Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/77/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810010306
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5810010306.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu R.. H. S. a G. J., v trestnej veci proti obžalovanému S. Pjentekovi, pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. X Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v
Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. R., nar. XX.X.XXXX v U. U., trvale bytom T. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX.XX hod. v F. X., A. republika, na ul. T. č. XXX/XX pred reštauráciou
s názvom "U M." napadol T. F. tak, že ho udrel päsťou do tváre, na čo T. F. spadol na zem na pravú
hornú končatinu a obžalovaný ho následne opakovane udieral päsťami do oblasti hlavy a celého tela a
opakovane ho kopal do celého tela, čím poškodenému T. F. spôsobil pomliaždenie a krvný výron v oblasti
oboch očníc, pomliaždenie a krvný výron pod spojovkou oboch očí viac vpravo, pomliaždenie a krvný
výronsodreninukoženačelevpravo,ktorézraneniasivyžiadalidobuliečeniaadobupráceneschopnosti

do 7 dní a vykĺbenie kľúčnej kosti v pravom kľúčne - nadpleckovom kĺbe W. Z.. stupňa, ktoré zranenie
si vyžiadalo dobu liečenia a dobu práceneschopnosti minimálne v trvaní 6 týždňov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 /dvadsať/ mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 4T XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX a výrok o treste uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. XXT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný
dňa XX.XX.XXXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému T. F.,
nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom R. XXX/XX, F. Králové škodu vo výške X.XXX,XX Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného T. F., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom R. XXX/
XX, F. X. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú T. zdravotnú poisťovňu A. republiky, D. XXXX/X, R.
X o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa XX. 9. XXXX obžalobu na S. R. pre zločin

kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné .
Dokazovanie v predmetnej veci bolo vykonané na hlavných pojednávaniach, ktoré sa konali dňa XX. 4.
XXXX, XX. 5. XXXX, XX.X.XXXX a XX. 9. XXXX.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX urobil vyhlásenie, že je nevinný. K predmetu
obžaloby ďalej vypovedal, že v uvedenom období pracoval v F. Králové. Po práci išiel do pohostinstva,

kde stretol poškodeného T. F., ktorého predtým nepoznal a spolu s poškodeným v pohostinstve požívali
alkoholické nápoje. Pred pohostinstvom mali vzájomný slovný konflikt a potom ho poškodený chytil za
ramená a udrel ho päsťou, na čo reagoval rovnako. Poškodený síce spadol na zem, ale nebolo to jeho
zavinením. Priznal, že poškodeného kopol do oblasti brucha, ale určite ho nekopol do oblasti ramena.
Fyzický konflikt sa stal pred pohostinstvom vo večerných hodinách, okolo XX.XX hod až XX.XX hod.

Po útoku sa vrátil späť do pohostinstva, pretože si tam nechal cigarety a potom do pohostinstva prišla
polícia. Na doplňujúce otázky predsedníčky senátu vypovedal, že okrem kopanca, poškodeného udrel
asi dva krát päsťou. Keď poškodeného udrel päsťou, poškodený ešte vtedy stál a keď spadol na zem,
tak ho asi dvakrát kopol, do oblasti brucha, určite ho nekopol do ramena a ani do hlavy.
Splnomocnenec poškodeného T. zdravotnej poisťovne A. republika sa pripojil s nárokom na

náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 6.563,-Kč, z titulu vynaložených nákladov na ošetrenie
poškodeného.
Svedok poškodený T. F. vypovedal, že predmetného dňa sa s kolegami z práce zúčastnil narodeninovej
oslavy jedného z jeho kolegov. Oslava sa konala v pohostinstve "U M.". S kolegami sedeli pri jednom
stole, potom kolegovia odišli a on ostal ešte v pohostinstve. Keď dopil pivo, vyšiel z pohostinstva a ako

sa zohol k bicyklu, ktorý mal pred pohostinstvom uzamknutý, pocítil ranu do pravého oka. Útočníka
nezbadal. Hneď po prvej rane spadol na zem, a keď sa chcel otočiť a zdvihnúť zo zeme, pocítil úder
do pravého ramena. Nevedel uviesť, či to bol úder päsťou alebo či išlo o kopanec. Potom nasledovala
rana do pravého spánku, a viac si už na nič nepamätá. Prebral sa až v nemocnici. Po odchode kolegov
ostal sedieť pri stole, pri ktorom sedel aj nejaký muž s hnedými vlasmi, slovenskej národnosti. Nakoľko

bol opitý nepamätal si čo sa dialo v pohostinstve. Najzávažnejším zranením ktoré utrpel, bolo zranenie
ramena, momentálne má pravé rameno o 2 cm nižšie ako ľavé. Priebeh liečenia bol taký, že najskôr nosil
asi 6 týždňov okolo krku obväz, mal zafixovanú pravú ruku, liečil sa na traumatológii a asi po pol roku bol
operovaný na pravé rameno na ortopédii v F. X.. Do ramena mu boli zasadené drôty, doposiaľ nemôže
úplne zdvihnúť hore pravú ruku. V súvislosti s týmto zranením bol posúdený ako invalidný dôchodca.

Priznal, že uvedeného dňa bol opitý a motal sa. Nakoľko si na incident nepamätal, bol sa po incidente
opýtať v pohostinstve, že ako sa správal. Krčmár mu povedal, že v pohostinstve prebehlo všetko v kľude,
že v pohostinstve nemal žiaden konflikt.

Za splnenia procesných podmienok súd prečítal výpovede svedkov A. M. a H. M., ktorí vypovedali, že

incident pred pohostinstvom sledovali z balkóna a obaja videli mladého muža ako opakovane udierapäsťami do celého tela na zemi ležiaceho staršieho muža, ktorý sa nebránil, zobral mu z oblečenia
peňaženku, pozrel sa do peňaženky, hodil ju po poškodenom, a potom opäť pribehol k poškodenému
a začal po ňom skákať. Ďalej svedkovia uviedli, že tohto mladého muža okríkli a videli ako sa vrátil do

pohostinstva. Svedkyňa telefonicky oznámila tento incident na políciu a po príchode polície videli ako
tohto muža policajti vyviedli z pohostinstva v putách. Hostia z pohostinstva zavolali poškodenému rýchlu
zdravotnú službu.
Svedok D. N., ktorého svedeckú výpoveď z prípravného konania súd rovnako čítal, vypovedal o
okolnostiach, ktoré sa udiali v pohostinstve pred incidentom, potvrdil, že mladý muž slovenskej

národnosti si prisadol k poškodenému, spoločne s poškodeným požívali alkoholické nápoje. Ako prvý
odišiel z pohostinstva poškodený, ktorý javil známky opitosti a za ním vyšiel aj ten mladý muž, ktorý sa
potomvrátilspäťaochvíľuprišlapolícia,ktorátohomladéhomužavyviedla.Incidentpredpohostinstvom
nevidel.

Súd v rámci dokazovania ďalej čítal znalecký posudok z odboru zdravotníctva, z ktorého vyplynulo, že

poškodený počas incidentu utrpel zranenia: početné pohmoždeniny a oderky tváre v pravej spánkovej
a čelnej oblasti, na chrbte nosa, v oblasti pravej očnice, v ľavej čelnej tvárovej oblasti, otras mozgu
ľahkého stupňa, vykĺbenie vonkajšieho konca kľúčnej kosti a lopatky v pravo tretieho stupňa (tzv.
akromioklavikulárniluxaci). Poranenie hlavy poškodeného vzniklo opakovaným priamym pôsobením
tupého násilia neveľkej až stredne veľkej intenzity, mohlo ísť o opakované údery päsťou či kopy nohou

druhej osoby. Poranenie pravého ramena najskôr vzniklo pádom na pevnú tvrdú podložku s dopadom
na vonkajšiu stranu pravého ramena. Vznik tohto poranenia kopom nohy druhej osoby, ako uvádza
poškodený je menej pravdepodobný. Tupé násilie pôsobilo proti tvári poškodeného spredu, zraňujúcim
predmetom mohla veľmi dobre byť päsť ruky či obutá noha druhej osoby ( čomu by zodpovedali
oderky v pravej spánkovej oblasti). Je pravdepodobné, že v čase vzniku poranení tváre poškodeného

sa mohli páchateľ a poškodený nachádzať v polohe tvárou v tvár. Vznik poranenia pravého ramena
je možno najskôr vysvetliť dopadom vonkajšej strany pravého ramena na tvrdú pevnú podložku.
Pri liečbe najzávažnejšieho poranenia, pravostranného akromioklavikulárneho vyklbenia bol zvolený
konzervatívnypostup,pravýramennýkĺbbolčiastočnefixovanýpodobu6týždňov.Potombolazahájená
rehabilitácia pravého ramenného kĺbu, ktorá prebiehala aj ku dňu XX. 8. XXXX, liečba k uvedenému

dátumu nebola ukončená. Poranenie pravého ramenného kĺbu zanechá trvalý následok, a to v podobe
jeho deformácie (defekt skôr kozmetický, funkčné následky v zmysle obmedzenia hybnosti je možné
predpokladať iba minimálne). Poranenia, ktoré utrpel poškodený mali za následok krátkodobu poruchu
vedomia, potom bolesti hlavy, pocit na zvracanie, bolestivosť pravého ramena a obmedzenie jeho
hybnosti pre bolesť. Tieto obtiaže boli zvlášť výrazné pod dobu niekoľko málo dní, tri až štyri dni po

vzniku poranení. Približne po túto dobu mohla nastať u poškodeného porucha zdravia, ktorú je možné
považovať za vážnu, podstatným spôsobom obmedzujúcim poškodeného v obvyklom spôsobe života.
Po uplynutí tejto doby pretrvávalo fixáciou pravej hornej končatiny obmedzenie jej hybnosti po dobu 6
týždňov. Táto porucha zdravia už bola ľahšieho stupňa. Ublíženie na zdraví poškodeného z lekárskeho
hľadiska v užšom slova zmysle je treba považovať za jednoduché ublíženie na zdraví, a to stredne

ťažkého stupňa. Pokiaľ boli použité opakované údery päsťou či opakované kopy nohou do hlavy druhej
osoby, tak vznik závažnejších zranení je možný, avšak málo pravdepodobný. Predpokladom vzniku
závažnejších poranení je predovšetkým podstatne väčšia intenzita použitého tupého násilia, ako bola
v danom prípade použitá.

Na základe takto vykonaného dokazovania prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní dňa XX. 8. XXXX
rozsudkom č.k. XT/XX/XXXX-XXX uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods.1Trestnéhozákona,vsúbehusprečinomvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Trestnéhozákona,
účinnéhodoXX.X.XXXX(§2ods.1Trestnéhozákona),zaktorémuuložilsúhrnnýnepodmienečnýtrest
odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov a na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v obžalobe, pričom vinu obžalovaného
mal za preukázanú výpoveďami svedkov, ktorým zároveň korešpondovali závery znaleckého posudku.
Svedok poškodený si síce dôsledkom požitého alkoholu nepamätal na presný priebeh incidentu,
nevedel označiť osobu páchateľa, ktorou bol fyzicky napadnutý, nepamätal si ani na okolnosti, ktoré

bezprostredne predchádzali fyzickému útoku (ako sám uviedol na hlavnom pojednávaní, po incidente sa
bol opýtať krčmára, ako sa predmetný večer správal v pohostinstve), avšak obžalovaný bol usvedčený
zo spáchania skutku ostanými svedeckými výpoveďami, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi.
Obžalovaný vo svojej výpovedi ani nepopieral, že predmetného dňa pred pohostinstvom fyzicky napadolpoškodeného, na svoju obranu však uvádzal, že k útoku bol vyprovokovaný poškodeným, poškodeného
kopol len do oblasti brucha keď už ležal na zemi, a poškodený na zem spadol sám, bez jeho
zavinenia. Obžalovaný bol tiež usvedčovaný svedeckými výpoveďami svedkov manželov A. a H. M.,

ktorý predmetný incident sledovali z balkóna svojho domu a podľa obsahu ich výpovede mali na incident
výhľad, pričom obaja svedkovia ako páchateľa označili mladého muža, ktorý rozprával po slovensky,
jednalo sa o osobu, ktorej následne polícia obmedzila osobnú slobodu, táto osoba bola z pohostinstva
políciou vyvedená v putách. Z úradného záznamu polície z XX. 6. XXXX vyplynulo, že uvedeného dňa o
XX.XX hod hliadka OO PZ F. X., R. ČR, za okolností popísaných svedkami, obmedzila osobnú slobodu

obžalovanému. Výpovede svedkov zároveň korešpondovali so závermi znaleckého posudku, z ktorých
vyplynulo, že poškodený utrpel zranenia, ktorých mechanizmus vzniku zodpovedá výpovediam svedkov
(poškodený bol kopaný a udieraný päsťami do rôznych častí tela). Súd tak nemal pochybnosti, že skutok
popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal a dopustil sa ho obžalovaný. Konanie obžalovaného však
posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, účinného do XX. X.. XXXX (§ 2 ods. 1

Trestného zákona).

Proti rozsudku prvostupňového súdu č.k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. 8. XXXX podal odvolanie
prokurátor. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd uznesením č. k. XTo/
XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd vo veci rozhodol
predčasne, pretože pri posúdení, či obžalovaný sa svojim konaním dopustil zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.(ako to uvádzala obžaloba) alebo prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Tr. zák.(ako skutok kvalifikoval súd) je podstatným dôkazom práve znalecké dokazovanie, pričom
znalecký posudok o ktorý sa opieral prvostupňový súd bol vo veci vypracovaný pred začatím trestného

stíhania, znalec J.. R. S. sa neoboznámil so všetkými podstatnými dôkazmi, ktoré boli vykonané po
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Preto bude potrebné, aby prvostupňový súd pribral do
konania znalca v súčasnom štádiu konania a tohto požiadal o vypracovanie znaleckého posudku k
poraneniu poškodeného s tým, že znalec bude mať pred vypracovaním znaleckého posudku k dispozícii
celý vyšetrovací spis so všetkými dôkazmi zabezpečenými najmú po začatí trestného stíhania a na

hlavnom pojednávaní pred okresným súdom. Vypracovanie posudku vo vzťahu k zraneniu poškodeného
bude potrebné aj v súvislosti s uplatnenými nárokmi poškodených na náhradu škody.
Súd v zmysle intencii rozhodnutia odvolacieho súdu, uznesením sp. zn. XT/XX/XXXX dňa XX. X.XXXX
pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia J.. H. H., ktorý vo
veci podal znalecký posudok č. XX/XXXX na čl. XXX-XXX. K obsahu znaleckého posudku bol znalec

vypočutý aj na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX a uviedol, že na záveroch znaleckého posudku v
celom rozsahu zotrváva. Pokiaľ ide o popis zranení, poškodený pri incidente utrpel otras mozgu ľahkého
stupňa, pomliaždenie a krvný výron v oblasti oboch očníc, pomliaždenie a krvný výron pod spojovkou
oboch očí viac vpravo, pomliaždenie a krvný výron s odreninu kože na čele vpravo a vykĺbenie kľúčnej
kosti v pravom kľúčne - nadpleckovom kĺbe W. Z.. Stupňa. Pokiaľ ide o zranenia, všetky zranenia majú

charakter ľahkých nezávažných zranení, okrem zranenia a to vykĺbenie kľúčnej kosti v pravom kľúčne
nadpleckovom kĺbe, ktoré ma charakter ťažkej ujmy. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranení ide o
tupé poranenia. Na poranené časti tela poškodeného pôsobilo opakované priame tupé násilie strednej
intenzity, ktoré zasiahlo oblasť tváre a hlavy a jednorázové nepriame tupé násilie veľkej intenzity, ktoré
zasiahlo oblasť pravého ramenného kĺbu. Zvlášť poukázal na mechanizmus vzniku najzávažnejšieho

zranenia, a to vykĺbenie kľúčnej kosti. Mechanizmus vzniku tohto zranenia jednoznačne zodpovedá
tomu, že toto zranenie vzniklo pádom a narazením ramena alebo hornej končatiny na tvrdý povrch,
zodpovedá mu jednorázové nepriame tupé násilie. V žiadnom prípade nevzniklo úderom päsťou, alebo
kopnutím nohy ako to uvádza poškodený vo svojej výpovedi. Pokiaľ ide o ľahšie zranenia ako sú
pomliaždeniny a krvné výrony v oblasti tváre, doba liečenia a doba práceneschopnosti je do 7 dní, ide o

zranenia ľahkého charakteru. Pokiaľ ide o otras mozgu, toto zranenie by si vyžiadalo dobu liečenia 14
dní, ale toto zranenie je veľmi sporné, pričom znalec poukázal na vyjadrenie pod bodom 3.6 znaleckého
posudku, kde zámerne upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že poškodený bol pod značným vplyvom
alkoholu a nemohol si tak pamätať vôbec na priebeh incidentu a podľa názoru znalca v tomto prípade k
otrasu mozgu nedošlo, pretože v takom stave v opitosti v akom stave sa nachádzal poškodený sa otras

mozgu ani diagnostikovať nedal a keby aj bolo podozrenie na otras mozgu, tak by bol poškodený určite
hospitalizovaný, alebo by bolo urobené u neho CT mozgu, čo v jeho prípade ani vykonané nebolo. V
prípade najzávažnejšieho zranenia a to vykĺbenia ramena poškodeného uviedol, že liečba poškodeného
nebola vôbec štandardná, pretože pri takomto type zranenia neexistuje iný spôsob liečby ako operácia,liečba je tak pri tomto zranení absolútne indikovaná operačnou liečbou, čo poškodený odmietol, resp.
súhlasil s neoperačnou liečbou, a to potom následne viedlo k tomu, že musela byť vykonaná operácia až
v roku 2009 a doba liečby sa tak neúmerne predĺžila. Ďalej uviedol, že ortopéd v správe z ortopedickej

kliniky F. X. dňa XX.X.XXXX konštatoval po liečbe úplnú hybnosť ramena a po naštudovaní lekárskych
správ mu tak nie je zrejmé, z akého dôvodu bol poškodený posudzovaný ako invalidný dôchodca. Pokiaľ
ide o najzávažnejšie zranenie - vykĺbenie ramena, toto zranenie si vyžaduje vždy práceneschopnosť
42 dní a to aj v prípade, že by toto zranenie bolo hneď liečené tak ako aj malo byť, teda operačne.
Zároveň uviedol, že množstvo požitého alkoholu poškodeným malo výrazný vplyv na jeho koordináciu,

udržiavanie rovnováhy a na jeho chôdzu. Nie je možné vylúčiť, že poškodený mohol spadnúť na
zem aj sám a spôsobiť si tak vykĺbenie kľúčnej kosti v pravom kľúčne nadpleckovom kĺbe. Pokiaľ sa
jedná o bodové ohodnotenie, znalec zotrval na znaleckom posudku, kde bodovo ohodnotil zranenia
poškodeného na 65 bodov a jeho sťaženie spoločenského uplatnenia na 50 bodov.

Súd tak v nadväznosti na vyššie uvedené hodnotenie skutkového stavu, ktorému zodpovedalo aj

doplnené nariadené znalecké dokazovanie na základe intencii odvolacieho sudu, dospel k rovnakým
skutkovým a aj právnym záverom, ako tomu bolo v prvostupňovom zrušenom rozhodnutí. Znalecký
posudok vypracovaný znalcom J.. H. H. vyznel podporne vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý
vypracoval znalec J.. R. S., pričom znalec upriamil pozornosť na neštandardne zvolený postup liečby
poškodeného, keď uviedol, že zranenie - vykĺbenie kľúčnej kosti v pravom kľúčne nadpleckovom

kĺbe, malo byť liečené hneď operačne. Zároveň spochybnil, či v prípade obžalovaného vôbec došlo
k otrasu mozgu, ako to bolo uvedené v lekárskych záznamoch, pričom uvedené odôvodnil aj po
odbornej zdravotnej stránke. Predovšetkým však odstránil pochybnosti ohľadom mechanizmu vzniku
najzávažnejšieho zranenia poškodeného a tiež doby jeho liečenia a práceneschopnosti, keď uviedol,
že uvedené zranenie jednoznačne vzniklo pádom a narazením ramena alebo hornej končatiny na tvrdý

povrch, zodpovedá mu tak jednorázové nepriame tupé násilie a v žiadnom prípade nevzniklo úderom
päsťou,alebokopnutímnohyakotouvádza poškodenývosvojejvýpovedi.Nazákladetaktodoplneného
dokazovania súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1
Trestného zákona. Podľa názoru súdu to, či páchateľ mal v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví
je potrebne spoľahlivo preukázať rovnako ako ostané znaky trestného činu. Rozhodujúcimi okolnosťami

sú predovšetkým spôsob vykonania činu, či pri útoku bol použitý nebezpečný predmet, proti ktorej časti
tela útok smeroval a intenzita takýchto útokov. K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu ublíženia
na zdraví nestačí, že páchateľ konal úmyselne, ale musí byť preukázané, že jeho úmysel smeroval
k spôsobeniu následku - ťažkej ujmy. Pre posúdenie charakteru zranení, mechanizmu ich vzniku a
intenzity útoku bolo vo veci nariadené nové znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že násilie,

ktoré zasiahlo oblasť tváre a hlavy, mohlo byť spôsobené tak, ako vypovedal svedok, že bol jedenkrát
udretý do oblasti pravého oka, čím mu mohol páchateľ spôsobiť pomliaždenie a krvný výron v oblasti
pravej očnice s krvným výronom pod spojovkou pravého oka a otras mozgu ľahkého stupňa. Následkom
úderu poškodený spadol na tvrdý povrch a ako ležal na zemi pocítil úder do pravého spánku (mohlo
ísť o úder päsťou alebo kopanec), čím mohlo byť spôsobené pomliaždenie a krvný výron s odreninou

kože na čele vpravo. Zranenie - vykĺbenie kľúčnej kosti však jednoznačne vzniklo pádom a narazením
ramena alebo hornej končatiny na tvrdý povrch, nevzniklo úderom päsťou, alebo kopnutím nohy ako
to uvádza poškodený vo svojej výpovedi. Pokiaľ ide o ľahšie zranenia ako sú pomliaždeniny a krvné
výrony v oblasti tváre, doba liečenia a doba práceneschopnosti je do 7 dní, ide o zranenia ľahkého
charakteru. Najzávažnejšie zranenia má povahu ťažkej ujmy na zdraví toto zranenie si vyžaduje vždy

práceneschopnosť 42 dní. Keďže nebolo preukázané, že následok- ťažká ujma na zdraví, je krytá
úmyselným zavinením páchateľa predpokladaným ust.§ 155 ods. 1 Trestného zákona a vzhľadom k
ďalšímzraneniam,ktoréutrpelpoškodený,vychádzajúczozáverovobochznaleckýchposudkov,jednalo
sa o zranenia majúce povahu jednoduchého ublíženia na zdraví, ktoré poškodeného obmedzovali podľa
znalca J.. P S. po dobu 3-4 dní a podľa znalca J.. J. H. doba liečenia a doba práceneschopnosti do 7 dní,

pričom pre vznik závažnejších zranení by sa vyžadovala väčšia intenzita násilia ako bola použitá, súd
súdený skutok posúdil, ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, pretože
mal za to, že najzávažnejší následok - vykĺbenie kľúčnej kosti v pravom kľúčne nadpleckovom kĺbe, bol v
tomto prípade spôsobený nedbanlivostným konaním obžalovaného. Súd bol tohto názoru, že úmyselná
forma konania obžalovaného vo vzťahu k ostaným menej závažným zraneniam je v svojej podstate

vyjadrená v právnom posúdení skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, účinného do XX.XX.XXXX.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odpisu z registra trestov na osobu obžalovaného bolo zistené, že v registri trestov má 7 záznamov,
naposledy bol právoplatne uznaný vinným Okresným súdom Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zák., súd však v jeho prípade upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie
Okresným súdom Námestovo sp.zn. XT/XX/XXXX. Týmto odsudzujúcim rozsudkom predchádzalo
odsúdenie rozsudkom sp. zn. 4T XXX/XX, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu

vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom U. U. sp. zn. XTXX/XX z XX. 1. XXXX pre trestný čin podľa
§ 188 ods. 2 Tr. zák, pre ktorý bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
so skúšobnou dobou 4 roky do XX. 1. XXXX. Obžalovaný sa tak dopustil žalovaného trestného činu v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Súd v prípade obžalovaného zistil prevahu priťažujúcich
okolností, v prípade obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený (§

37 písm. m/ Trestného zákona), poľahčujúce okolnosti súd nezistil. Vychádzajúc z ust. § 42 ods. 1
Trestného zákona, obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatný dňa XX.XX.XXXX a trestný rozkaz Okresného súdu Trnava sp. zn. XXT XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX a preto súd obžalovanému ukladal súhrnný trest. Súd

vzhľadom na predchádzajúci život obžalovaného, opakovane trestaný, uložené tresty na neho nemajú
zjavne výchovný účinok, uložil mu súhrnný trest odňatia slobody na hornej hranici zákonom určenej
trestnej sadzby vo výmere 20 dvadsať mesiacov nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa bodového ohodnotenia v znaleckom posudku súd zároveň rozhodol o povinnosti nahradiť škodu
poškodenému T. F. vo výške 1.537,55 Eur a so zvyškom zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho
odkázalnaobčianskesúdnekonanie.R.A.republikasnárokomnanáhraduškodyodkázalnaobčianske
súdne konanie, pretože škoda nebola riadne zdokladovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§
308/2)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.