Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Buchalová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/179/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209215520
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1209215520.18
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: F.. H. A.,
B. G. X, B., zast. JUDr. Ladislav Kružlík, advokát so sídlom Ďatelinová 2, Bratislava, proti odporcovi:
L. B., B. U. XX, B., zast. Mgr. Slavomír Slávik, advokát, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, o
neúčinnosť právneho úkonu, takto dňa 28.6. 2013
r o z h o d o l :
Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 14. 04. 2009, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 13. 05. 2009 Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. V.-XXXX/XXXX uzavretá
medziE.F.,Z..XX.XX.XXXX,B.B.,E.Z.XakopredávajúcimaL.B.,Z..XX.XX.XXXX,B.U.XX,B.,ako
kupujúcou (odporkyňa), ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k bytu č. XX na 7. poschodí bytového
domu na ul. E. Z. Č.. X V. B., Q.. Č.. XXX, postavený na parcele XXXXX/X zastavené plochy a nádvoria
o výmere XXX F., zapísaný na LV č. XXXX, obec Bratislave, katastrálne územie Z., vedený Katastrálnym
úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX je voči navrhovateľke F.. H. A., Z.. XX. XX.
XXXX právne neúčinný.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1.042,50 Eur a iné
trovy konania 99,50 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22. 09. 2009 domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu, t. j.
kúpnej zmluvy zo dňa 14. 04. 2009 ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX. XX.
XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod č. V.-XXXX/XXXX uzavretá medzi E. F.,
Z.. XX. XX. XXXX, bytom B., E. Z. X ako predávajúcim a L. B., Z.. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, B.,
ako kupujúcou (odporkyňa) (ďalej len "kúpna zmluva"), ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k bytu
č. XX na X. X. bytového domu na ul. E.D. Z. Č.. X V. B., súp. č. XXX, postavený na parcele XXXXX/
X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX F., zapísaný na LV č. XXXX, H. B., katastrálne územie
Z., vedený Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len "byt")
a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XCo XXX/XX - XXX zo
dňa XX. XX. XXXX bol potvrdení Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. XXC XX/XX - XXX zo
dňa XX. XX. XXXX, ktorým súd prikázal byt do výlučného vlastníctva p. E. F., ktorého súčasne zaviazal
uhradiť navrhovateľke istinu 43.152,09 Eur v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok
nadobudolprávoplatnosť dňa28.01.2009.E.F.dodňapodanianávrhunasúdsvojzáväzoknesplnil.Zaúčelom vymoženia pohľadávky navrhovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 03. 2009.
Exekúcia je neúspešná z dôvodu, že menovaný nevlastní žiadny majetok. Počas trvania exekučného
konania uzatvorila odporkyňa a E. F. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva
k bytu v celosti v prospech odporkyne. Vklad tohto vlastníckeho práva bol povolený dňa 13. 05. 2009.
Aktívnou spoluúčasťou odporkyne sa p. F. podarilo úspešne vyhnúť zaplateniu súdne priznanej sumy vo
výške 43.152,09 Eur, pretože prevedením bytu znemožnil výkon exekúcie. Odporkyňa je pritom životnou
partnerkou p. F., čím spĺňa podmienky blízkej osoby podľa § 116 OZ. Je teda zrejmý úmysel p. F.
ukrátiť navrhovateľku a o tomto úmysle musela mať ako je životná partnerka vedomosť aj odporkyňa.
Odporkyňa je žalovaná ako osoba, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech.
Právny zástupca odporkyne sa k návrhu vyjadril tak, že v čase keď došlo k prevodu nehnuteľnosti na
odporkyňu, táto už nebola v postavení osoby blízkej, nakoľko v tom čase už spolu nežili v spoločnej
domácnosti a tento stav pretrváva doposiaľ. Odporkyňa za byt uhradila p. F. kúpnu cenu 995.000,- Sk
a súčasne mu požičala sumu 1.300.000,- Sk za účelom úhrady záväzku voči navrhovateľke. Z tohto
dôvodu ani nedošlo k zmenšeniu majetku p. F.Á..
Súd návrh navrhovateľky na zmenu petitu, ktorým navrhla aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie
sumy 43.152,05 Eur navrhovateľke, uznesením zo dňa 28. 06. 2013 nepripustil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením
sa s obsahom vyšetrovacieho spisu XT/XX/XXXX ako aj s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah
spisu a zistil tento skutkový stav:
Z čiastočného LV č. XXXX pre k. ú. Z. vyplýva, že vlastníkom bytu bola ku dňu XX. XX. XXXX odporkyňa
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 05. 2009.
Z čiastočného LV č. XXXX, k. ú. Z. vyplýva, že vlastníkom bytu je na základe kúpnej zmluvy zo dňa
13. 03. 2013 A. E..
Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. XXC XX/XX - XXX v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave, č.k. XCoXXX/XX-XXX, právoplatného a vykonateľného dňa 28. 01. 2009 vyplýva, že
súd E. F. zaviazal uhradiť odporkyni sumu 1.300.000,- Sk navrhovateľke za jej spoluvlastnícky podiel na
byte, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Byt prikázal do výlučného vlastníctva E. F..
Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 03. 2009 vyplýva, že bol doručený na Exekútorský úrad
Bratislava JUDr. Mária Nováková dňa 30. 03. 2009.
Z oznámenia JUDr. Márie Novákovej, súdneho exekútora, zo dňa 20. 08. 2009 vyplýva, že povinný už
nie je vlastníkom nehnuteľnosti. K zmene vlastníka bytu došlo dňa 13. 05. 2009.
Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 05. 2007 vyplýva, že odporkyňa požičala p. E. F. 1.300.000,- Sk za
účelom vyplatenia náhrady na spoluvlastníckom podiele k bytu. Dlžník je povinný peňažné prostriedky
vrátiť na požiadanie veriteľa.
Zo Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 03. 06. 2008 vyplýva, že budúci predávajúci p. F. a
budúca kupujúca, t. j. odporkyňa sa dohodli, že budúci predávajúci je povinný budúcej kupujúcej vrátiť
pôžičku vo výške 1.300.000,- Sk do 31. 12. 2008. V prípade, že v stanovenej predĺženej lehote splatnosti
pôžičku nesplatí, zaväzuje sa uzatvoriť s budúcou kupujúcou kúpnu zmluvu na byt. Zmluvné strany sa
dohodli na kúpnej cene 995.000,- Sk. Budúci kupujúci zriadi pre budúceho predávajúce v byte vecné
bremeno doživotného bývania a užívania bytu.Z Kúpnej zmluvy zo dňa 14. 04. 2009 vyplýva, že E. F. odporkyni predal byt za cenu 33.000 Eur.
Z čestného prehlásenia JUDr. E. Š. vyplýva, že odporkyňa bývala v byte s p. F. približne do konca roku
2009. V súčasnosti sa tam nezdržiavajú, sú tam pre ňu neznáme osoby, asi nájomníci.
Zo zápisnice o výsluchu svedka, t. j. odporkyne, v trestnom konaní vyplýva, že odporkyňa uviedla, že
v roku 2008 bývala s p. F. v byte na E. Z. Č.. X.
ZRozsudkuKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.XToXXX/XXXXzodňa21.02.2013vyplýva,žeodvolací
súd E. F. spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Z výpovede svedkyne A. K. vyplýva, že jej otec, t. j. p. F. žil s odporkyňou asi 6-7 rokov. Nevie o tom, že
by odporkyňa zo spoločnej domácnosti odišla, má za to, že naďalej spolu žijú, vídava ich spolu. Keď otca
navštívila v roku 2008 ešte viedol s odporkyňou spoločnú domácnosť. Naposledy bola v byte 1/2009,
odvtedy boli len v telefonickom kontakte. Niekedy v marci roku 2009 jej volala odporkyňa, ktorá bola
vulgárna a uviedla, že ju z bytu dostanú, že nie je dcérou p. F.. Otec sa snažil následne túto situáciu riešiť.
Rozhodla sa odísť pracovať na loď. Na prelome rokov 2008-2009 boli odporkyňa s otcom na dovolenke
na Tenerife a v septembri roku 2009 boli na Bali. Vie to aj preto, že jej vždy doniesli nejaký suvenír. S
otcom už nemá žiadny vzťah. On aj odporkyňa sú podvodníci. Pokiaľ ide o byt, bol to nepopierateľný
podvod. Vzťah k matke je najlepší aký môže byť.
Z výpovede svedka E. F. vyplýva, že si niekedy v roku 2007 požiadal od odporkyne 1.300.000,- Sk a mal
ich vrátiť do konca roku 2008. S odporkyňou sa prestali stýkať začiatkom roku 2008. Tlačila na neho,
aby jej peniaze vrátil, a tak sa nakoniec dohodli, že na ňu prevedie byt a vyplatí mu ešte 1.000.000,-
Sk. Pri odovzdaní peňazí bola p. F.. Peniaze použil na vyplatenie iných dlhov. Žil s odporkyňou tak, že
každý viedol vlastnú domácnosť a prespávala u neho tak 3-4 krát v týždni. V byte nikdy nebývala, nežili
v spoločnej domácnosti. V marci 2008 sa na neho z dôvodu nesplatenia pôžičky odporkyňa nahnevala
a preto odišla.
Z výpovede svedkyne Ľ. F. vyplýva, že môže potvrdiť, že bola pritom, keď odporkyňa odovzdávala
peniaze p. F.. Požiadala ju o to odporkyňa. Pri podpise zmluvy prítomná nebola a ani ju nevidela. K
odovzdaniu peňazí došlo niekedy v roku 2007, v máji alebo júni a bolo to 1.300.000,- Sk. Pokiaľ vie,
odporkyňa dala peniaze p. F. aby vyplatil svoju manželku s ktorou sa sporil. Pán F. však peniaze bývalej
manželke nevyplatil a ani ich odporkyni nevrátil, z ktorého dôvodu sa vzťah medzi nimi zhoršoval.
Nakoniec sa dohodli tak, že p. F. na ňu previedol byt a ona mu 14. 04. 2009 doplatila ešte 33.000 Eur.
Svedkyňa bola pritom. V tom čase už neboli za dobre.
Právny zástupca navrhovateľky v priebehu konania k veci uviedol, že dňa 14. 04. 2009, urobením
právneho úkonu uzatvorenia kúpnej zmluvy, došlo k zmareniu pohľadávky navrhovateľky. V tento deň
už existoval splatný záväzok E. F. voči navrhovateľke - vykonateľnosť rozsudku o vyplatení sumy
1.300.000,- Sk nastala dňa 28. 03. 2009. Trestné a občianskoprávne konanie sú založené na inom
základe. Na to aby bol právny úkon vyhodnotený ako neúčinný podľa OZ, nie je podmienkou, aby
bol tento úkon súčastne vyhodnotený v trestnom konaní ako prečin zvýhodňovania veriteľa. Podľa
súdnej praxe odporovať možno aj právnemu úkonu, ktorým si dlžník splní svoju morálnu alebo právnu
povinnosť. Zmena vlastníckeho práva k majetku, ktorý odporovateľným úkonom ušiel z majetku, t.j.
následný prevod z odporkyne na tretie osoby, nie je podmienkou na zamietnutie žaloby o neúčinnosť.
Pasívne legitimovanou osobou stále zostáva osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu
prospech, v posudzovanom prípade odporkyňa.
Odporkyňa v priebehu konania k veci uviedla, že z dôvodu, že vedela o rozhodnutí súdu, t. j. o povinnosti
vyplatiť navrhovateľke sumu 1.300.000,- Sk, požičala p. F. tieto peniaze, ktoré mala z predaja bytu v
Petržalke. Vzhľadom k tomu, že tieto peniaze p. F. rozflákal a nemal jej ich ako vrátiť, dohodli sa, že byt
prevedie na ňu. V byte nikdy nechcela bývať a odišla z neho v roku 2008 do bytu na U. V. B., kde s ňou p.F. nikdy nebýval. V byte nikdy nebývala, len tam prespávala. V byte je s p. F. nemohli vidieť. V júli 2009
prenajala byt študentom. S pánom F. prerušila kontakty v júni 2008. Právo doživotného bývania bolo
zriadené z dôvodu, že to bola zábezpeka do času, kým si nevyrieši vlastné bývanie. Samozrejme, že mu
vecné bremeno zruší. Byt chcela predať. Pri preberaní kúpnej ceny bytu 33.000 Eur bola prítomná p. F..
Právny zástupca odporkyne v priebehu konania k veci uviedol, že v súčasnom štádiu už nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti právneho úkonu. Aby bolo možné v konaní pokračovať
bolo by potrebné, aby bol do konania pribratý aj ten, ktorý mal z tohto právneho úkonu prospech, keďže
odporkyňa už nie je vlastníčkou bytu. K prevodu bytu došlo v rámci exekučného konania. Došlo aj k
ďalšiemu prevodu bytu a jeho súčasným vlastníkom by mal byť A. P., a to na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 13. 03. 2013.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu
blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a)
majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v
ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene
c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá
strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávneho
úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti ich predchodcovi.
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky
je dôvodný a v konaní bol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.Z predložených kópií rozhodnutí - Rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. XXC XX/XX - XXX
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. XCoXXX/XX-XXX mal súd za preukázanú
existenciu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľky voči prevodcovi nehnuteľnosti v dobe prevodu tejto
nehnuteľnosti na odporkyňu a to vo výške 1.300.000,-Sk..
Tiež bolo preukázané, že E. F. ( bývalý manžel navrhovateľky ) uzavrel s odporkyňou ako osobou blízkou
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva predmetného bytu v Bratislave, teda
vykonal právny úkon, pričom jeho záväzok voči navrhovateľke ostal napriek tvrdeniu odporkyne a sv. F.
o tom, že vyplatila predávajúcemu sumu 1.300.000,- Sk neuhradený. Skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej
zmluvy došlo takmer okamžite po tom, ako začalo exekučné konanie voči E.. F. na vymoženie vyššie
uvedenej právoplatnej a vykonateľnej pohľadávky navrhovateľky bez akýchkoľvek pochybností svedčí
o jeho úmysle znemožniť uspokojenie nároku navrhovateľky. Ak právny zástupca odporkyne namietal,
že uzavretím kúpnej zmluvy nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka (E.. F.), treba uviesť, že ak by
skutočne došlo k vyplateniu kúpnej ceny a touto by dlžník aj reálne disponoval v čase výkonu exekúcie,
bolo by možné s týmto tvrdením súhlasiť, avšak ako vyplýva z vyjadrenia samotného dlžníka, tak aj z
vyjadrenia súdneho exekútora, E.. F. nedisponoval žiadnym majetkom hnuteľným či nehnuteľným, teda
jednoznačne došlo reálne k zmenšeniu jeho majetku.
Súd má z vykonaného dokazovania svedkyňami K. T. Š. za preukázané, že odporkyňa bola v čase
uzavretia kúpnej zmluvy voči predávajúcemu E.. F. osobou blízkou v zmysle ust. § 116 Občianskeho
zákonníka.
Za nesporné mal súd tiež skutočnosť, že odporkyňa, ako kupujúca mala z namietaného právneho úkonu
prospech. Pokiaľ ide o tvrdenie odporkyne o tom, že predávajúcemu vyplatila v zmysle uzavretej kúpnej
zmluvy v hotovosti kúpnu cenu bytu po odrátaní dlhu predávajúceho, tomuto súd neuveril. Odporkyňa
totiž okrem tohto tvrdenia súdu žiaden objektívny dôkaz o tom nepredložila. Pokiaľ ide o svedkyňu
F. ktorá mala potvrdiť odovzdanie peňazí predávajúcemu, považuje súd toto svedectvo vzhľadom na
priateľský vzťah svedkyne k odporkyni za nedôveryhodné.
S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na
to, aby bolo možné určiť, že právny úkon tak, ako je špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku je
voči navrhovateľke právne neúčinný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z:
a/ trovy právneho zastúpenia navrhovateľky, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pozostávajú
z:
1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 53,49 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 21. 09. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 22. 09. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
2/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 13,87 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní dňa 12. 03. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
- účasť na odročenom pojednávaní dňa 28. 04. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
- účasť na odročenom pojednávaní dňa 06. 10. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 55,49 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 02. 06. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
4/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 57 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 28. 01. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 24. 06. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 19. 10. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
5/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 14,25 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní dňa 20. 05. 2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
6/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 58,69 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 27. 04. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 28. 09. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
7/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 60,08 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní dňa 14. 06. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 28. 06. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 20. 06. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
8/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 38 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- rokovanie s klientom dňa 27. 06. 2011 (§ 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky),
- rokovanie s klientom dňa 20. 10. 2011 (§ 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky),
9/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 39,13 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- rokovanie s klientom dňa 30. 04. 2012 (§ 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky),
10/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 39,13 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- rokovanie s protistranou dňa 06. 10. 2010 (§ 14 ods. 2 písm. b) vyhlášky),
11/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 55,49 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- návrh na zápis poznámky na LV č. 2049 (§ 14 ods. 8 vyhlášky),
12/ Režijný paušál - 2 x 6,95 Eur + 6 x 7,21 Eur + 6 x 7,41 Eur + 3 x 7,63 Eur + 3 x 7,81 Eur, t. j. spolu
147,94 Eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu 1.042,50 Eur.b/ iné trovy konania - zaplatený súdny poplatok 99,50 Eur
Súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania podľa ich vyčíslenia zo dňa 01. 07. 2013, nakoľko boli
vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.