Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200204
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200204.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporkyni Správe
katastra Kežmarok, Baštová 16/A, za účasti U. X., bytom M., Z. XXX/XX a ProHelp - združenie
občianskoprávnejpomocisosídlomvBratislave,Povraznícka18,opreskúmanierozhodnutiaodporkyne
zo dňa 20. decembra 2012, č. k.: V -2029/12/Ka takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. decembra 2012, číslo: V 2029/12/Ka.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.12.2012 rozhodla odporkyňa ako príslušný správny orgán
podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) vo veci podaného návrhu

na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
č. 158/2012-RAČ uzavretej dňa 13.11.2012, medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. X.
zastúpenou ProHelp ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 158/2012-
RAČ zo dňa 13.11.2012 zamietla.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že dňa 3.12.2012 bol doručený návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva

uzavretej dňa 13.11.2012 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. X., zastúpenou ProHelp
združením občianskoprávnej pomoci ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti
v bezpodielovom spoluvlastníctve F. X. a U. X. zapísane na LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. M.,
bližšie špecifikované v čl. I záložnej zmluvy. Prílohou návrhu na vklad záložného práva bola aj
dohoda o splnomocnení, ktorou splnomocniteľ U. X. splnomocnila splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v

dohode, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere. Zároveň ho splnomocnila na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy boli v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a
ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva. Splnomocniteľ udelil splnomocnencovi
plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej
zmluvy podľa dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie

splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Ďalej v rozhodnutí odporkyňa citovala § 28 ods. 1, §
30 ods. 2, 5 písm. d), § 31 ods. 1, 3, § 42 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, § 31 ods. 1, 4, § 22 ods. 1,
2, § 23 Občianskeho zákonníka.Preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predložených zmlúv o zriadení záložného
práva a dohody o splnomocnení ktorá tvorila prílohu podaného návrhu na vklad odporkyňa zistila,
že predložená dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon má v tomto prípade podobu

zmluvnej podmienky. Dohoda o splnomocnení je predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej
obsah záložca - dlžník vôbec nemôže ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene
dlžníka tak je obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca, uvedeného na tomto formulári vyberá
záložný veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody
vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne

záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka,apretopodľa§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatné,očomvpočetnýchprípadoch
rozhodol aj Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 8Sžo/17/2007, 10Sžr/19/2010), o
ktorých rozhodnutiach má záložný veriteľ vedomosť. V rámci skúmania, či zmluva neodporuje zákonu,
či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom s prihliadnutím na skutkové a právne skutočnosti,
posúdenie ktorých vyplýva z predložených písomných podkladov, a ktoré by mohli mať vplyv na

povolenie vkladu správny orgán dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné pre rozpor s
ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto aj zmluva o zriadení záložného práva, urobená
na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Právne úkony, postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik,

zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a
pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri povoľovaní
vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prihliadať.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne.
Žiadal, aby krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Citoval § 22 ods.

1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho
poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá
riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti
platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v
zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre

neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej
len „splnomocnenec") plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a

povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Nemôže súhlasiť s tvrdeniami správneho orgánu podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá
bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať.
V danom prípad ide o ničím nepodložené predpoklady správy katastra, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu. Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán v tejto súvislosti naviac

platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a
úplnezistiťskutkovýstavveci.Úplnosťzisteniapodkladovznamená,žebolivykonanévšetkyprešetrenia
a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia
znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a
nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome!

Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených
„predpokladov" čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade

možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní
napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho
poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in
concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá

samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a
kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o

splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

Ideosamostatneexistujúcidvojstrannýprávnyúkon,ktoréhojednoustranouvpostavenísplnomocniteľa
je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto
právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej
dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od
dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé,

že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a
že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu
potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj

posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na

základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovaniazostranysplnomocnenca,nieje zhľadiskaaplikácieustanovenia§22ods.2Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,

ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,
nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu-.

Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy.

Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.

Má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bolprejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní
vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe
možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s

bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať
dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát
je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny
úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno

odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky
náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto
prejavu vôle zo strany záložcu.

Rovnako neobstojí ani poukazovanie na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/17/2007,
10Sžr/19/2010, nakoľko v oboch citovaných rozhodnutiach išlo o skutkovo a právne úplne odlišné
prípady, keď udelené plnomocenstvo bolo súčasťou uzatvorenej zmluvy o úvere.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a

znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného
práva k nehnuteľnosti, pretože:

1/ došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom
neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia
ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.

2/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

3/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v

omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa §
250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania,ktoríboliotermínepojednávaniariadneupovedomení, zneúčastisaospravedlnilnavrhovateľa
odporkyňa, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok

nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým odporkyňa podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona
zamietla návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 13.11.2012 navrhovateľ podal návrh na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 158/2012-RAČ do katastra nehnuteľností, uzavretej medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a U. X., zastúpenou združením ProHelp ako záložcom. Zo

zmluvy o zriadení záložného práva č. 158/2012-RAČ vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení
záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto
zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 702900700 zo dňa 18.10.2011 uzavretej
medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie

pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 800,00 Eur, poplatku
v sume 700,00 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút
a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľkou
U. X. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z dohody o splnomocnení

vyplýva, že bola uzatvorená za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť
o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných
v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy
702900700. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho

posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi
bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto
dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp.

Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito

naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny
poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky
právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody,

vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku
zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky
a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením
jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Spotrebiteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,

ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenie § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné

podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo urobiť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocniteľovi je jednostranný právny úkon a platný
právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne. Z obsahu
citovanej dohody o splnomocnení vyplýva, že v nej nie sú uvedené konkrétne nehnuteľnosti, ktoré

majú byť predmetom záložnej zmluvy. Dohody o plnomocenstve je predložená ako formulárová typová
zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná vôľa zástupcu, ktorý by konal v mene
dlžníka bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberá záložný
veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.

Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
apretojepodľa§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatné.Ajtexttejtodohodyjeneurčitý,pretože
z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo.

S ohľadom na tieto okolnosti je dôvod na pochybnosť o vážnosti vôle U. X. uzavrieť takýto právny úkon.

Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený

splnomcnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé,
že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
z čoho sa dá usúdiť, že v prípade U. X. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode
uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže

oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či dlžníčka U. X. mala možnosť výberu advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu
pomoc a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako zákonné
potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo
na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.