Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 10, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/206/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812208205
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812208205.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcov: 1/ C.. N. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XXX, 2/ C.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. č. XXX, proti žalovaným:
1/ I. E. nar. XX.XX.XXXX, bytom O., G. č. XXX, 2/ I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. č. XXX, 3/ C. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. č. XXX, zastúpená C. G., bytom O., ul. O. č. XXX, v konaní o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e v prospech žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. O.,
zapísanejSprávoukatastraL.vovýpisezLVč.XXXX,podB2vcelostivBSM,atostavba:rodinnýdoms.
č.XXXpostavenýnaC-KNparc.č.XXXX/X,vecnébremeno-právocesty,spočívajúcevpráveprechodu

pešo, prejazdu povozom akéhokoľvek druhu, prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom k
rodinnému domu s. č. XXX postavenému na C-KN parc. č. XXXX/X, a to cez pozemok E-KN parc. č.
XXX/X orná pôda o výmere 1391 m2, a to len v tej časti, ktorá podľa pripojeného geometrického plánu
vyhotoveného geodetom W.. I. N. N. T. L.. A. J. XXX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, č. plánu XXXXXXXX
- XX/XXXX, zodpovedá C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 54 m2.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ čiastku 115,-
Eur, žalovanej 2/ čiastku 115,- Eur a žalovanej 3/ čiastku 230,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žiadali žalobcovia 1/ a 2/ zriadiť v prospech ich rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na C-KN parc. č. XXXX/X vecné bremeno cesty spočívajúce v práve prechodu pešo
a prejazdu povozom akéhokoľvek druhu, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemok
žalovaných 1/, 2/ a 3/ E-KN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 1391 m2 v tej časti, ktorá podľa
geometrickéhoplánuvyhotovenéhogeodetomW..I.N.N.T.L..A.J.XXX,XXXXXL.,IČO:XXXXXXXX,
č. plánu XXXXXXXX - XX/XXXX, zodpovedá C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 54 m2. Súčasne
požadovali žalovaným 1/ až 3/ uložiť povinnosť toto vecné bremeno cesty strpieť. Žalobu zdôvodnili

v podstate tým, že pôvodný prístup k domu využívaný predchádzajúcimi vlastníkmi rodinného domu
v súčasnosti už nie je možný vzhľadom na vzdialenosť a prebehajúce stavebné práce na pozemku
tvoriacom pôvodný prístup.Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť dôvodiac, že na pozemku ktorý by mal tvoriť prístupovú cestu chcú
stavať domy jeho brat a sestra.

Takisto ani žalované 2/ a 3/ so zriadením cesty nesúhlasili, pretože žalobcovia majú povolený prechod

k svojmu domu od vlastníčky pozemku, po ktorom viedol pôvodný prístup. Rovnako uvádzali, že chcú
pozemok v budúcnosti využiť na stavbu domu.

Súd na základe listinných dôkazov a ohliadky miesta samého zistil nasledovné:

V konaní bolo nesporné a súčasne podložené aj príslušnými výpismi z listov vlastníctva, že žalobcovia 1/
a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXXX/
X a prislúchajúcich pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Žalovaní sú spoluvlastníkmi

pozemku E-KN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 1391 m2, konkrétne žalovaní 1/ a 2/ v podiele po ? a
žalovaná 3/ v podiele ?. Z tejto parcely žalobcami predložený geometrický plán W.. I. N. č. XXXXXXXX
- XX/XXXX vyčleňuje C-KN parcelu č. XXXX/X o výmere 54 m2 predstavujúcu rozsah požadovaného
prechodu a prejazdu po pozemku žalovaných.

Žalobcovia 1/ a 2/ rodinný dom spolu s pozemkami nadobudli kúpnou zmluvou začiatkom roku XXXX od

X. J., ktorá tieto nehnuteľnosti získala dohodou o vyporiadaní BSM s bývalým manželom I. J.. Menovaní
využívali na prístup k domu prechod cez dvor pri rodinnom dome súp. č. XXX po pozemkoch C-KN parc.
č. XXXX/X a č. XXXX/X svojej sestry, resp. švagrinej S. J..

Ohliadkou miesta samotného bolo zistené, že k rodinnému domu žalobcov je z hlavnej cesty možný
prístup v zásade dvoma spôsobmi.

Prvým je doterajší prístup smerujúci od hlavnej cesty takmer priamo na rodinný dom žalobcov a tento
prechádza cez dvor patriaci k rodinnému domu S. J. súp. č. XXX. Tvorí ho trávnatá plocha, na ktorej sú
vyjazdené koľaje motorovým vozidlom, ktoré končia za rohom domu súp. č. XXX a následne pokračuje
trávnatá plocha šírky asi 4 metre vymedzená z pravej strany (pri pohľade z hlavnej cesty) plotom a z ľavej
strany oráčinou zasahujúcou až takmer k začiatku pozemku žalobcov parc. č. XXXX/X. V stavebnom

povolení na rodinný dom žalobcov vydanom v roku XXXX ešte na meno I. J. s manželkou je v tejto
súvislosti ohľadne prístupovej komunikácie uvedené napojenie zo štátnej cesty I/78 pozemok KN parc.
č. XXXXX cez prístupovú komunikáciu - pozemok parc. č. KN XXXX/X.

DruhoumožnosťouprístupukdomužalobcovjeprístuppoPoľnejulici,ktorázačínaodbočenímzhlavnej
cesty a prechádza popri rodinnom dome a hospodárskych stavbách žalovaného 1/, ktoré pri pohľade

z hlavnej cesty lemujú pravú stranu ulice. Za hospodárskymi stavbami žalovaného 1/ pokračuje po
pravej strane Poľnej ulice následne pozemok žalovaných E-KN parc. č. XXX/X. Cez tento pozemok je
potom možné prejsť k pozemku žalobcov C-KN parc. č. XXXX/X tvoriaci trávnatú plochu za ich rodinným
domom. V čase ohliadky bola na pozemku žalovaných zložená guľatina v miestach kde žalobcovia
požadujú zriadiť prechod. Ináč pozemok predstavuje trávnatý porast. Poľnú ulicu pritom tvoria pozemky

C-KN parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X druhu ostatné plochy a ich väčšinovým spoluvlastníkom
(okrem parcely č. XXXX/X) je obec O., ktorá v odpovedi zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že pozemky
slúžia ako verejná miestna komunikácia k jestvujúcim rodinným domom a priľahlým pozemkom a obec
ju udržiava na vlastné náklady.

Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcovia 1/ a 2/ sa ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného

domu súp. č. XXX podanou žalobou domáhali s poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka zriadenia vecného bremena cesty pešo a motorovými a nemotorovými vozidlami cez
pozemok žalovaných v rozsahu C-KN parc. č. XXXX/X vymedzenom predloženým geometrickým
plánom.Občianskoprávna úprava vecných bremien je obsiahnutá v § 151n a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikajú vecné bremená
písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou
dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona pričom právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež vydržaním. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka potom

určuje, že ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na zriadenie práva cesty je potrebné
splnenie dvoch podmienok: po prvé, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,
ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie a po druhé, prístup vlastníka k jeho stavbe

nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie teda slúži na riešenie situácií kedy vlastník stavby
nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať prístup k stavbe po priľahlých pozemkoch z
verejnej komunikácie.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo súdu splnenie oboch podmienok pre zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty súdnym rozhodnutím. Žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci rodinného domu

súp. č. XXX nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov, po ktorých je možný prístup k ich domu z
verejnej komunikácie a nemajú ani iné oprávnenie umožňujúce im takýto prístup. Pozemky C-KN
parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktoré boli využívané na prístup k ich rodinnému domu v minulosti sú
vo vlastníctve inej osoby a v konaní nebolo preukázané žiadne oprávnenie žalobcov, či už vecno-
právneho alebo záväzkovo-právneho charakteru, užívať tieto pozemky ako prístup. Žiaden dôkaz

vykonaný v konaní nepreukazuje, že vlastníčka týchto pozemkov udelila žalobcom oprávnenie používať
jejpozemkynaprechodčiprejazdkichrodinnémudomu.Aktakýmtooprávnenímvminulostidisponovali
predchádzajúci vlastníci domu súp. č. XXX manželia J., možnosť prechodu bola zrejme založená na
ich príbuzenstve s S. J.. Pritom žiaden dôkaz o tom, že by menovaná súhlas s prechodom po svojom
dvore udelila aj iným prípadným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX (či dokonca priamo žalobcom)

v konaní označený ani predložený nebol. Zo stavebného povolenia síce vyplýva, že prístup k domu
žalobcov mal viesť z hlavnej cesty po prístupovej komunikácii parc. č. KN XXXX/X, avšak takáto parcela
nie je zaznačená na žiadnom z mapových podkladov, ktoré boli súdu predložené a je jednoznačné, že
jediný prístup hneď z hlavnej cesty je možný len cez dvor pri rodinnom dome S. J. súp. č. XXX. Súčasne
je zrejmé, že za tohto stavu prístup žalobcov k ich rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak než

zriadenímvecnéhobremenacestysúdnymrozhodnutím,pretožezvykonanýchdôkazovnevyplynulainá
možnosť riešenia vzniknutej situácie. Prístup k rodinnému domu žalobcov je možný dvoma spôsobmi,
ktoré už boli uvedené vyššie. Nebolo totiž preukázané tvrdenie žalobcov, že by na pozemkoch S. J.
používaných na prístup v minulosti boli vykonávané také stavebné práce, v dôsledku ktorých by prístup
tadiaľto nebol možný. Stavebné práce takéhoto charakteru neboli vykonané ani v čase ohliadky a nie

sú zrejmé ani z novšej fotografie predloženej žalobcami súdu na poslednom pojednávaní (č.l. XXX
spisu), z ktorej vyplýva uloženie iba malého množstva dreva na jednom mieste, cez ktoré prístup v
minulosti viedol. Súd ale dospel k záveru, že vecné bremeno cesty cez pozemok E-KN parc. č. XXX/X
žalovaných zasiahne do ich vlastníckeho práva v oveľa menšej miere než by tomu bolo v prípade, ak
by prístup viedol po pozemkoch S. J.. V tomto prípade by totiž prístup prechádzal priamo cez dvor pri

rodinnom dome menovanej a preto by prechod a prejazd žalobcov či iných osôb (rodinných príslušníkov,
návštev) bol nesporne obťažujúci čím by neprimerane zasahoval do jej práva na súkromie. Na druhej
strane, prístup po pozemku žalovaných žiadne takéto závažné nepriaznivé dôsledky pre žalovaných mať
nebude, nakoľko sa jedná o pozemok za hospodárskymi budovami žalovaného 1/, ktorý v súčasnosti
sčasti slúži na uskladnenie dreva a vo zvyšku je v podstate nevyužitý, je porastený iba trávou. Žalovaní

síce zhodne tvrdili, že ho mienia využiť ako pozemok stavebný, no tieto ich tvrdenia zostali iba v rovine
slovných deklarácií, z ktorých súčasne vyplynulo, že sa jedná len o všeobecné úvahy o možnej výstavbe
v budúcnosti bez akéhokoľvek konkrétneho zámeru v súčasnosti. O takéto teoretické úvahy žalovaných
ide už len vzhľadom na to, že pozemok E-KN parc. č. XXX/X je podľa katastrálneho zápisu stále ornou
pôdou a nie stavebným pozemkom. Súd preto zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez

pozemok žalovaných tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.Súčasne uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovaným podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov
k pozemku E-KN parc. č. XXX/X náhradu za zriadenie vecného bremena vychádzajúc pritom zo
znaleckého posudku predloženého žalobcami. Znalec z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností W.. C.

G. v predmetnom znaleckom posudku č. XXX/XXXX stanovil výšku jednorazovej odplaty za zriadenie
vecného bremena práva cesty na sumu 460,- Eur, z ktorej podľa výšky spoluvlastníckych podielov na
žalovaných 1/ a 2/ pripadá čiastka po 115,- Eur a na žalovanú 3/ čiastka 230,- Eur. Síce povinnosť
zaplatiť náhradu nevyplýva priamo z ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré zriadenie
vecného bremena cesty výslovne neviaže na náhradu za takéto obmedzenie vlastníckeho práva,

avšak ústavný princíp vyjadrený v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby každé
obmedzenie vlastníckeho práva bolo kompenzované primeranou náhradou. Aj keď v súdenej veci nejde
o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme, ústavne konformný výklad ust. § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka vykonaný podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje podľa
názoru súdu obmedziť v danom prípade vlastnícke právo žalovaných bez toho, že by im žalobcovia ako
z vecného bremena oprávnené osoby poskytli za obmedzenie vlastníckeho práva primeranú náhradu.

Súd však zamietol žalobný návrh v časti, v ktorej žalobcovia požadovali, aby žalovaní zriaďované
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty strpeli. Rozsudok súdu, ktorým sa zriaďuje vecné bremeno
podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je totiž konštitutívnym súdnym rozhodnutím, ktorým vecné
bremeno iba vzniká - konštituuje sa a teda vecné bremeno v tomto prípade vzniká podľa § 151o ods. 1
Občianskeho zákonníka až vykonateľnosťou rozsudku. Preto pokiaľ ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto

veci (§ 154 ods. 1 O.s.p.) ešte neexistovala povinnosť žalovaných strpieť právo cesty cez ich pozemok,
žalobný návrh musel byť v tejto časti zamietnutý.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého ak
malúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V konaní mali čiastočný úspech žalobcovia ohľadne zriadenia

vecného bremena a žalovaní mali čiastočný úspech ohľadne uloženia povinnosti strpieť povinnosť z
tohto vecného bremena vyplývajúcu. Pretože v takomto prípade čiastočného úspechu oboch sporových
strán nemožno numericky, pomerne vyjadriť pomer ich úspechu, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.