Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 2, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/78/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712207792
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7712207792.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Angely Čechovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci žalobcu Q. a.s. so sídlom T. č. 9, B., Y.: XXXXXXXX,
proti žalovanému Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 857,43 € s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku č. k. 7C/66/2012-16 z 22.08.2012 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy
konania v sume 365,97 € na účet právneho zástupcu JUDr. Michala Kuročku, advokáta, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 857,53 € 9 % ročným
úrokom z omeškania od 29.07.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného
zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi na účet právneho zástupcu v sumu 857,53 €, a to do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa
13.09.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvo.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný zamestnaný ako opravách motorových vozidiel - automechanik,
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.06.2010 spôsobil žalobcovi škodu pri oprave služobného
motorového vozidla A. O., EČ: MI XXX BA, a to neodbornou montážou, čím poškodil na motorovom
vozidle turbodúchadlo a intercooler. N. turbodúchadla spolu s tesneniami predstavovala sumu 555,73
€ a cena chladiča (intercoolera) bola 214,20 €, spolu za tovar vznikla žalobcovi škoda 769,92 €. Ďalej
vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v nákladoch na opravu, a to turbodúchadlo vo výške 72 € a chladiča
vo výške 15,60 €, celkovo teda škoda žalobcovi vznikla vo výške 857,53 €. Na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti žalobca žalovaného poučil, že preberá hmotnú zodpovednosť za zverené pracovné
prostriedky. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže pri oprave auta sa z väčšej časti podieľal syn Q. R.
a žalovaný sa iba z väčšej časti prizeral, ako zasahuje do opravy automobilu. O. vykonal dokazovanie
výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu spoločnosti Q. a.s. B. Y.. Q. R., svedkov Q. R. ml., X. A.. Po
zistení skutkového stavu súd po právnej stránke vec posúdil v zmysle § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce,
§ 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. a uzavrel, že mal z a preukázané, že
žalovaný bol žalobcom na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 16.06.2010 prijatý do pracovného
pomeru ako opravár motorových vozidiel - automechanik. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu a
jednotlivých svedkov bolo podľa súdu jednoznačne preukázané, že žalovaný vykonával na služobnom
motorovom vozidle žalobcu opravu turbodúchadla, chladiča, v dôsledku čoho došlo k ich poškodeniu.

Samotný žalovaný nepoprel, že sa zúčastnil opravy na motorovom vozidle, avšak poukázal na to, že
z väčšej časti sa iba prizeral ako syn žalobcu zasahuje do automobilu. Za takejto dôkaznej situácie
súd mal za preukázané, že žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu vyčíslenú jednotlivými
faktúrami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a preto rozhodol v zmysle výroku napadnutého rozsudku.
Zároveň súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť v prospech žalobcu úrok z omeškania v zmysle
§ 517 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po ukončení pracovného pomeru. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania v sume 618,16 € s DPH, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 51 €
a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Zb. v platnom znení, a to za 8 úkonov
(prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 v sume 51,45 € + písomné podanie na súd vo veci
samej podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v sume 51,45 € + 6x konanie pred súdom podľa § 14 ods. 1 písm. c/
jednotlivo v sume 51,45 €) a režijného paušálu za 8 právnych úkonov 8x7,63 € v zmysle § 16 ods. 3
skôr uvedenej vyhlášky. Teda celkové trovy konania predstavujú sumu 857,53 € s DPH, nakoľko právny
zástupca žalobcu je platcom DPH.

Rozsudok napadal včas podaným odvolaním žalovaný v celom rozsahu, pričom v podanom odvolaní
spochybňoval skutkový stav zistený súdom prvého stupňa a poukazoval na tú skutočnosť, že Q. R.
ml., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok, na motorovom vozidle vymenil okrem turbodúchadla aj
ďalšie príslušenstva, ktoré v podanom odvolaní bližšie špecifikoval. On pri výmene a oprave motorového
vozidla nespravil žiadnu chybu, keďže na výmene turba sa podieľal Dušan R. ml.. V čase vykonávania
opravy Q. R. ml. on vykonával iný druh práce. Na druhý deň, keď chcel dokončiť opravu motorového
vozidla zistil, že motorové vozidlo je už opravené. Preto nesúhlasil s podanou žalobou a s náhradou
škody spôsobenou výmenou turba a chladiča na motorovom vozidle.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny, keďže súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a správne ho právne posúdil.
Žalovaný svoje tvrdenia nevie preukázať a bez predloženia alebo označenia dôkazov je bez právnej sily.
Zároveň v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, relevantné pre posúdenie veci.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) za dodržania podmienok podľa § 156
ods. 3 O. s. p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom v § 212
ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok vo veci samej je vecne správny, preto ho podľa § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodom odvolania viazaný.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých
poukazuje. Žalovaný podľa obsahu podaného odvolania, odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., a to že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil
po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny

význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je
v súlade s ustanovením § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, a ku
všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.). Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods.
1 O. s. p.). Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na
zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p. ).

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená podmienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel opak (§ 133 O.s.p.).

Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti považoval súd za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov,
ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodnutí vo veci samej (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje odročenie
pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom,
čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti
ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil (§ 119 ods. 1,2 O. s. p.).

Podľa § 119 ods. 4 O. s. p. ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez
zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň,
keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená
v spise.

Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy
a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za
skončené (§ 118 ods. 4 O. s. p.).

Po zákonnej citácii hore uvedených zákonných ustanovení odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa
nepostupoval v rozpore s hore citovanými zákonnými ustanoveniami. Z obsahu spisu odvolací súd zistil,
že súd vykonal dokazovanie v zmysle navrhnutých dôkazov, a po skutkovom zistení vec po právnej
stránke správne právne vec posúdil. Žalovaný ani v podanom odvolaní nenavrhol vykonanie dôkazov

na preukázanie tvrdených skutočností, keďže výsluch svedkom Q.Y. ml. bol súdom vykonaný. Teda
žiadnymi novými dôkazmi neosvedčuje skutočnosti tvrdené v podanom odvolaní. Vyjadruje sa len ku
skutkovému stavu veci, ale ďalšími dôkazmi, prípadne novými skutočnosťami svoje tvrdenia nepodložil.

Odvolací súd udáva, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uniesť
dôkaz na preukázanie skutočností. Táto povinnosť je ustanovená v zákonnom ustanovení § 120
O. s. p.. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenia
ťarchy dôkazného bremena. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno), ktoré sú v sporovom konaní naplnením prejednávacej zásady stanovuje, že je zásadne vecou
účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení; pričom
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi konania rozdelené v závislosti od toho,
ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Teda účastník je
povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne významných skutočností, ohľadom ktorých má
bremeno tvrdenia. Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že
počas konania vykonanými dôkazmi neboli preukázané jeho tvrdenia a preto muselo byť rozhodnuté v
jeho neprospech.

Keďže žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by potvrdil pravdivosť svojich tvrdení, neuniesol tak
dôkazné bremeno tvrdených skutočností, odvolací súd, keďže žalovaný v podanom odvolaní napádal len
skutkové zistenie právnej veci, nie jej právne posúdenie a odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodom
odvolania, ako vecne správny potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 219 ods. 1
O. s. p.).

Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa taktiež rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 857,53 € na účet právneho zástupcu v zmysle
ich špecifikácie a vyčíslenia uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku a to podľa § 142 ods.
1 O.s.p. Odvolací súd taktiež preskúmal výrok o trovách konania a v zmysle § 220 O.s.p. ho zmenil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, keďže súd prvého stupňa
nepostupoval správne pri ich priznaní a to v súlade so zákonnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
zmien a doplnkov, keď podľa § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky priznal za šesť účastí na konaní
pred súdom odmenu 54 €, pričom tri pojednávania boli odročené bez prejednania veci, kde podľa §
14 ods. 5 citovanej vyhlášky patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej hodnoty,
ktorá je v prejednávanej veci z tarifnej hodnoty veci 857,53 € a 51,45 € vo výške 12,86 €. Odvolací súd
z obsahu spisu zistil, že pojednávania konané na súde prvého stupňa dňa 22.6.2011 (č.l. 55 spisu),
7.9.2011 (č.l. 56 spisu), 26.10.2011 (č.l. 59 spisu) boli odročené súdom bez prejednania veci a za tieto
úkony právnej služby patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena 3 x 12,86 € = 38,59 €, nie 154,35
€. Ďalej mu patrí náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplateného súdneho poplatku v sume 51 €
(č.l. 24 spisu) a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnkov a to za prevzatie a
prípravu zastúpenia - 51,45 € (dňa 14.6.2011 - § 14 ods. 1 písm. a/ AT), písomné podanie na súd vo
veci samej - 51,45 € (dňa 16.6.2011 - § 14 ods. 1 písm. b/ AT), účasť na konaní pred súdom v dňoch
11.1.2012 a 7.3.2012, 22.8.2012 - § 14 ods. 1 písm. c/ AT) a 8x7,63 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 AT),
spolu 304,97 € á 20% DPH, čo predstavuje priznanie odmeny 365,97 € žalobcovi titulom náhrady trov
konania (§ 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.)

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže účastníci konania o trovách
odvolacieho konania nenavrhli rozhodnúť (§ 224 ods. 1 O. s. p., § 151 ods. 1 prvá veta O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení
účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.