Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 24, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23Sp/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201052
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudcom JUDr. Milanom Segečom v právnej veci

navrhovateľov:1.)Y.F.,X.)L.F.,obajabytomF.XXXX/XX,XXXXXV.V.,protiodporcovi:Správakatastra
Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti: C.. G. G., Na B. XXXX/XX, K., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 170/2013 z 03.04.2013, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V 170/2013 zo dňa 03. apríla 2013 z
r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

II./ Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporcu zo dňa 03.04.2013 bolo rozhodnuté tak, že návrh na vklad
vlastníckeho práva vedený pod V 710/2013 v katastri nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy uzavretej

dňa 14.01.2013 medzi účastníkmi konania sa v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov zamieta. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že predmetom zmluvy
bol predaj časti pivničného priestoru vo vlastníctve predávajúceho na kupujúceho a zmena podielu na
spoločnýchčastiachazariadeniachnapozemkoch.Pivničnépriestorysúvkatastrinehnuteľnostívedené
na liste vlastníctva č. XXXX ako príslušenstvo k bytu č.. X, súpisné č. XXXX, vchod XX, kat. územie V. V.,
na parcele C-KN 372/15, 5450/10, 5455/11, 5455/12 (predávajúci) a k bytu č. X, prízemie, súpisné číslo
XXX, vchod č. XX, kat. územie V. V., na parcele C-KN 372/15, 5450/10, 5455/11, 5455/12 (kupujúceho).
Občiansky zákonníka v § 121 ods. 1 určuje, že príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi

hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou užívali. Predmetom občianskoprávneho
vzťahu môže byť len byt ako samostatný predmet právnych vzťahov. Príslušenstvo bytu, teda v tomto
prípade pivnica nie je a nemôže byť samostatným predmetom právneho vzťahu, ale sa riadi režimom
právneho vzťahu hlavnej veci, teda bytu, ku ktorému patrí, vzhľadom na uvedené preto nemôže byť
ani predmetom kúpnej zmluvy.

Proti rozhodnutiu odporcu podali v zákonnej lehote opravný prostriedok navrhovatelia, v ktorom
navrhovali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť opätovne na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolanie bolo odôvodnené tým, že podľa platnej právnej úpravy je potrebné rozlišovať medzi
príslušenstvombytu,ktoréjesbytomspojenévlastnýmuzavretím(máspoločnývchod)apríslušenstvom
bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia (napríklad pivnica, sklad mimo bytu). Predmetná pivnica
nie je pod spoločným uzavretím bytu vo vlastníctve predávajúcej, nepatrí k tomuto bytu stavebne a
funkčne a nie je napojená na elektrické a vodovodné inštalácie bytu predávajúcej, možno ju oddeliť od
bytu bez toho, aby sa s tým byt neznehodnotil. Predmetná pivnica so samostatným spoločným vchodom
slúžiacim na prístup aj k ďalším pivniciam vo vlastníctve ďalších vlastníkov bytu v bytovom dome sanachádza mimo bytového domu. Účastníci zmluvy nepožadujú vklad vlastníckeho práva kupujúcich k
prevádzanej časti pivnice, ale požadujú len zápis do KN zmeny - veľkosť spoluvlastníckych podielov
prislúchajúcich k dotknutým bytom, ktorej príčinou bol práve prevod časti pivnice.

Na pojednávaní dňa 24.07.2013 predávajúca C.. G. G. uviedla, že v danom prípade by nedošlo k
žiadnemu zásahu do bytu. Pivnica sa nachádza v suteréne bytového domu toho istého vchodu. Do
suterénu je zabezpečený osobitný vchod, ktorým sa vchádza k pivniciam, nakoľko v suteréne sa
nachádzajú viaceré pivnice.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 24.07.2013 navrhovala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V
danom prípade zo samotnej zmluvy vyplýva, že sa jedná o predaj časti pivničných priestorov, len v

oprave návrhu sa uvádzajú zmeny spoluvlastníckych podielov. Odkázal na § 13 zákona č. 183/1993,
ako aj na § 2 ods. 7 tohto zákona. Bola toho názoru, že príslušenstvo bytu nie je samostatná vec, preto
zdieľa právny režim hlavnej veci. Pivničné priestory nemôžu byť samostatne predmetom kúpnej zmluvy.

Krajský súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích námietok podľa tretej hlavy piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že je tu dôvod na zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., pretože rozhodnutie správneho orgánu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou C.. G. G. a kupujúcimi Y. F. a jeho manželkou L. F. zo dňa
14.01.2013 mal súd preukázané, že predmetom zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k časti

pivničného priestoru vo vlastníctve predávajúceho na kupujúceho v súlade s ods. 2 čl. III. zmluvy a s tým
súvisiaca zmena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach
domu súpisné číslo XXXX v kat. území V. V., na pozemkoch zastavaných bytovým domom a na
priľahlých pozemkoch k bytovému domu súpisné číslo XXXX v kat. území V. V. v súlade s ods. 3 čl. III.
Pivničné priestory sú v katastri nehnuteľností vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako príslušenstvo k

bytu č. X, prízemie, súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, v kat. území V. V. na parcele č. C-KN 372/15,
5450/10, 5455/11, 5455/12 (predávajúci) a bytu č. 3, prízemie, súpisné č. XXXX, vchod č. XX, v kat.
území V. V., na parcele C-KN 372/15, 5450/10 5455/11, 5455/12 (kupujúci). Predávajúca, ako aj kupujúci
bývajú v bytoch v rovnakom vchode, súpisné číslo bytového domu XXXX, vchod č. XX, v kat. území
V. V.. Pivnica sa nachádza v suteréne so samostatným spoločným vchodom slúžiacim ako prístup aj k

ďalším pivniciam vo vlastníctve ďalších vlastníkov bytov v bytovom dome. Pivnica, ktorá je predmetom
prevodu je oddelená od ostatných pivníc v suteréne priečkou.

Pivnica podľa § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pivnica je príslušenstvom bytu. Príslušenstvo
veci môže byť prevedené na nového nadobúdateľa, a to buď súčasne s prevodom hlavnej veci, alebo
nezávisle na tomto prevode. Ak je predmetom prevodu len príslušenstvo k veci, vlastnícke právo k nemu

prejde až samostatnou platnou zmluvou. Spolu s evidovaním bytu alebo nebytového priestoru sa v
katastri nehnuteľností eviduje aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Zmena
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorá vznikne
prevodom pivnice sa zapíše do katastra nehnuteľností záznamom na návrh podľa § 35 ods. 2 zákona
NRSR č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorého prílohou bude zmluva o prevode pivnice.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo
súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento
účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 43b ods. 4 platného stavebného zákona, bytom je obytná miestnosť, alebo súbor obytných
miestností s príslušenstvom usporiadaným do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé

bývanie.Podľa § 43b ods. 6 stavebného zákona, príslušenstvom bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré
plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

Podľa § 118 ods. 2 OZ, predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové

priestory.

Podľa § 119 ods. 1, 2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky, stavby
spojené s pozemkom pevným základom.

Podľa § 120, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho,
aby sa tým vec neznehodnotila.

Podľa § 121 ods. 1, 2 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním

určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a
priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

Podľa platnej právnej úpravy je potrebné rozlišovať medzi príslušenstvom bytu, ktoré je s bytom spojené
vlastným uzavretím (má spoločný vchod) a príslušenstvom bytu, ktoré je mimo bytu, mimo jeho uzavretia
(napríklad pivnica). Právny význam príslušenstvo bytu podľa OZ je zároveň potrebné odlišovať od

právneho významu príslušenstva veci podľa OZ, keďže nebytový priestor nie je vecou v zmysle § 119
OZ, hoci v súlade s § 118 OZ môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Príslušenstvom
bytu sú podľa OZ vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Vedľajšie
miestnosti sú nebytové miestnosti v byte. Vedľajšie priestory sú neobytné miestnosti, ktoré sú mimo bytu.
Vedľajšie priestory ako príslušenstvo bytu možno využiť pre ktorýkoľvek byt podľa dohody a len vtedy sú

príslušenstvom daného bytu, ak bolí výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uvedené.

V danom prípade pivnica funkčne k bytu nepatrí, je osobitne napojená na elektrické vedenie, má
osobitný vchod, môže byť premdmetom spôsobilým na prevod vlastníckeho práva a zmenu podielov na
spoločných častiach a zariadeniach a na pozemkoch. Príslušenstvo bytu - pivnica, ktorá sa nachádza
mimo bytu (mimo jeho uzavretia) možno využiť pre ktorýkoľvek byt v tom istom vchode, je samostatným

nebytovým priestorom a môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel preto k záveru, že predaj časti pivničného
priestoru vo vlastníctve predávajúcej na kupujúceho a zmena podielu na spoločných častiach a
zariadeniach a na pozemkoch môže byť samostatným predmetom právneho vzťahu, preto súd
považoval rozhodnutie odporcu za rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd na záver konštatuje, že samotné rozhodnutie odporcu je zmätočné, pretože návrh na vklad
je na správnom orgáne odporcu vedený pod spisovou značkou V 170/2013 a napadnutým rozhodnutím
odporcu zo dňa 03.04.2013 bolo rozhodované o návrhu na vklad vlastníckeho práva vedeného pod V
710/2013.

Súd nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania, pretože navrhovatelia i napriek tomu, že boli v
konaní úspešní, náhradu trov konania nežiadali. Náhradu trov konania nežiadala ani predávajúca C.. G.
G., ktorá bola účastníčkou súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

písomne v štyroch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podaťlen z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.