Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200312
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200312.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov

senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: EURO -
BUILDING, a.s., IČO 35 683 066, so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava právne zastúpený: JUDr.
MartinTimcsák,advokát,s.r.o.sosídlomZámockéschody2/A,81101Bratislavaprotižalovanému:Úrad
pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, 820 04 Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1318-6000/2011-ON/432 zo dňa 3.2.2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.2.2012 sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1318-6000/2011-ON/432 zo dňa 3.2.2012, ktorým žalovaný
námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní
(ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z.)

Kontrolovaný vyhlásil užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a) v spojení s § 91 zákona č. 25/2006
Z.z. na predmet zákazky „Rekonštrukcia a modernizácia ZpS a DSS Trebišov“ vyhlásenej verejným
obstarávateľom Košickým samosprávnym krajom vo vestníku verejného obstarávateľa č. 233/2011 zo
dňa 1.12.2011 pod značkou 10343-MUP.

Žalobca listom zo dňa 7.12.2011, doručeným kontrolovanému dňa 9.12.2012 podal žiadosť o nápravu

proti podmienkam uvedeným v oznámení v užšej súťaži podľa § 136 ods. 2 písm. a) zákona č.
25/2006 Z.z. Kontrolovaný žalobcovu žiadosť o nápravu zamietol listom zo dňa 15.12.2011. Žalobca
následne listom zo dňa 23.12.2011 podal písomné námietky, ktoré boli žalovanému doručené dňa
27.12.2011. V námietkach žalobca trval na svojej žiadosti o nápravu. Uviedol, že kontrolovaný
kladie vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto prác.
Nadradenie finančného objemu nad počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií je podľa jeho
názoru diskriminačné, škodiace transparentnému výberu vhodného záujemcu a v rozpore s princípom

rovnakého zaobchádzania. Diskriminovaní sú tí záujemcovia, ktorí zrealizovali stavebné práce nižšieho
finančného objemu, avšak na základe vyššieho počtu zmlúv. Takto nastavený výber obmedzeného počtu
záujemcov uprednostňuje záujemcov, ktorí v stanovenom období zrealizovali zákazky celkovo vyššieho
finančného objemu, ale s nižším počtom zmlúv. Kontrolovaný napriek zadefinovaniu minimálnej úrovne
štandardov, túto nepremietol aj do bodového hodnotenia, tak, aby šanca uspieť a uchádzať sa o zákazku
mali aj tí záujemcovia, ktorí sa preukážu nižším finančným objemom zmluvných cien.Žalovaný rozhodnutím námietky zamietol. Komisia žalovaného uviedla, že zvolenie kritérií na výber
obmedzeného počtu záujemcov a pomeru ich bodového hodnotenia je v kompetencii verejného
obstarávateľa za dodržanie základných princípov verejného obstarávateľa. K tvrdeniu žalobcu, že

kontrolovaný mal pristúpiť k rovnomernému bodovému hodnoteniu kritérií, komisia uviedla, že
skutočnosť, že kontrolovaný takéto bodové hodnotenie pomeru nestanovil, nemôže škodiť a nemôže
byť na ujmu transparentnému výberu vhodného záujemcu. Komisia ďalej usúdila, že záujemca s
vyšším počtom zákaziek dáva väčšiu istotu, že zabezpečí verejné obstarávanie riadne a včas, nakoľko
takýto záujemca má viac prestavaných stavebných prác. Podľa Komisie, ak by kontrolovaný stanovil

rovnomerné bodové hodnotenie kritérií v pomere 50/50, môže nastať situácia, kedy viacerí záujemcovia
by mali rovnaký počet bodov a teda kontrolovaný by musel znova pristúpiť k zvýhodneniu jedného z
dvoch kritérií a určiť, ktorému kritériu dáva väčšiu váhu a je teda dôležitejšie. Žalovaný dospel k záveru,
že kontrolovaný si v nadväznosti na predmet zákazky a predpokladanú hodnotu zákazky, stanovil kritéria
na výber obmedzeného počtu záujemcov primerane a nediskriminačne podľa svojich odôvodnených
požiadaviek a v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z.

Žalobca poukázal na § 9 ods. 4, § 24 ods. 3, § 32 ods. 6, § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
25/2006 Z.z., ktorými sa žalovaný podľa jeho názoru neriadil. Podľa žalobcu by mal byť dodržaný
rovnaký prístup ku všetkým záujemcom, princíp nediskriminácie a transparentnosti stanovený § 9 ods.
4 zákona č. 25/2006 Z.z. Kritéria na výber obmedzeného počtu záujemcov musia mať objektívny
charakter. Za zákazky podobného charakteru predmetu zákazky sa dajú považovať aj zákazky s nižším

finančným objemom, ako je predpokladaná hodnota predmetnej zákazky za predpokladu, že obsahujú
niektoré z obstarávaných činností. Žalovaný vo svojej praxi dospel k záveru o neprípustnosti na výber
obmedzeného počtu záujemcov v prípade, ak bolo viac týchto kritérií, pričom ich uplatnenie viedlo k
stavu, kedy jedna skupina záujemcov, pre ktorú bolo výhodné jedno kritérium na výber obmedzeného
počtu záujemcov, bola neúspešná v porovnaní s druhou skupinou záujemcov, pre ktorú bolo výhodné

iné kritérium na výber obmedzeného počtu záujemcov.

Je nepochybné, že kontrolovaný kladie vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác
na úkor kritéria celkového počtu uskutočnených stavebných prác, čo v rozhodnutí potvrdil aj žalovaný.
Záver žalobcu je arbitrárny, a preto predstavuje prejav jeho svojvôle pri výklade zákona č. 25/2006 Z.z.

V terajšej fáze verejného obstarávania nie je zrejmé, či viac prestavaných stavebných prác budú mať

záujemcovia spĺňajúci skôr kritérium objemu realizácie zákaziek alebo záujemcovia, pre ktorých je
schodnejšie kritérium počtu zrealizovaných prác. Okrem toho, ak by mal platiť argument žalovaného,
podľa ktorého má mať prednosť kritérium vyššieho objemu realizácie zákaziek z dôvodu prestavaných
viac stavebných prác, druhé kritérium na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní
na predloženie ponuky a to počet zrealizovaných prác - kvalifikovaných referencií, by bolo absolútne

zbytočné.

V zmysle vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný akceptoval ako správne a zákonné
diskriminačné zvýhodnenie záujemcov s vyšším finančným objemom zrealizovaných stavebných prác
na úkor záujemcov, ktorí majú preukázaný vyšší počet zrealizovaných prác. Na základe vyššie
uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.4.2012 uviedol, že
žalobcaniejeaktívnelegitimovanýsubjektnapodaniežalobyvzmysleO.s.p.,nakoľkopodľažalovaného
žalobca môže namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach
hmotných ako aj procesných. Žalobca podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006

Z.z. proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Žalobca namietal
kritéria užšieho výberu stanovených obstarávateľom v bode IV.1.2. oznámenia o vyhlásení verejného
obstarávania, konkrétne spôsob prideľovania bodov za tieto kritéria. Žalovaný na základe podaných
námietok neposudzoval konkrétny zásah do sféry subjektívnych práv žalobcu, ku ktorému dochádza
napr. v prípade vylúčenia uchádzača z postupu zadávania zákazky. Žalovaný kritéria vyhodnotil ako

súladné so zákonom č. 25/2006 Z.z.

K žalobcom namietanej diskriminácii žalovaný uviedol, že žalobca ani náznakom nekonkretizoval, akým
spôsobom sa rozhodnutie žalovaného dotklo jeho subjektívnych práv vychádzajúcich z konkrétneho
právneho predpisu. Žalobca prostredníctvom podanej žaloby mohol a mal uviesť, v čom konkrétnespočívala diskriminácia. V žiadnom prípade však nemožno tvrdiť, že stanovením predmetných kritérií
užšieho výberu bolo obmedzené právo žalobcu na účasť v predmetnej užšej súťaži, čo potvrdzuje aj
skutočnosť, že žalobca do predmetnej užšej súťaže predložil žiadosť o účasť.

S tvrdeniami žalobcu sa žalovaný nestotožňuje. Poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1 zákona č. 25/2006
Z.z., podľa ktorého verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie
ponuky a to najmenej na 10 a najviac na 20, tak aby umožnil hospodársku súťaž.

V bode IV.1.2. „Obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na
účasť na dialógu“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania obstarávateľ stanovil: „Predpokladaný

počet dodávateľov: Hodnota 10. Objektívne kritéria na výber obmedzeného počtu záujemcov: Kritérium
č. 1: Počet potvrdení o vykonaní stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou: 350.000,-
€ bez DPH za každú stavbu, uskutočnenú v predchádzajúcich piatich rokoch - maximálny počet
bodov 30. Kritérium č. 2: Finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za realizáciu
zmluvne dohodnutých stavebných práv uvedených v zozname stavebných prác, uskutočnených za
predchádzajúcich 5 rokov - maximálny počet bodov 70.

Žalovaný ďalej uviedol, že účel hodnotenia podmienok účasti, kritérií pre užší výber a kritérií
hodnotenia ponúk je rozdielny. V prípade hodnotenia splnenia podmienok účasti sa hodnotí status
uchádzača, t.j. skutočnosť, či je záujemca z pohľadu osobného postavenia, ekonomického a finančného
postavenia, alebo odbornej spôsobilosti spôsobilý realizovať obstarávanú zákazku. Účelom stanovenia
a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je z okruhu záujemcov,

ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu napr. na status a
spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie bodové hodnotenie a ktorí
budú následne vyzvaní na predloženie ponuky. v súvislosti s koncepciou podmienok účasti a teda v
tomto prípade predovšetkým kritérií užšieho výberu však nemožno hodnotiť ich zákonnosť spôsobom
prezentovaným žalobcom v žalobe. Princíp nediskriminácie, na ktorý v súvislosti s koncepciou

kritérií užšieho výberu stanovených v bode IV.1.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania
poukazuje žalobca, nemožno hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate každá podmienka
účasti týkajúca sa či už finančného a ekonomického postavenia, technickej a odbornej spôsobilosti
diskriminuje určitý okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu
úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú výšku obratu,

minimálny finančný objem stavebných prác realizovaných v predchádzajúcich piatich rokoch. Analogicky
jepotrebnéposudzovaťkritériaužšiehovýberu,nakoľkokaždékritériumužšiehovýberuzvýhodňujetých
záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu vyššie hodnoty v porovnaní s ostatnými záujemcami,
ktorých zároveň konkrétne kritérium užšieho výberu z uvedeného dôvodu znevýhodňuje. Vyselektovanie
užšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti je však primárnym účelom

inštitútu kritéria užšieho výberu v užšej súťaži.

Obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu užšieho výberu finančný objem vyjadrený súčtom celkových
zmluvných cien za realizáciu stavebných prác uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov aj kritérium
užšieho výberu počet potvrdení o uskutočnení stavebných prác, ktorému v porovnaní s predchádzajúcim
kritériom stanovil nižší počet bodov, v žiadnom prípade nemohol porušiť princíp nediskriminácie, práve

naopak tým, že popri kritériu celkový finančný objem referencií určil ako kritérium užšieho výberu aj
ich počet, umožnil získať záujemcom s celkovým nižším finančným objemom referencií taktiež body za
počet referencií.

Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S 42/2011 zo dňa 19.5.2011,
v ktorom sa súd zaoberal prípustnosťou stanovenia kritéria užšieho výberu v podobe hodnoty

dosiahnutého Altmanovho Z-Score. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/35/2011.

Verejným obstarávateľom stanovené kritéria výberu neboli koncipované diskriminačne, nakoľko
obstarávateľ predmetné kritéria užšieho výberu stanovil jasne a jednoznačne spolu s bodovým
ohodnotením tak, že tieto nie sú objektívne spôsobilé obmedzovať konkrétneho záujemcu v jeho

práve zúčastniť sa verejného obstarávania, nakoľko každý záujemca, ktorý splní podmienky účasti
stanovené v predmetnej užšej súťaži, je spôsobilý zúčastniť sa po vyhodnotení splnenia podmienok
účasti nasledujúceho užšieho výberu na základe vyššie uvedených kritérií.Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

Kvyjadreniužalovanéhožalobcauviedol,žezvýslednéhohodnoteniakontrolovaného,oktoromžalobca

bol upovedomený listom zo dňa 16.3.2012 vyplýva, že medzi 10 najúspešnejších záujemcov sa dostalo
9 z 10 záujemcov, ktorí získali najviac bodov za splnenie prvého kritéria. Do prvej desiatky vybraných
záujemcov sa pritom nedostal žalobca, ktorý získal plný bodový zisk za kritérium referencií. Do prvej
desiatky záujemcov sa nedostal ani záujemca, kto v plnení kritéria zmluvných referencií skončil na
štvrtom mieste, nakoľko celkovo skončil na 14. mieste. S obdobným výsledkom skončili aj iné obdobne

nastavené užšie súťaže organizované žalobcom. Ďalej žalobca poukázal na to, že Krajský súd v
Bratislave rozsudkom sp.zn. 2S/70/2012 zo dňa 12.6.2013 v podobnej právnej veci žalobu žalobcu
zamietol. Rozsudok sa nestal právoplatným, nakoľko bol napadnutý odvolaním zo strany žalobcu. Podľa
názoru žalobcu nastavené kritéria obmedzeného počtu záujemcov vedú k tomu, že výrazne väčšiu
šancu na doručenie výzvy na predloženie ponuky majú po vyhodnotení kritérií záujemcovia, pre ktorých
je výhodnejšie kritérium so silnejšou váhou v porovnaní so záujemcami, pre ktorých je výhodnejšie

kritérium obmedzenia počtu záujemcov s nižšou váhou. Následkom toho je, že na predloženie ponuky
nebudú vyzvaní záujemcovia, ktorí aj keď objektívne patria medzi záujemcov, ktorí majú najväčšie
potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného predmetu zákazky,
avšak z dôvodu, že vykonávali viac stavebných prác za nižšie ceny. Je zrejmé, že zvýhodnením kritéria
finančného objemu realizovaných zákaziek sa zvýhodňujú tí záujemcovia, ktorí stavajú za nižšie ceny.

Neznamená to však, že majú väčšie skúsenosti so zákazkami obdobného charakteru v porovnaní so
záujemcami, ktorí stavajú za nižšie ceny, keďže práve u týchto záujemcov je väčší predpoklad, že
majú prestavaných viac zákaziek ako záujemcovia s väčším finančným objemom. Podľa žalobcu išlo
o diskriminačne nastavené váhy určených kritérií a súd mal žalobe vyhovieť. Žalobca zastáva názor,
že súd musí v konaní o podanej žalobe posudzovať, či bodové hodnotenie stanovených kritérií výberu

do užšej súťaže boli nastavené tak, aby na predloženie ponuky do užšej súťaže boli skutočne vyzvaní
iba tí záujemcovia, ktorí mali najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou podobného
alebo rovnakého predmetu zákazky. Z vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 54 zákona č. 25/2006
Z.z. ako aj čl. 2 Smernice 18/2004/ES zo dňa 31.3.2004 vyplýva, že zásady verejného obstarávania
sa uplatňujú počas celého procesu verejného obstarávania. Uvedený záver potvrdzuje aj Súdny dvor

Európskych spoločenstiev, ktorý ohľadne princípov verejného obstarávania uviedol, že uchádzači musia
byť v rovnom postavení ako vo fáze prípravy ponúk, tak aj v priebehu ich hodnotenia. Zásada rovného
zaobchádzania v tomto smere nesie požiadavku na transparentnosť verejného obstarávania. Súdny
dvor Európskych spoločenstiev pritom tiež konštatoval, že zadávacie konanie musí byť vo všetkých
fázach a osobitne vo fáze obmedzovania počtu záujemcov v užšej súťaži v súlade so zásadou rovného

zaobchádzania ako aj so zásadou transparentnosti. V čl. 44 ods. 3 Smernice č. 18/2004/ES je pritom
osobitne zvýraznené, že pri užších súťažiach majú verejní obstarávatelia v oznámení o vyhlásení
zadávacieho konania uviesť objektívne a nediskriminačné kritéria alebo pravidlá, ktoré majú v úmysle
uplatniť. Krajský súd v Bratislave v rozsudku dospel k záveru o prípustnosti inej ako tzv. hard core
diskriminácie. V tejto súvislosti krajský súd vyslovil záver o zákonnosti takého postupu kontrolovaného,

pri ktorom by kontrolovaný stanovil, že by kritériom pre výber záujemcov do užšej súťaže bolo iba
kritérium finančného objemu zákaziek. Je nepochybné, že kritéria pre výber obmedzeného počtu
záujemcovpriamonadväzujúnastanovenépodmienkyúčasti,keďžesanapredloženieponukyvyzývajú
uchádzači, ktorí obstarávateľom osobitne vybrané podmienky účasti lepšie spĺňajú.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho
orgánu boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či

rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci súd posudzoval

zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1318-6000/2011-ON/432 zo dňa 3.2.2012, ktorým žalovaný
námietky navrhovateľa zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že verejný obstarávateľ vyhlásil užšiu súťaž na predmet
zákazky „Rekonštrukcia a modernizácia ZpS a DSS Trebišov“ vo Vestníku verejného obstarávania č.
233/2011 zo dňa 1.12.2011 pod značkou 10343-MUP. Žalobca listom zo dňa 7.12.2011 podal žiadosť o

nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení v užšej súťaži podľa § 136 ods. 2 písm. a) zákona
č. 25/2006 Z.z., verejný obstarávateľ žiadosť o nápravu zamietol listom zo dňa 15.12.2011, doručeným
žalobcovi dňa 16.12.2011.

Žalobca podal dňa 23.12.2011 písomné námietky proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania v užšej súťaži podľa § 138 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.z.. V námietkach

žalobca uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojej žiadosti o nápravu v súvislosti s kritériami na výber
obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, uvedenými v bode IV.1.2.
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Žalobca mal za to, že verejný obstarávateľ kladie
vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto prác. Nadradenie
finančného objemu nad počet zrealizovaných prác je podľa jeho názoru diskriminačné, škodiace

transparentnému výberu vhodného záujemcu a v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania.
Diskriminovaní sú tí záujemcovia, ktorí zrealizovali stavebné práce celkom nižšieho finančného objemu,
avšak na základe vyššieho počtu zmlúv. Takto nastavený výber obmedzeného počtu záujemcov
uprednostňuje záujemcov, ktorí v stanovenom období zrealizovali zákazky celkovo vyššieho finančného
objemu, ale s nižším počtom zmlúv. Verejný obstarávateľ mal pristúpiť k rovnomernému bodovému

hodnoteniu.Verejnýobstarávateľdňa4.1.2012písomnévyhotoveniekpodanýmnámietkamsuvedením
predpokladanej hodnoty zákazky a dokumentáciu v origináli týkajúcu sa predmetného postupu
zadávania zákazky. Vzhľadom na to, že dokumentácia nebola kompletná, úrad konanie prerušil až
do doručenia kompletnej dokumentácie dňa 19.1.2012. Verejný obstarávateľ uviedol, že kritéria na
výber obmedzeného počtu záujemcov sú navrhnuté v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona

č. 25/2006 Z.z., pričom stanovil rozsah požiadaviek, ktoré určil na preukázanie technickej alebo
odbornej spôsobilosti v oznámení primerane a súvisia s daným predmetom zákazky. Podľa verejného
obstarávateľa podmienky účasti sú primerané požadovanému predmetu zákazky, v plnej miere súvisia
s predmetom zákazky a sú proporčne zvolené tak, aby nediskriminovali žiadneho zo záujemcov.
Kontrolovaný tvrdí, že v oznámení odôvodnil primeranosť a potrebu podmienok účasti vo vzťahu k

predmetu zákazky. Poukázal na ustanovenia § 24 ods. 3 v spojení s § 52 ods. 1 a 2 zákona č.
25/2006 Z.z. podľa ktorých prostredníctvom užšej súťaže sa umožňuje verejnému obstarávateľovi
obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky a to najmenej na 10, čím umožnil
hospodársku súťaž. V oznámení informácia o obmedzení počtu záujemcov uvedená bola ako aj to,
na základe akých kritérií budú záujemcovia vyberaní. Nastavenie pomeru bodového ohodnotenia

je v kompetencii verejného obstarávateľa, resp. kontrolovaný určí, aké predchádzajúce skúsenosti
týkajúce sa stavebných prác bude brať do úvahy, za predpokladu, že ich určí dostatočne presne.
Verejný obstarávateľ nastavil vyššie bodové ohodnotenie pre záujemcov, ktorí majú skúsenosti s vyšším
finančným objemom stavieb, aby mal záruku, že vyzve na predloženie ponuky len tých potencionálnych
záujemcov, ktorí budú schopní v požadovanej kvalite a rozsahu a v požadovanej lehote daný predmet

zákazky aj realizovať. Vyšší počet zákaziek s nižším finančným objemom nezaručuje verejnémuobstarávateľovi schopnosť bezproblémovo zvládnuť zákazku v danej predpokladanej hodnote. Verejný
obstarávateľ objektívne určil kritérium pre počet zákaziek, ktorým umožnil možnú účasť a kvalifikáciu aj
tým záujemcom, ktorí uskutočňovali vyššie počty zákaziek s menšími finančnými objemami.

O námietkach žalobcu rozhodol žalovaný v rozhodnutí č.k. 1318-6000/2011-ON/432 zo dňa 3.2.2012 s
tým, že námietky žalobcu zamietol podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., nakoľko dospel k záveru,
že verejný obstarávateľ si kritéria verejného obstarávania nastavil primerane a nediskriminačne, podľa
svojich odôvodnených požiadaviek a v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o potrebe zastavenia konania z dôvodu absencie aktívnej

legitimácie žalobcu na podanie predmetnej správnej žaloby. Žalovaný síce správne citoval ustanovenie
§ 250 O.s.p. a súd sa stotožňuje aj s jeho teoretickými východiskami vo vzťahu k článku 46 Ústavy SR,
avšak je názoru, že keďže ZVO stanovuje osobitné konanie vzťahujúce sa k samotným podmienkam
obstarávania (žalobca podal námietky proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného
obstarávania, keď namietal kritéria užšieho výberu stanovené obstarávateľom). Treba mať za to, že
rozhodnutia vydané v takomto konaní sú spôsobilým a samostatným predmetom posúdenia zákonnosti

rozhodnutiavsprávnomsúdnictve.Jezrejmé,žekonaniuonámietkachpredchádzalodoručeniežiadosti
o nápravu verejnému obstarávateľovi a teda námietky boli podané legitímne. Z ustanovenia § 140 ods.
4 ZVO je zrejmé, že rozhodnutie úradu o námietkach je preskúmateľné súdom. ZVO teda nerozlišuje,
proti ktorým rozhodnutiam o námietkach je prípustná žaloba a proti ktorým nie je. Preto platí, že
súdnemu prieskumu podliehajú rozhodnutia žalovaného vo všetkých typoch konania o námietkach a

teda aj rozhodnutia o námietkach proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4, § 67
ods. 2, § 77 alebo § 105 ods. 5 (§ 138 ods. 2 písm. a/ ZVO). Tento záver potvrdzuje aj článok 2
bod 8 Smernice Rady z 20.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych
opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a
prác. Na podanie žaloby v správnom súdnictve však musí byť žalobca aktívne procesne legitimovaný,

pričom táto procesná podmienka v sebe zahŕňa aj ukrátenie na jeho právach alebo oprávnených
záujmoch, t.j. negatívny zásah do jeho právnej sféry. Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov
žalovaného a ich rozpore so zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne
oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať
na samotné znenie § 138 ods. 2 ZVO, ktoré predpokladá podanie námietok osobou, ktorej práva alebo

právom chránené záujmy boli, alebo mohli byť dotknuté. Ďalej treba uviesť, že jednotlivé konania o
námietkach v zmysle § 138 ods. 2 ZVO na seba nadväzujú a to podľa jednotlivých fáz verejného
obstarávania. Predchádza im pritom revízny postup u obstarávateľa (žiadosť o nápravu). V začiatočnej
fáze verejného obstarávania majú účastníci či záujemcovia v zákonom stanovených lehotách možnosť
namietať zákonnosť podkladov pripravených obstarávateľom, následne postup obstarávateľa pri výbere

záujemcovčivylúčeníuchádzačovanapokonajsamotnévyhodnotenieponúk.Správnežalobcauviedol,
že ZVO neumožňuje v neskoršej fáze obstarávania napadnúť žiadosťou o nápravu, či samotnými
námietkami okolnosť, ktorú uchádzač mohol napadnúť v skoršej fáze obstarávania. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/57/2009. Bez ohľadu na vyššie uvedené treba pri
posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu vychádzať z toho, že žalobca namietal, že obstarávateľom

stanovené rozdielne váhy kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov sú diskriminačné ako aj v
rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a teda odporujúce § 9 ods. 4 ZVO, pričom je nesporné,
že práve z ustanovenia § 9 ods. 4 ZVO vyplýva pre žalobcu právo na účasť vo verejnom obstarávaní
bez diskriminačných podmienok a pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania. Otázku aktívnej
procesnej legitimácie žalobcu teda súd uzatvára tak, že žalobca bol oprávneným subjektom na podanie

správnej žaloby, avšak keďže túto nepodal dôvodne, súd ju zamietol.

Verejný obstarávateľ vyhlásil v súlade so zákonom užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a/ v spojení s
§ 91 ZVO.

Podľa § 9 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania,
princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti

a efektívnosti.Podľa § 24 ods. 3 ZVO užšia súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný
obstarávateľ a obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.

Podľa § 32 ods. 6 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ určí na preukázanie finančného

a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané
a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu
zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti.

Podľa § 52 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na
predloženie ponuky a to najmenej na 10 a najviac na 20 tak, aby umožnil hospodársku súťaž.

Podľa § 52 ods. 2 ZVO v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ určí najmä

a) lehotu na predloženie žiadostí o účasť,

b) obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje,

c) pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti.

V bode II.2.1. „Celkové množstvo alebo rozsah“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je okrem

iného uvedené nasledovné, cit.: „Predpokladaná hodnota zákazky bez DPH: Hodnota: 2.480.748,63 €“.

V bode III.2.3. „Technická alebo odborná spôsobilosť“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania
je okrem iného uvedené nasledovne, cit.: „Záujemca predloží zoznam stavebných prác týkajúcich sa
rovnakého alebo podobného charakteru ako predmet zákazky, uskutočnených za predchádzajúcich 5
rokov, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných prác.“

V bode III.2.3. „Technická alebo odborná spôsobilosť“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania
je okrem iného uvedené nasledovné, cit.: „ Záujemca predloží zoznam aj potvrdenia o vykonaní
stavebnýchprácsminimálnoucelkovouzmluvnoucenou350.000,-€bezDPHzakaždúuvedenústavbu
vzoznamestavebnýchprác,uskutočnenýchzáujemcomzaobdobiepredchádzajúcich5rokov.Vyžaduje
sa predloženie originálov alebo úradne osvedčených kópií všetkých dokladov.“

V bode IV.1.2. „Obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na
účasť na dialógu“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je okrem iného uvedené nasledovné,
cit.: „Predpokladaný počet dodávateľov: Hodnota: 10. Objektívne kritéria na výber obmedzeného počtu
záujemcov: Kritérium č. 1: počet potvrdení o vykonaní stavebných prác s minimálnou celkovou
zmluvnou cenou 350.000,- € bez DPH za každú stavbu, uskutočnenú v predchádzajúcich piatich rokoch

- maximálny počet bodov 30. Kritérium č. 2: Finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných
cien za realizáciu zmluvne dohodnutých stavebných prác, uskutočnených za predchádzajúcich 5 rokov
- maximálny počet bodov 70.“

Predovšetkým treba uviesť, že obstarávateľ využil zákonnú možnosť obmedzenia počtu záujemcov (na
10), ktorých následne vyzve na predloženie ponuky. Účel hodnotenia podmienok účasti, kritérií pre

užší výber a kritérií samotného hodnotenia ponúk je pritom rozdielny. V prípade hodnotenia splnenia
podmienok účasti sa hodnotí status uchádzača, resp. záujemcu, t.j. skutočnosť, či je záujemca alebo
uchádzač z pohľadu osobného postavenia (§ 26 zákona č. 25/2006 Z.z ), ekonomického a finančného
postavenia (§ 27 zákona č. 25/2006 Z.z.) a technickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 28 až 30 zákona
č. 25/2006 Z.z) spôsobilý realizovať obstarávanú zákazku. V prípade stanovovania podmienok účasti

verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ v zásade stanovuje podľa § 32 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z.z
minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti (napr. vyžaduje,
aby uchádzač preukázal určitý objem vykonaných stavebných prác). Účelom stanovenia a hodnoteniakritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je z okruhu záujemcov, ktorí preukázali
splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu napr. na status a spôsobilosť záujemcov,
vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie bodové ohodnotenie a ktorí budú následne vyzvaní

na predloženie ponuky.

Verejný obstarávateľ v danom prípade v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania legitímnym
spôsobom určil, že uplatňuje obmedzenie počtu záujemcov. V bode IV.1.2. určil ich počet na 10
a zároveň určil objektívne kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov. K tomuto je potrebné
uviesť, že zákon č. 25/2006 Z.z v súvislosti s užšou súťažou, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený

počet záujemcov, stanovuje oprávnenie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa obmedziť počet
záujemcov, ktorí budú po uskutočnenom výbere na základe objektívne stanovených kritérií vyzvaní
na predloženie ponúk. Je jasné, že obmedzovanie počtu záujemcov podľa zákona č. 25/2006 Z.z
nemôže byť svojvoľnou činnosťou obstarávateľa, ale tento je naopak povinný postupovať i pri tomto
obmedzovaní počtu záujemcov v súlade so základnými zásadami (princípmi) stanovenými podľa § 9
ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. Preto je obstarávateľ povinný stanoviť objektívne kritériá, na základe

ktorých bude pri obmedzovaní počtu záujemcov postupovať. Základnou podmienkou možnosti obmedziť
počet záujemcov je, aby to verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania. Nepostačuje však pritom len oznámenie tejto jednoduchej informácie, ale
verejný obstarávateľ musí v oznámení okrem toho uviesť aj presný počet, t.j. maximálny počet alebo
určité rozmedzie záujemcov, ktorých neskôr vyzve na podanie ponuky alebo k účasti na súťažnom

dialógu a najmä kritériá, podľa ktorých bude pri tomto obmedzovaní postupovať. Kritériá, na základe
ktorých dôjde k obmedzeniu počtu záujemcov, musia byť vyslovene objektívne. Ide tu totiž o premietnutie
základných zásad (princípov) uvedených v § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z s tým, že cieľom je vylúčenie
svojvoľného subjektívneho obmedzovania počtu záujemcov, ktoré vždy môže viesť k diskriminácii
niektorých záujemcov. Samozrejme tu platí, že verejný obstarávateľ môže pri obmedzovaní počtu

záujemcov vybrať len z tých záujemcov, ktorí podali prihlášku a úspešne preukázali svoju kvalifikáciu
v plnom rozsahu. Obmedzovanie teda nasleduje vždy až po posudzovaní kvalifikácie a po vylúčení
tých záujemcov, ktorí nesplnili podmienky kvalifikácie (účasti). Obmedzovanie počtu záujemcov (teda
výber záujemcov), ktorí budú vyzvaní na podanie ponuky, vykonáva obstarávateľ, ktorý je teda aj
zodpovedný za prípadný chybný postup. Objektívny výber pre obmedzovanie počtu záujemcov musí byť

stanovený s ohľadom na povahu, rozsah a zložitosť predmetu plnenia verejnej zákazky a samozrejme
musí byť v súlade so zásadami uvedenými v § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. Uvedené znamená,
že obstarávateľ môže obmedzovať počet záujemcov len s odkazom na splnenie, nesplnenie alebo
horšie splnenie takých kategórií a skutočností, ktoré nezakladajú nerovnosť dodávateľov, ktorí nie
sú voči niektorým dodávateľom diskriminačné a ktoré nie sú stanovené tak, že by to spôsobovalo

úplnú alebo čiastočnú netransparentnosť verejného obstarávania. Objektívne kritériá pre výber musia
tiež zodpovedať niektorému z ekonomických alebo finančných kvalifikačných predpokladov, alebo
technických kvalifikačných predpokladov, ktoré verejný obstarávateľ požadoval. Zásadne však platí, že
kritériapreobmedzovaniepočtuzáujemcovnemôžubyťtotožnéshodnotiacimikritériami,nakoľkotýmito
sú posudzované až samotné ponuky, ktoré však v okamihu obmedzovania počtu záujemcov ešte nie sú

k dispozícii. Vo všeobecnosti možno uviesť, že obstarávateľ môže využiť doklady preukazujúce splnenie
kvalifikácie záujemcov ako podklad pre rozhodnutie o obmedzení ich počtu. Kritérium obmedzenia
záujemcov môže byť v podobe prísnejšieho požiadavku na preukázanie technickej alebo finančnej a
ekonomickejspôsobilosti.Pripustiťmožnoajvýbertakýchzáujemcov,ktorímajúsobdobnýmizákazkami
väčšie skúsenosti, alebo ktorí majú k vykonaniu zákazky napr. vlastné technické vybavenie. Ide o

formu obmedzenia počtu záujemcov za použitia kritéria „lepšieho splnenia“ kvalifikácie. V takom prípade
je obstarávateľ v oznámení o verejnom obstarávaní v časti venovanej kvalifikačným predpokladom
povinný uviesť konkrétnu požadovanú minimálnu úroveň príslušného kvalifikačného predpokladu a v
časti venovanej kritériám pre obmedzenie počtu záujemcov uviesť, že vybraní budú tí záujemcovia, ktorí
spĺňajú nad rámec tejto minimálnej úrovne kvalifikačný predpoklad lepšie.

Ak teda verejný obstarávateľ pri preukázaní technickej alebo odbornej spôsobilosti požadoval predložiť
zoznam stavebných prác týkajúcich sa rovnakého alebo podobného charakteru ako predmet zákazky,
realizovaných za predchádzajúcich 5 rokov, doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní stavebných
prác, s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350 000,- eur bez DPH za každú stavbu a v bode
IV.1.2. pri obmedzení počtu záujemcov stanovil kritériá jednak počtu potvrdení o vykonaní stavebných

prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350 000,- eur bez DPH za každú referenciu (kritériumč. 1 s maximálnym počtom bodov 30) a finančného objemu vyjadreného súčtom celkových zmluvných
cien (kritérium č. 2 s maximálnym počtom bodov 70) postupoval v súlade so zákonom. Súd súhlasí s
názorom žalovaného, že účelom stanovenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej

súťaži, je objektívny výber tých záujemcov, ktorí majú najväčšie skúsenosti s realizáciou rovnakého
alebo podobného predmetu zákazky, t.j. v konkrétnom prípade výber záujemcov, ktorí vykonávali
zákazky zahrňujúce všetky alebo niektoré z obstarávaných činností a sú z posudzovaného okruhu
záujemcov najspôsobilejší realizovať predmet zákazky. Je potrebné uviesť, že obstarávateľ môže použiť
k obmedzeniu len kritériá, ktoré zodpovedajú jednému či viacerým kvalifikačným predpokladom, ktoré

zároveň uviedol ako svoju požiadavku na preukázanie kvalifikácie v oznámení o verejnom obstarávaní.
Obstarávateľ teda nemôže pre obmedzenie použiť inú kvalifikačnú požiadavku, než ktorú požadoval od
záujemcov za účelom overenia splnenia kvalifikácie.

Pokiaľ ide o súlad kritérií použitých obstarávateľom pre obmedzenie počtu záujemcov, je treba
vyzdvihnúť najmä požiadavku na ich nediskriminačný charakter.

V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do zákona č. 25/2006 Z.z boli prebraté

viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu),
pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok ale členské štáty
EÚ majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju
vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľ vyjadrený v smerniciach.
Ustanovenia zákona č. 25/2006 Z.z je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli

rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom
ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému,
transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého
procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie,
sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky

vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. V praxi je potrebné vždy
vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel,
ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. euro konformnému výkladu. Ťažiskom samotného
zákona č. 25/2006 Z.z je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov
tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné

dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe
ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne
formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad
v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama
úsporaazabezpečenieúčinnejkonkurencie.SúdnydvorEurópskejúnievyvinulsúborzákladnýchzásad

preprideľovanieverejnýchzákaziek,ktorésúodvodenézpravidielazákladnýchzásadZmluvyES(napr.
zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie) (rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo
dňa 12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek
uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov,
princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri

všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z
je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení
zákona č. 25/2006 Z.z. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o
zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým,
že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť

dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania
so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je
pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo,
že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome
alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení.

Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania. Zákon tento pojem nijako
nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné
vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do zákona č. 25/2006 Z.z.
Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany
hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou

patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). Vpriamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu
označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom
trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži.

Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely
interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný
pre celú oblasť súťažného práva.

Kritériá obmedzenia počtu záujemcov teda nemôžu byť a priori diskriminačné. Samotná konštrukcia
užšej súťaže totiž určitú diskrimináciu predpokladá, nakoľko tu dochádza k vylúčeniu záujemcov,

ktorí, rovnako ako vybraní záujemcovia, samotnú kvalifikáciu (podmienky účasti) spĺňajú. Na druhej
strane však nemožno pripustiť stanovenie takých kritérií, ktoré by viedli k tým najzávažnejším
formám diskriminácie („hard core diskriminácia“), napríklad k diskriminácii zahraničných záujemcov, k
diskriminácii podľa sídla záujemcov a pod. V súvislosti s koncepciou podmienok účasti a teda v tomto
prípade predovšetkým kritérií užšieho výberu, teda nemožno hodnotiť ich zákonnosť spôsobom, ako
to uviedol žalobca. Správne žalovaný uviedol, že kritéria užšieho výberu v danom prípade nemožno

hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko v podstate každá podmienka účasti diskriminuje určitý
okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí obstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného
a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti nedosahujú (napr. výšku obratu, minimálny
finančný objem stavebných prác...). Je logické, že každé kritérium užšieho výberu zvýhodňuje tých
záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom kritériu (napr. finančný objem zrealizovaných zákaziek) vyššie

hodnoty v porovnaní s ostatnými záujemcami, ktorých zároveň konkrétne kritérium užšieho výberu z
uvedeného dôvodu znevýhodňuje. Vyselektovanie užšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí preukázali
splnenie podmienok účasti, je však základným účelom inštitútu kritéria užšieho výberu v užšej súťaži.

Žalovaný správne poukázal na možnú eventualitu, ak by si obstarávateľ v rámci užšej súťaže stanovil
len jedno kritérium a to finančný objem realizovaných zákaziek (v danom prípade ako kritérium č. 2)

a v takom prípade by objektívne, na základe tohto jediného kritéria užšieho výberu vyselektoval z
okruhu uchádzačov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, minimálne 10 záujemcov s najvyšším
finančnýmobjemomzákaziekzrealizovanýchzapredchádzajúcich5rokov.Tentopostupbysamozrejme
znamenal diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k záujemcom, ktorí dosiahli nižší
finančný objem zrealizovaných zákaziek, ale treba povedať, že takáto diskriminácia je z vyššie

uvedených dôvodov celkom legitímna. Opačný záver by totiž spôsobovala neprípustnosť stanovenia
akéhokoľvek kritéria užšieho výberu a v konečnom dôsledku § 52 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z a inštitútu
užšej súťaže ako takej.

Je potrebné ešte uviesť, že obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu užšieho výberu „finančný
objem“ vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien.... aj kritérium užšieho výberu “počet potvrdení o

uskutočnení stavebných prác“, ktorému v porovnaní s kritériom č. 1 stanovil nižší počet bodov, nemohol
porušiť princíp nediskriminácie v zmysle § 9 ods. 4 ZVO. Súd je názoru, že práve stanovením dvoch
kritérií bolo zabezpečené, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu alebo diskriminácii niektorých záujemcov
a to tých, ktorí realizovali stavebné práce s dôrazom na počet zmlúv, ale zároveň aj tých, ktorí realizovali
stavebné práce s dôrazom na objem stavebných prác. Samotné odlišné bodové ohodnotenie týchto

dvoch kritérií vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo znamenať porušenie princípov stanovených v § 9
ods. 4 ZVO.

Napokon treba spomenúť, že stanovením predmetných kritérií užšieho výberu nebolo obmedzené právo
žalobcu na účasť v užšej súťaži, t.j. žalobcovi nič nebránilo do predmetného postupu zadávania zákazky
predložiť žiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác a údajmi spĺňajúcimi kritéria užšieho

výberu.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke
posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom
a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1
O.s.p. zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi,
žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, právo na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.