Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/40/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408216058
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1408216058.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: Z.. Ľ. Š.,
bytom E. S. XX, G., zastúpeného JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom v Bratislave, Rudnayovo
nám. 1 proti odporcovi: S. - N., N.. N. V..Q.., so sídlom G. - L. G., G. W. Č.. X/a, IČO: XXXXXXXX,
zastúpeného ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s. r. o., Trnavská 11, Bratislava, IČO: XXXXXXXX,
o ochranu osobnosti a o priznanie nemajetkovej ujmy v sume 16.596,95 euro, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 9. 12.2010, č.k. 24C/421/2008-209, jednohlasne
( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XXX,XX euro,
k rukám Z.. Z. E., advokáta so sídlom v Bratislave, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- uložil odporcovi povinnosť bezprostredne pred reláciou Televízne noviny o 19,00 hod. odvysielať text
ospravedlnenia tak, že bude prečítaný a zobrazený na celej obrazovke minimálne v trvaní 3 minúty s
nasledovným obsahom :

Ospravedlnenie

Televízia Markíza v relácii K. odvysielanej dňa 21.04.2008 v súvislosti s informovaním o kauze tzv. N.
X. uviedla, že v čase rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaných
S. F. a spol. o tom, či vec patrí do príslušnosti Špeciálneho súdu alebo Krajského súdu v Košiciach, sa
sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Z.. Ľ. Š. zúčastnil na poľovačke na východnom Slovensku,
kde ho na svojej poľovníckej chate privítal jeden z obžalovaných S. F., pričom na jeho chate aj prespal.
Súčasne sme uviedli, že obžalovaný S. F. rovnako starostlivo, ako k svojim lesom, pristupuje aj k
slovenských sudcom, pričom obžalovaný F. M. N.., K. M. Q. sa snažili, aby o dvojmiliardovom podvode
rozhodoval Krajský súd v Košiciach, čo sa im podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne rozhodnutia
Najvyššieho súdu. V príspevku „Mimoriadny odstrel“ zo dňa 27.10.2008 sme opätovne odvysielali
nepravdivú informáciu o tom, že Z.. Ľ. Š. spal na chate obžalovaného S. F..

V predmetných príspevkoch boli odvysielané nepravdivé resp. pravdu skresľujúce informácie. Nie je
pravdou, že by obžalovaný S. F. privítal sudcu Z.. Ľ. Š. a nie je ani pravdou, že Z.. Ľ. Š. spal na jeho chate.
Z.. Ľ. Š. sa zúčastnil poľovačky na pozvanie úplne inej osoby, pričom vopred nevedel, že sa stretne s
obžalovaným S. F.. Z.. Ľ. Š. sa v auguste 2007 zúčastnil poľovačky v poľovnom revíri N. X., ale v revíri,
ktorý nepatril obžalovanému. V auguste 2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o tom, či je
na prerokovanie a rozhodnutie vo veci obžalovaných S. F. M. N.. príslušný Špeciálny súd alebo Krajský
súd v Košiciach, ale zamlčali sme skutočnosť, že Najvyšší súd SR v septembri 2007 nevyhovel sťažnosti
obžalovaných a rozhodol tak v ich neprospech o tom, že príslušný na prerokovanie a rozhodnutie vo veci
je Špeciálny súd. Najvyšší súd SR v januári 2008 síce rozhodol o tom, že na prerokovanie a rozhodnutie
vo veci je príslušný Krajský súd v Košiciach ale až potom, ako Špeciálny súd odmietol svoju príslušnosť
v danej veci, čo sme tiež zamlčali.

Televízia Markíza sa Z.. Ľ. Š. ospravedlňuje za odvysielanie nepravdivých a pravdu skresľujúcich
informácií, čím sme neoprávnene zasiahli do jeho profesionálnej a občianskej cti. Súčasne sa Z.. Ľ. Š.
ospravedlňujeme za neoprávnenú kritiku, ktorá bola založená na nepravdivých a pravdu skresľujúcich
informáciách.

- uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume XX.XXX,XX
euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

- uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume X.XXX,XX
euro na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedeného vo I. N. a.s., č.: XXXXXXXXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

- uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na depozitný účet Okresného súdu Bratislava IV č.: XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v Štátnej pokladnici trovy štátu v sume XX,XX euro, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, čl. 26 ods.1,2,4 Ústavy SR, čl. 10
ods.1,2 Dohovoru o ochrane ľudských práv poukazujúc na to, že pokiaľ dôjde k zásahu do osobnostných
práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli
odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie; v prípade ak
by bol zistený zásah najmä v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti a sú splnené aj
všetky ďalšie zákonom stanovené predpoklady (§ 13 ods. 2 OZ), aby bola tejto osobe priznaná za účelom
účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Satisfakčná žaloba
je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia,
resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že
zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Základným predpokladom pre priznanie
primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť
dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach, ku ktorému môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami,
avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samy o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou,
v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci,
čím pôsobia difamačne. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním
neoprávnenej kritiky určitého správania tejto osoby.

Súd prvého stupňa po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov v súvislosti
s informovaním o kauze tzv. Slanských lesov, vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam: “vlani 17-teho a 18-
teho augusta (S. F.) privítal na svojej chate neďaleko N. sudcu Najvyššieho súdu Ľ. Š. „ konštatoval, že
navrhovateľ išiel na poľovačku do poľovného revíru, ktorý nepatril S. F., na pozvanie inej osoby ako S. F.,
pričom po jeho príchode ho privítali traja členovia miestneho poľovníckeho združenia, medzi ktorými S. F.
nebol - preto takto odvysielané tvrdenie je nepravdivé a redaktorov úsudok “S. F. rovnako starostlivo ako
k svojim lesom, pristupuje aj k slovenským sudcom“ nevychádza z pravdivých skutočností ako premís
pre hodnotiaci úsudok. Za nepravdivú mal aj skutočnosť, že navrhovateľ prespal na chate patriacej
trestne stíhanému S. F. i napriek zdaniu, že je tu dôvod ospravedlňujúci omyl redaktora ( ktorému to

povedal v telefonickom rozhovore sám navrhovateľ - „to som sa až na tvári miesta dozvedel...“ ), keď
autor príspevku O. H. nepočítal s tým, že samotný navrhovateľ mohol byť uvedený do omylu ohľadom
vlastníctva chaty a nezabezpečil si na túto nehnuteľnosť ani výpis z listu vlastníctva. V tejto súvislosti súd
prvého stupňa konštatoval, že kto sa dopustil neoprávneného zásahu, nemôže sa zbaviť zodpovednosti
dôkazom, že bol v omyle (tzv. dôkazom ospravedlniteľného omylu). Podľa názoru konajúceho súdu
osobné presvedčenie redaktora, resp. existencia jeho dobrej viery môže vylúčiť v tejto časti iba zavinenie
pôvodcu neoprávneného zásahu, nemôže však vylúčiť samotnú neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu
ako objektívne existujúci fakt.

Pokiaľ ide o odvysielané skutkové tvrdenia “Obžalovaní F., K. M. Q. sa snažili, aby v dvojmiliardovom
podvode rozhodovali Košice. Aj sa im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne rozhodnutia
Najvyššieho súdu. Jeden senát rozhodol, že príslušným súdom je špeciálny, ale druhý senát vec vrátil do
Košíc“ súd prvého stupňa konštatoval, že Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí 08.09.2006
uznesením trestnú vec obvineného S. F. M. N.. postúpil Špeciálnemu súdu. Proti tomuto uzneseniu
podali sťažnosť obvinení S. F. a spol. Autor príspevkov v nich neuviedol skutočnosť, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením 4To 94/06 krátko od navrhovateľovej poľovačky, dňa 26.09.2007
sťažnosť obvinených zamietol a určil, že v prejednávanej trestnej veci je daná vecná príslušnosť
Špeciálneho súdu a ani to, že svoju nepríslušnosť na rozhodovanie vo veci vyslovil následne samotný
Špeciálny súd uznesením zo dňa 15.11.2007, vec predložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie
sporu o miestnu príslušnosť, čo však navrhovateľ a ani obžalovaný S. F. a spol. nemohli žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Nezohľadnil obranu odporcu , že (...)je zrejmý a nesporný fakt, že práve obžalovaní
sa domáhali, aby v trestnej veci ako príslušný bol určený Krajský súd v Košiciach a bez podania
relevantnej sťažnosti by trestnú vec prejednával Špeciálny súd, tak ako uznesením zo dňa 8. septembra
2006 rozhodol Krajský súd v Košiciach prihliadajúc na to, že odporca sa v príspevku z 27.10.2008
vôbec nevenoval dôvodom prvého rozhodnutia Najvyššieho súd SR, ani dôvodom v poradí druhého
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 1Ndtš 5/2007 ( podľa ktorého v dôsledku
novely Trestného poriadku Krajský súd v Košiciach trestnú vec obžalovaného S. F. M. N.. po 15. apríli
2005 už nemohol postúpiť Špeciálnemu súdu v Pezinku, a preto určil, že vecne príslušným súdom na
konanie, rešpektujúc princíp zákonného sudcu, je Krajský súd v Košiciach ) a napokon ani dôvodom
uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 21.07.2008 ( ktorým bola trestná vec z dôležitých dôvodov prikázaná
Krajskému súdu v Banskej Bystrici ).

Podľa názoru súdu prvého stupňa, zamlčiavaním podstatných faktov odporca skresľoval skutočnosť, v
dôsledku čoho si verejnosť nemohla urobiť svoj vlastný názor na vec - všetky označené rozhodnutia mal
pritom autor príspevkov v čase výroby k dispozícii, keďže sa na ne nepriamo odvolával a v príspevkoch
sa na ne viackrát objavili zábery. S poukazom na tieto skutočnosti, pre takto odvysielané skutkové
tvrdenia prijal záver, že boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach a za takých okolností,
že objektívne vyvolávajú pravdu skresľujúci dojem o tom, že navrhovateľ mohol ovplyvňovať proces
rozhodovania príslušnosti súdu v prospech osoby, s ktorou sa stretol na poľovačke. Prijatý záver o tom,
že “aj sa im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu“ s poukazom
na jednotlivé časové súvislosti rozhodovania Najvyššieho súdu SR a navrhovateľovej návštevy v
Slanskej doline , ako aj na obsah a genézu týchto rozhodnutí mal za nezodpovedajúci zásadám
formálnej logiky nielen v právnom myslení.

Nadväzujúci hodnotiaci úsudok “V kauze N. X. ide o podvod za dve miliardy korún. Napriek tomu majú
sudcovia k obžalovanému F. pozoruhodnú guráž. Človek až má chuť sa opýtať, napríklad koľko jeleňov
stojí dobrý rozsudok“ posúdil súd prvého stupňa za prekračujúci limity prijateľnej kritiky, svojim obsahom
za neprimeraný, voči navrhovateľovi značne difamujúci ( naznačením jeho možnej ingerencie do
rozhodovania Najvyššieho súdu SR ) a prekračujúci jeden z deklarovaných cieľov reportáže upozorniť
na to, že v takej závažnej kauze sa niekoľko rokov nekoná a súdy sa nevedia dohodnúť, kto má vec
prejednať.

Obdobné závery súd prvého stupňa konštatoval aj vo vzťahu k odvysielanému príspevku „S. Q.“ zo
dňa 27.10.2008, v ktorom autor príspevkov zamlčal, že daná trestná vec bola na základe uznesenia

Najvyššieho súdu zo dňa 21.07.2008 z dôležitých dôvodov prikázaná Krajskému súdu v Banskej
Bystrici.

Súd prvého stupňa po vyhodnotení zisteného a opísaného skutkového stavu dospel k záveru, že
uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia a z nich odvodená neprípustná kritika, ktorá nie je založená na
korektných faktoch ( čo spôsobuje jej neprimeranosť a vedome vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti
a profesionálnej a občianskej cti navrhovateľa ako sudcu Najvyššieho súdu SR), sú so zreteľom na
konkrétne okolnosti prejednávanej veci spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho osobnostných
právach. V nadväznosti na uvedené potom dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady
pre priznanie primeraného zadosťučinenia v podobe požadovaného ospravedlnenia a návrhu v tejto
časti vyhovel. Neprihliadol na námietku odporcu o nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti petitu
ospravedlnenia, keď znenie ospravedlnenia mal za korešpondujúce s difamujúcimi výrokmi, z ktorých
je odvodený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Z použitého rozboru o spôsobe, akým
boli informácie vo vzťahu k navrhovateľovi prezentované, si verejnosť mohla vytvoriť mylnú domnienku,
že išlo o poľovačku na pozvanie S. F.. Autor príspevkov v nich ani raz neuviedol, že sa navrhovateľ
zúčastnil poľovačky ako hosť na pozvanie celkom inej osoby. V odvysielanom príspevku sa redaktor
nezaoberal ani tým, že navrhovateľovi bol S. F. predstavený až počas poľovačky, a že navrhovateľ
vopred nevedel, že sa na tejto poľovačke bude nachádzať osoba, v trestnej veci ktorej vedie Najvyšší
súd SR kompetenčné konanie, ako ani skutočnosťou, že navrhovateľovi nebol známy vlastník chaty,
na ktorej bude v ten deň spať. Súd prvého stupňa mal za to, že z pohľadu kritického posolstva
predmetnej reportáže k týmto dôležitým okolnostiam a telefonickým vyjadreniam navrhovateľa, neboli
redaktorom odvysielané žiadne vysvetľujúce tvrdenia nevyhnuté na objektivizáciu skutočného stavu. Na
základe uvedeného mal za to, že ospravedlnenie v znení požadovanom navrhovateľom je primerané
a zodpovedá všetkým okolnostiam zverejnených tvrdení a hodnotiaceho úsudku, ktorým bol spôsobený
zásah do práv navrhovateľa.

K namietanej neadekvátnosti vysielacieho času na zverejnenie ospravedlnenia v tzv. prime time o
19,00 hod. uviedol, že primeraného zadosťučinenia sa možno domáhať v zásade vždy spôsobom,
akým sa uskutočnil zásah, resp. domáhať sa ospravedlnenia možno spravidla takým istým spôsobom,
akým sa uskutočnil zásah. Ak ten istý spôsob neprichádza do úvahy, tak ako je tomu aj v tomto
prípade z dôvodu zrušenia relácie K., ospravedlnenie je prípustné iným primeraným spôsobom. Žánrovo
najbližšou reláciou k zrušenej spravodajsko-publicistickej relácii sú Televízne noviny, preto odvysielanie
ospravedlnenia pred ich začiatkom mal za vhodný a adekvátny náhradný spôsob.

V súvislosti s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadnil, že k zásahu do
osobnostných práv navrhovateľa došlo v relácii Paľba odporcom, ktorý je vysielateľom programovej
služby s celoštátnym pokrytím a ktorý patrí medzi televízie s dlhodobo najvyššou sledovanosťou.
Vykonaným dokazovaním ( z výsluchov svedkov Z. H., F.. K. H., Z.. N. S., Z.. X.
Y., Z.. J. Š., G.. X. Š. ) ustálil, že v dôsledku zásahu došlo k závažnej ujme navrhovateľa na jeho
cti a dobrej povesti, a to vo sfére profesionálnej, ako aj vo sfére jeho súkromia. V tejto súvislosti
konštatoval, že u sudcu sú profesionálna česť a jeho dôstojnosť vzájomne podmienené, prepojené
a predurčujú jeho povolanie na poslanie, ktoré vykonáva podľa najlepšieho vedomia a svedomia,
spravodlivo, v zmysle zákona, umiernenosťou v súkromnom živote a zdržanlivosťou v prejavoch na
verejnosti. Význam a dôležitosť funkcie ktorú v demokratickom štáte zastáva, prirodzene zvyšuje
jeho vážnosť a autoritu v spoločnosti. Vychádzajúc z obsahu jednotlivých svedeckých výpovedí,
zohľadňujúc určité obmedzenia v neprospech slobody prejavu v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktoré sudcom poskytujú osobitnú ochranu pred neodôvodnenými
útokmi spochybňujúcimi autoritu a nestrannosť súdnej moci, súd prvého stupňa vyvodil záver, že
v dôsledku zásahu došlo k závažnej ujme navrhovateľa na jeho cti a dobrej povesti, a to vo sfére
profesionálnej, ako aj vo sfére jeho súkromia. Mal za to, že neoprávnený zásah v odvysielanom
príspevku je spôsobilý u bežného diváka vyvolať vážne pochybnosti o morálnom profile a profesijných
cnostiach navrhovateľa ako sudcu Najvyššieho súdu SR a tým narušiť jeho dôveru verejnosti. Súhlasil s
názorom navrhovateľa, že autor uvedených nepravdivých a pravdu skresľujúcich výrokov bol vedený so
zámerom podsunúť verejnosti informáciu o tom, že navrhovateľ ovplyvňoval rozhodovanie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v prospech S. F., a tak verejne spochybniť jeho objektivitu a nezávislosť ako
sudcu. Odporca mal pritom k dispozícii relevantné informácie, ktoré zámerne zamlčal čo znamená,
že nekonal v dobrej viere ( čo významne zvyšuje intenzitu neoprávneného zásahu). Celý príspevok

bol podfarbený emotívnou hudbou, zvýrazňujúcou negatívne zameranie voči navrhovateľovi. Odporca
pravdu skresľujúce výroky o navrhovateľovi odvysielal opakovane. Všetko vyššie uvedené zvyšovalo
intenzitu negatívneho pôsobenia výrokov na navrhovateľovu sféru osobnosti.

V nadväznosti na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že poškodenie vážnosti, profesionálnej
cti a dobrej povesti navrhovateľa v spoločnosti treba kvalifikovať z hľadiska závažnosti a intenzity
ako závažné a značnej intenzity. Na odstránenie týchto následkov podľa jeho názoru nepostačuje
poskytnuté zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia, nakoľko toto nebolo vzhľadom na závažnosť a
trvanie zistených následkov zásahu spôsobilé efektívne zmierniť následky v profesionálnej a súkromnej
sfére navrhovateľa. Súd prvého stupňa zaujal názor, že navrhovateľovi treba za účelom zmiernenia
vzniknutej ujmy okrem priznaného ospravedlnenia priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri
ktorej pri posudzovaní jej výšky je viazaný zákonom stanovenými kritériami, a to závažnosťou vzniknutej
ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práv došlo.

Z hľadiska prvého kritéria - závažnosti vzniknutej ujmy súd prvého stupňa zobral do úvahy najmä to,
že zásahmi odporcu do osobnostných práv navrhovateľa (v príčinnej súvislosti s nimi) boli vyvolané
následky, ktoré treba hodnotiť ako závažné a ktoré pôsobia prakticky doposiaľ. Z hľadiska druhého
kritéria okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva zohľadnil to, že k zásahom došlo prostredníctvom
TV Markíza, elektronického masovokomunikačného oznamovacieho prostriedku, ktorý je vysielateľom s
celoštátnym pokrytím, a ktorý patrí medzi televízie s dlhodobo najvyššou sledovanosťou ( čo znamená,
že príspevok sledoval veľký počet divákov).

Použitím zákonných kritérií pre stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa, po
zvážení všetkých okolností veci dospel k záveru, že práve suma XX.XXX,XX euro je náhradou, ktorá
môže efektívne zmierniť navrhovateľovi následky neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv.
Túto sumu mal pritom súčasne za primeranú aj z hľadiska potreby zachovania primeraného a
rozumného zohľadnenia a vyváženia záujmov všetkých zúčastnených strán. Na základe uvedeného
potom okrem priznania ospravedlnenia zaviazal odporcu aj na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške XX.XXX,XX euro.

Mal za to, že obrana odporcu vo vzťahu k naplneniu predpokladov pre priznanie náhrady, ako ani vo
vzťahu k jej výške v podstatnej časti neobstojí. Za nevyhovujúcu ju mal i v časti, v ktorej odporca
tvrdil, že pokiaľ sa navrhovateľ cítil poškodený na svojich právach odvysielaním predmetného príspevku,
mal možnosť dožadovať sa ochrany tzv. právom na opravu podľa zákona o vysielaní a retransmisii. V
tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že uplatňovaním práva na opravu nie je dotknuté právo na
uplatnenie ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Ak sa teda právo na opravu uplatnilo a
došlo k zverejneniu opravy, alebo ak sa uplatnilo ale k zverejneniu nedošlo, prípadne k zverejneniu došlo
na základe súdneho rozhodnutia, prípadne vôbec sa o opravu nepožiadalo to nebráni, aby oprávnená
osoba uplatňovala ochranu svojej osobnosti aj prostriedkami, ktoré Občiansky zákonník upravuje v
ustanovení podľa § 13. Uverejnením opravy v zásade ešte nemusí byť náprava spôsobenej ujmy
dostatočná.

Pri skúmaní miery (intenzity) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti v kontexte
so slobodou prejavu a s právom na informácie, so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania
týchto práv a ich ochrany konštatoval, že predmetom odvysielaného televízneho programu bol v tomto
prípade nepochybne dôležitý problém oprávneného verejného záujmu, ktorý si z celospoločenského
hľadiska zasluhoval pozornosť. Odporca mal právo kritizovať účasť navrhovateľa na poľovačke v N. K.,
keďže objektívna informácia jemu dostupná ho oprávňovala vyvolať polemiku o otázke vhodnosti, aj keď
náhodného stretnutia navrhovateľa s obžalovaným F. a bolo vskutku legitímne požadovať vysvetlenia.
Obsah publicistiky a spravodajstva, ktorým masmédiá spoluvytvárajú verejnú mienku, však musí byť
spracovaný na základe presných faktov, podľa zásad objektivity, dobrej viery a novinárskej etiky. V
danej veci však z vykonaných dôkazov vyplynulo, že redaktora príspevku vo vzťahu k navrhovateľovi
nič neoprávňovalo na vyslovenie narážok: „Obžalovaní F., K. M. Q. sa snažili, aby o dvojmiliardovom
podvode rozhodovali Košice. Aj sa im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jeden senát rozhodol, že príslušným súdom je Špeciálny, ale

druhý senát vec vrátil do Košíc. V kauze N. X. ide o podvod za X S. Sk. Napriek tomu majú sudcovia voči
obžalovanému F. pozoruhodnú guráž. Človek má chuť sa opýtať: koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok.“
Tieto úvahy redaktora mali faktický podklad iba v tom, že došlo k ich stretnutiu, ktoré nebolo plánované.
Mal za to, že príspevok vo vzťahu k navrhovateľovi vybočuje z hraníc nevyhnutných na dosiahnutie
cieľa kritiky, keď nepravdivé tvrdenia a nepodložené podsúvanie informácii verejnosti nezakladajú
príspevok k formovaniu verejného názoru, ktorý by bol hodný ochrany v demokratickej spoločnosti. Na
základe uvedeného súd prvého stupňa považoval priznanie primeraného zadosťučinenia s náhradou
nemajetkovej ujmy v prospech navrhovateľa za nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a primeraný v
zmysle odseku 2 článku 10 Európskeho dohovoru.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal právo
na náhradu trov konania v sume X.XXX,XX euro pozostávajúcich zo sumy XXX,XX euro za zaplatený
súdny poplatok, z hotových výdavkov v sume XX,XX euro a z trov právneho zastúpenia v sume XXX,XX
euro vyčíslených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. O trovách štátu
( svedočného priznaného v konaní vypočutej svedkyni G.. X. Š. ) rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol, prípadne, aby rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že analýzy
prvostupňového súdu sú nesprávne a nepostačujúce na prijatie záveru, že odvysielaním predmetných
príspevkov odporca zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa. Všetky skutočnosti, ktoré odzneli
v príspevku s názvom „ N. M. K. „ v relácii K. dňa 21.04.2008 a v príspevku s názvom „ S. Q. „ v
relácii K. dňa 27.10.2008 boli v čase ich vysielania, pravdivé, overené a podložené stanoviskom a
oficiálnym vyjadrením samotného navrhovateľa, ako aj výpoveďou oficiálneho zástupcu zamestnávateľa
navrhovateľa, opierali sa aj o písomné dokumenty Uznesenia senátov Najvyššieho súdu SR ( 4 To
94/2006 z 26.09.2007, 1 Ndtš 5/2007 zo dňa 10.01.2008 a 4 Ndt 6/2008 z 21.07.2008 ). Všestrannosť
a objektívnosť príspevkov bola potvrdená aj Rozhodnutím Rady pre vysielanie a retransmisiu ako
správneho orgánu dohliadajúceho nad zákonnosťou vysielania v súlade s ust. zákona č. 308/2000 o
vysielaní a retransmisii.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa názoru odvolateľa
súd prvého stupňa v tejto časti návrhu rozhodol bez toho, aby boli naplnené podmienky, ktoré ukladá
zákon ( § 13 ods.1,2 Občianskeho zákonníka ) na jej priznanie. V predmetnom konaní podľa názoru
odporcu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním zníženia dôstojnosti a
vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Samotný fakt, že ak k údajnému neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv fyzickej osoby dôjde celoplošným televíznym vysielaním , nie je možné považovať
za naplnenie všetkých zákonom stanovených kritérií pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V
konaní vypočutých svedkov je možné rozdeliť do dvoch skupín, a to blízkych príbuzných a priateľov,
známych a kolegov .Zo svedeckých výpovedí v konaní vypočutých svedkov vyplýva, že ani jeden zo
svedkov nepotvrdil tvrdenia navrhovateľa, že vysielaním prišlo k difamácii jeho osoby, že jeho morálka
a česť boli vážne ohrozené takým spôsobom, že jeho ďalší súkromný a pracovný život bol ohrozený
vo výraznej miere, že by nemal možnosť ďalšieho spoločenského alebo pracovného uplatnenia. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že vysielanie zo dňa 21.4.2008 a 27.10.2008 nebolo spôsobilé
vyvolať negatívne reakcie vo vzťahu k osobe navrhovateľa v mieste jeho bezprostredného pôsobenia ani
v súkromnom živote , je zrejmé, že jeho česť, bezúhonnosť, a morálka nebola vysielaním difamovaná,
navrhovateľ požíva rovnakú mieru úcty voči svojej osobe a svojej práci ako pred odvysielaním príspevku.

Odporca v odvolaní ďalej namietol nevyváženosť prístupu k účastníkom konania, a to v súvislosti s
určením termínu odvysielania ospravedlnenia, keď relácia Televízne noviny je vysielaná v čase o 19,00
hod. v Prime time ( teda v hlavnom vysielacom čase ) a pôvodná relácia Paľba bola vysielaná v
čase po 22,00 hod. považovaného za Off prime ( čas mimo hlavného vysielacieho času ). Pokiaľ má
dôjsť k morálnemu zadosťučineniu formou odvysielaného ospravedlnenia, musí tak byť uskutočnené
adekvátnym a zodpovedajúcim spôsobom, teda v rovnakom vysielacom čase o 22,00 hod., kedy sa
pravidelne vysiela iná spravodajská relácia s názvom Nočné televízne noviny , ktorej sledovanosť v

cieľovej skupine 12+ priemerom zodpovedá pôvodnej priemernej sledovanosti relácie s názvom K. ( Rtg
cca 8 a share cca 29).

Odporca v odvolaní poukázal na to, že navrhovateľ bol v čase odvysielania príspevku sudcom, teda
verejne činnou osobou, ktorá požíva zníženú ochranu. V príspevku boli o navrhovateľovi odvysielané
informácie, ktoré nesúviseli s jeho rozhodovacou činnosťou ako sudcu. V tomto prípade bol navrhovateľ
osobou verejného záujmu a tým sa vystavil podrobnému skúmaniu všetkých svojich slov a činov zo
strany novinárov a verejnosti a vzhľadom na to musí preukazovať väčšiu mieru tolerancie spočívajúcu
aj v informovaní verejnosti o jej konaní prostredníctvom masovo - komunikačných prostriedkov. Pre
doplnenie odporca v súvislosti s aplikačnou praxou poukázal na mimoriadny význam rozhodnutia
Európskej komisie pre ľudské práva v Štrasburgu, podľa ktorej je žiaduce pri posudzovaní vzájomnej
vyváženosti práva na slobodu prejavu a ostatných osobnostných práv v konklúzii práv na pravdivé
informácie, diferencovať poskytovanie ochrany súkromným fyzickým osobám a fyzickým osobám
verejne činným.

Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa opomenul skutočnosť, že počas prípravy a odvysielania
príspevku bol verejný záujem na jeho vyhotovení a odvysielaní - tento bol daný nutnosťou odstránenia
spoločenských nešvárov, ktorých sa mohol navrhovateľ dopustiť ako fyzická osoba zastávajúca funkciu
sudcu ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 28/96, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práve vo veci
Q. M. U. z r. 1991 ). Súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezobral v úvahu postavenie odporcu ako osoby,
ktorej zák.č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v § 16 ukladá povinnosti v súvislosti s poskytovaním
a vysielaním informácií. V danom prípade nešlo len o právo na informáciu, ale aj o povinnosť odporcu
ako držiteľa licencie na televízne vysielanie informovať verejnosť o otázkach verejného záujmu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
a právne správne potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s
námietkou odporcu týkajúcu sa pravdivosti a úplnosti odvysielaných informácií uviedol, že odporca
si neoveroval informáciu, že navrhovateľ prespal na chate S. F. hoci mu muselo byť jasné, že pri
telefonickom rozhovore navrhovateľ v tejto otázke nie si je stý. Odporca sa v príspevku neopieral o
rozhodnutia Najvyššieho súdu ST, zamlčal časové súvislosti medzi stretnutím navrhovateľa s S.. F. a
jednotlivými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a opomenul uviesť dôvody, prečo jednotlivé senáty
Najvyššieho súdu SR rozhodli odlišne. Namiesto toho odporca vykonštruoval kauzu, v ktorej verejnosti
podsúval to, že navrhovateľ pôsobil v prospech M. Iča.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
názoru navrhovateľa boli v konaní riadne zistené všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa rozsahu a
intenzity jeho ujmy spôsobenej odporcom, ako i okolnosti zásahu. Podľa názoru navrhovateľa konajúci
súd svoju úvahu o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako i o jej výške založil na celkom
konkrétnych a preskúmateľných dôvodov a hľadiskách. Rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch neodôvodnil len tým, že k neoprávnenému zásahu došlo televíznym vysielaním,
ale i tým ( str. 32-35 odôvodnenia ), že k závažnej ujme došlo na jeho cti a dobrej povesti vo sfére
profesionálnej, ale i vo sfére jeho súkromia. Za irelevantné mal i označenie vzťahu v konaní vypočutých
svedkov k jeho osobe, ktorý nemôže týchto svedkov diskvalifikovať. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
týkajúcu sa času odvysielania ospravedlnenia mal za to, že zrušenie relácie K. nemôže ísť na jeho
ujmu, a to vzhľadom na odstup času od vykonania neoprávneného zásahu a i s poukazom na to, že v
rámci relácie Televízne noviny bola odvysielaná aj upútavka na predmetnú reláciu.

Podľa navrhovateľa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa obstojí aj z hľadiska čl. 26 Ústavy SR a čl.
10 Dohovoru. Sloboda prejavu nie je bezbrehá , pričom zásada ochrany novinárov sa v tomto prípade
nemôže použiť ako prostriedok legitimujúci ( ospravedlňujúci ) taký manipulatívny spôsob žurnalistiky,
ako to odporca predviedol v oboch príspevkoch. Odporca svojim konaním nerešpektoval podmienky
konkrétneho výkonu slobody prejavu, pretože nekonal v dobrej viere, nevychádzal z presných faktov,
neposkytoval presné a dôveryhodné informácie pri dodržovaní novinárskej etiky ( rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci P. M. V. proti P. z r. 1999). Konanie odporcu , ktorý naznačil možné
korupčné pôsobenie tam, kde to logika veci jednoducho vylučuje, je v rozpore so zásadou objektivity,

dobrej viery, ale i novinárskej etiky. Navrhovateľ napokon poukázal na to, že odporca mal k dispozícii
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, takže mal k dispozícii dôveryhodné informácie o ich obsahu, ktoré
však v príspevku nepoužil - namiesto toho uviedol nepravdivú informáciu o tom, že S.. F. ho privítal
na svojej chate, že na nej prespal a to, že M. Ičo sa rovnako , ako o svoje vlastníctvo, stará aj o sudcov.
Otáznym je to, akého nešváru sa mal on sám dopustiť - nevedomky a náhodne sa stretol s osobou
obžalovanou z trestného činu vraždy, čo poctivo priznal. To ale neodôvodňovalo odporcu zvoliť postup,
aby na základe nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií vytvoril podozrenie z korupcie, pričom
zamlčal množstvo faktov v jeho prospech, o ktorých preukázateľne vedel a ktoré takéto podozrenie v
podstate vylučovali. Navrhovateľ vyslovil názor, že za daných okolností bol rozsudok súdu prvého stupňa
vydaný na základe zákona, sledoval legitímny cieľ - ochranu práv a slobôd iných a bol aj nevyhnutný v
demokratickej spoločnosti, pretože zo strany odporcu nešlo o nič iné, ako o zneužitie práva.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.) t.j. v celom
rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad,
kedy je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, v danej veci súd prvého stupňa nerozhodol
podľa § 115a O.s.p., nejedná sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a
nariadenie odvolacieho pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že
odvolanie proti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vyhovel návrhu na uverejnenie ospravedlnenia a
návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy nie je odporcom podané dôvodne. Súd prvého stupňa v danom
prípade riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného
návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj veľmi dôsledne a
presvedčivo odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom súd prvého stupňa po dokazovaní vykonanom v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov
( § 118a O.s.p.) po posúdení, že v danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do práva na
ochranu osobnosti navrhovateľa, vyhovel návrhu na uverejnenie ospravedlnenia a návrhu na náhradu
nemajetkovej ujmy. Keďže vo svojom rozhodnutí podrobne a vyčerpávajúco zodpovedal na v konaní
nastolené otázky relevantného charakteru , ktoré odvolateľ čiastočne zopakoval i v odvolaní podanom
proti rozsudku, odvolací súd osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, využíva možnosť
danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Vychádzajúc z odvolania odporcu, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych
skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že
vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe
starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby
vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku
hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a
vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom
prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vykonaným dokazovaním riadne zistil
skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z
odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou
väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, a to
osobitne ku každému z nárokov uplatnených v tomto konaní. Na základe uvedeného potom okolnosti
namietané odporcom v odvolaniach vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov týkajúcich sa
posúdenia, či v danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti a
splnenia zákonných predpokladov na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ako i posúdenia dôvodnosti
návrhu na zverejnenie ospravedlnenia jeho prečítaním bezprostredne pred reláciou Televízne noviny
o 19,00 hod. , nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa článku 26 ods. 1,2 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len
Ústava SR), sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje
názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať
a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu
konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky
ustanoví zákon.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa článku 10 ods. 1,2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,
podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu
úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

K vecnoprávnemu posúdeniu prípadu odvolací súd pre doplnenie a k podpore odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového súdu udáva nasledovné.

Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale
znaky správania zasahujúceho do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na
osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a
porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má
fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu
jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie
( § 13 ods. 1 Obč. zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zákonníka).
Výšku tejto náhrady určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo (viď § 13 ods. 3 Obč. zákonníka). Priznanie zadosťučinenia v peniazoch
predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok - aby sa morálne zadosťučinenie javilo ako
nepostačujúce a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti
v spoločnosti značnej miere.

Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci došlo ku kolízii (vzájomnému stretu)
dvoch chránených záujmov (práv). Na jednej strane ide o právo navrhovateľa domáhať sa zákonu
zodpovedajúcim spôsobom ochrany v prípade neoprávneného zásahu. Napriek zvýšenej ochrane
slobody prejavu masovokomunikačnými prostriedkami ( vrátane televízneho spravodajstva ) je potrebné
v konaniach o ochranu osobnosti vo všeobecnosti nájsť rovnováhu medzi ochranou súkromného
života fyzickej osoby a slobodou prejavu. Novinárska sloboda prejavu musí ustúpiť právu na ochranu
súkromného života fyzickej osoby v prípadoch, keď masovokomunikačné prostriedky informujú verejnosť
o súkromnom živote a aktivitách fyzických osôb len za účelom vyvolania senzácie a zvýšenia
sledovanosti masovokomunikačného prostriedku bez toho, aby sledovali legitímny cieľ prispieť k debate
o otázkach verejného záujmu (porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci I. E. I.. J.
z 24. júna 2006). Zároveň je však potrebné rešpektovať určité špecifiká bežnej spravodajskej relácie
určenej pre informovanie najširšej verejnosti, ktorá sa môže v konkrétnych prípadoch uchyľovať k istým
zjednodušeniam. Nemožno pritom bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie (či skreslenie) musí viesť
nutne k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. Významné v tejto súvislosti však je, aby celkové
znenie podávanej informácie zodpovedalo pravde ( nález ÚS ČR sp. zn. I . ÚS 156/1999 ).

V prípade stretu subjektívneho práva navrhovateľa na ochranu osobnosti a práva slobody prejavu, ku
ktorému v posudzovanej veci došlo, je predpokladom správneho rozhodnutia súdu test pomernosti, ktorý
zohľadní okolnosti na oboch procesných stranách. Na strane osoby domáhajúcej sa ochrany osobnosti
a s nimi súvisiacich nárokov ide predovšetkým o to, do akého práva, koho, čím, s akou intenzitou a s
akými dôsledkami bolo zasiahnuté, na strane osoby, proti ktorej smeruje návrh na ochranu osobnosti a
s ním súvisiace nároky ide a to, aké boli ciele a zvolené prostriedky uplatnenia slobody prejavu.

Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu zistených vykonaným dokazovaním podrobne uvedeným
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia , pri súčasnom zohľadnení okolností na oboch procesných
stranách je i odvolací súd toho názoru, že odvysielaním príspevku s názvom „ N. M. K. „ v relácii K.
dňa 21.4.2008 a príspevku s názvom „ S. Q. „ v relácii K. dňa 27.10.2008 boli uverejnené nepravdivé
a difamujúce údaje týkajúce sa osoby navrhovateľa, vyvolávajúce pochybnosti o dôveryhodnosti a
profesionálnej a občianskej cti navrhovateľa ako sudcu Najvyššieho súdu SR). S uvedeným názorom
súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje i napriek tomu, že navrhovateľ bol v čase odvysielania
oboch príspevkov osobou verejného záujmu ( sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ), ktorej
činnosť môže byť posudzovaná verejne, u ktorých judikatúra ESĽP pri riešení konfliktu medzi ochranou
osobnosti a slobodou prejavu zachováva benevolentnejší postoj vo vzťahu k masovokomunikačným
prostriedkom ( vrátane televízneho spravodajstva ) za predpokladu, ak ide o informovanie verejnosti o
politických a celospoločenských udalostiach.

Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s testom pomernosti vykonaným súdom prvého stupňa
zohľadňujúcim okolnosti na oboch procesných stranách a považuje jeho úvahu o tom, že oba

príspevky odvysielané v relácii Paľba svojim obsahom, spôsobom ich spracovania, ako i celkovým
znením podávanej informácie nezodpovedajúcej pravde, zasiahli do cti, dobrého mena, súkromia a
profesionálneho života navrhovateľa, a to v takej intenzite, ktorú v demokratickej spoločnosti už nemožno
tolerovať. K odporcom v jeho odvolaní citovaným rozhodnutiam Ústavného súdu SR, ako i judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva je treba uviesť, že každé súdne rozhodnutie je treba posudzovať
individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu. Uvedené znamená, že
na daný prípad nie je možné aplikovať právne vety vytrhnuté z kontextu citovaných rozhodnutí bez
súčasného posúdenia individuálnych okolností toho - ktorého posudzovaného prípadu.

Za správne považuje i rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým uložil odporcovi povinnosť odvysielať
text ospravedlnenia bezprostredne pred reláciou Televízne noviny o 19,00 hod.. Pokiaľ ide o čas a
miesto odvysielania ospravedlnenia je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v
záujme zachovania proporcionality ( keďže relácia Paľba v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
a i v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je zaradená do programovej štruktúry ) je vhodné, aby
ospravedlnenie bolo odvysielané v žánrovo najbližšej relácii k zrušenej spravodajsko - publicistickej
relácii pri zohľadnení i toho, že v Televíznych novinách bola odvysielaná upútavka na predmetnú reláciu.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o priznaní zadosťučinenia v peniazoch je treba uviesť, že priznanie
zadosťučinenia v peniazoch súdom predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok
(citovaných v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Týmito kumulatívne stanovenými podmienkami
sú, že a) morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúce (musí byť splnená v
každom prípade), b) neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti
v spoločnosti v značnej miere (pravidelná podmienka). Zo znenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
treba vyvodiť, že súdu nebráni nič v tom, aby pri svojej úvahe o priznaní zadosťučinenia v peniazoch
prihliadol prípadne i k iným aspektom konkrétneho prípadu. To platí ale len za predpokladu, že tieto
aspekty budú svojím významom a váhou zrovnateľné s uvedenými podmienkami zákonom výslovne
stanovenými.

Z obsahu uvedených zákonných podmienok stanovených v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že zadosťučinenie v peniazoch plní len podpornú (subsidiárnu) funkciu, t.j. nastupuje vždy až potom, keď
sa morálne zadosťučinenie ukázalo (úplne alebo sčasti) nepostačujúce. Zadosťučinenie v peniazoch
možno považovať za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho
použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď - objektívne posudzované -
došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Občiansky
zákonník nestanovuje pre vznik občianskoprávnej sankcie vo forme zadosťučinenia v peniazoch vedľa
objektívnych predpokladov (neoprávnený zásah, vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby
predstavujúce zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere) žiadny subjektívny predpoklad na
strane pôvodcu neoprávneného zásahu, t.j. konkrétne zavinenie (či už vo forme úmyslu či nedbanlivosti).

Odvolací súd poukazuje na to, že nevyhnutnou podmienkou pre priznanie peňažného zadosťučinenia
súdom je, že sa priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nejaví s ohľadom na
okolnosti prípadu postačujúcimi. Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu
prostredníctvom žiadnej z foriem morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto posúdenie je
predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý ale bude musieť vychádzať z jednotlivých okolností, tak z celkovej
povahy konkrétneho prípadu. Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo
ku zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere. Kedy o takto vymedzenú
nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby pôjde a kedy nie, hodnotí súd vždy tak podľa
celkovej povahy, tak i podľa jednotlivých okolností každého konkrétneho prípadu zvlášť. Keďže uloženie
zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej
ujmy, spočívajúcej v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v značnej miere, hodnotiť
vždy objektívne prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv.
konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej
veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho
a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o znížení dôstojnosti postihnutej fyzickej
osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie, za

ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom
dotknutej fyzickej osoby možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej
intenzite, rozsahu a trvaniu ako závažnú pociťoval každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení
postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo
alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stali
rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby (subjektívne kritérium).

S poukazom na uvedené, zohľadniac okolnosť, že zadosťučinenie priznané podľa ust. § 13 ods.1
Občianskeho zákonníka nie je spôsobilé a schopné vzhľadom na okolnosti danej veci zmierniť ujmu
vzniknutú navrhovateľovi, je odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom toho názoru, že v danej
veci je namieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti podotýka, že právne závery prvostupňového súdu vyjadrené v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku ( v časti týkajúcej sa priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ) sú
v plnom rozsahu podložené správnym výkladom ustanovení § 11 až 13 OZ, kedy súd prvého stupňa
dostatočne právne posúdil otázky, ktoré boli v danom prípade rozhodujúce, t.zn. ktoré z chránených
čiastkových osobnostných práv navrhovateľa boli dotknuté neoprávneným zásahom odporcu, v ktorých
smeroch alebo sférach a oblastiach sa prejavila ujma spôsobená navrhovateľovi a aký bol stupeň
závažnosti spôsobenej ujmy . Je treba uviesť, že za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému
zásahu do osobnosti navrhovateľa došlo, ako i s prihliadnutím k jeho záujmom, možno bez akejkoľvek
pochybnosti vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvania ako
závažnú pociťoval každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení navrhovateľa.

Odvolací súd potom na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil
skutkový stav veci a jeho právny záver o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX,XX
euro s prihliadnutím na okolnosti prípadu, neoprávnený zásah odporcu, v dôsledku ktorého došlo k
závažnej ujme navrhovateľa na jeho cti, dobrej povesti, a to vo sfére profesionálnej, ako aj vo sfére jeho
súkromia, je zákonu zodpovedajúci. Odporca v odvolaní neargumentoval skutočnosťami, ktoré by mali
za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu, alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania
pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iným než rozsudkom v tejto časti návrhu vyslovený
právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty odvolací súd nepovažoval za spôsobilé privodiť
iné právne a skutkové hodnotenie stavu veci.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa , vrátane výroku o trovách konania
( § 142 ods.1 O.s.p.) a o trovách štátu ( § 148 ods. 1 O.s.p.) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 224 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. V odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho
zastúpenia v celkovej výške XXX,XX euro vyčíslených podľa ust. § 10 ods.8, § 14 ods.1, písm. b/, §
16 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie sa k odvolaniu s
odmenou XX,XX euro + režijný paušál X,XX euro + 20% DPH vo výške XX,XX euro; o platobnom mieste
rozhodol podľa ust. § 149 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.