.02.2003, ktorej platnosť na dobu neurčitú bola dohodnutá v

Dodatku č. 2 (čl. VIII bod 2), od 01.04.2008.

Podľa názoru krajského súdu, Obec Hôrky zo zákona má kompetenciu stavebného úradu. Koná
prostredníctvomstarostuavposudzovanejvecirozhodovala,ikeďpodkladyaprípravuprevydanietohto
rozhodnutia jej zabezpečovali, na základe uvedenej Zmluvy o spoločnom obecnom úrade, zamestnanci
Mestského úradu Žilina, zamestnankyňa MsÚ Žilina Ing. F., pričom táto činnosť predchádzala

samotnému vydaniu rozhodnutia prvostupňového orgánu.

Zákonodarca kritériá určenia príslušného orgánu, postupom podľa § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.
bližšie neupravil, preto nemožno bez ďalšieho konštatovať, že pokiaľ zamestnankyňa mestského úradu
zabezpečovala realizáciu postupu, teda prípravu podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia
a prípravu v súlade so Zmluvou o spoločnom obecnom úrade, že by tento postup, bez konkrétnychzistení, bol nezákonný. Takémuto záveru, zodpovedá aj obsah Zmluvy o spoločnom obecnom úrade,
ktorej predmetom bola „príprava podkladov na rozhodovaciu činnosť a nie rozhodovacia činnosť
ako taká, čo predstavuje najmä administratívnu činnosť smerujúcu k zabezpečovaniu podkladov na

vydanie rozhodnutí, príprava materiálov, oznamy o začatí konania, administratívne práce v súvislosti
s predvolávaním účastníkov, vyhotovovanie zápisníc z pojednávaní, účasť na pojednávaniach a
zaznamenávanie obsahu pojednávaní pri ústnych pojednávaniach a pod. I keď uvedený postup
predchádzal aj vydaniu napadnutého prvostupňového rozhodnutia, súd z úradnej činnosti nezistil (a
ani žalobca konkrétnu nezákonnosť postupu v tomto smere v žalobe nenamietal), že by pred vydaním

rozhodnutia prvostupňového orgánu došlo k postupu, ktorý je v rozpore so zákonom. Krajský súd ďalej
poukazuje, že žalobca v správnom konaní nenamietal zaujatosť pracovníčky Ing. F., až v žalobe videl
nezákonnosť rozhodnutia v tom, že podklady a prípravu pre rozhodnutie (postup), ktorý predchádzal
vydaniu prvostupňového rozhodnutia, zabezpečoval zamestnanec Mestského úradu v Žiline. Nakoľko
konkrétna námietka zaujatosti voči Ing. F. podaná žalobcom nebola, nebolo potrebné postupovať podľa
§ 9 zákona č. 71/1967 Zb., preto krajský súd vyhodnotil, že žalobca spochybňuje postup prvostupňového

orgánu, ktorý si prípravu pred vydaním rozhodnutia zabezpečoval prostredníctvom Mestského úradu
Žilina a jeho zamestnancov.

Súd konštatuje, že krajský stavebný úrad naplnil len dikciu § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., keď vo
veci určil iný stavebný úrad, než Mestský úrad Žilina. Zákonodarca v zákona č. 50/1976 Zb., ani v iných
normách neupravuje konkrétne kritériá určenia príslušného stavebného úradu. Pokiaľ krajský stavebný

úrad aplikoval ust. § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., v tomto postupe , súd nezistil nezákonnosť a
nezistil ju ani v postupe, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktorým Obec Hôrky
na základe platnej Zmluvy o spoločnom obecnom úrade realizovala, prostredníctvom zamestnancov
Mestského úradu v Žiline, prípravnú činnosť pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Z obsahu
predloženej Zmluvy o spoločnom obecnom úrade je preukázané, že činnosť zamestnancov Mestského

úradu v Žiline, mala iba administratívny charakter a bola zameraná výlučne na prípravu podkladov pred
vydaním rozhodnutia a netýkala sa konkrétnej rozhodovacej činnosti Obce Hôrky. V konaní nebolo
preukázané, že by priamo rozhodovaciu činnosť realizovali zamestnanci Mestského úradu Žilina.

Súd poukazuje, že prvostupňové rozhodnutie v konaní vydala Obec Hôrky, zastúpená starostom obce,
teda orgán, ktorý je kompetentný konať ako stavebný úrad a bol v súlade s § 119 ods. 3 zákona č.

50/1976 Zb. určený Krajským stavebným úradom v Žiline konať ako stavebný úrad v posudzovanej veci
a tým plne zodpovedá za zákonnosť svojho rozhodnutia a za zákonnosť postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal.

Tento žalobný bod súd vyhodnotil ako nedôvodný.

K žalobnému bodu 4/

Krajský súd uvádza, že žalobca pri aplikácii § 250 ods. 2 O.s.p. sa môže podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p.domáhaťprieskumuzákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánu,vprípade,žepreukáže,
že rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. V posudzovanej veci
žalobca mal status účastníka správneho konania, žalovaný a prvostupňový správny orgán so žalobcom
ako účastníkom správneho konania konal, doručoval mu rozhodnutia a umožnil mu realizáciu práv

účastníka konania (opak ani z obsahu žaloby a tvrdení žalobcu nevyplýva).

Pokiaľ žalobca tvrdí, že účastníkom konania mali byť aj iné osoby - vlastníci susediacich stavieb,
pozemkov,resp.inéosoby,sktorýmisprávneorgánynekonali,keďtvrdí,žeumiestňovanástavbanebola
posudzovaná ako stavba s veľkým počtom účastníkov konania a porušil zákon, keď nezačal územné
konanie oznámením začatia územného konania verejnou vyhláškou, tieto skutočnosti, pokiaľ by boli

preukázané ako dôvodné, nespôsobujú vo vzťahu k postaveniu žalobcu, nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.Žalobca v správnom konaní, aj prieskume podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa môže domáhať iba
preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, na základe porušenia iba tých práv,
ktorésaviažukjehoosobe.Tátonámietkabyboladôvodnáibavtomprípade,kebysožalobcomsprávne

orgány nekonali a ako s účastníkom správneho konania konať mali a týmto nezákonným postupom
zasiahli do jeho práv, resp. ukrátili ho na jeho právach. V týchto intenciách však žalobca žalobné body
neformuloval, ani nepreukázal konkrétny zásah do jeho práv a právom chránených záujmov vo vzťahu
k vydanému rozhodnutiu a postupu správneho orgánu, ktorý začatie územného konania neoznámil
verejnou vyhláškou.

Každý je strážcom svojich práv a pokiaľ má za to, že rozhodnutím a postupom správneho orgánu
bol ukrátený na svojich práva a právom chránených záujmoch, je oprávnený sa v súlade so zákonom
svojich práv domáhať. Nemožno akceptovať názor, že by žalobca sa mohol v prieskume podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p., v konaní 20S/80/2012, domáhať porušenia práv a právom chránených záujmov
iných osôb, teda napr. opomenutých účastníkov správneho konania alebo iných účastníkov správneho
konania.

Krajský súd konštatuje, že žiadny subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby v
prospech inej osoby (časť právnej vety z rozsudku NS SR 5Sž 239/96 zverejneného zo Súdnej praxe
ZPS 8/1998) a žalobca nemá aktívnu legitimáciu, aby sa v žalobných bodoch domáhal prieskumu a
zrušenia rozhodnutia žalovaného na skutkových a právnych dôvodoch, ktoré sa viažu k inej osobe
účastníka správneho konania alebo k osobe opomenutého účastníka správneho konania. Naviac

žalobca nepreukázal, že začatie územného konania o umiestnení posudzovanej stavby, pokiaľ nebolo
oznámené verejnou vyhláškou, zasiahlo do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako účastníka
konania. Súd vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný.

S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodnutie žalovaného zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm.
d) a ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalovaný je povinný, vo väzbe

na odvolacie dôvody žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ďalšom konaní svoje rozhodnutie
riadne zdôvodniť a v prípade prieskumu rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je povinný
poskytnúť kompletný, žurnalizovaný, originálny správny spis, predovšetkým obsahujúci kompletnú
územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V
rozhodnutí naviac odstráni chyby spočívajúce v označení parciel, na ktorých je stavba umiestňovaná,

a to uvedením registra, v ktorom je parcela evidovaná na katastrálnej mape (C,E), ako i uvedie celý
názov katastrálneho územia, v ktorom sú parcely vedené a vysporiada sa s námietkou formulovanou
v bode 2/ žaloby.

Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 druhá veta O.s.p. súd priznal žalobcovi plnú
náhradu trov konania z dôvodu, že k zrušeniu rozhodnutia došlo aj z dôvodu podľa § 250j ods. 3

O.s.p.. Žalobca si v konaní uplatnil trovy prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom podaní zo
dňa 19.11.2013, celkom vo výške 401,13 Eur, a to za 2 úkony právnej služby (právna porada a prevzatie
zastúpenia dňa 06.06.2013, účasť na pojednávaní dňa 19.11.2013 po 130,16 Eur za úkon), 2 x režijný
paušál po 7,81 Eur, súčasne si uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- Eur.

Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume

zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 Eur. Tieto
pozostávajú z odmeny za úkony:

- prevzatie veci vo výške 130,16 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,

- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 19.11.2013 vo výške 130,16 Eur + režijný paušál
7,81 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb,- 20 % DPH zo sumy 275,94 Eur (2 x 130,16 + 2 x 7,81) vo výške 55,19 Eur. V podaní zo dňa 19.11.2013
si právna zástupkyňa žalobcu uplatnila 20 % DPH, potvrdenie o registrácii DPH súdu predložila. Z
verejného portálu www.drsr.sk mal súd preukázané, že Mgr. Soňa Grošaftová je

ako daňový subjekt registrovaná pre DPH pod č. IČ DPH 1043097869, preto jej súd priznal aj uplatnenú
20 % DPH.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 397,13
Eur.

Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Soni Grošaftovej, advokátky,

so sídlom F. X, XXX XX I., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.