Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 2, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sp/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200784
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200784.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Banská Štiavnica, Križovatka č. 4, 969 01 Banská Štiavnica za účasti: H. M., rod. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Banská
Štiavnica č. V-26/2013 zo dňa 20.03.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Banská Štiavnica č. V 26/2013 zo dňa 20.03.2013

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur na účet Krajského súdu v Banskej
Bystrici v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Banská Štiavnica
(ďalej aj „správny orgán“) č. V 26/2013 zo dňa 20.03.2013. Predmetným rozhodnutím správny orgán
zamietol návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Katastrálny zákon“). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ doručil na správny orgán návrh na vklad
záložného práva titulom Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 14.12.2012

uzavretej medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. Bratislava a záložcom H. M., bytom L. v zastúpení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované
v k.ú. J. zapísané na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX. Svoje rozhodnutie odporca
odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu a príloh zistil, že nie sú splnené podmienky na povolenie vkladu
záložného práva z nasledovných dôvodov:

- z dohody o splnomocnení nevyplýva pre splnomocnenca oprávnenie zastupovať záložcu v

katastrálnom konaní a predseda združenia nie je oprávnený vykonať iné úkony, ako preberať písomnosti
a rozhodnutia, nie je oprávnený podávať ani opravné prostriedky,

- časti zmluvy o zriadení záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním výpisov z LV vyhotovených z
verejne prístupnej webovej stránky www.katasterportal.sk. Nie je teda preukázané, že takéto podklady
predložil záložca záložnému veriteľovi a či vôbec vie o použití takýchto podkladov,

- postup združenia pri uzatvorení záložnej zmluvy je v rozpore s cieľmi združenia, keďže neochraňuje

záujmy účastníka, ale záujmy spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,- dohoda o splnomocnení je vyhotovená formou predtlače, do ktorej sú ručne dopísané údaje o
nehnuteľnostiach. Nie je zrejmé, kedy a kto tieto údaje do predtlače dopisoval, ani to, či vôbec v čase
podpisovaniadohodyosplnomocnenízostranyzáložcubolitietoúdajevyplnené.Rukoupísanézáhlavie

dohody o splnomocnení zrejme písala iná osoba, ako údaje o nehnuteľnostiach - ide viditeľne o rôzne
typy písma, pričom nie je zrejmé, kto a kedy údaje do formulára dopisoval,

- predseda združenia dohodu o plnomocenstve podpisoval dňa 30.06.2011 v Bratislave a splnomocniteľ
(záložca) H. M. podpisovala dohodu o plnej moci deň predtým, t.j. 29.06.2011 v Banskej Štiavnici. Z
uvedeného je zrejmé, že splnomocnený zástupca ProHelp nebol pri tom, keď H. M. podpisovala dohodu

o plnej moci a zmluvu o úvere, ktorá bola tiež podpísaná 29.06.2011.( Overená kópia zmluvy o úvere
je súčasťou administratívneho spisu),

- záložnú zmluvu za záložcu podpísala osoba, ktorú presadil záložný veriteľ Pohotovosť s.r.o. Bratislava.
Splnomocnenec ProHelp je na dohode o plnej moci uvedený v predtlači, teda jeho určenie má podobu
zmluvnej podmienky, takže záložca nemal možnosť ovplyvniť výber osoby, ktorá ho má zastupovať.
Zástupca (ProHelp) bol vopred zakomponovaný do vopred pripravenej dohody o plnomocenstve, preto

nemožno hovoriť o slobodnej vôli splnomocniteľa pri výbere splnomocneného zástupcu. Podpísanie
zmluvy o úvere a dohody o plnej moci v ten istý deň nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy
bolo podmienené podpísaním dohody o splnomocnení. Z vopred dojednaných podmienok dohody
o plnomocenstve (bod III. piata veta) vyplýva, že účelom konania na základe plnomocenstva je
zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, čo spochybňuje

konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Z uvedených skutočností odporca vyvodil, že
dohoda o splnomocnení je absolútne neplatnou pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ, pretože záujmy
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sú v zrejmom rozpore so záujmami zastúpeného.
Nakoľko plnomocenstvo nebolo udelené platne, nemohli nadobudnúť právne účinky ani neskoršie
úkony uskutočnené splnomocnencom na základe takéhoto plnomocenstva. Neplatná je preto i Zmluva

o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 14.12.2012. Odporca v odôvodnení ďalej
konštatoval, že záložkyňa ako spotrebiteľ nemôže byť zaviazaná zo zmluvy o zriadení záložného
práva, ktorú osobne neuzavrela a z ktorej jej hrozí nenapraviteľná ujma spočívajúca v možnej strate
nehnuteľného majetku, o možnosti ktorej nebola riadne oboznámená ani v zmluve o úvere, ani
v dohode o splnomocnení. Na základe úkonov záložného veriteľa a splnomocnenca, ktorí konali

v zhode, sa mohlo stať, že o tom, že na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech
záložného veriteľa, sa záložca (dlžník) dozvie až doručením rozhodnutia správneho orgánu o povolení
vkladu záložného práva. Je pritom zrejmé, že hodnota nehnuteľného majetku, ktorý je predmetom
záložného práva, výrazne prevyšuje výšku dlžoby záložkyne - spotrebiteľa. Odporca poukázal na
to, že obdobný postup veriteľa Pohotovosť s.r.o. Bratislava pri uzatváraní záložných zmlúv, ktoré za

spotrebiteľov podpísala osoba, ktorá bola v zmluve o úvere predformulovaná na návrh Pohotovosť
s.r.o. Bratislava, už bola predmetom preskúmavania súdom a poukázal napr. na rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sp/86/2008, 25Sp/6/2012, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 10Sžr/19/20110. Napriek tomu, že súdy považujú uvedený postup a ustanovenia zmlúv
obsahujúcich splnomocnenie vopred určenej osoby na uskutočnenie ďalších právnych úkonov v mene

spotrebiteľa za neprijateľné a absolútne neplatné, pokračuje spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vo svojom
konaní ohrozujúcom práva a poškodzujúcom oprávnené záujmy spotrebiteľov, ktoré je spôsobilé privodiť
spotrebiteľom nenapraviteľné ujmy v ich majetkovej sfére znamenajúci trvalé straty vlastníckeho práva k
nehnuteľnému majetku. Odporca poukázal na ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a na to, že odporcu je potrebné považovať v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zák. č. 270/2007 Z.z.

za štátny orgán, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do OZ a
do zák. č. 250/2007 Z.z.. Podľa odporcu sú ustanovenia zmluvy o zriadení záložného práva i dohody
o splnomocnení neplatné aj z dôvodu, že záložca (dlžník) je v jednostranne nevýhodnom postavení,
pretože výška plnenia, ktorú záložca dostal, je v hrubom, ľahko rozpoznateľnom nepomere k plneniu,

ktoré má poskytnúť, ide o porušenie zásady ekvivalentnosti úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti odporca s poukazom na § 39 OZ dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení zo dňa
29.06.2011 a Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 14.12.2012 sú absolútne
neplatné,kčomumuselodporcaprihliadnuťexoffo.Vzhľadomnatoodporcanávrhnavkladspoukazom
na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ
opravný prostriedok, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na
ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocniteľovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ
poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a

zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne,
v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa všetky náležitosti platného právneho
úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa odvolateľa sa záložca
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok, a preto udelil plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy.
Splnomocnenec je preto oprávnený v jeho mene nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu. Odvolateľ
nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude

oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože
v danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu. Pokiaľ správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva
v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 OZ, odvolateľ poukázal na to, že nie je dôležitá samotná
možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor musí reálne existovať. Dohoda o

splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, ktorý bol uzatvorený bez akejkoľvek účasti veriteľa,
veriteľ sa na ňom nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej
dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od
dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Predložené plnomocenstvo je podľa
odvolateľa samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne

nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného
veriteľa zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí podľa odvolateľa
neobstojí. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ
svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver nemajúci oporu v listinách tvoriacich obsah

správneho spisu a správny orgán ani nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto
tvrdenia. Pokiaľ bolo jedným z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vklad záver správneho orgánu
o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva a tento nepomer je podľa názoru správneho orgánu
v rozpore s dobrými mravmi, odvolateľ namietal, že odôvodnenie odporcu v rozhodnutí týkajúce sa

tejto skutočnosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s
dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku. Naviac správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil
aplikáciu ust. § 39 OZ o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust.
§ 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného
styku. Odvolateľ napokon namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31

ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi. Takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania
a konanie odporcu preto odvolateľ považuje v tomto smere za nezákonné.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2013 uviedol, že dôvody uvedené odvolateľom
považujezaúčelovéaničnemeniacenaskutočnosti,ženazákladeneplatnéhoprávnehoúkonunemôže

odporca povoliť vklad záložného práva. Niektoré časti odôvodnenia odvolania navyše nezodpovedajú
odôvodneniu rozhodnutia odporcu (zrejme ide o odôvodnenie k iným obdobným konaniam). Odporca
trvá na odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu a k dôvodom uvedeným v odvolaní
uviedol, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nekonalo, ako by mal konať splnomocnený
zástupca, teda v prospech záujmov svojho klienta. Zopakoval dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia odporcu a ktoré viedli odporcu k záveru, že dohoda o splnomocnení je
neplatná z dôvodu, že je v rozpore s § 22 ods. 2 a § 34 a nasl. OZ. Zdôraznil, že samotné odvolanie
je zrejme vyhotovené pre viacero obdobných konaní (alebo ide o vyjadrenie k inému konaniu), keďže
odôvodnenie odvolania v niektorých častiach vôbec nezodpovedá dôvodom uvedeným v rozhodnutí
Správy katastra Banská Štiavnica o zamietnutí návrhu na vklad č.k. V 26/2013. Odporca uviedol,

že záložkyňa sa osobne dostavila na správu katastra a podala k veci vyjadrenie, z ktorého vyplýva,
že sa nikdy nestretla so žiadnym zástupcom občianskeho združenia ProHelp, ani ju nikdy písomnenekontaktoval. Dohodu o splnomocnení nepodpisovala za prítomnosti zástupcu združenia ProHelp,
nie si je vedomá, či údaje o nehnuteľnostiach, ktoré vlastní, boli vo formulároch vypísané, ani či boli
vypísané v jej prítomnosti. Nevedela, že na jej nehnuteľnosti bude zriadené záložné právo, nikto jej

nič nevysvetlil. Zmluvu o zriadení záložného práva preto nepovažuje za platnú a nezotrváva ani na
udelení plnomocenstva podľa dohody o splnomocnení. Z okolností, za ktorých bola podpísaná dohoda
o splnomocnení (pri podpisovaní bola len M. M. a p. J. ako mandatárka spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,
pričom dátumy podpisovania dohody o splnomocnení svedčia o tom, že M. M. dohodu o splnomocnení
podpisovala dňa 29.06.2011 v Banskej Štiavnici a zástupca ProHelp podpisoval tú istú listinu 30.06.2011

v Bratislave ) vyplýva, že tieto okolnosti potvrdzujú tvrdenia M. M., že zástupca ProHelp nebol pri
podpisovaní najzávažnejších listín, napriek tomu, že podľa dohody o splnomocnení mal M. M. poskytnúť
právnu pomoc, hoci sa so splnomocniteľkou osobne nikdy nestretol. Z uvedeného odporca dovodil,
že ide o konanie, ktoré je plne v záujme spoločnosti Pohotovosť s.r.o., a teda proti záujmom M. M..
Odporca uviedol, že v rozhodnutí sa nezaoberal výškou poplatku a výškou úrokov a neskúmal rozpor
úverovej zmluvy s dobrými mravmi. Poukázal na to, že účelom vkladu záložného práva do katastra

nehnuteľností je možnosť (v prípade neplnenia zmluvných podmienok) uplatniť výkon záložného práva.
Všetkyokolnostipodľaodporcunasvedčujútomu,žesplnomocniteľkasisplnomocnencanemohlavybrať
sama, pretože bol predformulovaný v dohode o plnomocenstve. Z dátumov uvedených na dohode o
splnomocnení a zmluve o úvere je zrejmé, že poskytnutie úveru bolo podmienené podpísaním dohody o
plnomocenstve, čo je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako je nepochybné,

že splnomocnený zástupca ProHelp nebol prítomný pri podpise dohody o splnomocnení a zmluvy o
úvere a predtlač dohody bola vypisovaná ručne, pričom nie je zrejmé, kto a kedy tieto údaje vyplňoval.
Odporca trval na tom, že právne úkony záložného veriteľa Pohotovosť s.r.o. a splnomocnenca ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci - dohoda o splnomocnení a zmluva o zriadení záložného práva
č. XXX/XXXX-SUB . sú v zmysle

§ 39 OZ absolútne neplatné, keďže svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu, alebo ho
obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby
súd potvrdil rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250q
ods. 2 O.s.p., v spojení s § 250o ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 244 ods. 1 a § 250l ods. 1 O.s.p.

preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad
záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, dohodu o splnomocnení, napadnuté rozhodnutie, výpis z
registraorganizáciíŠtatistickéhoúraduSR,StanovyzdruženiaProHelp,Zmluvuoúvereč.XXXXXXXXX
z 29.06.2011, úradný záznam zo dňa 26.03.2013 spísaný s H. M..

Podľa § 8 písm. e/ zák. č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.10.2013, sa zrušili správy katastra, pričom
podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pôsobnosť správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza
na okresný úrad. Súd preto v konaní pokračoval v konaní s okresným úradom na strane odporcu, ktorý
v zmysle § 2 ods. 5 cit. zákona má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať

pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

§250lanasl.O.s.p.vmedziachavýlučnezdôvodovuvedenýchvodvolanídospelkzáveru,žeodvolanie
nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 16.01.2013 návrh na vklad záložného

práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa
14.12.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom - Pohotovosť
s.r.o. Bratislava a záložcom H. M., L. v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
Bratislava. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX
nachádzajúce sa v k.ú. J., okr. L. Y.. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na

zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základeZmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.06.2011. Z návrhu na vklad súd zistil, že jeho prílohami boli:
záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená
fotokópia dohody o splnomocnení.

Z administratívneho spisu súd zistil, že bola uzavretá dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľkou
H. M. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava, pričom názov
splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení. Z predmetnej dohody, ktorá bola
podpísaná splnomocniteľkou dňa 29.06.2011 v Banskej Štiavnici vyplýva, že ďalšia účastníčka „za
účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľky a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie

pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so zmluvou
o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú,
udelila združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia
právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených
práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o.,

ako poskytovateľom úveru“. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť
bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v

splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste
vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere“. V texte
splnomocniteľka vyhlasuje, že „sa sama rozhodla pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s
jej záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jej zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca (združenie

ProHelp) podpísaná dňa 30.06.2011 v Bratislave. Z uvedeného nesporne vyplýva, že splnomocnenec
nebol dňa 29.06.2011 osobne prítomný pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení
dlžníčkou dňa 29.06.2011 v Banskej Štiavnici (táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky
zodňa26.03.2013voformeúradnéhozáznamuvyhotovenéhoodporcom,kdeďalšiaúčastníčkauviedla,
že dohodu o splnomocnení podpisovala len za prítomnosti sl. J., pričom súčasne uviedla, že nepozná

nikoho z občianskeho združenia ProHelp, nikdy sa s nikým z tohto združenia nestretla, ani ju písomne
nekontaktovali). V bode IV. dohody o splnomocnení sú v predtlačených kolónkach ručne dopísané
údaje o nehnuteľnostiach vo vlastníctve splnomocniteľky. Tieto údaje sú vyplnené evidentne iným
druhompísmaakozáhlaviepredmetnejdohody.Dohodaosplnomocneníbolazostranysplnomocniteľky
podpísaná dňa 29.06.2011, t.j. v rovnaký deň ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá skutočnosť

vyplývazoverenejfotokópiezmluvyoúvere,ktorájesúčasťouadministratívnehospisu.Záhlaviedohody
o splnomocnení a zmluvy o úvere je vyplnené evidentne rovnakým druhom písma, a to mandatárkou
veriteľa Pohotovosť s.r.o. p. J..

Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie odporcu, ktorým zamietol návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odvolaní súd
dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak návrh na vklad podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva zamietol s odôvodnením, že dohoda o splnomocnení je neplatná a táto
skutočnosť spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene záložcu (dlžníčky)
uzatvorila neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na

vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpenej.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 Katastrálneho zákona),

ktorým je účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona). V zmysle § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona sa
návrh na vklad podáva písomne a podľa § 5 d/ cit. zákona prílohou na vklad je okrem iných aj dohoda o
splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, pričom podpis splnomocniteľa musí
byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 cit. zákona.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a z dôvodov uvedených v odvolaní súd dospel k záveru,
že odporca ako príslušný orgán štátnej správy, v kompetencii ktorého je rozhodnúť o zápisoch práv
k nehnuteľnostiam do katastra, sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil citovanými

ustanoveniami Katastrálneho zákona a postupoval v súlade so zákonom, ak podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.

Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o plnej
moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi splnomocnencom a splnomocniteľom
o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s ust. § 34 a

nasl. OZ. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Iba prejavenej vôli v dostupne vnímateľnej
forme možno priznať právnu relevanciu. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno
považovať za právny úkon. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.Akniesúsplnenézákladnépodmienky(§37OZ),nemôžeísťoplatnýprávnyúkon.Následkom

neplatnosti právneho úkonu je o.i., že nemá právne účinky, t.j. nemá za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv alebo povinností. Súd, ako aj iný štátny orgán musí na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu prihliadať ex offo. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci)
nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.Výsledkom uzavretia dohody o plnomocenstve je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Navrhovateľom - odvolateľom predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme
predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,

Bratislava, ako aj s vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva, v zmysle ktorého
je vopred uvedené zastupovanie splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, ktorá bola splnomocniteľkou podpísaná v Banskej Štiavnici
dňa 29.06.2011 (t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava
ako veriteľom a H. M. ako dlžníčkou na vopred pripravenom tlačive), je možné podľa obsahu posúdiť ako

návrh na uzatvorenie dohody o plnomocenstve, keďže z toho, že takto vopred pripravená dohoda bola zo
strany vopred vyznačeného splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava
podpísaná v Bratislave až nasledujúci deň t.j. 30.06.2011, ako aj z vyjadrenia ďalšej účastníčky vyplýva,
že zástupca splnomocnenca ProHelp nebol osobne prítomný pri podpise dohody v Banskej Štiavnici
dňa 29.06.2011. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzavretie zmluvy môže byť len taký prejav

vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa § 45 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v
neprítomnosti druhej strany (podpísanie tlačiva - dohody o splnomocnení - zo strany splnomocniteľky
H. M. dňom 29.06.2011), preto nepostačuje písomná forma. V takomto prípade je nevyhnutné, aby
konajúci (splnomocniteľ) takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane (splnomocnencovi) aj

adresoval t.j., aby takto písomne prejavenú vôľu splnomocnencovi odoslal, resp. urobil úkony, ktoré
sú nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej
osoby,alebopodanímnapošte,osobnýmdoručenímdruhejstrane,aleboinýmspôsobom.Zpredloženej
dohody o splnomocnení, ako aj z vyjadrenia samotnej dlžníčky, ktoré je obsiahnuté v správnom spise,
je nepochybné, že dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení v neprítomnosti splnomocnenca -

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom uviedla, že takýto subjekt nepozná, s nikým
z uvedeného združenia sa nestretla, ani nebola týmto združením písomne kontaktovaná, pričom
dohodu o splnomocnení jej dala podpísať mandatárka Pohotovosti s.r.o.. Z uvedeného potom logicky
vyplýva, že dlžníčka nepoznajúc subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ani jeho
štatutárneho zástupcu, nemohla odoslať ňou podpísanú dohodu o splnomocnení, resp. návrh dohody

druhej zmluvnej strane - splnomocnencovi ProHelp. Súd sa stotožnil so záverom odporcu, ktorý v
súvislosti s uzatvorením dohody o splnomocnení konštatoval porušenie § 22 ods. 2 OZ z dôvodu
rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného. Skutočnosť, že vopred pripravené tlačivo s textom dohody
o splnomocnení s vopred predtlačeným názvom splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, ktorý subjekt podľa vyjadrenia splnomocniteľka ani nepozná, bolo podľa zistených okolností

uzavretia zmluvy predložené pracovníčkou - mandatárkou záložného veriteľa (odvolateľa), ako aj
ostatné okolnosti uzavretia tejto dohody (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise dohody,
jej podpis v deň uzavretia zmluvy o úvere),sú skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že uzavretie
úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení, ako aj obsah predmetnej
dohody o splnomocnení, ktorý odporca vyhodnotil s tým, že účelom konania na základe plnomocenstva

je zabezpečenie splnenia splnomocniteľovho (dlžníkovho) záväzku zo zmluvy o úvere, spochybňujú
konanie splnomocnenca v záujme splnomocniteľa. Správny orgán preto správne vyhodnotil dohodu o
splnomocnení ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 22 ods. 2 OZ. Súd sa nestotožnil s tvrdením
odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zo
samotnéhodojednaniapodmienokobsiahnutýchvdohodeosplnomocnenívyplýva,žeúčelomuzavretia

dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná
v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje, resp. vylučuje jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného.
Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníčkou nekontaktoval, nekomunikovali
spolu, pričom dlžníčka podpísala dohodu o splnomocnení bez toho, aby zástupcu združeniu ProHelp,
resp. jeho predsedu vôbec poznala. Navyše nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola

listina - dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníčkou vypísaná (vzhľadom na zistenú odlišnosť
písma uvedeného v záhlaví a v bode 4 predmetnej dohody). Dohoda o splnomocnení bola zachytená
do formulárovej - predtlačenej listinnej podoby, kedy dlžníčka (záložca) nemohla ovplyvniť obsah takejto
dohody, a preto jej možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a
ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľky, jej bola obmedzená, resp. odňatá.Úlohou súdneho konania je nielen v zmysle § 1 O.s.p. chrániť práva zaručené slovenským právnym
poriadkom, ale aj práva s charakterom úniovým v zmysle zásady lojality (§ 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej
únii) v spojení s rozsudkami Súdneho dvora EÚ.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Odporca správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že ako príslušný správny orgán
podľa osobitných predpisov je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá

do OZ a do zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súčasne konštatoval, že ustanovenia zmluvy o
zriadení záložného práva a rovnako i dohody o splnomocnení sú neplatné i z dôvodu, že záložca (dlžník)
je v jednostranne nevýhodnom postavení, že výška plnenia, ktorú záložca dostal, je v hrubom, ľahko
rozpoznateľnom nepomere k plneniu, ktoré má poskytnúť a ide o porušenie ekvivalentnosti.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Vpreskúmavanomprípademásúdzato,ženaprejednávanýprípadjepotrebnéaplikovaťajustanovenia

§§ 52-54 OZ. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená v súvislosti so zmluvou o
úvere, ktorú uzatvorila dlžníčka so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. (bod 1 dohody) a plnomocenstvo
bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3 dohody). Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola
súčasťou tzv. „úverového balíka“. Je nepochybné, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy

v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim
ochrany spotrebiteľa a je potrebné zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok uvedených v § 53 ods. 1 OZ. Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného
práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná
finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Odporca postupoval v

súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď
v podstate prihliadol aj na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda
o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo
forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec vopred vpísaný a dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníčke bola odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého bysi sama vybrala, ktorú skutočnosť konštatoval odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, možno vidieť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže
vopred pripravená dohoda o splnomocnení bola predložená dlžníčke formou pripraveného formulára

súčasne pri uzatváraní úverovej zmluvy a bola predložená mandatárkou veriteľa, nejedná sa ani o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, čo má za následok výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o
splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu vopred určený zástupca, mimo jeho slobodnú
voľbu, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú
podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného vyplýva, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci

nemohol ani z uvedeného dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľky. Z uvedených
dôvodov záver správneho orgánu o splnení podmienok na zamietnutie návrhu na vklad takejto záložnej
zmluvy je v súlade s § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/17/2007 (R 42/2008), sp. zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp. zn.
10Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013 a sp. zn. 1Sžr/135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal aj na ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť vklad povolený, je
potrebné uviesť, že pokiaľ by aj ďalšie odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť
v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver odporcu
o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatnej dohody o splnomocnení a na základe takto
neplatného plnomocenstva uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver odporcu o nutnosti

zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad
mal byť povolený, pretože postačuje čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad a
už takýto jediný dôvod spôsobuje, že vklad nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažoval za relevantné a schopné privodiť pre odvolateľa iné rozhodnutie,
k akému dospel odporca. Súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na
tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.05.1997, Hyggis vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v Uznesení č. III.ÚS 237/2012 zo dňa 13.06.2012 konštatoval: „...súčasťou obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky..., ...súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania...“. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd

považuje skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je neplatnou, preto nemohol vzniknúť ani posudzovaný
titul vo vkladovom konaní - zmluva o zriadení záložného práva - uzatvorený neplatne splnomocneným
zástupcom a výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa § 31
ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných podmienok pre povolenie vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd sa z uvedených dôvodov v odôvodnení svojho rozhodnutia

podrobnejšie nezaoberal ďalšími odvolateľom uvedenými odvolacími argumentmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľovi - odvolateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa zák. č. 71/1992 Zb.
vo výške 35,- Eur stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko je
poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.