Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208258
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712208258.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľa S.. Y. B., P. T., V.
XX/X, štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zastúpený advokátskou Q. J.E.. R. R., T..I..N.., T. T.
Y., X. X, proti odporcovi T. I. -R. T. T., T. T.E. P., Ž. V. XX, v konaní o náhradu škody s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 2.094,74 eur s 9 % úrokom z
omeškania od 14.7.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 8.6.2012 domáhal, aby zaviazal odporcu zaplatiť mu
škodu vo výške 4.378,11 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 15.7.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh v písomnom
podaní odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru Poprad zo dňa 15.3.2004
bolozačatétrestnéstíhanienavrhovateľapretrestnýčinskráteniadaneapoistnéhospolupáchateľstvom
na tom skutkovom základe, že ako technický riaditeľ D. X., D..T.. T. V. L. v roku 2009 na základe

fiktívnej zmluvy o dielo medzi Strojárňami LS, a.s. a jeho zamestnávateľom schválil a podpísal faktúry
na sumu 1.780.941,70 Sk v súvislosti s prípravou dielov pre výrobu podskupín koľajových vozidiel a
ďalej podpísal 21 ks dodacích listov týkajúcich sa ďalších prác napriek tomu, že tieto práce v skutočnosti
neboli vykonané. Faktúry pritom boli zaúčtované v oboch firmách, čím došlo k skráteniu dane z príjmov
právnických osôb a neoprávneného odpočtu dane z pridanej hodnoty a.i. Rovnako ako technický riaditeľ
firmy podpísal v roku 2009 faktúry na celkovú čiastku 1.907.287,20 Sk, ktoré vystavila Z. Q., T..I..N.. D.

dodávateľ prác v súvislosti s prípravou dielov pre výrobu podskupín koľajových vozidiel a to aj napriek
tomu, že tieto práce v skutočnosti vykonané neboli, pričom faktúry boli zaúčtované v oboch firmách,
čím došlo na strane T.Í. K., D..T.. k skráteniu dane z príjmov a neoprávnene uplatnenému odpočtu
dane z pridanej hodnoty. Ako technicko-výrobný riaditeľ T. K., T.. T. I..N.. T.. V. L. E. 4.12.2008 podpísal
objednávku týkajúcu sa stavebných prác a zároveň podpísal súpis vykonaných prác v hodnote 230.000,-
Sk a následne schválil a podpísal faktúru s fakturovanou čiastkou 230 000,- Sk, na základe ktorej bola
faktúra zamestnávateľom uhradená dodávateľovi napriek tomu, že v skutočnosti práce vykonané neboli,

čím rovnako došlo k neoprávnenému uplatnenému odpočtu DPH a k skráteniu dane. Proti uzneseniu
policajného orgánu podal sťažnosť, ktorá bola prokuratúrou zamietnutá. Po podaní obžaloby N. Y. L.
T. Ľ.C. N. T. Q. uznesením zo dňa 9.4.2009 vrátil vec prokurátorovi na došetrenie. Okresný prokurátor
Okresnej prokuratúry Košice - okolie uznesením zo dňa 24.1.011 trestné stíhanie voči navrhovateľovi
zastavil s tým, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V uvedenom trestnomkonaní si navrhovateľ zabezpečil obhajobu prostredníctvom advokátskej kancelárie J.. R. R.. Advokátovi
zaplatil za poskytnutie právnych služieb sumu 4.378,11 eur vyúčtovanú podľa advokátskej tarify. Pri
výpočte výšky náhrady za jeden úkon boli splnené podmienky pre zvýšenie odmeny na dvojnásobok,

pretoževdanejvecibolopotrebnépoužiťokremtrestnéhoprávaajdaňovéprávoazákonyoúčtovníctve.
V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. XTošs X/XXXX. V
trestnej veci išlo o rozsiahly skutok, kde bolo obžalovaných 7 osôb. Rovnako si uplatnil nemajetkovú
ujmu vo výške 5.000,- eur vzhľadom na dĺžku trestného konania, ktorá predstavovala 10 rokov. Trestné
stíhanie znížilo v okruhu známych jeho vážnosť a teda pri rozrátaní tejto sumy na dĺžku konania je takáto

náhrada nemajetkovej ujmy primeraná. Pracoval v spoločnosti D. X., D..T.., ktoré tvrdenie v priebehu
konania upresnil na spoločnosť K., D..T.. ako technicko-výrobný riaditeľ. V dôsledku trestného konania
sa daná spoločnosť dostala do konkurzu, pretože začatím trestného stíhania proti nemu spoločnosť
stratila dôveryhodnosť u obchodných partnerov, pre ďalšie podnikateľské subjekty, v dôsledku prudko
čoho poklesli aj zákazky. Trestné stíhanie sťažilo následne jeho zárobkové možnosti pre zabezpečenie
si prostriedkov na obživu. Stíhanie znížilo jeho vážnosť aj u bývalých spolupracovníkov a partnerov a

poškodilojehodobrémeno.Tentostavtrvalviacako7rokov.Listomzodňa14.7.2011požiadalodporcuo
prerokovanie nároku, pričom si uplatnil škodu aj nemajetkovú ujmu. Listom zo dňa 9.2.2012 mu odporca
oznámil, že žiadosť vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože nebolo preukázané splnenie zákonných
podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, a to vydanie nezákonného rozhodnutia, ako aj prípadný
nesprávny úradný postup. Podľa jeho vedomostí existuje niekoľko právoplatných súdnych rozhodnutí,

ktorými bol odporca zaviazaný na náhradu škody. Orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie
bez zabezpečenia dôkazov. Pokiaľ by si policajný orgán zabezpečil riadne dôkazy, trestné stíhanie by
netrvalo 11 rokov a škoda súvisiaca s obhajobou by nebola vznikla. Nárok na primerané zadosťučinenie
a nemajetkovú ujmu zakladá ust. článku 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V tomto smere odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 31Cdo 3916/2008,

ktorý prejednával identickú vec. Ďalej citoval ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.

Na pojednávaní ďalej uviedol, že v čase začatia trestného stíhania voči jeho osobe vykonával funkciu
generálneho riaditeľa T. K., D..T.. K.. Po vykonanej transformácií spojením so spoločnosťou B. bol
nútený zo spoločnosti odísť asi v roku 2001 a zamestnal sa v spoločnosti P., D..T.. T.. V. L. vo funkcii
vedúceho výroby. K transformácii spoločnosti došlo aj pod vplyvom začatého vyšetrovania policajným

orgánom. Po vznesení obvinenia bol nútený zo spoločnosti BMZ odísť, čo sa uskutočnilo uzavretím
dohody z organizačných dôvodov. Bolo mu vyplatené odstupné. Následne sa zamestnal v spoločnosti
T. - R., T..I..N.. Y. vo funkcii technický pracovník, kde pracuje doposiaľ. V spoločnosti D. Holding
nikdy nepracoval a správne v uznesení policajného orgánu mala byť uvedená spoločnosť K. T., D..T...
Trestným stíhaním utrpelo jeho renomé medzi kolegami tak u pôvodného zamestnávateľa ako aj vo

firme P.. U kolegov bol ponímaný ako osoba nedôveryhodná. Po ukončení funkcie generálneho riaditeľa
došlo k podstatnému poklesu jeho zárobku a k nižšiemu funkčnému zaradeniu. Odporca je pasívne
legitimovaný pre oba nároky, pretože žaloba smeruje proti jednému a tomu istému subjektu, a to
Slovenskej republike.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu

Poprad a čo sa týka veci samotnej, žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov
konania. Uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia navrhovateľovi nie je možné automaticky pokladať
za nezákonné rozhodnutie. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I.
a Krajského súdu Bratislava zaoberajúce sa danou problematikou. Podľa zákona č. 58/1969 Zb.,
z príslušného ustanovenia § 4 nie je možné vyvodiť, že by štát zodpovedal za škodu spôsobenú

rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené pre nezákonnosť. Toto je základnou podmienkou priznania nároku.
Navrhovateľ teda nijakým spôsobom nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia. Rovnako
samotná skutočnosť, že navrhovateľ vynaložil v predmetnom konaní finančné prostriedky na svoju
obhajobu neznamená, že ich náhradu si môže automaticky dôvodne uplatňovať ako škodu. V danom
prípade nešlo o prípad nutnej obhajoby, preto nebolo nevyhnutným, aby navrhovateľ vynakladal

prostriedky na svoju obhajobu. Pri skúmaní existencie škody je potrebné posudzovať navrhovateľom
vynaložené finančné prostriedky tak z hľadiska nutnosti, aj z hľadiska účelnosti. Tu poukázal na
rozhodnutia NS ČR 1CZ 41/90 a NS SR č. 1Cdo 53/1993. Pretože nešlo o prípad nutnej obhajoby,
nie je možné posúdiť výdavky navrhovateľa na obhajobu s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 10 Tr.
por. ako nevyhnutné. Je potrebné posúdiť, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom

konaní podmienili úkony nutnej obhajoby a určiť rozsah tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonnýmirozhodnutiami. Navrhovateľom predložené účtovné doklady nie je možné považovať za dostatočný
dôkaz o skutočnej úhrade predmetnej čiastky za obhajobu a nie je nimi preukázaná súvislosť ani s
predmetným trestným stíhaním, pretože účel je špecifikovaný iba ako právna pomoc. Bez predloženia

faktúr a dokladov o zaevidovaní súm v peňažnom denníku právneho zástupcu nie je možné v prípade
nárokovanianáhradytrovdospieťkzáveruoichreálnejúhrade.Mohlobysatotižstať,žebybolžalovaný
zaviazaný na úhradu trov, ktoré boli advokátom vyčíslené bezdôvodne, prípadne v nesprávnej výške,
pričom skutočnosť, že navrhovateľ tieto trovy zástupcovi bez riadneho dôvodu zaplatil, nemôže byť
dôvodom na to, aby náhradu súd priznal v konaní o náhradu škody. K nároku na uplatnenie nemajetkovej

ujmy v sume 5.000,- eur uviedol, že zák. č. 58/1969 Zb. takýto nárok nezakotvuje a ust. článku 5
ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa týka nezákonného obmedzenia
osobnej slobody, ku ktorému v danom prípade nedošlo. Navrhovateľ nemá právo na zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa 15.7.2011, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh odporcu voči navrhovateľovi,
ktorý by bol splatný. Priznanie nemajetkovej ujmy súdnym rozhodnutím má konštitutívny charakter, a
preto omeškanie odporcu nemohlo vzniknúť predtým, než vznikla samotná povinnosť na úhradu. Pri

priznaní peňažného zadosťučinenia z dôvodu zásahu do osobnostných práv neprichádza do úvahy
omeškanie, pretože právo na tento druh zadosťučinenia nie je majetkovou pohľadávkou zo záväzkovo-
právneho vzťahu. N apojednávaní ďalej uviedol, že postup orgánov činných v trestnom konaní civilný
súd nie je oprávnený preskumávať. Súd je povinný sa vyporiadať s tým, do akej miery je možné aplikovať
záverysúdovČeskejaslovenskejrepublikyprijatévrozhodnutiach,ktorépredložilaprotistrana.Namietol

úkony, ktoré neboli vykonané v prospech navrhovateľa. Pre priznanie nároku z hľadiska ochrany
osobnosti platí iný právny režim a pre jeho uplatnenie sa viažu iné podmienky a pasívna legitimácia.

Krajský súd Košice uznesením č.k. 11 NcC 95/2012 zo dňa 28.11. 2012 na konanie určil miestne
príslušným Okresný súd Poprad.

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, vypočutím navrhovateľa,

oboznámením listinných dôkazov a to uznesenia policajného orgánu zo dňa 15.3.2004, obžaloby
Okresného prokurátora v Starej Ľubovni, uznesenia Okresného súdu Košice - okolie, uznesenia
Okresnej prokuratúry Košice - okolie, vyčíslenia trov advokátskej kancelárie J.. R. R., T..I..N..
navrhovateľovi, príjmových pokladničných dokladov, žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa na
prerokovanie nároku na náhradu škody, listu odporcu, rozsudkov súdov, uznesenia Krajského súdu

v Košiciach, návrhu na začatie konania vo veci navrhovateľa Ing. Vladimíra Dugasa, dôkazov
zabezpečených v trestnom konaní vedenom policajným orgánom pod ČVS: N. - XXX/XX-Y.-XXXX, a to
sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 12.8.2004, uznesenia Okresnej prokuratúry, upovedomenia o úkonoch
policajného orgánu, upovedomenia o oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, zápisnice Okresného
súdu o hlavnom pojednávaní dňa 13.3.2008, časti obsahu spisu Okresnej prokuratúry Q.S.-N. T.. O..

XPv XXX/XXXX, sťažnosti AK J.. R. R. zo dňa 26.3.2004, zápisnice o výsluchu obvineného Ing. L.I. E.,
Ľ. Y., S.. I. X., T. R. X., R. H., Ľ. X., J. X., Y. A., Ľ. Z., T. X., D. Z., L.I. P., Q. Z., Y. K., B. Š., J. Y., S.. L. S.,
E. Q., J. Q., S.. Q. Q., S.. Ľ. H., S.. F. T., S.. R. B.N., J. Q., Y. X., R. R., R. E., D. L., S.. R. H., S. J., D. Y.,
K. T., S.. R. Q., R. K., J. Š.C., D. Z., F. Y., Y. H., Y. K., L. X., Y. Q., J. H., R. Y., J. R., R. Z., S.. Š. X.S.,
S.. D. A., J. R., E. X., Y. Y., zápisníc o hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Košice - okolie v

dňoch 17.1.2008, 13.3.2008, 5.6.2008, 11.9.2008, plnomocenstva navrhovateľa udeleného advokátovi
J.. R. R. dňa 29.3.2004, sťažností právneho zástupcu navrhovateľa podaných v trestnom konaní,
podnetu zástupcu navrhovateľa na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, listu Krajskej prokuratúry,
správy vyhotovenej navrhovateľom o časovom prehľade zamestnaní s priznaným základným platom a
ušlým zárobkom, dohody o zmene pracovnej zmluvy, dohôd o mzde manažérskej zmluvy, pracovných

zmlúv navrhovateľa, rozsudku Okresného súdu Poprad, výpisu z pokladničného denníka advokátskej
kancelárie J.. R. R., T..I..N.., príjmových dokladov, zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa PZ Poprad, pracovisko Levoča ČVS: N.-XXX/XX-Y.-XXXX O. dňa
15.3.2004 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin skrátenia dane a poistného
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods.1, 4 Trestného zákona za tých skutkových okolností,

ktoré navrhovateľ špecifikoval v písomnom podaní vo veci samej. Pre daný skutok podala Okresná
prokuratúra v Starej Ľubovni dňa 11.8.2005 pod č. Y. XXX/XX Okresnému súdu Spišská Nová Ves
na navrhovateľa obžalobu. Po postúpení veci Okresný súd Košice - okolie po vykonanom dokazovaní
uznesením zo dňa 9.4.2009 vrátil vec prokurátorovi na došetrenie. Podľa odôvodnenia uzneseniaobžaloba bola podaná predčasne, pretože podľa doterajších zistení malo skutočne dôjsť k realizácii
objednaných prác a s týmto zámerom aj zmluvy boli podpísané. Vo veci má byť vykonané ďalšie
dokazovanie, ktoré sa má zamerať na objem, rozsah a formu skutočne vykonaných prác, ktoré boli

vykonané pre firmu Levočské strojárne, a.s.. Ďalej bude potrebné preskúmať, či objem prác a úhrada
za vykonané práce skutočne zodpovedala rozsahu pôvodne dojednaných prác a z týchto zistení
vypracovať znalecké posudky zamerané na daňové povinnosti. Až na základe zistenia konkrétnych
prác, konkrétnych pracovníkov a osôb, ktoré ich vykonali bude možné posúdiť naplnenie objektívnej
a subjektívnej stránky trestných činov. Uznesením zo dňa 24.1.2011 sp. zn. XPv XXX/XXXX, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2011 prokurátor Okresnej prokuratúry Košice- Okolie trestné stíhanie
navrhovateľa ako obvineného zo skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu, zastavil s tým, že skutok nie
je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa nepodarilo
preukázať podvodné konanie alebo iné podvodné machinácie znamenajúce skrátenie dane. Listom zo
dňa 29.6.2011 si advokátska kancelária J.. R. R., T..I..N.. voči navrhovateľovi v súvislosti s obhajobou
navrhovateľa v trestnej veci N.J. XXX/XX-Y.-XXXX vyúčtovala trovy obhajoby v celkovej výške 4.378,11

eur s tým, že po zohľadnení vyplatenej zálohy vo výške 75.000,- Sk (2.489,54 eur) k úhrade zostáva
1.888,57 eur. Trovy vyčíslil advokát podľa ust. § 15 a nasl. vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a § 12 a nasl.
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za:

-prípravu a prevzatie obhajoby 25.3.2004 vo výške 2.720,- Sk

-sťažnosť proti uzneseniu 26.3.2004 vo výške 2.176,- Sk

-sťažnosť proti postupu vyšetrovateľa 15.4.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch obvineného dňa 27.4.2004 vo výške 2.720,- Sk

-výsluch svedka dňa 11.5.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedka dňa 13.5.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 25.5.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 23.6.2004 vo výške 4.352,- Sk

-výsluch svedkov dňa 24.6.2004 vo výške 4.352,- Sk

-výsluch svedkov dňa 30.6.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 1.7.2004 vo výške 2.176,- Sk

-sťažnosť proti uzneseniu dňa 26.8.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedka dňa 7.9.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedka dňa 8.9.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 14.10.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 27.10.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 28.10.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedkov dňa 3.11.2004 vo výške 2.176,- Sk

-sťažnosť proti uzneseniu dňa 4.11.2004 vo výške 2.176,- Sk

-výsluch svedka dňa 15.11.2004 vo výške 2.176,- Sk

-podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia dňa 4.1.2005 vo výške 1.500,80 Sk

-výsluch svedka dňa 8.2.2005 vo výške 1.500,80 Sk-výsluch znalca dňa 29.6.2005 vo výške 1.500,80 Sk

-hlavné pojednávanie dňa 17.1.2008 vo výške 1.905,60 Sk

-hlavné pojednávanie dňa 13.3.2008 vo výške 1.905,60 Sk

-hlavné pojednávanie dňa 5.6.2008 vo výške 1.905,60 Sk

-hlavné pojednávanie dňa 11.9.2008 vo výške 1.905,60 Sk.

Úkony vykonané do 31.12.2004 v celkovej výške 1.625,18 eur si uplatnil v dvojnásobku tarifnej odmeny,
celkom vo výške 3.250,36 eur s odkazom na ust. § 17 ods.3 zák. č. 163/2002 Z. z.. Úkony vykonané do
11.9.2008 vo výške 402,46 eur si uplatnil v dvojnásobku tarifnej odmeny v sume 804,92 eur s odkazom
na ust. § 14f) ods. 2 zák. č. 655/2004 Z. z.. K úkonom si uplatnil režijný paušál 20 x 136,- Sk, 3 x 150,-

Sk a 4 x 190,- Sk. Ďalej si k úkonom uplatnil cestovné na jednu osobu v celkovej výške 192,37 eur.
Dňa 4.4.2006 advokátska kancelária J.. R. vyhotovila príjmový pokladničný doklad č. 18 o prijatí sumy
10.000,- Sk z titulu právnej pomoci klientovi. Dňa 13.1.2006 od navrhovateľa kancelária z rovnakého
titulu prijala sumu 15.000,- Sk, dňa 5.4.2004 z titulu obhajoby 50.000,- Sk a dňa 29.6.2011 vo výške
1.888,57 eur. Listom zo dňa 14.7.2011 právny zástupca navrhovateľa požiadal odporcu o prerokovanie

nároku na náhradu škody v súvislosti s trestným konaním vedeným proti jeho osobe a vyplatením čiastky
4.378,11 eur za poskytnutie právnych služieb. Zároveň si uplatnil nemajetkovú ujmu vzhľadom k dĺžke
konania trvajúcej 10 rokov v sume 5.000,- eur. Listom zo dňa 9.2.2012 odporca právnemu zástupcovi
navrhovateľa oznámil, že jeho žiadosť pokladá za nedôvodnú.

V trestnej veci vedenej policajným orgánom pod č. XXX/XX-Y.-XXXX za prítomnosti advokátskeho

koncipientaJ..R.R..L. boldňa11.5.2004vykonanývýsluchsvedkaR.X.,dňa13.5.2004bezprítomnosti
obhajcu výsluch svedka R. H. a spol., dňa 25.5.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R.
bol vykonaný výsluch svedkov Ľ. Z. a spol., dňa 23.6.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta
J.. R. výsluch T. L. P. a spol., a to v čase od 9.15 hod. do 12.20 hod., dňa 24.6.2004 za prítomnosti
advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch T. S.. L. S. a spol., a to v čase od 8.30 hod. do 11.50 hod.,

dňa 30.6.2004 za prítomnosti obhajcu J.. R.Š. výsluch svedkyne S.. F. T. a spol., dňa 1.7.2004 za
prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch svedkov J. Q. a spol., dňa 7.9.2004 za prítomnosti
advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch svedka S.. R. H. a spol., dňa 14.10.2004 za prítomnosti
advokátskeho koncipienta J.. R. L.T. T. S.. R. Q. a spol., dňa 27.10.2004 za prítomnosti advokátskeho
koncipienta JUDr. Mašana výsluch svedka P. Z. a spol., dňa 28.10.2004 za prítomnosti advokátskeho

koncipienta J.. R. výsluch T. Y. H. a spol., dňa 3.11.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J..
R. výsluch svedka Y. Q. a spol., dňa 15.11.2004 za prítomnosti advokátskeho koncipienta J.. R. výsluch
svedkaS..Š.X.,dňa8.2.2005zaprítomnostiadvokátskehokoncipientaJUDr.Mašanavýsluchsvedkyne
S.. D. A.. Dňa 17.1.2008 v trestnej veci proti obžalovanému Ing. L. E. a spol. sa na Okresnom súde
Košice - okolie konalo hlavné pojednávanie s tým, že pojednávanie bolo odročené z dôvodu nesplnenia

procesných náležitostí. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.3.2008, dňa 5.6.2008 a dňa 11.9.2008 sa
zúčastnil obhajca navrhovateľa. Dňa 29.3.2004 prevzal v trestnej veci vedenej proti navrhovateľovi na
základe udeleného plnomocenstva obhajobu J.. R. R.. Dňa 29.3. obhájca navrhovateľa podal sťažnosť
proti uzneseniu policajného orgánu zo dňa 15.3.2004 a dňa 26.8.2004 proti uzneseniu o pribratí do
konania znalkyne S.. D. L.. Dňa 4.11.2004 obhájca podal policajnému orgánu sťažnosť týkajúcu sa

vznesenia obvinenia S.. L. E., dňa 4.1.2005 advokát obvineného S.. L. E. podal podnet na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia v trestnej veci. Podaním zo dňa 2.2.2005 Generálna prokuratúra právnemu
zástupcovi navrhovateľa oznámila, že jeho podanie zo dňa 10.1.2005 bolo postúpené na vybavenie
Krajskej prokuratúre v Prešove. Listom zo dňa 23.3.2005 Krajská prokuratúra v Prešove E.. R. oznámila,
že jeho podanie zo dňa 4.11.2004 sa javí ako opodstatnené s tým, že Okresnej prokuratúre v Starej

Ľubovni bol daný pokyn prijať zodpovedajúce opatrenia v trestnom konaní.

Dňa 15.4.2004 právny zástupca navrhovateľa v danej trestnej veci podal sťažnosť proti postupu
vyšetrovateľa súvisiacu s nariadením prehliadky priestoru v objekte firmy Q., s.r.o. Spišská Nová Ves.
Listom zo dňa 4.1.2005 J.. R. R. podal Generálnej prokuratúre SR Bratislava podnet na preskúmanie
zákonnosti súvisiaci so zamietnutím sťažnosti obvineného S.. L. E. proti uzneseniu policajného orgánu

o vznesenie obvinenia. Podaním zo dňa 26.1.2012 sa navrhovateľ S.. L. E. domáhal voči Slovenskejrepublike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky
náhrady škody vo výške 4.378,11 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- eur súvisiacej so škodou,
ktorá mu vznikla v súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu na Okresnom súde Košice - okolie

pod č. k. XT XX/XXXX. Uznesením zo dňa 29.9.2004 Okresná prokuratúra v Poprade v trestnej veci proti
obvinenému S.. L. E. a spol. zamietla sťažnosť obvinených proti uzneseniu policajného orgánu o pribratí
do konania znalca z odboru ekonomiky a podnikania. Listami zo dňa 9.5.2005, 16.5.2005 a 26.5.2005
bol právny zástupca navrhovateľa v trestnom konaní upovedomený o oboznámení s výsledkami
vyšetrovania a o výsluchu znalkyne S.. L.. Navrhovateľ podaním zo dňa 11.6.2003 súdu predložil

písomnú informáciu o tom, že do 1.8.2001 bol jeho zamestnávateľom T. K., D..T.., ktorý mu priznal
základný plat 35.000,- Sk. Od 1.8. do 31.10.2001 pracoval v organizácii B., T..I..N.. so základným platom
19.500,- Sk, do 31.12.2004 pracoval v organizácii BMZ, a.s. s platom od 20.000,- Sk do 21.850,- Sk a od
1.1.2005 je zamestnancom organizácie SK - Mont, v ktorom mu v jednotlivých obdobiach bol priznaný
plat od 22.000,- Sk do 1.200,- eur. Ušlý zárobok oproti pôvodnému základnému platu v organizácii
Strojárne K., D..T.. si vyčíslil vo výške 34.300,- eur. Dňa 1.8.2001 navrhovateľ uzavrel s organizáciou

B., T..I..N.. dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej počnúc dňom 1.8.2001 bude vykonávať
prácu technicko-prevádzkového pracovníka. Podľa dohody zo dňa 1.8.2001 mu bola priznaná mzda
19.500,- Sk. Listom zo dňa 30.9.1998 K.Č. T., D..T.. K. navrhovateľovi oznámili, že z dôvodu prevedenia
časti majetku K. T., D..T.. E. T. K., T..I..N.. sa dňom 1.10.1998 stáva zamestnancom organizácie T. K.,
T..I..N... Listom zo dňa 31.1.1999 zamestnávateľ navrhovateľovi oznámil, že dňom 1.2.1999 sa stáva

zamestnancom organizácie T. K., D..T... Daná spoločnosť dňa 29.12.1999 s navrhovateľom uzavrela
manažérsku zmluvu, podľa ktorej mu dňom 1.1.2000 bol priznaný plat vo výške 35.000,- Sk. Dňom
1.1.2005 navrhovateľ začal vykonávať na základe uzavretej pracovnej zmluvy s organizáciou T. -
R., T..I..N.. Y. funkciu technicko-odborného pracovníka s dohodnutou mzdou 22.000,- Sk brutto. Dňa
31.10.2001 navrhovateľ uzavrel pracovnú zmluvu s organizáciou P., D..T.. T.. V. L., na základe ktorej

dňom 1.11.2001 začal vykonávať prácu vedúceho hlavnej výroby s dohodnutým základným platom
20.000,- Sk. Podľa výpisu z peňažného denníka podnikateľa advokátskej kancelárie J.. R. R., dňa
5.4.2004 bola zaúčtovaná suma 50.000,- Sk z titulu poskytnutej právnej pomoci dňa 4.4.2006, príjem
v hotovosti 10.000,- Sk rovnako z titulu poskytnutej právnej pomoci a dňa 29.6.2011 príjem vo výške
1.888,57 eur.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXC XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.2.2010, bol odporca Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR zaviazaný zaplatiť
nezistenému navrhovateľovi sumu 620,99 eur. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia predmetom konania bola náhrada škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s
trestným stíhaním vedeným proti navrhovateľovi, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený. Najvyšší

súd SR uznesením sp. zn. XPošs X/XXXX zrušil uznesenie špeciálneho súdu v Pezinku a uložil mu
vo veci znovu konať a rozhodnúť v súvislosti s priznaním odmeny advokátovi v trestnom konaní za
poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní vyúčtovaných v násobku základnej tarify odmeny.
Podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XmCdo XX/XXXX súdna judikatúra
systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného

stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody
vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok
na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím (odkaz na rozsudok NS ČR sp. zn. XCZ X/XX, rozsudok NS
SR sp. zn. XCdo XX/XXXX). Rozsudkom NS ČR XXCdo XX/XXXX súd zamietol dovolanie žalobcu

vo veci porušenia práva žalovaného obsiahnutého v článku 7 a nasl. listiny základných práv a slobôd.
Uznesením ústavného súdu ČR XÚS XXX/XX, ústavný súd zamietol sťažnosť fyzickej osoby súvisiacu
s rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia v rámci konania o ochrane
osobnosti. V náleze ústavného súdu ČR sp. zn. XÚS XXXX/XX sa súd zaoberal otázkou primeranosti
výšky náhrady nemajetkovej ujmy a jej funkcií.

Podľa čl. 5 ods. 1, 5 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem
nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: ..každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na
odškodné.

Podľa § 64 /1,2 zákona č. 586/2003 Z.z.

(1) Pracovný pomer advokátskeho koncipienta sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi.

(2) Advokátsky koncipient vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta, spoločníka verejnej
obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti alebo konateľa spoločnosti s ručením
obmedzeným právnu prax, ktorej účelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na
výkon advokácie. Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním
jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.

Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 OZ

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané

zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby pri obhajobe v trestnom konaní a zastupovaní v konaní o priestupkoch je a) jedna pätnástina

výpočtového základu, ak ide o priestupok alebo trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok, b) jedna sedmina výpočtového základu, ak ide
o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť
rokov, c) jedna pätina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 10 rokov, d) jedna tretina výpočtového základu, ak ide o

trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov alebo za ktorý možno
uložiť výnimočný trest.

Podľa § 17/3 vyhl.č. 163/2002 Z.z. platnej do 31.12.2004, advokát môže zvýšiť základnú sadzbu tarifnej
odmeny až na trojnásobok, ak ide o náročnú vec najmä z hľadiska odborného a časového.

Podľa § 12 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. platnej do 31.12.2008, pri obhajobe v trestnom konaní okrem

vecí podľa odseku 1 je
základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna
dvanástina výpočtového základu, b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina
výpočtového základu, c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna

šestina výpočtového základu.Podľa § 13 ods. 1,3 uvedenej vyhlášky, advokát môže zvýšiť základnú sadzbu tarifnej odmeny na
trojnásobok, ak v rámci poskytovania právnej služby ide o úkony mimoriadne ťažké, časovo náročné,
vyžadujúce si znalosť cudzieho práva alebo znalosť cudzieho jazyka.

Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb.

Podľa § 14 ods. 1,2,4 uvedeného právneho predpisu, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane
prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri

vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie
pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za
každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas
dvoch hodín, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve
začaté hodiny, g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie

proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne
dovolanie, sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre
porušenie zákona, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov
právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na

zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie
následkovzmeškanialehotyanazmenurozhodnutiaoplnenívsplátkach,c)odvolanieprotirozhodnutiu,
ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) návrhy a sťažnosti vo veciach,
o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na obnovu konania, e) účasť na
verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania, f) ak ide o výkon rozhodnutia alebo

exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Za zastúpenie alebo obhajobu na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí
polovica odmeny. Za zastúpenie a obhajobu na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci,
patrí len štvrtina odmeny.

Podľa § 1/1,2, zák. č. 58/1969 Zb.

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní
a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým
súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán
alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu,
ktoré na túto organizáciu prešli.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,
ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 4 citovaného zákona

(1) Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o
náhrade škody viazaný.(2) Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na
základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

Podľa § 9, uvedeného zákona

(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.
Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred
štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti
tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie

vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom
ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a)
ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, b)
ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán

republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

(2) Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný,
postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.

Podľa § 10 citovaného zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 18 citovaného zákona

(1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

(2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s

nesprávnym úradným postupom.

(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.Podľa § 27 ods. 1, 2 uvedeného zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2) Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 148 ods.1,4 Trestného zákona platného v čase vznesenia obvinenia navrhovateľovi, kto v
rozsahu nie malom skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné
poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, potresce sa odňatím slobody na jeden rok

až päť rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné na
dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v
nezamestnanosti v značnom rozsahu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že

návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Navrhovateľ svoj návrh v priebehu konania špecifikoval ako
návrh na náhradu škody uplatnený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona 58/69 Z.z. prípadne
podľa zákona 514/2003 Z.z. a v časti ako návrh na úhradu nemajetkovej ujmy s odvolaním sa na čl. 5
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ust. § 11 a nasl. O.z.

Súd uznal čiastočne dôvodným návrh navrhovateľa na náhradu škody. Tento nárok posúdil podľa §

1-4 zákona 58/69 Z.z. , pretože uznesenie o trestnom stíhaní navrhovateľa bolo vydané za účinnosti
zákona č. 58/1969. Vo veci nebolo spochybnené, že voči navrhovateľovi bolo vedené trestné stíhanie,
bolpolicajnýmorgánomobvinenýztrestnéhočinuskráteniadaneapoistnéhospolupáchateľstvompodľa
§ 9 ods. 2 k § 148 ods.1, 4 Tr. zákona a trestné konanie voči jeho osobe neskončilo právoplatným
odsúdením, pretože bolo následne prokurátorom zastavené. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti /

zákonnosti/ vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Navrhovateľ má preto
nárok na odčinenie majetkovej ujmy / škody/ spôsobenej mu nesprávnym zásahom štátu uhradením
nákladov trov obhajoby smerujúcej k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného.
Pre posúdenie dôvodnosti návrhu nebolo podstatným , či navrhovateľ ako obvinený v trestnom konaní
bol povinný si zvoliť obhajcu vzhľadom k právnej kvalifikácii trestného činu, pre ktorý bol obvinený,

alebo si obhajcu zvolil sám na obranu svojich práv. Zvolením obhájcu navrhovateľ iba uplatnil svoje
ústavné právo . Súd sa preto zameral na to, či je daná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
nezákonným rozhodnutím, teda či jednotlivé úkony obhajcu v trestnom konaní boli vynaložené účelne
na ochranu obvineného , či zo strany obhajcu boli jednotlivé úkony právnej služby správne vyúčtované,
a v druhom rade, či jednotlivé úkony právnej služby odôvodňovali zvýšenie základnej sadzby tarifnej

odmeny podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 163/2002 Z.z. do 31.12. 2004 a vyhl. č. 655/2004 Z.z.
účinnej v čase vyúčtovaných úkonov z rokov 2005 až 2008. Úkony právnej služby spojené s účasťou
pri vyšetrovacích úkonoch, podávanie opravných prostriedkov a účasť na hlavnom pojenávaní podľa
názoru súdu predstavuje úkony, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s obhajobou navrhovateľa ako
obvineného.

Z trestného spisu súd zistil, že advokát sa nezúčastnil všetkých vyšetrovacích úkonov spojených
s trestným stíhaním navrhovateľa a niektoré úkony, za ktoré bola vyčíslená odmena, sa netýkali
navrhovateľa ako obvineného. Takto súd neuznal z úkonov vyúčtovaných a špecifikovaných advokátom
v podaní zo dňa 29.6. 2011 vyúčtované úkony právnej služby za deň 13.5.2004 - účasť na výsluchu
svedka 2.176,- Sk, sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 4.11.2004 - 2.176,- Sk, ktorá sa týkala iného

obvineného S.. E., podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 4.1.2005 1.500,80 Sk,
ktorý sa týkal rovnako iného obvineného S.. E.. Z tarifnej odmeny spočívajúcej v účasti na hlavnom
pojednávaní dňa 17.1.2008 súd priznal iba jednu štvrtinu, pretože uvedené hlavné pojednávanie bolo
odročené bez prejednania veci. Právny zástupca mal nárok na výšku odmeny v rozsahu 100 % za
úkony právnej služby príprava a prevzatie obhajoby a účasti na výsluchu obvineného, v rozsahu 80 % za

ďalšie právne úkony, ktoré sa týkajú spoločných úkonov viacerých obvinených a v rozsahu dvojnásobkuzákladnej sadzby tarifnej odmeny pri úkonoch dňa 23.6.2004 a 24.6.2004, ktoré trvali celkom viac
ako dve hodiny. Pri zohľadnení tarifnej výšky odmeny advokáta vychádzajúc z hornej hranice trestu
odňatia slobody stanoveného pre stíhaný trestný čin za rok 2004 v rozsahu 1/5, 2005 - 1/8 a 2008-1/8

výpočtového základu, úkonov právnej služby účasti na vyšetrovacích úkonoch, písomných podaní vo
veci samej a účasti na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní súd ustálil ako odôvodnené z úkonov
právnej služby vyúčtovaných a špecifikovaných advokátom v podaní zo dňa 29.6. 2011 v roku 2004
úkony v počte 2x 2720 Sk, 14x 2176 Sk, 2x 4352 Sk / úkony presahujúce 2 hodiny/, v roku 2005 úkony v
počte 2x1500,80 Sk a v roku 2008 v počte 3x 1905,60 Sk , 1x 476,40 Sk / 1905.6 : 4/. K úkonom právnej

služby prislúcha režijný paušál 18x136 Sk, 2x150 Sk a 4x190 Sk. Ako odôvodnené súd uznal ďalej
cestovné náhrady spojené s účasťou advokáta na vyšetrovacích úkonoch a hlavných pojednávaniach
vo výške 192,37 eur zohliadniac výšku uplatnených náhrad v podiele pre navrhovateľa ako jedného z
viacerých zastúpených. V prevyšujúcej časti čo do vyúčtovaných úkonov návrh zamietol.

Čo sa týka zvýšenia tarifnej odmeny vzhľadom k navrhovateľom uvádzaným skutočnostiam, že v danej
veci bolo potrebné použiť okrem trestného práva aj daňové právo, zákony o účtovníctve, jednalo sa o

viacerých obvinených, ktorá skutočnosť mala odôvodňovať zvýšenie tarifnej odmeny na dvojnásobok,
súd dospel k záveru, že nárok na zvýšenie tarifnej odmeny nie je daný. Vychádzajúc z judikatúry súdov
v trestnom konaní súd podrobil preskúmaniu každý úkon právnej služby, ktorý bol v trestnom konaní
vykonaný. Ako úkony mimoriadne ťažké je možné považovať úkony v trestnej veci, ktorá je skutkovo a
právne mimoriadne náročná a úkony by sa vymykali bežnej praxi. Zvýšenie sa nemusí týkať všetkých

úkonov, ale každý musí byť vyhodnotený z pohľadu jeho mimoriadnej obtiažnosti, časovej náročnosti,
vyžadujúceho si prípadne znalosť cudzieho práva alebo jazyka.

Ako vyplýva z uznesenia o trestnom stíhaní navrhovateľa ,navrhovateľ bol obvinený z toho, že mal
podpísať dodacie listy a schváliť faktúry týkajúce sa dodávky prác pre iné firmy, ktoré v skutočnosti
vykonané neboli, čím malo dôjsť k skráteniu dane a.i. Jednalo sa teda voči jeho osobe o preukazovanie

vystavenia fiktívnych dokumentov. Zo zrušujúceho uznesenia Okresného súdu Košice - okolie zo
dňa 9.4.2009 je zrejmé, že dôvodom podanej obžaloby bolo vystavovanie fiktívnych zmlúv o dielo,
pričom takýto záver bol predčasný. Hlavným dôvodom pre vrátenie vecí prokurátorovi bolo došetrenie
skutkových okolností, a to ujasnenie rozsahu prác, ktoré boli skutočne vykonané. Nejednalo sa teda
o úkony právnej služby poskytované navrhovateľovi v trestnej veci, ktorá by bola vo vzťahu k jemu

vznesenému obvineniu právne aj skutkovo náročná . Časovú náročnosť súd nemohol posudzovať,
pretože takáto skutočnosť tvrdená nebola. To, že v danom prípade sa malo jednať o ekonomickú
a hospodársku trestnú činnosť, ktorá si vyžadovala znalosti radu právnych predpisov, bez ďalšieho
nemožno označiť za trestnú vec mimoriadne náročnú. Naviac na podstatnej časti vyšetrovacích
úkonov sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý mal síce oprávnenie podľa zákona zastupovať

advokáta, avšak všeobecne koncipient v rámci praxe zastupuje advokáta iba pri jednoduchších úkonoch
zodpovedajúcich rozsahu dosiahnutých vedomostí. To však neznamená, že vo vzťahu k ďalším
obvineným by vzhľadom k charakteru ich obvinenia nebolo možné jednotlivé úkony právnej služby
posúdiť ináč.

Odporca sa ako osoba podľa zákona povinná prerokovať nárok na náhradu škody nedostal do

omeškania už dňom nasledujúcim po doručení tejto žiadosti, pretože podľa osobitného zákona
dôvodnosť uplatneného nároku mal právo najprv preskúmať v zákonom stanovenej lehote. Nárok na
náhradu škody si navrhovateľ v danom prípade mohol uplatniť na súde najskôr dňom nasledujúcim po
uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti na predbežné prerokovanie príslušnému orgánu.
Pretože si svoju pohľadávku uplatnil bez predchádzajúcej výzvy na plnenie u odporcu až podaním

žaloby / za takúto výzvu súd nepovažoval žiadosť o predbežné prerokovanie nároku /, v súlade s ust. §
517 O.z. , § 3 NV č. 87/1995 Z.z., a ust. § 563 O.z. súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo
dňa 14.7.2012, kedy po doručení žaloby odporcovi súdom dňa 12.7.2012 sa tento dostal do omeškania.
V časti uplatneného úroku už odo dňa 15.7. 2011 preto návrh zamietol.

V časti uplatneného nároku z titulu ochrany osobnosti vo výške 5 000,- eur súd návrh navrhovateľa

zamietol ako nedôvodný. Priznanie nemajetkovej ujmy neupravuje zákon č. 58/69 Z.z., preto takúto
peňažnú náhradu podľa uvedeného zákona nebolo možné ani so zohľadnením argumentácie dĺžky
trestného konania posudzovať a priznať. I keď súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uvedenouv návrhu, z jeho obsahu a vyjadrení navrhovateľa v priebehu konania vyplýva, že navrhovateľ uplatnil
tento svoj nárok ako nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka a zároveň podľa článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý

je v zmysle článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republikyamáprednosťpredzákonom,akzabezpečujeväčšírozsahústavnýchprávaslobôd.Prednosť
medzinárodnej zmluvy pred zákonom znamená ústavný príkaz adresovaný súdu aplikovať ex offo
na daný prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy, a to za predpokladu, že sú
splnené všetky podmienky vyplývajúce z uvedeného ústavného článku. Súd preto posudzoval nárok

navrhovateľa z hľadiska zásahu do jeho osobnostných práv. Ku vzniku občianskoprávnej sankcie
za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby musí byť ako predpoklad
zodpovednosti splnená podmienka existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu
spočívajúci buď v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej alebo morálnej
integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený a musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi
týmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje

možnosť sankcií podľa daného ustanovenia. Zákon neobsahuje v ustanoveniach § 11-13 O.z. označenie
subjektu, ktorý neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti. Týmto subjektom teda môže byť
fyzická osoba ako aj právnická osoba, teda štát podľa ust § 21 O.z. V mene štátu v občianskoprávnych
vzťahoch vystupujú orgány štátu. Pasívne legitimovaná osoba špecifikovaná zákonom č. 58/1969
Zb. pre uplatnenie náhrady škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania nie je pasívne

legitimovanou osobu bez ďalšieho aj pre uplatnenie nároku na úhradu nemajetkovej ujmy tak, ako to
upravuje napr. zákon č. 514/2003 Z.z. a rovnako takúto osobu definovanú zákonom č. 58/1969 Zb. nie je
možné považovať za pasívne legitimovanú aj pre uplatnenie nároku na úhradu nemajetkovej ujmy z titulu
ochrany osobnosti. Súd nemal preukázané, aby konaním žalovaného, bez ohľadu na to, ktorý orgán by
mal za štát pred súdom konať / vzhľadom k uzneseniu o vznesení obvinenia zrejme Ministerstvo vnútra

SR/, došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Všeobecne ak je voči fyzickej osobe v súlade s
podmienkami stanovenými v zákone vznesené obvinenie a ak úkony orgánov činných v trestnom konaní
sú vykonávané v medziach zákona, aj keď navrhovateľ tvrdí, že sa v trestnom konaní orgány činné
dopustili prieťahov, nepredstavujú bez ďalšieho zásah do osobnostných práv ani v prípade, ak neskôr
dôjde k oslobodeniu danej osoby. Iba trestné stíhanie realizované v rozpore so zákonom, prípadne

ústavným poriadkom, realizácia neprípustných úkonov a.i. môže byť spôsobilé vyvolať aj ujmu vo sfére
osobnostných práv fyzickej osoby/ uznesenie NS SR sp.zn. 5MCdo 7/2010/. Takúto skutočnosť súd
v priebehu konania nezistil. Zodpovednosť odporcu nie je možné vyvodzovať ani z porušenia ust. Čl.
5 ods.5 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože v rámci trestného konania
navrhovateľ nebol obmedzený na osobnej slobode. Preto v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Právny vzťah medzi pôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby a touto
osobou nie je záväzkovým právnym vzťahom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch preto
nie je možné považovať za právo veriteľa na plnenie a navrhovateľ nemôže požadovať v prípade
úspechu v konaní úroky z omeškania s odkazom na ust. § 517 O.z. pred tým, ako by uplynula lehota na
plnenie stanovená právoplatným rozhodnutím. Nie je preto dôvodným ani uplatnenie úroku z omeškania

z istiny predstavujúcej nemajetkovú ujmu.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., pretože
každý z účastníkov bol úspešný iba v časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.