Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210587
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1513210587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD, v právnej veci navrhovateľa CD

Consultings.r.o.,IČO:26429705,sosídlomNaganoOfficeCenter,Kčervenémudvoru3269/25a,Praha
3, Česká republika, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti
odporcovi C. J., bytom X. XXXX/X, J., o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1.719,27 eur s úrokom 6 % ročne od
20.12.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 5,73 eur.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.719,27 eur,
úroku 0,25 % denne zo sumy 1.719,27 eur od 29.10.2010 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy
1.719,27 eur od 20.12.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 5,73 eur a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca
25.11.2009 na zmenkovú sumu 1.719,27 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 29.10.2010. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ neuhradil ani
zmenkovú sumu a ani úroky.

Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.

Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu
na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca v určenej lehote sa k návrhu nevyjadril.

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné.
Verejné vyhlásenie rozsudku bolo dňa 5.9.2013.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. 37Er 4699/2011. Z uznesenia č. k. 37Er
4699/2011 -10, zo dňa 28.9.2011, právoplatné dňa 2.11.2011 vyplynulo, že pohľadávku z tej istej zmenky
si spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatnila na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom č. k. SR
02344/2011 z 27.4.2011 odporcu zaviazal na zaplatenie 1.719,27 eur so zmenkovým úrokom 0,25 %denne z tejto sumy od 29.10.2010 do zaplatenia a so zákonným úrokom 6 % ročne z nej od 20.12.2010
do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.6.2011 a dňa 9.6.2011 sa stal vykonateľným.

Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd
sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (OSP)

V zmysle § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

Keďže podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu, aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci,
ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Platí to však len v prípade, ak boli pre vydanie
rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky.

Na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
vykonanie exekúcie, súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.
k. 37Er 4699/2011 zamietol z dôvodu, že dohodu o vyplnení blankozmenky považoval za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatnú považoval aj dohodu o zmenkovom úroku 0,25 %
denne. Dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje ustanovenia, ktoré je potrebné považovať za

neplatné, nakoľko odporujú dobrým mravom a exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je
právom nedovolené.

Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z právoplatného
rozhodnutia tunajšieho súdu č. k. 37Er 4699/2011 a dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže v

tejto veci konať, sú splnené. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 02344/2011 z 27.4.2011
nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci.

Po doplnení týchto informácií považoval súd podmienky na vydanie rozsudku o pohľadávke za splnené.
Miesto a čas vyhlásenia rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 3 OSP oznámené na úradnej tabuli súdu

dňa 26.8.2013.

Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju odporca vystavil v Bratislave dňa 25. novembra 2009 a zaviazal sa
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (remitent) zaplatiť pri predložení sumu 1.719,27 eur spolu so
zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 29.10.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s

doložkou „naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“.Narubezmenkyjezapísanýnedatovaný
indosament na rad navrhovateľa.

Zmenka,okremúdajusplatnosti,obsahujevšetkynáležitostipredpísanévčl.I.§75zákonazmenkového
a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je

neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj
splatnosti platí, že je splatná na videnie.

Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od
dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v

spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona).

V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa
vystavenia.

Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie 20.12.2010. Doložka „bez
protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a
súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu ( čl. I.
§ 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie savšeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojená s § 78 ods. 1
zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v
úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže
od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok.

Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len

na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade,
ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery
v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či
pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine,
ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli

úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie
než 14 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne
prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle
§ 39 OZ za neplatnú.

Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom, kto má zmenku
v rukách platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom.

Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po

splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1v spojení s
§ 77 ods. 1 zmenkového zákona postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi,
šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.

Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu.

Návrhpretovúroku 0,25%dennezosumy1.719,27eurod29.10.2010dozaplateniazamietolaodporcu
zaviazal na zaplatenie zvyšku uplatnenej pohľadávky, t.j. zmenkovej sumy 1.719,27 eur s úrokom 6 %
ročne z nej od 20.12.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 5,73 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša

strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľom uplatnený nárok predstavoval ku dňu vyhlásenia
rozsudku sumu 6.488,08 eur (zmenková suma 1.719,27 eur, zmenková odmena 5,73 eur, úrok 6 %
ročne zo sumy 1.719,27 eur od 20.12.2010 do 5.9.2013 vo výške 280,08 eur a úrok 0,25% denne zo
sumy 1.719,27 eur od 29.10.2010 do 5.9.2013 v celkovej výške 4.483,- eur), a keďže v konaní mal
v časti zodpovedajúcej sume 4.483,- eur neúspech (cca 69,09% uplatneného nároku), má povinnosť

nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov nežiadal, súd preto rozhodol tak, že sa mu ich
náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom
súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.

Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie (článok 15 ods. 1 nariadenia).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..