Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 17, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200332
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa A. M., H.. X.XX.XXXX,

C. Z. X, E., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č.2932/2013, evidenčné číslo teda 8973/2013 zo dňa 4.3.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 2932/2013, ev. č. 8973/2013 zo dňa 4.3.2013.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca - Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, ako príslušný správny orgán podľa § 1 ods.1,
2 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a podľa
ustanovenia § 10 ods.5 zákona č.327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdziaozmeneadoplnenízákonač.586/2003Z.z.oadvokáciiaozmeneadoplnenízákonač.455/1991

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č.327/2005 Z.z.“) nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi A. M., nar. X.XX.XXXX,
bytom Z. X, E..

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo 4.3.2013 odporca uviedol, že navrhovateľ žiadosťou,
doručenou centru 30.7.2012, požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci týkajúcej sa
vyplatenia mzdy a odstupného, pričom počas prebiehajúceho konania ďalším podaním z 27.8.2012
požiadal o zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Poukázal na ustanovenia
§ 3 ods.1, § 4 ods.2, § 6 ods.1, § 6a a § 8 zákona č.327/2005 Z.z. a konštatoval, že vzhľadom na

skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľ - žiadateľ obrátil na centrum, nebola vylúčená zrejmá
bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie
nároku na právnu pomoc (§ 6 ods.1, § 6a zák.č.327/2005 Z.z.), má centrum za to, že nie je nevyhnutne
potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze. Odporca
ďalej poukázal na obsah dokladov predložených navrhovateľom v prílohe žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci, ako aj na opis okolností sporu, v rámci ktorého navrhovateľ v žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci uviedol:

„Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa - žalobcu: A. M., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. X, E., proti

odporcovi - žalovanému: Alion, s.r.o., IČO: 44 070 829, so sídlom Klariská 7, Bratislava, v konaní o
vyplatenie mzdy, zo dňa 28.02.2011 v čase prijatia návrhu na začatie konania v právnej veci, nebolo
vytýčené hlavné pojednávanie, preto som namietal „sťažnosť na prieťahy v konaní“ Ústavnému súdu
Slovenskej republiky, Hlavná 110, 042 65 Košice 1/zo dňa 07.03.2012 vedenú pod spisovou značkou:Rvp 2414/2012-3. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa ako žiadateľ obraciam na centrum, je daná
pôsobnosť centra právnej pomoci, keďže ide o konanie pred súdom v správnom súdnictve, a v konaní
pred ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa paragrafu 3. Ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z.“.

Ako to ďalej vyplýva z obsahu žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci, navrhovateľ označil
konanie vedené na Okresnom súde Košice II. pod č.k.: 19C 29/2011, v ktorom namietal prieťahy v
konaní.

Nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v odôvodnení rozhodnutia zo 4.3.2013 odporca ďalej
odôvodnil nasledovne:

„Po preskúmaní podanej žiadosti zo dňa 30.07.2012, zhromaždeného spisového materiálu a vyššie

vymenovaných predložených dokladov žalobcu, centrum výzvou sp.zn. 2609/2012 zo dňa 16.08.2012
vyzvalo žalobcu na doplnenie podkladov k príjmovej stránke a k právnej stránke veci.

K právnej stránke veci centrum vyzvalo žiadateľa, aby uviedol, v ktorom súdnom konaní žiada o právnu
pomoc a čoho sa mieni v danom konaní domáhať, ďalej aby uviedol hodnotu sporu a ako ju vyčíslil, aby
predložil listiny alebo označil svedkov, ktorí by preukázali jeho tvrdenia a napokon, ak žiada o právnu

pomoc v konaní sp.zn. 19C 29/2011, vedenom na OS Košice II, aby predložil žalobu s prílohami a
vyjadrenie protistrany vo veci.

Navýzvuodpovedalžiadateľpodanímzodňa27.08.2012,vktoromvysloveneuviedol,žežiadaoprávnu
pomoc a určenie advokáta na jeho zastupovanie „v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
v právnej veci nečinnosti všeobecného súdu I. stupňa zo dňa 28.02.2011. Vedenej na okresnom súde

v Košiciach II. pod sp. značkou: 19C/29/2011.“

Ďalej doložil svoj list ÚS SR tiež zo dňa 27.08.2012, v ktorom oznámil, že požiadal o právnu pomoc
Centrum právnej pomoci.

Z dôvodu, že žiadateľ uvedeným podaním požiadal centrum o právne zastúpenie v konaní pred ÚS SR,
a to konkrétne vo veci prieťahov v konaní, centrum na doplnenie podkladov vyzvalo opätovne.

Výzvou zo dňa 26.09.2012 bolo od žiadateľa požadované, aby uviedol, v čom spočívajú ním namietané
prieťahy v predmetnom súdnom konaní. Súčasne bol vyzvaný, aby centru predložil výpis jednotlivých
procesných úkonov v konaní vedenom pod sp.zn. 19C 29/2011 pred Okresným súdom Košice II, a to
spolu s ich dátumami v poradí, ako za sebou časovo nasledovali. Centrum ho upozornilo, že pôjde
o úkony súdu (predvolania, výzvy, rozhodnutia) a úkony žiada žiadateľa (návrh na začatie konania,

vyjadrenie vo veci a pod.). Tento výpis úkonov si centrum vyžiadalo z dôvodu, že žiadateľ chcel namietať
prieťahy v súdnom konaní ústavnou sťažnosťou. Centrum je v správnom konaní povinné zistiť skutkový
stav veci a posúdiť dôvodnosť žiadateľovej žiadosti.

Napokon v danej výzve bol žiadateľ vyzvaný, aby uviedol, či v jeho veci podal sťažnosť predsedovi
Okresného súdu Košice II na postup konajúceho sudcu vo veci a na prípadné porušenie práva na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň bol poučený centrom, že takáto sťažnosť na
postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo
zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podaním zo dňa 10.10.2012 žiadateľ požiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov nad zákonom

stanovenú lehotu, avšak potrebné doklady ani neskôr nedoložil, preto centrum rozhodnutím sp.zn. 3N
2609/12 zo dňa 02.12.2012 zastavilo konanie.Žiadateľ následne dňa 12.12.2012 v čase plynutia odvolacej lehoty proti uvedenému rozhodnutiu o
zastavení konania, doručil podanie, ktoré možno podľa obsahu považovať za odvolanie. Zároveň sa
vyjadril k bodom uvedeným vo výzve a predložil aj ftk. Vybavenia jeho sťažnosti na prieťahy zo strany

predsedu Okresného súdu Košice II, sp.zn. Spr. 190/2012 zo dňa 15.11.2012. V uvedenej odpovedi
predseda OS KE II konštatuje, že k prieťahu v konaní sp.zn. 19C/29/2011 došlo v období od júna 2011 do
03.09.2012 a zároveň upozorňuje žiadateľa, že rozhodnutím zo dňa 28.03.2012 mu bol odňatý nárok na
poskytnutieprávnejpomoci.Predsedasúdunapokonuviedol,žezákonnéhosudcunaprieťahyupozornil
a priebežnosť daného konania bude ďalej sledovať.

Žiadateľ centru nedoručil výpis jednotlivých procesných úkonov, avšak v tomto prípade postačila na

zistenie skutkového stavu veci aj uvedená odpoveď predsedu súdu zo dňa 15.11.2012.

Žiadateľovmu odvolaniu zo dňa 12.12.2012, s ktorým doručil aj požadovanú odpoveď predsedu súdu,
centrum v plnom rozsahu vyhovelo, a preto v rámci autoremedúry zmenilo svoje rozhodnutie sp. zn.
2609/12 zo dňa 03.12.2012, ktoré zrušilo rozhodnutím zo dňa 09.01.2013 a v konaní pokračovalo.
Uvedené rozhodnutie o pokračovaní v konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2013.

Podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 127 Ústavy SR Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods.1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) Sťažnosť
podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných prepisov.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“) Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu
môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami

súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na
príslušnomorgánesúdu,nebolanímriadnevybavená,môžepožiadaťdo30dníoddoručeniaodpovede,
s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom
okresného súdu.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí medzi základné práva a ako také je
garantované čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. Podstatou tohto práva je aj odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený
záujem na riešení svojho základného práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v konaní je porušené v prípade, ak k prieťahom došlo zavinením orgánu štátu, v tomto prípade

súdu.

Ústavný súd SR pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom v konaní, a
tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zohľadňuje tri základné kritériá, ktorýmisú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a
postup samotného súdu (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03).

V rámci prvého kritéria (právna a faktická zložitosť veci) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne IV. ÚS 117/04 a III.
ÚS 142/08).

K prvému kritériu treba uviesť, že konanie sp. zn. 19C 29/2011 vedené na Okresnom súde Košice II
sa týka odporcom nevyplatenej mzdy za žiadateľom uvádzané obdobie od 26.10.2009 do 13.11.2009,
pričom žiadateľ vo svojom návrhu na začatie konania tvrdí, že mu „nebola uhradená ani čiastočná mzda
a že nepodpisoval žiadnu výplatnú pásku.“

K druhému kritériu centrum uvádza, že žiadateľovi v inom konaní odňalo nárok na poskytovanie právnej
pomoci v tejto veci z dôvodu, že centru neposkytoval súčinnosť a nebolo možné žiadateľa efektívne
zastupovať.

K tretiemu krtériu postupu samotného súdu žiadateľ doložil centru odpoveď predsedu OS Košice II Spr.
190/2012 zo dňa 15.11.2012 na sťažnosť žiadateľa, v ktorej predseda súdu konštatuje, že k prieťahu v

konaní sp. zn. 19C/29/2011 došlo v období od júna 2011 do 03.09.2012 a zákonného sudcu na preťahy
upozornil a priebežnosť daného konania bude ďalej sledovať.

Centrum pri posudzovaní prípadu vzalo do úvahy z predložených listín predovšetkým tie, ktoré sa týkajú
konania vedeného na OS Košice II pod sp. zn. 19C/29/2011. Ostané listiny vzalo do úvahy len podporne,
pretože aj iné konania sa týkajú nevyplatenia mzdy žiadateľovi, a to v sume napr. 86,20 Eur (OS KE II

45C/101/2010) a nevyčíslené sumy v ďalších konaniach.

Ďalšou listinou, ktorú centrum vzalo do úvahy pri zisťovaní skutkového stavu, je predovšetkým odkladací
list Ústavného súdu SR sp.zn. Rvp 2414/2012-3 zo dňa 15.03.2012, ktorým odložil podanie žiadateľa
zo dňa 07.03.2012, pretože žiadateľ v podaní neoznačil číslo konania, ani označenie súdu, na ktorom
má dochádzať k prieťahom v konaní a z uvedených dôvodov nebolo možné identifikovať ani príslušné

konanie, ani dôvodnosť podania žiadateľa. Centrum tu konštatuje, že žiadateľ nevyužil ani prostriedok
nápravy pri prieťahoch - sťažnosť predsedovi súdu.

Žiadateľ podal svoju žiadosť centru dňa 30.07.2012, špecifikoval ju dňa 27.08.2012 tak, že žiada o
právnu pomoc a určenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky vo veci prieťahov, ktoré sa týkajú konania vedeného na OS Košice II pod sp.zn. 19C/29/2011.

V ani jednom prípade ešte nebola podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, túto si žiadateľ podal
až 12.11.2012 po výzve centra č.2 zo dňa 26.09.2012. na doplnenie podkladov.

Dôležitou listinou pre vydanie rozhodnutia o nároku na právnu pomoc, ktorá bola centru doručená
dňa 12.12.2012, je odpoveď predsedu OS Košice II Spr. 190/2012 zo dňa 15.11.2012, v ktorej je
konštatovaný prieťah v období od júna 2011 do 03.09.2012 s tým, že predseda súdu zákonného sudcu

na prieťahy upozornil a priebežnosť daného konania bude ďalej sledovať.

Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ doručením tejto listiny centru dal predsedovi súdu len necelý
kalendárny mesiac po konštatovaní prieťahov možnosť, aby ich odstránil. V čase vydania rozhodnutia
to predstavuje obdobie 3 a pol mesiaca na nápravu.

Špecifickosť podania ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR (ohľadne čoho požaduje žiadateľ

o právnu pomoc) spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne.
Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy vecinemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich

orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku zbytočných prieťahov
v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ využil právne prostriedky, a preto o
sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky podľa

zákona o súdoch, alebo že sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06).

Centrum poukazuje na viaceré rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých tento uvádza, že neposkytnutie
dostatočného časového priestoru napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený jeho nečinnosťou nepredstavuje využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods.1
zákona o ústavnom súde, ktorý je jednou z podmienok úspešnosti sťažnosti.

V svojich uzneseniach Ústavný súd SR skonštatoval: „Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že
sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť štyri a pol mesiaca po podaní sťažnosti podpredsedníčke
okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a necelé tri mesiace po podaní sťažnosti
predsedovi krajského súdu podľa § 67 ods.1 písm. a) zákona o súdoch. Obidvaja súdni funkcionári, u
ktorých sa sťažovateľ na zbytočné prieťahy v jeho veci sťažoval, mu oznámili, že namietané konanie

budú z hľadiska ďalšieho postupu sledovať, a to až do jeho právoplatného skončenia. Takéto využitie
právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom nepredstavuje
dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám
odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.“ (III. ÚS 520/2011).

Obdobne v inom uvádza: „Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému

súdu sťažnosť jeden a pol mesiaca po podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch a niekoľko dní po doručení jej odpovede na jeho sťažnosť bez toho, aby (vzhľadom
na nespokojnosť s vybavením jeho sťažnosti) požiadal predsedu krajského súdu o prešetrenie jej
vybavenia.“ (III. ÚS 597/2012).

Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ v čase podania žiadosti dňa 30.7.2012 nepožiadal predsedu súdu o

nápravu. Tento nedostatok však odstránil, keď centru doručil 12.12.2012 túto odpoveď predsedu súdu
zo dňa 15.11.2012. To znamená, že žiadateľ neposkytol predsedovi súdu ani len mesiac na nápravu
súdneho konania a odstránenie prieťahu.

Napokon v čase vydania tohto rozhodnutia centra, t.j. tri a pol mesiaca od odpovede predsedu súdu v
zmysle uvedenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že žiadateľ neposkytol dostatočný

časový priestor napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho
nečinnosťou.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného i z citovaných zákonných ustanovení možno konštatovať, že v
predmetnej právnej veci, s ktorou sa obrátil žiadateľ na centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú
bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. Skutočnosť, že nejde o zrejme

bezúspešný spor, je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa ustanovenia § 6a ods.1 v spojení s § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z.z. má žiadateľ právo
na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (t.j. v súčasnosti
337,70 Eur), okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na
právnupomocsacentrumsohľadomnavyššieuvedenéskutočnostisplnenímpodmienkyhodnotysporu
nezaoberalo.

Na základe priložených listinných dokladov má centrum za preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienku
vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej
pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre
priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci.

Vzhľadom na to, že centrum má na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci
a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej

pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení, rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku a žiadateľovi
nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci.“

Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku z 13.3.2013 označil rozhodnutie odporcu,
preskúmania ktorého sa domáha v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., citoval ustanovenia §
244 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. a uviedol, že opravný prostriedok - odvolanie podáva podľa § 10 ods. 5

zák. č. 327/2005 Z.z.. Neuviedol však žiadne konkrétne výhrady, resp. námietky proti preskúmavanému
rozhodnutiu odporcu zo 4.3.2013.

Odporca v písomnom vyjadrení zo 17.4.2013 k opravnému prostriedku navrhovateľa predložil súdu
nasledovné vyjadrenie:

„Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom spravodlivosti SR na

základe zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len
„zákon č. 327/2005 Z.z.“).

Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc:

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).

b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci Centrom právnej pomoci je, že sa nejedná o zrejmú
bezúspešnosť sporu. Pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc posudzuje centrum aj otázku
materiálnej núdze žiadateľa a hodnoty sporu.

Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne
preukáže splnenie všetkých troch podmienok: že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že sa nejedná

o zrejmú bezúspešnosť sporu, a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí
Centrum pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať. Rozsah posúdenia zrejmej
bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí od okolnosti konkrétneho prípadu.

Centrum, ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie
právnej pomoci sa musí otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu zaoberať, pretože bez splnenia
podmienky, že nejde o „zrejmú bezúspešnosť sporu“, nemožno požadovaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci priznať, aj keby žiadateľ splnil ďalšie dve podmienky (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012).

Ústavný súd SR pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a

tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.2 ústavy, v súlade s jeho doterajšou judikatúrou
(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd
prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (nález ÚS SR, č.k. III. ÚS 69/2011-25 z 3. mája 2011).

Centrum pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu vychádzalo predovšetkým z doterajšej
ustálenej rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR, a to konkrétne z nálezov č.k. III. ÚS 520/2011-9
zo dňa 22.11.2011 a č.k. III. ÚS 597/2012-10 zo dňa 11.12.2012. Ústavný súd SR v skoršom z nich
vyslovil, že ak sťažovateľ podá ústavnému súdu sťažnosť štyri a pol mesiaca po podaní sťažnosti

podpredsedníčke okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a necelé tri mesiace po podaní
sťažnosti predsedovi krajského súdu podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch, (pričom obidvaja
súdni funkcionári, u ktorých sa sťažovateľ na zbytočné prieťahy v jeho veci sťažoval, mu oznámili,
že namietané konanie budú z hľadiska ďalšieho postupu sledovať, a to až do jeho právoplatného
skončenia), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému
všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Uvedené je aj prípadom žiadateľa, ktorý žiadosť na Centrum podal predčasne, pričom ani po obdržaní
odpovede predsedu súdu neposkytol tomuto dostatočný časový priestor na možnosť odstrániť prieťahy
v konaní.

Preto na základe navrhovateľom predložených písomností, ktoré sú súčasťou spisu odporcu sp. zn.
2932/2013 a boli podkladmi na vydanie napádaného rozhodnutia, bolo preukázané, že navrhovateľ
nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Záverom k tejto veci ešte treba uviesť, že účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a
bagateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z.z. v ust. § 8 zveril Centru právomoc eliminovať takéto návrhy

v podobe vydávania negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to
z dôvodu nesplnenia čo i len jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku (rozsudok NS
SR sp.zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012).

Ide o porovnateľný inštitút, aký majú k dispozícii všeobecné súdy pri rozhodovaní o oslobodení účastníka
konaniaodsúdnehopoplatkuv§138ods.1Občianskehosúdnehoporiadku(tzv.svojvoľnéalebozrejme

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva).

Z vyššie uvedených dôvodov Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, dňa 04.03.2013 svojim
rozhodnutím sp. zn. 2932/2013 navrhovateľovi nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci.Zákon č. 327/2005 Z.z. neumožňuje na základe svojich ustanovení Centru právnej pomoci priznať
nárok na právnu pomoc pri nesplnení čo i len jednej z podmienok, a preto centrum považuje odvolanie
navrhovateľa za nedôvodné.“

Obaja účastníci konania vyjadrili písomne súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (§
250f ods. 2 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p.).

Súd v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal obsah rozhodnutia
odporcu napadnutého opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, súčasťou ktorého je aj podanie navrhovateľa

z 27.8.2012, ktorým doplnil svoju pôvodnú žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci,
navrhovateľ sa v administratívnom konaní pred odporcom domáhal priznania nároku na poskytnutie
právnej pomoci „v konaní pred Ústavným súdom SR v právnej veci nečinnosti všeobecného súdu
I. stupňa zo dňa 28.2.2011 vedenej na Okresnom súde v Košiciach II pod sp.zn. 19C/29/2011“.
Administratívny spis odporcu obsahuje aj podanie predsedu Okresného súdu Košice II z 15.11.2012,

ktorým predseda OS Košice II reagujúc na podanie navrhovateľa z 12.11.2012 - sťažnosť na prieťahy
v konaní v právnej veci vedenej na OS Košice II pod č.k. 19C 29/2011 oznámil navrhovateľovi, že k
prieťahu v danom konaní došlo a to v období od júna 2011 do 3.9.2012. Zároveň informoval navrhovateľa
oprijatýchopatreniach,smerujúcichkzabráneniuvďalšíchprieťahochvsúdnomkonaní.Preskúmavané
rozhodnutie odporcu bolo vydané 4.3.2013 a doručené navrhovateľovi 12.3.2013.

Z judikatúry Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva dodržiavanie právneho princípu subsidiarity
v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov,
predstavujúceho právnu zásadu, v zmysle ktorej právomoc Ústavného súdu je daná iba v prípade, ak
boli účastníkom konania (sťažovateľom) vyčerpané všetky riadne právne prostriedky nápravy v konaní
pred všeobecnými súdmi, resp. orgánmi verejnej správy, pričom použitie takýchto právnych prostriedkov

neviedlo k odstráneniu porušovania ústavných práv sťažovateľa (napr. IV. ÚS 144/2011 - uznesenie ÚS
SR z 15.4.2011).

Zároveň Ústavný súd SR v súvislosti s konaniami na odstránenie nečinnosti všeobecných súdov
a orgánov verejnej správy opakovane judikuje, že aj v prípade zistenia prieťahov v súdnom, resp.
administratívnom konaní je pre meritórne rozhodnutie Ústavného súdu určujúcim skutkový a právny stav

existujúci v čase vydania rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti.

K vydaniu nálezu Ústavného súdu SR, ktorým by bolo vyslovené porušenie ústavného práva účastníka
konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vyrieknutie ďalších výrokov v ústavnom
náleze zamedzujúcim ďalšiemu trvaniu protiprávneho stavu nečinnosti všeobecného súdu, resp. orgánu
verejnej správy dochádza iba v prípade dlhotrvajúcej a neodôvodnenej nečinnosti súdu. Pri výklade

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR si pritom
Ústavný súd SR osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 6 ods. 1 Dohovoru (napr.
II.ÚS 55/98,I.ÚS280/08).Zjavnáneopodstatnenosťsťažnostinamietajúcejporušeniezákladnéhopráva
na konanie bez prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy môže podľa štandardnej judikatúry Ústavného
súdu SR vyplývať aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných
prieťahoch (napr. IV.ÚS 343/04, III.ÚS 59/05, IV.ÚS 530/2011).

Súčasťou administratívneho spisu odporcu je aj sťažnosť na prieťahy v konaní podaná navrhovateľom
Ústavnému súdu SR 2.3.2012 a podanie Ústavného súdu SR č.k. Rdd 2414/2012-3 z 15.3.2012. Z
dátumov predmetných podaní vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal odstránenia prieťahov v súdnom

konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod č.k. 19C 29/2011 skôr, než podal sťažnosť naprieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Košice II. (podanie navrhovateľa z 12.11.2012, vybavené
predsedom Okresného súdu Košice II. 15.11.2012).

V súlade s ust. § 3 ods.1 zák.č. 327/2005 Z.z. predmet žiadosti o nároku navrhovateľa na poskytnutie

právnej pomoci je v súlade s pôsobnosťou Centra právnej pomoci, zároveň je však v konaní podľa
zákona č. 327/2005 Z.z. pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nevyhnutne potrebné, aby
žiadateľ o právnu pomoc splnil kumulatívnym právnym spôsobom všetky ďalšie podmienky pre priznanie
takéhoto nároku, vyplývajúce predovšetkým z ustanovení § 4, § 6 ods.1, § 6a a § 8 zák.č. 327/2005 Z.z..
Jednou z daných právnych podmienok je preukázanie skutočnosti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť

sporu.

Podľa § 8 zák.č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu Centrum prihliadne najmä na to,
či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

„Ustanovenie § 8 zák.č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré
musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne

skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má centrum prihliadať vždy. Rozsah
posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho
prípadu“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžo/36/2011 z 22.8.2012).

Súd vychádzajúc zo znenia ust. § 8 zák.č. 327/2005 Z.z. a judikatúry Najvyššieho súdu SR k danej
právnej problematike konštatuje, že postup odporcu, ktorý posudzoval otázku zrejmej bezúspešnosti

sporu aj z hľadiska posúdenia schopnosti navrhovateľa označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
týkajúcich sa nečinnosti Okresného súdu Košice II. v konaní vedenom pod č.k. 19C/29/2011 a právnych
dôsledkov z nej vyplývajúcich bol v súlade s citovaným ustanovením § 8 zák.č. 327/2005 Z.z.

Zhrnúc danú právnu argumentáciu pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci vyplývajúceho
z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zhodne s odporcom konštatoval nesplnenie jednej zo

základných právnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, vyplývajúcu z
ustanovenia § 6 ods.1 a § 6a zák.č. 327/2005 Z.z. v právnej nadväznosti na ust. § 8 uvedeného zákona,
t.j. nepreukázanie skutočnosti, že v konaní, v ktorom je požadovaná právna pomoc, nejde o zjavnú
bezúspešnosť sporu, a preto sa súd v preskúmanej právnej veci stotožnil s výrokom a odôvodnením
preskúmavaného rozhodnutia odporcu zo 4.3.2013, a to v celom rozsahu právnej argumentácie

uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, pre ktoré považuje preskúmavané rozhodnutie odporcu za nesprávne, resp. nezákonné.
Súd preto pri preskúmavaní rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa vychádzal
z obsahu administratívneho spisu a odporcom formulované právne závery v odôvodnení preskúmaného

rozhodnutia zo 4.3.2013 po skutkovej a právnej stránke konfrontoval s obsahom dokazovania v
administratívnom konaní, vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci, súd procesným postupom podľa § 250q ods.2 O.s.p.
potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. tak,

že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.