Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200364
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200364.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporkyni Správe
katastra Prešov, Konštantínova 6, za účasti P. P., bytom J. XXX a ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom v Bratislave, Povraznícka 18, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 21.
januára 2013, číslo.: V -7431/2012-G takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. januára 2013, číslo: V -7431/2012-G.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.1.2013 rozhodla odporkyňa ako orgán príslušný podľa § 18
ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o povolení vkladu záložného práva do

katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a P. P., zastúpeným združením ProHelp ako záložcom tak, že podľa § 31 ods.
3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva zamietla.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že dňa 21.12.2012 bol doručený návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
Preskúmaním návrhu na vklad záložného práva a jeho príloh správny orgán zistil, že predloženú zmluvu
o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom

podľa zmluvy o úvere (viď článok II. zmluvy o zriadení záložného práva) nemohol ovplyvniť výber
splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol
ovplyvniť. Tým nastal konflikt podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.)
keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za
splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral svojho advokáta
- občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania

veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej
odporkyňa citovala § 31 ods. 1, 3, poukázala na § 42 ods. 4 katastrálneho zákona a dospela k názoru,
že nie sú splnené podmienky na vklad, lebo predložená zmluva o zriadení záložného práva odporuje
zákonu, na strane záložcu je podpísaná splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne.

Žiadal, aby krajský súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. V opravnom
prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskehozákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastáva názor,
že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,

určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp
- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec") plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej

záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v
mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených

a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Nie je jasné na základe čoho
dospela správa katastra k tomu, že splnomocnenec je v styku so záložným veriteľom.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a

kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

Pre správny orgán v tejto súvislosti naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§
3 ods. 5 Správneho poriadku). Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodnutie; pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Poukázal aj na znenie § 46 Správneho poriadku v zmysle ktorého rozhodnutie musí okrem iného
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že
boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny
orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre

jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia
zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo
nevedome!

Napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov" čo
dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že

správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods.
5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení
vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.

V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého

jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu
nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiežnevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi

dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie

strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na

preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom

a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z
predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu

a obhajovať jeho záujmy.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a nesprávne právne
posúdila Dohodu o splnomocnení z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Správa katastra vydala
nezákonne rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,

ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne

jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.V predkladacej správe odporkyňa konkrétny návrh ako žiada aby súd rozhodol neuviedla. Z neúčasti na
pojednávaní konanom dňa 18.9.2013 sa písomne ospravedlnila a súhlasila aby súd konal a rozhodol
v jej neprítomnosti.

Ďalší účastník konania P. P. na pojednávaní konanom dňa 18.9.2013 uviedol, že nevie o tom, že
splnomocnil združenie ProHelp na zastupovanie svojej osoby, počuje o tom prvý krát. Ak by sa chcel
dať zastúpiť advokátom určite by uvažoval nad advokátom z X. a nie z B.. Nikto mu nič nevysvetľoval
ani ho o ničom nepoučil.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa §

250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
odporkyne a združenia ProHelp, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporkyňa podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona
zamietla návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v preskúmavanom

rozhodnutí.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 4.12.2012 navrhovateľ podal návrh na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 168/2012-SUB do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o
zriadení záložného práva č. 168/2012-SUB vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného
práva k podielovému spoluvlastníctvu a výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v

článku I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 802000968 zo dňa
20.12.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä
na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 350,-
Eur, ďalej poplatku v sume 310,- Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných

platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od
omeškania až do zaplatenia.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom P.
P. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z Dohoda o splnomocnení
vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť

o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných
v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy
802000968. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so

spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi
bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu
sarozhodolvyužiťbezplatnúpomocprizabezpečenísvojhozáväzkuzdruženímProHelp.Zatýmúčelom
uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa

§ 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy

o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie
ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania
ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o

úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jejpríslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho
práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,

ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len poznámka“).

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti,10b)ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.Akideozmluvuoprevodenehnuteľnosti,

ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,

musí sa plnomocenstvo urobiť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je právnym úkonom a platný právny
úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne. Z obsahu citovanej
dohody o splnomocnení vyplýva, že v nej nie sú uvedené konkrétne nehnuteľnosti, ktoré majú byť
predmetom záložnej zmluvy. Dohoda o plnomocenstve je predložená ako formulárová typová zmluva,

ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka,bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný veriteľ,
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.

Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Aj text tejto dohody je neurčitý,
pretože z neho nie je zrejmé ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo.

Okrem toho navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach

a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú.

V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.

Z výpovede P. P. však vyplýva, že nemá vedomosť o tom, že splnomocnil združenie ProHelp na
zastupovanie svojej osoby, nevie ani že podpísal nejakú dohodu o splnomocnení. Nikto s ním o tom

nerokoval, nič mu nevysvetlil, ani ho nepoučil o právach a povinnostiach.

S ohľadom na tieto okolnosti je dôvod na pochybnosť o vážnosti vôle P. P. uzavrieť takýto právny úkon.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený
splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,
že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.

z čoho sa dá usúdiť, že v prípade P. P. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode
uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť

rozpor, či dlžník P. P. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu
pomoc a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako zákonné
potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo
na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.