Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2012

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9512100003
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Matel

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2012:9512100003.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v Pezinku na hlavnom pojednávaní pred samosudcom Mgr. Ivanom Matelom

konanom dňa 21.8.2012 v Pezinku takto

r o z h o d o l :

obžalovaná Z.. T. S. X. Q. V. C. Č. B. H. X. N. Á.,

nar. X.XX.XXXX v R., bydlisko Š., N. Č.. XXX/XX, okres S., rozvedená, slovenskej národnosti, v
súčasnosti zamestnaná ako zástupkyňa riaditeľky v K. L. K. Z. C., t. č. v mieste bydliska,

s a u z n á v a v i n n o u

z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák.,

p r e t o ž e

dňa 3.4.2008 ako štatutárna zástupkyňa združenia K. S. K., Q. B. Q. Č. so sídlom v R., Š. Č.. XX,

IČO: XXXXXXXX predložila v úmysle vylákať finančné prostriedky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Pezinku v rámci Žiadosti o úhradu platby č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 3.4.2008 na preplatenie
90% výdavkov z faktúry č. 2008272 vystavenej dňa 25.3.2008 dodávateľom spoločnosťou C. - O., spol.
s.r.o., E. Č.. XX, C. na sumu 157.233,- Sk (5.219,18 Eur) za vykonané práce, ktoré jej boli Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku dňa 18.4.2008 poukázané na účet príjemcu č. XXXXXXXX/
XXXX na základe Dohody č. 3/§56/2008/II zo dňa 6.2.2008 o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie, hoci Z.. T.
S. mala vedomosť o tom, že práce uvedené v predloženej faktúre neboli spoločnosťou C. - O., spol.

s.r.o. vykonané, čo bolo následne zistené aj kontrolným orgánom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Pezinku a tým spôsobila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku škodu v celkovej výške
141.509,65 Sk (4.697,26 Eur), z čoho 50 % tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo
výške 70.754,83 Sk (2.348,63 Eur) a 50 % tvorili finančné prostriedky zo Štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky vo výške 70.754,83 Sk (2.348,63 Eur),

t e d a

- použila a predložila nesprávny doklad a tým umožnila spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie
prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a zároveň

- vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného
predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia,

a o d s u d z u j e s a z a t oPodľa § 225 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného
zákona k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 1.000,- Eur (slovom jedentisíc eur).

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona jej súd ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podala dňa

13.1.2012 obžalobu na obvinenú Z.. T. S. pre prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť tak, že dňa
25.marca 2008 ako štatutárna zástupkyňa združenia K. S. K., Q. B. Q. Č. so sídlom v R., Š. Č.. XX,
predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na refundáciu faktúru č. 2008272 zo dňa 25. marca

2008 na sumu 5.219,18 € (157.233,- Sk) za vymaľovanie a vyrovnanie podlahy, vystavenú dodávateľom
C. - O., spol. s.r.o., E. XX, C., ktorá jej bola následne preplatená vo výške 90% zo skutočnej sumy
oprávnených nákladov na základe uzavretej Dohody o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku
č. 3/§56/2008/II na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie, pričom
následne kontrolným orgánom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok bolo zistené, že dodávka

fakturovaných služieb zrealizovaná nebola, čím spôsobila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok
škodu v celkovej sume 4697,26 €, z čoho 50% tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu
v sume 2348,63 € a 50% tvorili finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v sume
2348,63 €.

Na hlavnom pojednávaní súd náležite zistil skutkový stav veci tak, že dňa 3.4.2008 ako štatutárna
zástupkyňa združenia K. S. K., Q. B. Q. Č. so sídlom v R., Š. Č.. XX, IČO: XXXXXXXX predložila v
úmysle vylákať finančné prostriedky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku v rámci Žiadosti
o úhradu platby č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 3.4.2008 na preplatenie 90% výdavkov z faktúry č.
2008272 vystavenej dňa 25.3.2008 dodávateľom spoločnosťou C. - O., spol. s.r.o., E. Č.. XX, C. na sumu

157.233,- Sk (5.219,18 Eur) za vykonané práce, ktoré jej boli Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Pezinku dňa 18.4.2008 poukázané na účet príjemcu č. XXXXXXXX/XXXX na základe Dohody č. 3/
§56/2008/II zo dňa 6.2.2008 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie, hoci Z.. T. S. mala vedomosť o tom, že práce
uvedené v predloženej faktúre neboli spoločnosťou C. - O., spol. s.r.o. vykonané, čo bolo následne

zistené aj kontrolným orgánom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku a tým spôsobila Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku škodu v celkovej výške 141.509,65 Sk (4.697,26 Eur), z čoho
50 % tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 70.754,83 Sk (2.348,63 Eur)
a 50 % tvorili finančné prostriedky zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 70.754,83 Sk
(2.348,63 Eur).

Uvedený skutkový stav súd ustálil z vykonaného dokazovania a to výpoveďou a čiastočným priznaním
obžalovanej Z.. T. S., výpoveďou svedkyne poškodenej Z.. G. Š. (na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20.7.2012 sa poškodený vzdal všetkých procesných práv poškodeného, pričom už počas prípravného
konania vyhlásil, že si žiadnu náhradu škody neuplatňuje), výpoveďou svedkov Z.. T. Š. Q.. D., M.Š.

O., S. O., Q. E., P.. P. M., A.. N. C. a M. K., listinnými dôkazmi výzvou na uhradenie pohľadávky,
výpismi z účtov OTP Banky, faktúrou číslo 2008272, informáciou o stave ohľadom zmluvy o nájme
nebytových priestorov, výpisom výdavkového účtu štátneho rozpočtu ÚPSVR Pezinok, správou ÚPSVR
Pezinok č. 29/2008 o výsledku následnej finančnej kontroly, Dohodou o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a na ich zachovanie,

žiadosťou o úhradu platby č. 03 za obdobie marec 2008, platobným poukazom č. 478/2008, výpočtom
oprávnených výdavkov, dodatkom oznámenia výsledkov následnej finančnej kontroly č. 29/2008,
žiadosťou o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska, priebežnou správou ÚPSVR Pezinok Oddelenie kontroly č. 29/2008 PS 1,
žiadosťou o prenájom nebytového priestoru, zmluvou o nájme nebytového priestoru, protokolom o

odovzdaní a prevzatí majetku, výpismi z obchodného registra, výpisom zo živnostenského registra.Napriek tomu, že sa obžalovaná Z.. T. S. na hlavnom pojednávaní v rámci vyhlásenia obžalovaného v
zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyjadrila, že je nevinná, k spáchaniu skutku sa

nie výslovne ale de facto priznala, keď vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v úplnej zhode s
výpoveďou z prípravného konania uviedla, že inkriminované práce sa mali začať až od 8.4.2008, ale
začať nemohli, pretože sa do objektu nasťahovali dňa 1.4.2008 alebo 4.4.2008 Rómovia, hoci výdavok
za ešte nevykonané práce si na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku (ďalej ÚPSVR Pezinok)
uplatnila dňa 25.3.2008.

Obžalovaná Z.. T. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v súčasnosti je zamestnaná ako zástupkyňa
riaditeľky v K. L. K. Z. C., jej čistý mesačný príjem je 600,- Euro, má hypotéku na rodinný dom so
splátkami 450,- Euro mesačne a je poberateľkou výsluhového dôchodku vo výške 360,- Euro mesačne.
Obžalovaná Z.. T. S. na hlavnom pojednávaní konkrétne ku skutku vypovedala, že v roku 2008
začiatkom roka založila chránenú dielňu prostredníctvom občianskeho združenia K. S. K.. Vo februári
2008dostalaštatútzÚPSVRvPezinkunatútochránenúdielňuatomupredchádzalazmluvaoprenájme

priestoru, v ktorom sa táto chránená dielňa realizovala. Bolo to v bývalej jedálni Základnej školy na
Holubyho ulici. Často chodila na ÚPSVR a všetky okolnosti okolo zriaďovania dielne, predkladania
faktúr a ostatných záležitostí konzultovala s pani R.. V apríli došlo k tomu, že chránená dielňa bola v
priestore do ktorého poslanci rozhodli umiestniť po zhorení Glejovky Rómov. Bezprostredne predtým
sa začali robiť práce na rekonštrukcii jedálne. Ďalej bolo treba urobiť toalety, šatne a najmä vyrovnanie

podláh. Preto oslovila firmu C., ktorú požiadala o to, aby jej sprostredkovali nejakú firmu, ktorá by jej
tieto práce zabezpečila. Pán K. nejaké práce koncom marca začal vykonávať, tieto jej aj fakturoval,
lenže 1.4.2008 do objektu prišli rómski spoluobčania. Primátor im provizórne dal náhradný objekt, resp.
presťahovali sa náhradného priestoru, ktorý im primátor mesta doporučil. Asi týždeň po nasťahovaní
Rómov, prišla z ÚPSVR kontrola do pôvodného objektu. Práce, ktoré mali byť vykonané mali začať

od 8.apríla. Keďže 1.4.2008 alebo 4.4.2008 sa do objektu nasťahovali Rómovia následne k realizácii
prác nedošlo, takže dôvod, ktorý vznikol bol ten, že chránená dielňa stratila priestor a vlastne realizácia
tej faktúry sa nemohla z tohto dôvodu dokončiť. Na otázky prokurátorky obžalovaná odpovedala, že
faktúry týkajúce sa rekonštrukcie objektu predložili predtým ako museli z objektu odísť. To čo bolo na
faktúrach fakturované z jednej časti zrealizované bolo a zrealizovalo by sa to vlastne na ten ďalší týždeň.

Pán K. vykonal práce v súvislosti s úpravou toaliet, dával dole omietky, pretieral hygienickým náterom
priestor toaliet, šatní, chodby a podlahy toho celého priestoru. Obžalovaná s faktúrami nerobila, všetky
veci týkajúce sa fakturácie robila firma C.. Na otázku prokurátorky týkajúcu sa spornej faktúry, ktorá
je uvedená v obžalobe z 25.3.2008 na sumu 157.233,- Sk obžalovaná uviedla, že časť tých prác bola
vykonaná a časť mala byť vykonaná na ďalší týždeň. Tieto práce robil pán K.. Túto faktúru ÚPSVR

predložilo občianske združenie konkrétne obžalovaná a to aj napriek tomu, že všetky práce ešte neboli
vykonané. Podľa názoru obžalovanej to bolo v súlade s dohodou s ÚPSVR. Firma C. vybavovala
obžalovanej pracovníkov na rekonštrukciu, ale bola to účtovná firma. Na ÚPSVR jej konkrétne pani P..
E. povedala, že môže predkladať aj faktúry za ešte nevykonané práce. Na otázky obhajcu obžalovaná
odpovedala, že uvedený priestor pre chránenú dielňu mali v prenájme do konca mesiaca október 2008

a Rómovia sa tam nasťahovali 1.4.2008. Keďže nebola dodržaná podmienka nájmu bol im odobratý
štatút a zároveň s odobratím štatútu boli ÚPSVR vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov, čo aj
v zákonnej lehote urobili. Tieto prostriedky vrátila obžalovaná s osobných prostriedkov cca 290.000,-
až 300.000,- Sk. Na otázky samosudcu obžalovaná odpovedala, že osobne podpísala Dohodu o
poskytnutí nenávratného finančného prostriedku č. 3/§56/2008/II na zriadenie chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie. Túto podpisovala zo znalosťou veci. Za oprávnený
výdavok považovala taký výdavok, na ktorý mali nárok a bol vopred zadefinovaný v Dohode o poskytnutí
nenávratného finančného prostriedku. Podľa názoru obžalovanej mali nárok na finančné prostriedky aj
za práce, ktoré ešte neboli dokončené, teda nerealizované. Vyplývalo to zo zmluvy, čo jej potvrdila aj P..
E., čo je za slobodna P.. R.. Obžalovaná však nemá žiadny písomný súhlas alebo dôkaz o tom, že P.. E.,

Q.. R. im fakturovanie takýmto spôsobom umožnila. Združenie teda predložilo tú faktúru, medzitým sa
tam nasťahovali Rómovia, túto skutočnosť zistila aj kontrola z ÚPSVR so záverom, že faktúra nebude
preplatená, pretože nebola dokončená realizácia. Na ďalšiu otázku samosudcu obžalovaná odpovedala,
že bola aj osobitne poučená o tom, čo sú to oprávnené náklady. Toto osobitné poučenie tento dokument
aj podpísala. Ďalej obžalovaná potvrdila, že predložila dňa 25.3.2008 tak, ako je to uvedené v obžalobe

ÚPSVR faktúru za práce, ktoré mali byť začaté 8.4.2008. Jedná sa o žiadosť o úhradu platby uvedenú
v obžalobe č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 3.4.2008, tak ako je uvedené za vymaľovanie a vyrovnanie
podláh.FirmaC.-O.bolavlastnefirmou,ktorámalazabezpečiťvykonávateľauvedenýchprác.Finančné
prostriedky, ktoré boli ÚPSVR označené ako neoprávnené náklady boli vrátené až vtedy, keď im bolodobratý štatút. Dovtedy nemali dôvod vracať finančné prostriedky ani neboli k tomu nejako vyzvaný.
Obžalovaná však už od času kontroly vedela, že inkriminovaná faktúra bol neoprávnene vynaložený
náklad, pričom voči tomuto sa aj odvolali na Ústredie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor

kontroly. Obžalovaná je toho názoru, že predložená faktúra bola v zmysle Dohody. Príjem z chránenej
dielne nemala žiadny, len výdavky v celkovej výške 2.000.000,- Sk.

Svedkyňa Z.. T. Š., Q.. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná len služobne,
vykonávala u nej následnú finančnú kontrolu v roku 2008 ako členka kontrolnej skupiny ÚPSVR spolu

s pani A.. E. ako vedúcou kontrolnej skupiny. Kontrola bola vykonáva v mesiacoch apríl 2008 podľa
§ 56 zákona č. 5 o službách zamestnanosti ako kontrola chránenej dielne, chráneného pracoviska a
počas tejto kontroly bola vykonaná aj kontrola na tvare miesta. Kontrola bola vykonávaná v občianskom
združení Q. B. Q. Č., ktorého zástupkyňou je Z.. S.. Najprv bola vykonávaná obhliadka na tvare miesta,
prvýkrát sa do sídla prevádzkarne, resp. chránenej dielne nedostali, preto táto kontrola bola vykonaná
na tvare miesta asi po dvoch týždňoch, pani S. bola o tom upovedomená, pán z Mestského úradu

Pezinok im poskytol kľúče, spoločne s ním sa dostali do chránenej dielne a vykonali tam obhliadku,
pri ktorej bolo zistené, že práce, ktoré boli vyfakturované neboli vykonané. Konkrétne kontrolovali
vymaľovanie stien, dlažby a úpravu WC. Na základe kontrolných zistení predvolali pani Z.. S. a bolo
jej oznámené toto zistenie. Následne spísali správu o výsledku finančnej kontroly. Konkrétne z Dohody
došlo k porušeniu, resp. k zneužitiu verejných prostriedkov poskytnutých z Európskych spoločenstiev

a to tým, že obžalovaná S. predložila faktúry, ktoré boli na základe toho refundované a vyfakturované
práce neboli vykonané, čo sa hodnotí ako neoprávnený výdavok, pretože oprávneným výdavkom je
výdavokužzavykonanépráce.Výdavokzaeštenevykonanéprácenemôžebyťoprávnenýmvýdavkom.
Podľa svedkyne neexistuje možnosť, že zamestnanec ÚPSVR by takýto neoprávnený výdavok na dotaz
subjektu zmluvnej strany odobril. Taktiež uviedla, že nie je možná výnimka z uvedenej zmluvy na tom

základe, že niekto z úradu práce povie, aby si to subjekt uplatnil. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o
tom, že by sa obžalovaná s niekým o takýchto faktúrach radila a dostala kladnú odpoveď, to znamená, že
si môže uplatniť výdavok za ešte nevykonané práce. Pri kontrole boli kontrolované predmetné faktúry a
doklady, ktoré mali k dispozícii od zamestnankyne ÚPSVR, má na mysli faktúry, ktoré už boli preplatené,
pričom ohliadkou na tvare miesta bolo zistené, že vyfakturované práce vykonané neboli. Kontrola bola

vykonanázaprítomnostiP..M.zamestnancaMestskéhoúradu,ktorýbolprivolanýkukontrolekvôlitomu,
aby im umožnil vstup do priestorov, v tom čase už boli v priestoroch ubytovaní Rómovia, ale napriek
tomu kontrola jasne videla, že tie práce tam vykonané neboli. to im potvrdil aj živnostník, ktorý mal práce
vykonávať, že práce ešte neurobil. Na otázku obhajcu svedkyňa odpovedala, že je možné predložiť
faktúru aj za nakúpený materiál, ale v tomto prípade boli predkladané faktúry priamo za vykonané práce.

Na doplňujúcu otázku samosudcu svedkyňa uviedla, že z hľadiska kontroly nie je vôbec relevantné,
ak je predložená faktúra za vykonané práce, či na tieto práce bol nakúpený nejaký materiál. Taktiež
nie je povinnosťou kontroly sa na to zameriavať pri výkone svojej činnosti. Ďalej svedkyňa uviedla, že
následne bola vypracovaná správa o výsledku následnej finančnej kontroly so záverom, že došlo k
porušeniu Dohody takým spôsobom, že bolo potrebné vrátiť všetky už poskytnuté finančné prostriedky.

Dohoda bola zrušená, odstúpilo sa od Dohody z dôvodu porušenia Dohody a následne boli vrátené
všetky poskytnuté finančné prostriedky z tohto dôvodu. Táto správa bola prerokovaná, podpísaná a boli
prijaté opatrenia na nápravu. Obžalovaná nepodala voči správe žiadne odvolanie. Po odobratí štatútu
chránenej dielne boli všetky finančné prostriedky obžalovanou vrátené. Následne už ÚPSVR vo veci
ďalej nekonal, pretože nebol dôvod na konanie Správy finančnej kontroly.

Svedkyňa M. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú pozná, jej spoločnosť jej
spracovávala účtovníctvo a pretože sa špecializuje na účtovníctvo neziskových organizácií, tak ich pani
Z.. S. požiadala o spracovanie účtovníctva. K faktúre zo dňa 25.3.2008 uviedla, že to bola faktúra
vystavená na základe obhliadky priestoru na základe rozpočtu prác na vykonané práce. Rozpočet prác

vystavila stavebná spoločnosť K., ktorá mala následne aj tieto práce realizovať. Na tomto základe bola
spracovaná faktúra, stavbári mali nastúpiť v určitý čas, ale pani S. svedkyni telefonovala, že nech
stavbári nechodia, pretože boli deložovaní z priestoru. Ona to následne oznámila stavebnej spoločnosti,
že práce sa nemôžu začať, nakoľko už nie sú v priestore, ktorý používali. Čo sa týka maliarskych prác,
faktúru vystavovala spoločnosť svedkyne na základe súpisu prác, ktoré vykonal maliar. Robil to pán M.

K.. Tieto práce mu boli zaplatené. Čo sa týka v obžalobe uvedenej spornej faktúry, tak túto predkladala
spoločnosť svedkyni obžalovanej S., ktorá ju zaplatila. Na otázku prokurátorky, či boli vykonané práce,
ktoré boli uvedené vo faktúre svedkyňa odpovedala, že práce vykonané neboli, pretože v stavebníctve
to nie je zvykom tak, že sa predkladá faktúra až po výkone. Na otázku prokurátorky svedkyňa uviedla,že aj na základe tejto ústnej dohody mali stopercentne zaručené, že spoločnosť K. práce vykoná. V
konečnomdôsledkuprácevykonanéneboliaanipeniazeneboliuvedenejspoločnostivyplatené.Faktúra
však bola napriek tomu následne predložená na ÚPSVR. Ďalej svedkyňa vypovedala, že keď nastala

takáto situácia, boli sa na ÚPSVR radiť o tých faktúrach čo ďalej, ale hneď v následnej vete uviedla, že
úradníčky z ÚPSVR neboli ochotné im v týchto veciach vôbec radiť. Dokonca ju osobne priamo pani E.,
ktorá pracovala na ÚPSVR vyhodila z jednania. Ďalej svedkyňa uviedla, že oni predsa nedeklarovali,
že práce uvedené na faktúre sa tam vykonali a že predsa zo zákona je možné tú faktúru predložiť
aj pred začatím prác. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že z faktúry č. 28272 zo dňa 25.3.2008

nebolo zrealizované vôbec nič. Taktiež z tejto faktúry nebol nakúpený žiadny stavebný materiál, žiadne
prostriedky, vôbec nič. Práce mali byť vykonané až po vystavení faktúry. Svedkyňa potvrdila na základe
vlastnej znalosti, že oprávneným výdajom nie je predloženie faktúry za ešte nevykonané práce. Na
otázky samosudcu svedkyňa opätovne uviedla, že od úradníčok z ÚPSVR nedostali žiadnu odpoveď
ako by mohli postupovať pri predkladaní faktúr, úradníčky neboli ochotné s nimi vôbec komunikovať a
dokonca ju samotnú vykázali z priestoru, keď im kládla otázky. Na priamu otázku, či si spomína, že by

nejaká úradníčka z ÚPSVR uviedla, že oprávneným výdajom je aj výdaj za ešte nevykonané práce, ak
existuje nejaká predfaktúra a majú byť vykonané v blízkej budúcnosti svedkyňa uviedla, že na takejto
úrovni sa s nimi pracovníčky z ÚPSVR vôbec nerozprávali.

Svedok S. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú nepozná, pracuje v spoločnosti K.,

K..Q..X.., je to malá rodinná stavebná firma, ktorej je konateľom a v tej dobe tam pracoval ako technik
na stavbe. Spomína si, že pán O. zo spoločnosti C. - O., K..Q..X.. ho oslovil s ponukou na nejaké
rekonštrukčné práce, ktoré sa mali konať v Pezinku, aby im vypracoval cenovú ponuku. Po jednoduchej
ohliadkeazaslanípodkladovtútoponukuvypracoval,predložiljupánoviO.aviacsaovecnezaujímal,až
niekedypomesiacimupánO.povedal,žejetoneaktuálne,ževpodstatetátoponukanebolaprijatá.Mali

to byť jednoduché rekonštrukčné práce, omietky, úprava podkladov linolea v sume podľa položkovitého
rozpočtu približne nejakých 130.000,- Sk. Osobne si o tom myslel to, že firma dostala zaujímavejšiu
ponuku a viac sa o to nestaral. Cenovú ponuku zaslal e-mailom, bola nepodpísaná a nezáväzná s
pripojeným položkovitým rozpočtom.

Svedkyňa Q. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná, približne v apríli rok si
nespomína, bola oslovená pani S., či jej môže pomôcť s chránenou dielňou, čo sa týka odbornej časti
keramickej dielne. Keď nastúpila v apríli toho roku tak si pamätá na to, že boli v školskej jedálni, kde
mali prenajatý priestor od mesta a potom, keď vyhorela cigánska osada, Rómovia nemali kam ísť, tak
ich dali do tých priestorov, kde boli oni a oni sa museli odsťahovať. Čo si pamätá, tak dielňa sa dávala do

poriadku, pretože bola v dezolátnom stave. Na to, čo bolo konkrétne opravené si spomína na zadnú časť
priestorov, toalety, umývadlá, priestor šatne, miestnosť v ktorej sa pracovalo a chodbička zboku. Keďže
úplne počiatočný stav nevidela, nevedela sa presne vyjadriť, aké stavebné úpravy tam boli konkrétne
urobené.

Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná a že mesto vlastní niekoľko
budov. V septembri rok si nespomína skončila činnosť Základná škola na Holubyho ulici a hlavná budova
sa uvoľnila a tak isto aj jedáleň a kuchyňa. Tieto priestory boli určitý čas voľné a Z.. S. zrejme prišla
za primátorom, pretože hľadala priestory pre jej aktivity, ktoré má so svojimi pacientmi. Primátor jej
tieto priestory prisľúbil a svedok ako vedúci oddelenia správy majetku pani S. priestormi previedol a

dohodli si podmienky užívania. Následne na to sa urobila nájomná zmluva, tam sa vyčlenili podmienky
užívania budovy, vymedzili priestory, ktoré budú oni užívať. Povinnosťou svedka bolo odovzdať kľúče,
skonštatovať stav budovy, oddeliť priestory, ktoré neboli dané k prístupu. Taktiež sa dohodlo, že údržbár
mesta dá do poriadku časť sociálneho zariadenia a poopravuje tam potrebné veci, konkrétne sa dvakrát
menil zámok, nejaká batéria, také drobné práce, pretože to bola opustená budova využívaná asi 20

rokov a úmerne k tomu tam boli uvoľnené aj nejaké dlažby, ktoré pozostávali z kachličiek asi 10x10.
Nepamätá si, že by obžalovaná vykonávala nejaké rekonštrukčné práce, pretože nájomca si robí bežnú
údržbu, ale čo sa týka stavu budovy, alebo zabudovaných častí, to je povinnosťou vlastníka budovy.
Rekonštrukcia sa musí robiť so súhlasom vlastníka budovy a svedok nevie o tom, že by vlastník budovy
takýto súhlas dával. To by muselo písomne prejsť cez právne oddelenie. Užívanie priestorov prebiehalo

asi pol roka a potom sa stalo, že bytový dom, ktorý užívali Rómovia vyhorel a bolo treba okamžite
ľudí presunúť a na pokyn primátora nakoniec boli presunutí do priestoru školy jedálne a priľahlých
miestností s tým, že spoločenstvo, ktoré viedla Z.. S.B. bolo odtiaľ presunuté. Do pôvodných priestorov
sa už nevrátili. Ďalej svedok potvrdil, že sprevádzal dve pracovníčky, ktoré prišli na kontrolu z ÚPSVRPezinok, spoločne kontrolovali rozpis prác, ktoré mali byť v objekte vykonané a konštatovali, že tie práce
tam vykonané neboli. Malo sa jednať o výmenu podlahy, ale podlaha bola v priestoroch jednoznačne
stará, výmena podlahy nebola uskutočnená ani v jednej miestnosti. Jednalo by sa o dosť veľký zásah

a bol by na to potrebný súhlas vlastníka, ktorý nebol daný. Taktiež má svedok za to, že určite nebol
vymaľovaný celý priestor, ktorý bol daný do prenájmu. Nová podlaha nebola ani v jednej miestnosti.
Na otázky samosudcu svedok odpovedal, že prenajímané priestory v čase odovzdania do prenájmu
boli v takom stave, že podlaha tam bola stará, čiastočne poškodená, v najväčšej miestnosti bola PVC
krytinanalepená,vchodbovýchpriestorochbolataktieždlažba,ajvsociálnychzariadeniachboladlažba.

Maľba bola užívaním čiastočne znehodnotená. V čase, keď mesto zabezpečovalo ubytovanie Rómov,
on žiadnu podstatnú zmenu na objekte nevidel. Podľa jeho názoru investovať do takéhoto objektu,
ktorý mali v užívaní len prechodne a následne mali byť presunutí, je dosť nelogické, dokonca by to
nazval až plytvaním a naviac mesto rovnako chcelo robiť rekonštrukciu celého objektu. Jednalo sa len o
dočasný prenájom na nejaký rok, dva a väčšie stavebné úpravy by podliehali schvaľovaciemu konaniu,
to znamená oznamovacej povinnosti predovšetkým vlastníkovi, muselo by to byť písomne zachytené

cez právne oddelenie. Ak by sa tak nestalo, jednalo by sa o porušenie nájomnej zmluvy.
Obžalovaná sa vyjadrila k výpovedi svedka v tom zmysle, že netvrdila, že podlaha bola vymieňaná,
ani neboli takéto práce fakturované, bola vyspravená, to znamená daná do stavu užívania postihnutými
ľuďmi.
K uvedenému sa svedok na základe dotazu samosudcu vyjadril, že žiadne úpravy si nevšimol ako ani

žiadny stavebný materiál pripravený k vykonaniu úprav. Osobne tam nevidel žiadne práce ani maliarov,
ani dlaždičov, ani žiadne pracovné pomôcky, hoci prechádzal všetkými priestormi.

Svedkyňa A.. N. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že Z.. S. pozná na základe plnenia služobných
povinností, ktoré vykonávala v Justičnej akadémii ako zástupkyňa riaditeľa Justičnej akadémia v

časovom období z roku 2007, kde Z.. S. chodila prednášať. V podstate vie o tom, že pani S. si založila
chránenú dielňu a svedkyňa bezplatne poskytovala právne rady zamestnancom chránenej dielne.
Chránenú dielňu aj navštívila v časovom období roku 2008, ale k rekonštrukčným prácam sa presne a
s istotou vyjadriť nevedela. Rovnako sa nevedela vyjadriť ani k predmetu nájomnej zmluvy, ktorá bola
uzatvorenámedziobčianskymzdruženímamestomPezinokaanikukonkrétnymustanoveniamDohody

s ÚPSVR.

Svedkyňa Z.. G. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v súčasnosti je zamestnaná ako riaditeľka
odboru služieb zamestnanosti na ÚPSVR Pezinok, od 1. júna 2011 bola menovaná na zastupovanie a po
vykonaní výberového konania bola menovaná do funkcie. V dobe uvedenej v obžalobe taktiež pracovala

na ÚPSVR na Odbore aktívnych opatrení trhu práce. Obžalovanú nepozná, z vecou je oboznámená
len zo spisu, takže môže povedať len to, čo si prečítala, alebo čo jej povedali kolegovia. Samostatne
vypovedala, že ÚPSVR Pezinok uzatvoril s obžalovanou Dohodu o poskytnutí príspevku na chránenú
dielňu ešte predtým, ako bol vydaný štatút chránenej dielne a na základe tejto Dohody pani obžalovaná
mala predkladať žiadosti. Zmluva bola uzatvorená 6. februára 2008 na sumu 1.340.424,- Sk, ktoré mali

byť poskytnuté na vytvorenie tejto chránenej dielne. Na základe dohody obžalovaná mala predkladať
žiadosti o platbu aj so všetkými dokladmi vždy jeden originál a dve fotokópie všetkých dokladov, z
ktorých malo byť jasné o čo ide. Svedkyňa podotkla, že sa jedná o peniaze Európskeho sociálneho
fondu, ktoré vlastne 50:50 idú so štátnym rozpočtom, takže tieto peniaze sú zvlášť kontrolované, pretože
z ministerstva ako aj z ústredia im stále chodí kontrola. Pokiaľ sa jedná o inkriminovanú faktúru,

malo ísť vlastne ísť o vymaľovanie priestorov chránenej dielne a vyrovnanie podlahy, úpravu wc a
táto faktúra bola obžalovanej preplatená, nakoľko doklady predložené boli správne a v poriadku a až
následne na to od 1.4.2008 tam išla kontrola, čiže pracovníci ÚPSVR oddelenia kontroly v rámci svojho
plánu kontrol mali na starosti aj kontrolu týchto chránených dielní. V čase keď prišli zamestnanci na
kontrolu zistili, že bolo zamknuté a keďže priestory patria Mestskému úradu Pezinok, tak asi o dva

týždne sa ÚPSVR obrátil na Mestský úrad Pezinok a na správcu tejto budovy, ktorý tam prišiel, otvoril
priestory a bolo zistené, že tieto práce tam vôbec neboli vykonané. Na tomto základe ÚPSVR začal
konať s tým, že kolegyňa, ktorá mala na starosti preplácanie týchto príspevkov, zastavila preplácanie
týchto príspevkov, dala to na vedomie subjektu listom, že pokiaľ kontrola nebude ukončená, tak sa
zastavuje vyplácanie všetkých príspevkov. Následne na to bolo zistené, že v týchto priestoroch sa

vlastne v tom čase už chránená dielňa nenachádzala, bola presťahovaná inde, čo tak isto nebolo
oznámené ÚPSVR a tým pádom vlastne pracovníci chránenej dielne pracovali niekde inde, tak ani
nepracovali v chránenej dielni. Na základe uvedeného čo bolo kontrolou zistené potom pristúpil ÚPSVR
k tomu, že 5.5.2008 bol odobratý štatút chránenej dielne a bola napísaná výzva na vrátenie všetkýchvyplatených prostriedkov a k tomu aj došlo. Jednalo sa o 297.803,70 Sk, ktoré boli 26.júna vrátené na
účet ÚPSVR. Na otázky prokurátorky svedkyňa odpovedala, že systém preplácania žiadosti o úhradu
fungoval tak, že bolo potrebné doniesť žiadosť o úhradu a museli byť k tomu priložené doklady, ktoré

preukazovali, že peniaze boli použité na tento účel. Za oprávnené výdavky sa pri vykonávaní nejakej
údržby priestorov považuje predloženie faktúry od dodávateľa, ktorý práce vykonal, to znamená ktorý
ich fakturoval obžalovanej, potom bolo potrebné predložiť túto faktúru a na základe toho boli prostriedky
preplatené. Na otázky obhajcu svedkyňa vypovedala, že ÚPSVR nedisponuje žiadnym záznamom,
ktorý by osvedčoval, ako vyzerali priestory predtým, ako sa tam zriadila chránená dielňa. Pracovníci

kontroly posudzovali, že podľa faktúry mali byť v chránenej dielni urobené podlahy, čo urobené nebolo.
Obžalovaná týmto konkrétne porušila ustanovenia dohody v tom, že iné priestory nemôžu slúžiť ako
chránená dielňa, lebo tam nebol vydaný štatút, ktorý je vydávaný vždy na konkrétnu adresu iba na toto
miesto a zároveň, že tam bol neoprávnený výdavok za práce, ktoré neboli vykonané. Na otázku obhajcu
ako postupuje v prípade, že práce by ešte len mali byť vykonané svedkyňa odpovedala, že je možné
preplatiť faktúru iba vtedy, keď už je všetko spravené. Prostriedky sú oprávnené tým, že sú skutočne

vynaložené a keďže tu k tomu neprišlo, vynaložené neboli, tak predložená faktúra nie je oprávnená.
Na otázku obhajcu kedy bola preplatená faktúra svedkyňa uviedla, že to bolo 18.4.2008, kedy ešte
úrad nedisponoval správou o výsledku následnej finančnej kontroly, pretože žiadosť bola predložená
skôr a na základe dokladov ÚPSVR nemohol vedieť, že to nebolo vykonané. Kontrolu konkrétne
vykonávali pracovníci ÚPSVR A.. P. E., T. Š., Q.. D.. Na otázky samosudcu svedkyňa odpovedala, že

neoprávnenosť výdavkov je konštatovaná až v správe o výsledku následnej finančnej kontroly, teda
dátumom 29. apríla 2008 a potvrdila, že samotná kontrola na mieste výkonu kontroly nie je právnym
aktom, ktorý oprávňuje ÚPSVR nevyplatiť finančné prostriedky, ale až správa o výsledku následnej
finančnej kontroly. Vzhľadom k tomu, že táto bola vyhotovená k dátumu 29.4.2008 k výplate na základe
Dohody muselo dôjsť 18.4.2008, pretože ÚPSVR ešte nedisponoval relevantným právnym podkladom,

aby mohol skonštatovať neoprávnenosť výdavkov. Keďže už faktúra bola preplatená samozrejme došlo
následne k vymáhaniu. V prípade, že je vymáhanie neúspešné postúpi sa vec na Správu finančnej
kontroly. Svedkyňa potvrdila, že uplatnenie neoprávnených výdavkov sa považuje za závažné porušenie
dohody následkom čoho ÚPSVR od dohody odstúpi a tak sa aj stalo. Na otázku samosudcu či existuje
taká skutočnosť, že pracovník ÚPSVR v rozpore s dohodou a povinnosťami pracovníka by mohol

informovať subjekt o tom, že môže predložiť faktúru za ešte nevykonané práce, ktoré majú byť vykonané
až v budúcnosti svedkyňa odpovedala, že určite nie a taktiež uviedla, že k zavádzajúcemu vysvetleniu
v tomto zmysle nemohlo dôjsť ani pri podpise zmluvy. Ďalej uviedla, že z hľadiska kontrolných zistení
a postupov ÚPSVR nie je relavantné pre ÚPSVR tvrdenie subjektu, že zmluve nerozumel a že takýto
náklad považoval za oprávnený. Taktiež uviedla, že klauzula, že subjekt nemá námietky voči kontrolným

zisteniam znamená, že súhlasí s výsledkami následnej finančnej kontroly ako aj s ich zisteniami.

Svedok M. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanou sa videl asi dvakrát, pričom prvýkrát to
bolo vtedy, keď sa išli maľovať priestory. Samostatne sa vyjadril, že v roku 2008 zhruba koncom marca
ho kontaktovala pani O. s tým, že by bolo treba niečo vymaľovať a tak sa zhruba dojednali, že čo a

ako, potom sa stretli na mieste s pani S.B., ktorá mu konkrétne povedala, čo je treba vymaľovať, ktoré
priestory a to spravil. Na otázky prokurátorky odpovedal, že maľoval celé priestory a okrem maľovania
nič iné nerobil. Na materiál mu dala peniaze pani O. ako zálohu a on si nakúpil materiál, záloha bola v
sume 30.000,- Sk a následne po vykonaní prác fakturačne vyúčtoval skutočné náklady okolo 28.000,-
Sk. K podlahe sa vyjadril, že to bolo vybité a bolo vidieť, že sú tam nejaké nerovnosti. Na podlahách

boli dohodnutí, že ich spraví v ďalšej fáze, že prípadne sa bude pokračovať ešte ďalej. Vymaľovanie
vykonával koncom marca, pričom materiál si nakúpil skôr, mal ho uložený doma a aj následne si ho
priviezol k výkonu práce. K podlahe ďalej uviedol, že boli dohodnutí, že sa to spraví so samonivelizačnou
hmotou, že sa to vyleje a pretrie. Cenovo však nič neriešili, takže ani nevie, koľko by nivelizácia podláh
vlastne mohla stáť. Uviedol, že na nivelizáciu podláh postačuje aj jeden človek, pretože to nie je náročné.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. s prihliadnutím na § 263 ods. 3 písm. a) Tr . por. per analogiam a za súhlasu
strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď v tom čase svedkyne - poškodenej P.. A. R. z
prípravného konania zo dňa 16.12.2011 (č.l. 117-122) v ktorej uviedla, že sa k výsluchu dostavila
na základe splnomocnenia riaditeľky ÚPSVR Pezinok zo dňa 14.12.2011 k čomu priložila predmetné

splnomocnenie, pripojila sa k trestnému konaniu a v rámci uplatnenia si nároku na náhradu škody v
uvedenej trestnej veci uviedla, že subjekt občianske združenie K. S. K., Q. B. Q. Č. zastúpený Z.. T. S.
dňa 23.6.2008 vrátil ÚPSVR Pezinok poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 297.803,70 Sk(9.885,27 Eur) a ÚPSVR Pezinok v súčasnej dobe neeviduje voči uvedenému občianskemu združeniu
žiadnu škodu a preto si nebude uplatňovať žiadny nárok na náhradu škody v trestnom konaní.

Z výzvy na uhradenie pohľadávky, ktorú zaslal ÚPSVR v Pezinku, Odbor služieb zamestnanosti
občianskemu združeniu K. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z.. T. S. dňa 5.5.2008 vyplýva, že ÚPSVR vyzval
občianske združenie na základe Dohody č. 3/§56/2008/II zo dňa 6.2.2008 a správy o výsledku následnej
finančnej kontroly č. 29/2008 na vrátenie celého finančného príspevku poskytnutého na základe Dohody
v sume 297.803,70 Sk a to najneskôr do 4.6.2008 na účet ÚPSVR Pezinok.

Z výpisov z účtov OTP Banky žurnalizovaných na č.l. 73 - 75 súd zistil, že K. S. K. dňa 23.6.2008
poukázala na účet ÚPSVR Pezinok finančnú čiastku 297.803,70 Sk.

Z faktúry č. 2008272 dodávateľa C.-O., K.. K..Q..X.. fakturovanej OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. ako príjemcovi
súd zistil fakturáciu za vyrovnanie podlahy a vymaľovanie vo výrobných priestoroch H. E. V. Č.. X

v Pezinku v celkovej výške 157.233,- Sk s dátumom vystavenia 25.3.2008 a dátumom splatnosti k
1.4.2008. K uvedenej faktúre sú na č.l. 78 - 79 pripojené príjmové a výdavkové pokladničné doklady, z
ktorých vyplýva, že dňa 1.4.2008 občianske združenie K. S. K., Q. B. Q. Č. uhradila spoločnosti C. - O.
sumu vo výške 157.233,- Sk ako úhradu faktúry č. 2008272.

Dňa 16.4.2008 podalo Mesto Pezinok K. S. K., Q. B. Q. Č. informáciu o stave ohľadom zmluvy o
nájme nebytových priestorov, v ktorej je okrem iného uvedené, že Mesto Pezinok ako prenajímateľ a
občianske združenie ako nájomca uzatvorili dňa 11.1.2008 zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej
predmetom bola časť bývalej jedálne v areáli bývalej ZŠ Holubyho 14 v Pezinku. Tento nájom následne
schválilo aj Mestské zastupiteľstvo v Pezinku uznesením zo dňa 15.2.2008. Doba nájmu bola určená ako

určitá od 15.1.2008 do 31.10.2008. Dňa 31.3.2008 prišlo k požiaru bytového domu na ulici Glejovka č. 1
v Pezinku a mesto muselo núdzovo riešiť situáciu s ubytovaním obyvateľov bytového domu, v dôsledku
čoho došlo k tomu, že dňa 4.4.2008 boli títo obyvatelia umiestnení v budove bývalej jedálne Základnej
školy Holubyho 14. Na tomto základe bol poskytnutý občianskemu združeniu náhradný priestor v Klube
dôchodcov na Sládkovičovej ulici.

Z výpisu č. 111 zo dňa 24.6.2008 výdavkového účtu štátneho rozpočtu ÚPSVR Pezinok vyplýva, že
ÚPSVR Pezinok dňa 23.6.2008 prijal úhradu od K. S. K. vo výške 297.803,70 Sk. S uvedeným je v
súlade aj príkaz na úhradu adresovaný OTP banke predložený Z.. T. S. dňa 23.6.2008 na účet príjemcu
ÚPSVR Pezinok vo výške 297.803,70 Sk s dátumom platnosti 23.6.2008.

Zo správy ÚPSVR v Pezinku č. 29/2008 zo dňa 29.4.2008 o výsledku následnej finančnej kontroly
vybraných ustanovení Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky

MPSVR SR č. 44/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení
neskorších predpisov č. 3/§56/2008/II z 6.2.2008 v OZ K. S. K., Q. B. Q. Č., Š. Č.. XX, R. prevádzkareň E.
Č.. X, S. súd zistil, že uvedená kontrola bola vykonaná v čase od 1.4.2008 do 24.4.2008 zamestnancami
ÚPSVR Pezinok A.. P. E., S.., Z.. T. D. a P.. A. E. za kontrolované obdobie od 1.3.2008 do 31.3.2008 v
OZ K. S. K., Q. B. Q. Č.. Následnou finančnou kontrolou bolo okrem iného zistené, že kontrolný orgán

vykonal 14.4.2008 v čase o 11,35 hod. do 12,00 hod. za prítomnosti P.. P. M. zamestnanca Mestského
úradu v Pezinku, Radničné námestie, 902 01 Pezinok, ktorý je vedúcim oddelenia správy majetku,
obhliadku chránenej dielne na tvary miesta Kollárova č. 1, 902 01 Pezinok, o ktorej výsledku bola
14.4.2008 vyhotovená priebežná správa č. 29/2008/PS1. Vykonanou fyzickou kontrolou bolo zistené,
že v priestoroch chránenej dielne boli umiestnení rómski občania, ktorých tu mesto Pezinok ubytovalo

od 4.4.2008 z dôvodu požiaru bytového domu Glejovka 1, Pezinok. Vizuálnou kontrolou bolo zistené,
že výrobné priestory chránenej dielne neboli vymaľované a podlaha nebola vyrovnaná a rovnako
preukázateľne nebola vykonaná ani úprava priestorov WC a šatní. K faktúre č. 2008272 z 25.3.2008
vystavenej dodávateľom C. - O., K.. K..Q..X.. E. XX, C. za vymaľovanie a vyrovnanie podlahy vo
výrobných priestoroch v celkovej sume 157.233,- Sk a k faktúre č. 2008173 zo dňa 6.3.2008 vystavenej

uvedenou spoločnosťou za úpravu priestorov WC a šatní v celkovej sume 39.270,- Sk bolo zistené,
že predmetné faktúry sú fiktívne z dôvodu, že uvedené práce označené ako dodávka neboli skutočne
vykonané, na čo poukázala 14.4.2008 už vyššie uvedená fyzická kontrola na tvary miesta v chránenej
dielni Kollárova 1, Pezinok. Vo výsledku následnej finančnej kontroly je okrem iného uvedené, žekontrolovaný subjekt porušil vybrané ustanovenia Dohody a to aj článok II. práva a povinnosti účastníkov
Dohody písm. a) bod 8 Dohody. Správa o výsledku následnej finančnej kontroly bola vypracovaná v
Pezinku dňa 29.4.2008. Z obsahom správy o výsledku následnej finančnej kontroly bol oboznámený a

správu o výsledku následnej finančnej kontroly prevzal dňa 5.5.2008 štatutárny zástupca občianskeho
združenia Z.. T. S.. Kontrolovaný subjekt ku kontrolným zisteniam nemal žiadne námietky. V prílohe
č. 1 uvedenej správy pod názvom oznámenie o postúpení prípadoch na Správu finančnej kontroly je
uvedené, že kontrolovaný subjekt preukázateľne dňa 24.6.2008 vrátil poskytnutý nenávratný finančný
príspevok v sume 297.803,70 Sk na účet ÚPSVR Pezinok čo bolo Správe finančnej kontroly Bratislava

písomné oznámené dňa 26.6.2008.

Z Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a na ich zachovanie podľa § 56 zákona NS SR č. 5/2004 Z.z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Vyhlášky
MPSVR SR č. 44/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení

neskorších predpisov č. 3/§56/2008/II (ďalej len Dohoda) súd zistil, že táto bola uzavretá medzi ÚPSVR
Pezinok a zamestnávateľom - príjemcom pomoci OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. so sídlom Š. XX, XXX XX R.
zastúpeným štatutárnym zástupcom Z.. T. S., bankové spojenie X. C. K. B..K.. Č. Ú. XXXXXXXX/XXXX.
Podľa článku I. predmetom a účelom dohody bola úprava záväzkov účastníkov Dohody pri poskytnutí
nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na

ich zachovanie, ktorý sa poskytuje zo zdrojov Štátneho rozpočtu SR a z Európskeho sociálneho fondu.
Podľa článku I. bod 4 nenávratný finančný príspevok sa skladá z príspevku zo štátneho rozpočtu a z
príspevku Európskeho sociálneho fondu vo vzájomnom pomere 50%:50%.

Podľa článku II. práva a povinnosti účastníkov dohody písm. a) sa zamestnávateľ zaväzuje okrem

iného podľa bodu 8 poskytnutý príspevok použiť v súlade so žiadosťou a predloženým podnikateľským
zámerom v celkovej výške 1.340.424,- Sk, pričom príspevok na zriadenie pracovných miest vo výške
788.484,- Sk a príspevok na preukázané dodatočné náklady vo výške 551.940,- Sk. Podľa článku
II. písm. a) bod 9 sa zamestnávateľ zaviazal predkladať ÚPSVR Pezinok v dvoch vyhotoveniach
žiadosť o úhradu platby a zároveň jeden originál a dve kópie dokladov preukazujúcich skutočne

vynaložený oprávnený náklad na zriadenie pracovného miesta, t.j. na mzdové náklady a na preukázané
dodatočné náklady (dokladom je napr. výplatná listina, mzdový list, výplatná páska, faktúra alebo doklad
o zaplatení), origináli výpisov z bankového účtu, resp. potvrdenie banky o uskutočnení platby. Podľa
článku II. písm. b) bod 1 sa ÚPSVR Pezinok zaviazal poskytnúť celý nenávratný finančný príspevok
na zriadenie dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie vo výške 1.340.424,- Sk, pričom

podľa článku II. písm. b) bod 3 príspevok na preukázané dodatočné náklady poskytovať vo výške 90%
z preukázaných dodatočných nákladov. Podľa článku III. Oprávnené náklady bod 1 sa za oprávnené
náklady môžu považovať len náklady, ktoré vznikli zamestnávateľovi najskôr v deň podpísania tejto
dohody a boli skutočne vynaložené zamestnávateľom. Podľa článku III. bod 3 oprávnenými nákladmi
v rámci preukázaných dodatočných nákladov sú náklady súvisiace okrem iného za a) rozšírením

chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, alebo s úpravou ich priestorov. Dohoda bola podpísaná
oboma zmluvnými stranami dňa 6.2.2008, pričom prílohu č. 1 tvorí poučenie o oprávnených nákladoch
k Dohode č. 3/§56/2008/II, ktoré je v plnom súlade s Dohodou a obsahuje vyhlásenie Z.. T. S.Č.,
štatutárneho zástupcu OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. o tom, že svojím podpisom potvrdzuje, že bola
poučená o oprávnených nákladoch k Dohode č. 3/§56/2008/II zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu

a štátneho rozpočtu. Uvedenú prílohu aj s poučením podpísala Z.. T. S. dňa 6.2.2008, pričom poučenie
je neoddeliteľnou prílohou k Dohode.

Zo žiadosti o úhradu platby č. 03 za obdobie marec 2008 doručenej ÚPSVR Pezinok dňa 3.4.2008 súd
zistil, že OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z.. T. S. si uplatnila požadovanú čiastku 176.852,70 Sk a to s

pripojenými dokladmi faktúrou č. 2008272 za vymaľovanie a vyrovnanie priestorov vo výške 118.915,60
Sk a za faktúru 2008173 za úpravu WC a šatní vo výške 35.373,- Sk. Platbu žiadala uhradiť na bankový
účet č. XXXXXXXX E. C. XXXX.

V platobnom poukaze č. 478/2008 ÚPSVR Pezinok je uvedené, že príjemcovi OZ K. S. K., Q. B. Q. Č.

má byť vyplatená suma 176.852,70 Sk v lehote splatnosti 2.5.2008. S uvedeným je v súlade aj výpis z
výdavkového účtu štátneho rozpočtu ÚPSVR Pezinok č. 67 vyhotovený 18.4.2008 v ktorom je uvedené,
že dňa 18.4.2008 bola poukázaná na OZ spol. R. suma 176.852,70 Sk.Z výpočtu oprávnených výdavkov občianskeho združenia K. S. K., Q. B. Q. Č. súd zistil, že za
vymaľovanie a vyrovnanie podlahy vo výrobných priestoroch si obžalovaná ako oprávnený výdavok
vypočítala spolu s DPH 157.233,- Sk z čoho 90% ako oprávnený výdavok tvorí 141.509,70 Sk. Za úpravu

priestorov wc a šatní si obžalovaná vypočítala spolu s DPH 39.270,- Sk z čoho 90% tvorí 35.343,- Sk a
spolu tieto oprávnené výdavky boli vypočítané spolu s DPH na 196.503,- Sk z čoho 90% tvorí 176.852,70
Sk.

Z dodatku oznámenia výsledkov následnej finančnej kontroly č. 29/2008 ÚPSVR Pezinok adresovanej

Správe finančnej kontroly Bratislava dňa 26.6.2008 je uvedené, že z dôvodu, že kontrolovaný subjekt
preukázateľne dňa 24.6.2008 na účet ÚPSVR Pezinok vrátil poskytnutý nenávratný finančný príspevok v
sume 297.803,70 Sk, úrad netrvá na začatí správneho konania Správou finančnej kontroly v Bratislave.

Zo žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska podľa § 56 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a Európskeho sociálneho fondu zo
dňa 27.1.2008 adresovanej ÚPSVR Pezinok dátum prijatia žiadosti 4.2.2008 súd zistil, že občianske
združenie K. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z.. T. S. požiadalo o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku v celkovej výške 1.340.424,- Sk.

Z priebežnej správy ÚPSVR Pezinok Oddelenie kontroly č. 29/2008 PS 1 zo dňa 14.4.2008 súd zistil,
že bola vykonaná zamestnancami oddelenia kontroly ÚPSVR Pezinok A.. P. E. S.. a Z.. T. D. v OZ
K. S. K., Q. B. Q. Č. za prítomnosti P.. P. M. vedúceho oddelenia Správy majetku Mestského úradu v
Pezinku a že táto je v úplnom súlade so správou o výsledku následnej finančnej kontroly č. 29/2008
zo dňa 29.4.2008. Zároveň sa v spise nachádza aj poverenie riaditeľa ÚPSVR Pezinok č. 29/2008 zo

dňa 31.3.2008 k vykonaniu následnej finančnej kontroly plnenia predmetnej dohody pre zamestnancov
A.. P. E. S.. a Z.. T. D. v OZ K. S. K., Q. B. Q. Č.F. na kontrolované obdobie 1.3.2008 až 31.3.2008 v
čase od 1.4.2008 do 5.5.2008.

V žiadosti o prenájom nebytového priestoru, ktorú zaslala OZ K. S. K., Q. B. Q. Č. Mestskému

zastupiteľstvu Pezinok dňa 12.12.2007 je uvedené, že uvedená spoločnosť žiada o prenájom Základnej
školy na Holubyho ulici na obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 z dôvodu vytvorenia chráneného
pracoviska pre dlhodobo nezamestnaných a občanov ohrozených sociálnou inklúziou duševným
ochorením.
NauvedomzákladebolauzavretázmluvaonájmenebytovýchpriestorovmedziprenajímateľomMestom

Pezinok v zastúpení Mgr. Oliver Solga - primátor a nájomcom K. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z.. T.
S. - predseda správnej rady a to podľa článku VI. uvedenej zmluvy na dobu určitú od 15.1.2008 do
31.10.2008. Podľa článku VIII. Podmienky nájmu bod 4 sa nájomca zaväzuje podľa písm. f) znášať
na vlastné náklady opravy účelovej povahy, drobné povahy, obvykle užívacie práce ako aj náklady
vzniknuté neprimeraným užívaním priestorov nájomcom alebo osobami, ktoré sa s jeho súhlasom

zdržujú v nebytových priestoroch. Podľa písm. g) bez zbytočného odkladu oznámiť potrebu opráv,
ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť vykonanie týchto a iných nevyhnutných opráv, inak nájomca
zodpovedá za škodu, ktorá nesplneným povinnosti vznikla. Zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými
stranami za prenajímateľa dňa 10.1.2008 a za nájomcu dňa 11.1.2008.
K uvedenej zmluve sa v spise nachádza aj protokol o odovzdaní a prevzatí majetku, odovzdávajúci

mesto Pezinok, preberajúci K. S. K., Q. B. Q. Č.. Predmetom odovzdania a prebratia je nebytový priestor
v areáli ZŠ Holubyho 14, jedáleň a priľahlé priestory aj hygienické zariadenia podľa nájomnej zmluvy zo
dňa 15.1.2008 podpísaný oboma zmluvnými stranami.
Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výpisu uznesenia zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Pezinku
konanéhodňa15.2.2008.UznesenieMsZč.1-38/2008zodňa15.2.2008,ktorýmMestskézastupiteľstvo

v Pezinku schválilo výnimku z postupu výberovým konaním pri nájme mestských nehnuteľností kde
predmetom nájmu je časť bývalej jedálne v areáli ZŠ Holubyho, nájomcom K. S. K., Q. B. Q. Č.
prenajímateľom mesto Pezinok, účelom nájmu je vytvorenie chráneného pracoviska, na dobu nájmu
určitú od 15.1.2008 do 31.10.2008.
Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí majetku zo dňa 31.10.2008 odovzdávajúci K. S. K., Q. B. Q. Č.

odovzdal predmet nájmu - nebytový priestor v areáli bývalej ZŠ Holubyho 14, jedáleň a priľahlé priestory
a hygienické zariadenia preberajúcemu mesto Pezinok dňa 31.10.2008.Z výpisov z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. súd zistil, že Spoločnosť C. K., K..Q..X..
bola do obchodného registra zapísaná dňa 25.11.1993, v predmete činnosti má sprostredkovanie v
oblasti obchodu a služieb, reklamnú a propagačnú činnosť, kúpu tovaru za účelom ďalšieho predaja,

činnosť účtovných poradcov, usporadúvanie kurzov, školenia, seminárov, forfaiting a factoring, vedenie
a spracovanie účtovníctva, organizačné a ekonomické poradenstvo, pričom štatutárnym orgánom sú
konatelia M. O. a B. O., dátum výpisu 11.3.2011.
Spoločnosť K., K..Q..X.. bola zapísaná do obchodného registra 26.6.2000, pričom v predmete činnosti
má okrem iného aj vykonávanie inžinierskych stavieb, priemyselných stavieb, bytových a občianskych

stavieb vrátane vybavenosti sídliskových celkov. Štatutárnym orgánom sú P.. Z. O. a S. O., dátum výpisu
19.5.2011.
Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Pezinok súd zistil, že M. K. má v predmete
podnikania okrem iného maľovanie, lakovanie a sklenárske práce. Deň vzniku oprávnenia 28.9.1992.

Prokurátorka v záverečnej reči uviedla, že: „obžalovaná uzatvorila s Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny v Pezinku Dohodu č. 3/§56/2008/II na základe ktorej boli presne určené vyšpecifikované
podmienky, za ktorých mala byť táto Dohoda dodržaná. Skutočnosť, že Dohoda nebola dodržaná je
obžalovanej kladená za vinu aj v obžalobe, jednalo sa najmä o spornú faktúru č. 2008272, na základe
ktorej obžalovaná požiadala o refundáciu nákladov prác, ktoré boli vykonané v dielni, kde bola zriadená
chránená dielňa. Jednalo sa o vymaľovanie, vyrovnanie podlahy na celkovú sumu 5.219,18 Eur, pričom

z tejto faktúry jej bola preplatená suma 4.697,26 Eur, pretože v Dohode bolo jasne uvedené, že nebudú
jej refundované všetky náklady, ktoré budú spojené s nákladmi na chránenú dielňu. Chcem poukázať
na skutočnosť, že v Dohode je jednosmerne uvedené a to konkrétne v článku č. III, kde sa uvádza,
kde je presne uvedené aké sú skutočne vynaložené náklady. Skutočne vynaložený oprávnený náklad
na zriadenie pracovného miesta, t.j. mzdové náklady a na preukázané dodatočné náklady napríklad

výplatná listina, mzdový list, výplatná páska, faktúra, doklad o zaplatení, to znamená, že obžalovaná
mohla predložiť rôzne faktúry, mzdové náklady, ktoré súviseli s chránenou dielňou ale až po vyplatení
alebo vykonaní rôznych prác alebo vyplatení miezd. To teda znamená, že mohla predkladať iba také
faktúry a doklady, ktoré ona už preplatila a následne tieto jej úrad práce preplácal a refundoval. Pokiaľ
ide o spornú faktúru obžalovaná predložila úradu práce na preplatenie faktúru avšak nielen v priebehu

prípravného konania ale najmä hlavného dokazovania bolo preukázané, že žiadna z týchto prác, ktoré
sú v tejto faktúre rozpísané a uvedené vykonané neboli, napriek tomu obžalovaná žiadala o refundáciu
týchto prác. Chcela by som poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaná mala priestory prenajaté od
mesta Pezinok na základe zmluvy o nájme. Zarážajúcim v konaní obžalovanej je skutočnosť, že tieto
priestory boli prenajaté od 15.1.2008 do 31.10.2008. Súčasťou tejto dohody je, že obžalovaná bola

povinná znášať pokiaľ ide o nájom priestorov iba drobné opravy, obvykle užívacie práce ako aj náklady
vzniknuténeprimeranýmužívanímpriestorovnájomcovaleboosobami,ktorésasjehosúhlasomzdržujú
v týchto priestoroch. Bez zbytočného odkladu oznámiť potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť a
umožniť vykonanie týchto a iných nevyhnutných opráv. Za nájomcu bol vypočutý svedok P. M., ktorý
priestory ako sám nám tu popísal na hlavnom pojednávaní videl ešte predtým, než sa tam chránená

dielňa nasťahovala, pričom tento uviedol, že podlaha, resp. práce uvedené v inkriminovanej a spornej
faktúre o ktorú sa tu jedná v žiadnom prípade v tejto chránenej dielni vykonané neboli. doložil, že v
priestoroch bol viackrát a sám priznal, že považuje za nelogické, aby sa v prenajatom priestore robili také
stavebné zásahy a rekonštrukcie ako vo faktúre uvedené bolo a teda aj v žiadosti o preplatenie týchto
stavebných prác. Obžalovaná samotná predkladala Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predtým

všetky faktúry až po vykonaní prác tak, ako aj teraz bol vypočutý svedok M. K., hoci uviedol, že
dostal zálohu v dohode je jednoznačne určené, že ako aj neskôr potom fakturovala obžalovaná budú
predkladané iba také faktúry za práce, ktoré boli vykonané, ako v tomto prípade aj urobené bolo. Som
toho názoru, že obžalovaná veľmi dobre vedela a ovládala zmluvu, ktorú spísala s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny týkajúcu sa refundácie nákladov, znovu opakujem jedná sa o refundácia už

vykonaných nákladov. Teda obžalovaná dohodu poznala, vedela aké sú podmienky, vedela za akých
okolností sa všetky doklady úradu práce predkladajú. Som toho názoru, že si bola vedomá svojho
protiprávneho konania a predložila jednoznačne úmyselne faktúru na vyššie uvádzanú sumu napriek
tomu, že tieto práce vykonané neboli. skutočnosť, že tvrdila, že nevedela, že môže predkladať aj také
faktúry, že teda boli vykonané práce, neobstojí jej obrana, že tieto práce síce naplánované boli, ale

vykonané nemohli byť z toho dôvodu, že do chránenej dielne boli presťahovaní občania rómskeho
pôvodu, ktorým vyhorela bytovka a preto ich sem mesto presťahovalo. K refundácii spomenutej faktúry
aj k preplateniu došlo už po nasťahovaní sa rómskych občanov do týchto priestorov. Mám za to, že nielen
prípravným konaním, ale tiež na hlavnom pojednávaní bola jednoznačne vina obžalovanej preukázaná,že táto svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania finančných záujmov
Európskychspoločenstievpodľa§261ods.1,ods.25písm.a)Tr.zák.vjednočinnomsúbehusprečinom
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zák. Navrhujem preto, aby súd uznal obžalovanú Z.. T. S.

vinnou v zhode s obžalobou a uložil jej peňažný trest v sume 1.000,- Eur v prípade nezaplatenia tohto
peňažného trestu trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov“.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že: „Z podrobnej analýzy výroku obžaloby a z vykonaného
dokazovania vyplýva, že moja mandantka mala zasiahnuť do trestným zákonom chráneného objektu,

ktorým je finančný záujem Európskych spoločenstiev a plnenie mala vylákať tým, že predstierala
okolnosti, ktoré nie sú v súlade s príslušným zákonom alebo osobitnými právnymi predpismi. Právne
vzťahy, ktoré sú predmetom tohto trestného stíhania v tom čase upravoval zákon č. 5/2004 Z.z.
o službách zamestnanosti. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
upravoval § 56 tohto zákona. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok sa
zriadili a boli obsadené občanmi so zdravotným postihnutím. Podľa odstavca 9 tohto zákonného

ustanovenia úrad uzatvorí so zamestnávateľom písomnú dohodu o poskytnutí príspevku a okrem iného
stanoví podmienky a spôsob poskytnutia príspevku. Úprava záväzkov bola stanovená Dohodou č.
3 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného
pracoviska a na ich zachovanie. Túto dohodu za spoločnosť uzatvorila obžalovaná s Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Pezinku dňa 06.02.2008. Obžalovaná v zmysle čl. II zriadila dňom 01.03.2008

chránenú dielňu s počtom 12 pracovných miest. Podľa článku 8 obžalovaná bola povinná poskytnutý
príspevok použiť v súlade so žiadosťou a predloženým podnikateľským zámerom. Je pravdou, že
obžalovaná predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na refundáciu faktúru č. 2008272 zo
dňa 25. marca 2008 na sumu 5.219,18,- € (157.233,- Sk) za vymaľovanie a vyrovnanie podlahy,
vystavenú dodávateľom C. - O., K.. K..Q..X.., E. XX, C., ktorá jej bola následne preplatená vo výške

90% zo skutočnej sumy oprávnených nákladov na základe uzavretej Dohody. Nie je pravdou, že došlo
k machinácii týchto finančných prostriedkov. Obžalovaná zabezpečovala výkon potrebných prác na
základe obstarávateľskej zmluvy. Konanie v jej mene zabezpečovala obchodná spoločnosť C. - O., K.. K.
Q..X.. O tom vedel aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku. Dokazuje to aj predložená zmluva
medzi touto spoločnosťou a zriadenou chránenou dielňou. Zmluva mala charakter rámcovej, pretože

C. - O. chránenú dielňu zastupoval nie len vo veciach účtovných ale aj v obchodných. Obžalovaná
poskytla finančné prostriedky tejto spoločnosti o čom doklady v súlade so zákonom predložila Úradu
práce. Tak v spoločnosti C. - O. K..Q..X.. ako aj v chránenej dielni bola v inkriminovanom období daňová
kontrola o čom sú zápisy v trestnom spise. Zo záverov kontrol vyplýva, že neboli zistené porušenia
platných predpisov. Nie je teda pravdou, že obžalovaná vylákala príspevok, ktorý je súčasťou štátneho

rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho prepisu viazané na podmienky,
ktoré nesplnila, a to tým, že prezentovala okolnosti v rozpore so skutočným stavom veci, teda že
úrad práce uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok. V článku III. oprávnené náklady uvedenej
zmluvy je špecifikácia oprávnených nákladov, ktoré obžalovaná ani v jednom bode neporušila. Súčasťou
zmluvy je aj poučenie o oprávnených nákladoch. Žiadosti a poskytnutie prostriedkov nie je v rozpore

s týmto poučením. Oprávnené náklady presne špecifikuje zmluva. O vyúčtovaní sa v nich nehovorí.
O tom ako vyúčtovať oprávnené náklady nie je ani zmienka. Vyúčtovanie oprávnených nákladov bolo
predkladané na samostatnej žiadosti a poučenie k vyúčtovaniu oprávnených nákladov obžalovaná
nedostala. Je potrebné diferencovať pojem oprávnené náklady a spôsob ich vyúčtovania. Práce mala
vykonať obchodná spoločnosť K., K..Q..X.., zastúpená jej konateľom S. O.. Bol pripravený rozpočet

a cenová ponuka. Práce mali začať 04.04.2008 s predpokladaným časom na realizáciu, ktorý mal byť
dva za sebou idúce víkendy. Práce neboli vykonané len z dôvodu, že vedenie mesta od 01.03.2008
do priestorov chránenej dielne nasťahovalo rómske rodiny. Faktúry boli predložené dňa 25.03.2008,
teda iba týždeň pred prácami. V tento deň boli vyplatené prostriedky iba sprostredkovateľovi a nie
zhotoviteľovi diela. Aj keď bola faktúra vystavená dňa 25.03.2008 k jej zaplateniu došlo dňa 18.04.2008.

Úrad práce bol na kontrole už dňa 14.04.2008. Je tu teda priestor na otázku, ak pracovníci tohto úradu
tvrdia, že postup obžalovanej nebol v súlade so zákonom, prečo poskytli finančné prostriedky až toho
18.4.2008. Nie je dokázané, že obžalovaná porušila všeobecne záväzný právny predpis a že nesplnila
dohodnuté podmienky a to tým, že niekoho uviedla do omylu v otázke ich splnenia. Nie bez významu
je skutočnosť, že prvá kontrola chránenej dielne bola v čase mimo prevádzkových hodín, hoci Úrad

práce vedel, že pracovisko je s obmedzeným pracovným časom určeným od 08.00 do 12.00 hod.
O tejto skutočnosti bol uzrozumený aj Živnostenský úrad. Kontrola bola 26.03.2008 asi okolo 13.00
hod. Druhá kontrola bola dňa 14.04.2008, teda v čase keď už priestory slúžili ako ubytovňa o čom
museli títo pracovníci úradu vedieť. Ako je vyššie uvedené dielňa bola deložovaná z dôvodu ubytovaniarómskych rodín dňa už dňa 01.03.2008. Pri právnej kvalifikácii trestného činu je potrebné starostlivo
analyzovať všetky štyri znaky skutkovej podstaty. Nejde len o objektívny znak predmetnej skutkovej
podstaty, ale o subjektívny znak - zavinenie, ktoré je determinujúce. Zavinenie možno preukázať

subjektívnymi a objektívnymi okolnosťami prípadu, pričom konkrétnym posúdením zabezpečených
dôkazných prostriedkov možno jednoznačne konštatovať, že vo vzťahu k okolnosti, či obžalovaná
zasiahla do trestným zákonom chránených objektov alebo nie, platí jednoznačný záver, že tieto okolnosti
z aspektu pozitívnej vôle obžalovanej nie sú preukázané. To, že obžalovaná nechcela zasiahnuť do
trestným zákonom chráneného objektu dokazuje aj fakt, že finančné prostriedky vrátila podotýkam pred

vznesením obvinenia, pretože bola nositeľom zodpovednosti z titulu postavenia štatutára Občianskeho
združenia K. S. Q. B. Q. Č.. Finančné prostriedky vrátila dňa 23.06.2008. Aj keď zastavenie výroby v
chránenej dielni nie je v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej, ale súvisí s úplne iným problémom je
potrebné zdôrazniť, že k založeniu dielne došlo. V dielni začala pôsobiť ako odborný garant svedkyňa E.,
ktorá mala v prvom rade na starosti naučiť zamestnancov potrebných zručností. Došlo k vytvoreniu 12
- tich pracovných miest, boli vyplácané mzdy, odvody a dane. Bola zabezpečená potrebná technológia,

vrátanevypaľovacejpece. Každýtelesnepostihnutípoberal4.200,-Skmesačne.Výrobapočasrozbehu
nebola rentabilná a jej zastavenie bolo dôsledkom vyššieho záujmu spoločnosti, pretože vedenie mesta
muselo reagovať na situáciu, ktorá bola dôsledkom požiaru a následnej straty ubytovacích kapacít.
Aby obžalovaná mohla vrátiť investované prostriedky musela predať vlastný rodinný dom a zaťažiť
sa pôžičkou. Obžalovaná je stíhaná za prečin, teda kde zákonodarca zakotvil výnimku z formálneho

chápania kategórie trestných činov. Je potrebné posúdiť kritériá týkajúce sa konania a následku a
miery zavinenia, prípadne jej pohnútky. Pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť
stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Ak sa aj súd s mojou
predchádzajúcou argumentáciou týkajúcou sa zavinenia nestotožní, musí sa dôsledne vysporiadať so
závažnosťou, t.j. so spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin

spáchaný a mierou zavinenia a samotnou pohnútkou. Ešte raz zdôrazňujem, že zo strany obžalovanej
nedošlo k žiadnej machinácii s finančnými prostriedkami, ktoré sú prostriedkami štátneho rozpočtu a
jej konanie nenesie znaky seba obohatenia. Vzhľadom k vyššie uvedenému zákonnému samosudcovi
navrhujem, aby obžalovanú spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil z dôvodu uvedenom v § 285 písm.
b/ Trestného poriadku, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom“.

Obžalovaná v záverečnej reči uviedla, že: „by chcela dodať iba to, že chránená dielňu založila a
prevádzkovala s cieľom vytvoriť priestor pre ľudí, pre 12-tich ľudí, ktorí mali postihnutie, alebo ochorenie
schizofrénie, bola som spoločensky podporovaná zo strany riaditeľa Pinelovej nemocnice, psychiatrov
a aj zo strany primátora, aj keď to vyzerá možno nelogicky, že som ten priestor chcela upraviť, pretože

tá zmluva bola naozaj iba do konca októbra, ale ústny prísľub som mala ten, že tie priestory nebudú
využívané na nič iné a mesto tam tú chránenú dielňu nechá aj dlhšiu dobu, takže som si myslela, že v
prípade, že naozaj tá dielňa bude mať určité atribúty aj toho fyzického priestoru, takže mesto bude vidieť
aj poslanci, že sa staráme o ten priestor a že tam budeme môcť zamestnať aj viacerých ľudí, ktorí sú
postihnutí aj inými ochoreniami. Keď projekt skončil tak som zobrala tú finančnú zodpovednosť, vrátila

som finančné prostriedky, hoci som sa nevzdávala a boli sme na ďalších dvoch miestach a v tomto
prípade sa cítim skôr obeťou rozhodnutí z vonkajších okolností, hoci chápem a preto by som chcela
povedať, že cítim sa nevinná“.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ak aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal a

že ho spáchala obžalovaná, ktorá sa k jeho spáchaniu čiastočne aj priznala, pričom vykonané dôkazy
svedčia o tom, že sa skutku dopustila tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne dokázané, že dňa 3.4.2008 ako štatutárna zástupkyňa
združenia K. S. K., Q. B. Q. Č. so sídlom v R., Š. Č.. XX, IČO: XXXXXXXX predložila v úmysle vylákať

finančné prostriedky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku v rámci Žiadosti o úhradu platby
č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 3.4.2008 na preplatenie 90% výdavkov z faktúry č. 2008272 vystavenej
dňa 25.3.2008 dodávateľom spoločnosťou C. - O., K.. K..Q..X.., E. Č.. XX, C. na sumu 157.233,- Sk
(5.219,18 Eur) za vykonané práce, ktoré jej boli Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku
dňa 18.4.2008 poukázané na účet príjemcu č. XXXXXXXX/XXXX na základe Dohody č. 3/§56/2008/II

zo dňa 6.2.2008 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo
chráneného pracoviska a na ich zachovanie, hoci Z.. T. S. mala vedomosť o tom, že práce uvedené
v predloženej faktúre neboli spoločnosťou C. - O., K.. K..Q..X.. vykonané, čo bolo následne zistené aj
kontrolným orgánom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku a tým spôsobila Úradu práce,sociálnych vecí a rodiny v Pezinku škodu v celkovej výške 141.509,65 Sk (4.697,26 Eur), z čoho 50 %
tvorili finančné prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 70.754,83 Sk (2.348,63 Eur) a 50 %
tvorili finančné prostriedky zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 70.754,83 Sk (2.348,63

Eur).

Súd oproti obžalobe upravil skutok tak, aby úplne zodpovedal zistenému skutočnému stavu veci, pričom
identita skutku zostala plne zachovaná. Potrebné úpravy a upresnenia sa týkali len v skutku vyjadreného
úmyslu obžalovanej vylákať finančné prostriedky od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku

v rámci žiadosti o úhradu platby č. 3 za obdobie 3/2008 zo dňa 3.4.2008, vyjadrenia finančných
prostriedkov v mene SK a v Eurách, poukázania finančných prostriedkov na účet príjemcu a vedomosti
obžalovanej, že fakturované práce neboli vykonané.

Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné konkrétne skutočnosti.
Obžalovaná jednoznačne potvrdila na hlavnom pojednávaní, že v rámci žiadosti o úhradu platby č.

3 za obdobie 3/2008 zo dňa 3.4.2008 predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok na
preplatenie 90% výdavkov z faktúry č. 2008272 vystavenej dňa 25.3.2008 dodávateľom spoločnosťou
C.-O., K.. K..Q..X.. na sumu 157.233,- Sk za vykonané práce, ktoré sa mali začať od 8.4.2008, ale začať
nemohli,pretožesadoobjektusídlachránenejdielnenasťahovalidňa1.4.2008alebo4.4.2008Rómovia,
takže už následne k vykonaniu prác ani nedošlo. K tomuto súd uvádza, že nasťahovanie Rómov do

objektu sídla chránenej dielne v apríli 2008 je irelevantným obhajobným argumentom vzhľadom na
skutočnosti, že práce z faktúry č. 2008272 zo dňa 25.3.2008 mali začať až 8.4.2008 ak vôbec (vzhľadom
na rozporné skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov M. O., S. O., P. M. a M. K. o tom, kto
mal alebo nemal tieto práce vôbec vykonávať) a obžalovaná si uplatnila neoprávnený výdavok za ešte
nevykonané práce na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok v rozpore s Dohodou už dňa

25.3.2008. Taktiež neobstojí argumentácia obžalovanej, že časť prác z faktúry číslo 2008272 zo dňa
25.3.2008 bola vykonaná a časť prác ešte len mala byť vykonaná na ďalší týždeň, lebo obžalovanou
uvádzaná časť prác sa vôbec netýkala neoprávnených nákladov predložených vo forme inkriminovanej
faktúry na preplatenie ÚPSVR Pezinok a v rámci neoprávnených nákladov sa žiadne ani len prípravné
práce vôbec nezačali. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia S. O., M. K., P. M. i Z.. T. Š. Q.. D.. Ďalšia

obrana obžalovanej, že postupovala v súlade s Dohodou a naviac po konzultácii s pracovníkmi ÚPSVR
Pezinok, keď si uplatnila ešte nevzniknutý výdavok, ktorý jej mal vzniknúť až v budúcnosti bola vyvrátená
jednak výpoveďou svedkyne M. O., Z.. T. Š.B., Q.. D., Z.. G. Š. ako aj samotnými ustanoveniami dohody,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ešte aj osobitné poučenie o oprávnených nákladoch. Ďalej obžalovaná
na hlavnom pojednávaní vypovedala, že Dohodu č. 3/§56/2008/II s ÚPSVR Pezinok ako aj dodatkové

poučenie o oprávnených nákladoch podpísala osobne so znalosťou veci, teda okrem iného bola aj
osobitne poučená o tom, čo sú to oprávnené náklady. Obžalovaná potvrdila, že osobne podpísala a
predložila žiadosť o úhradu platby č. 3/2008 zo dňa 3.4.2008 spolu s faktúrou číslo 2008272 zo dňa
25.3.2008 za práce, ktoré mali byť začaté až dňa 8.4.2008 a nikdy vykonané neboli.
Svedkyňa Z.. T. Š., Q.. D. vo svojej výpovedi potvrdila, že za prítomnosti P.. M. zamestnanca

Mestského úradu vykonala obhliadku sídla chránenej dielne, pri ktorej bolo zistené, že práce, ktoré boli
vyfakturované vykonané neboli, čo znamená, že obžalovaná predložila faktúru, ktorá bola refundovaná
a vyfakturované práce vykonané neboli, čo sa hodnotí ako neoprávnený výdavok, pretože oprávneným
výdavkom je výdavok až za práce vykonané. Výdavok za ešte nevykonané práce nemôže byť
oprávneným výdavkom. Podľa svedkyne neexistuje možnosť, že zamestnanec ÚPSVR Pezinok by

takýtoneoprávnenývýdavoknadotazsubjektuzmluvnejstranyodobril.Zároveňuviedla,ženiejemožná
výnimka z uvedenej zmluvy na tom základe, že niekto z ÚPSVR Pezinok povie, aby si to subjekt uplatnil,
svedkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaná s niekým o takýchto faktúrach radila
a dostala kladnú odpoveď, čo znamená, že si môže uplatniť výdavok za ešte nevykonané práce. Na
obhajobnú argumentáciu svedkyňa odpovedala, že je možné predložiť faktúru aj za nakúpený materiál,

ale v tomto prípade boli predkladané faktúry priamo za vykonané práce. Z hľadiska kontroly preto nie
je vôbec relevantné, ak je predložená faktúra za vykonané práce, či na tieto práce bol nakúpený nejaký
materiál. Zároveň svedkyňa uviedla, že k vypracovanej správe o výsledku následnej finančnej kontroly
so záverom, že došlo k porušeniu Dohody, obžalovaná nepodala žiadne odvolanie. Táto svedkyňa teda
vyvrátila obranu obžalovanej ohľadom toho, že proti správe o výsledku následnej finančnej kontroly

sa odvolala, čo vyplýva aj z listinných dôkazov, konkrétne zo správy o výsledku následnej finančnej
kontroly. Taktiež táto svedkyňa vyvrátila obranu obžalovanej, že výdavok za ešte nevykonané práce je
oprávneným výdavkom, ako aj to, že by to mohol odobriť zamestnanec ÚPSVR Pezinok ústne a vyvrátilaaj jej obranu o tom, že by sa obžalovaná o takomto výdavku s niekým na úrade práce radila a dostala
kladnú odpoveď.
Svedkyňa M. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že práce uvedené na inkriminovanej faktúre mala

realizovať spoločnosť K., na tomto základe bola spracovaná faktúra, stavbári mali nastúpiť v určitý
čas, ale práce uvedené vo faktúre vykonané neboli, teda z faktúry č. 2008272 zo dňa 25.3.2008
nebolo realizované vôbec nič. Taktiež nebol nakúpený žiadny stavebný materiál, žiadne prostriedky,
vôbec nič. Práce mali byť vykonané až po vystavení faktúry. K uvedenému súd uvádza, že firma C.-
O. je účtovnícka firma, nie stavebná. Z výpovede svedka S. O. vyplynulo, že síce vypracoval cenovú

ponuku na rekonštrukčné práce v cene cca 130.000,- Sk, ale táto nebola prijatá, čo jednoznačne
vyvracia výpoveď svedkyne O. o tom, že existovala nejaká ústna dohoda so stanoveným termínom,
na základe ktorej spoločnosť K. mala realizovať nejaké rekonštrukčné práce. Naviac aj svedok M. K.
na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol údajne dohodnutý aj na podlahové práce, ktoré mali spočívať
v tom, že podlaha mala byť vyliata samo nivelizačnou hmotou. Preto súd pri analyzovaní výpovede
obžalovanej uviedol, že má pochybnosť, či práce deklarované na faktúre vôbec vykonané byť mali.

Tieto pochybnosti sú reálne potvrdené rozpornými výpoveďami svedkyne M. O., svedka S. O. a svedka
M. K.. V ďalšom svedkyňa M. O. vyvrátila obranu obžalovanej, že sa o preplatení spornej faktúry za
ešte nevykonané práce radili s pracovníkmi ÚPSVR Pezinok, ktorí takýto postup schválili. Svedkyňa
na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je pravdou, že sa boli na ÚPSVR Pezinok radiť, ale úradníčky
neboli ochotné im žiadnu poradenskú činnosť poskytnúť, dokonca priamo pani E. ju vyhodila z jednania.

OdúradníčokzÚPSVRPezinoktedanedostaližiadnuodpoveď,akobymohlipostupovaťpripredkladaní
faktúr, úradníčky neboli ochotné s nimi vôbec komunikovať a dokonca ju samotnú vykázali z priestoru,
keď im kládla otázky.
Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdil, že v čase kontroly pracovníkmi ÚPSVR Pezinok
bola podlaha v pôvodnom stave, len niektoré pôvodné kachličky boli neodborne prilepené, podlaha

vôbec zrekonštruovaná nebola a ani nemala byť prečo, lebo by to bolo krajne nehospodárne investovať
do prenajatej budovy cca 150.000,- Sk ak sa nájomná zmluva uzatvárala len do 31.10.2008. Ďalej
uviedol, že nájomca robí len bežnú údržbu, ale čo sa týka stavu budovy a zabudovaných častí, to
je povinnosťou vlastníka budovy. Rekonštrukcia sa musí robiť so súhlasom vlastníka, ktorým bolo
mesto Pezinok a nepamätá si, že by súhlas na rekonštrukciu bol daný. On sa ako zástupca vlastníka

nehnuteľnosti zúčastnil na kontrole s pracovníkmi ÚPSVR Pezinok a jednoznačne vymenená podlaha
nebola, naviac uviedol, že je to dosť veľký rekonštrukčný zásah a súhlas vlastníka nebol daný.
Priestory boli prenajaté len dočasne, väčšie stavebné úpravy podliehali schvaľovaciemu konaniu,
resp. prinajmenšom ohlasovacej povinnosti. Keďže by tom muselo prejsť cez právne oddelenie mesta
Pezinok, nemá vedomosť o tom, že oznamovacia povinnosť bola splnená. Ak by aj napriek tomu došlo k

takýmto stavebným úpravám, znamenalo by to podstatné porušenie nájomnej zmluvy. Na argumentáciu
obžalovanej, že podlaha nebola vymenená, len vyspravená svedok uviedol, že nejakú drobnú opravu
síce mohol prehliadnuť, nejaké dolepenie vypadnutej kachličky a podobne, ale určite nie úpravu podlahy
za 150.000,- Sk.
Svedkom uvádzané okolnosti vyplývajú aj zo zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi

prenajímateľom - mestom Pezinok a nájomcom K.Ť. S. K., Q. B. Q. Č. v zastúpení Z.. T. S.. Uvedená
zmluva potvrdzuje nájom nebytových priestorov na dobu určitú od 15.1.2008 do 31.10.2008, ako aj to, že
nájomca sa zaviazal znášať na vlastné náklady opravy účelovej povahy, drobné opravy, obvyklé užívacie
práce, ako aj náklady vzniknuté neprimeraným užívaním priestorov nájomcom alebo osobami, ktoré sa
s jeho súhlasom zdržujú v nebytových priestoroch.

Svedkyňa Z.. G. Š. na hlavnom pojednávaní taktiež potvrdila, že deklarované práce vôbec neboli
vykonané, bola predložená faktúra, na ktorej bolo napísané, že práce vykonané boli, ale vykonané
neboli. Inkriminovaná faktúra bola a musela byť zo strany ÚPSVR Pezinok preplatená na základe
dohody, lebo relevantným právnym titulom na nepreplatenie, resp. vrátenie preplatených finančných
prostriedkov je až Správa o výsledku následnej finančnej kontroly, teda samostatný výkon kontroly na

mieste a samotné zistenia takýmto právnym titulom ešte nie sú. Právnym titulom je až formálna Správa
o výsledku následnej finančnej kontroly a táto je právne relevantným aktom na ďalší postup ÚPSVR
Pezinok.
Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že ÚPSVR Pezinok dňa 5.5.2008 zaslal obžalovanej výzvu
na uhradenie pohľadávky z Dohody č. 3/§56/2008/II zo dňa 6.2.2008 a to celého finančného príspevku

vo výške 297.803,70 Sk (9.885,271 €) a to najneskôr do 4.6.2008 na účet ÚPSVR Pezinok. Obžalovaná
však až dňa 23.6.2008 vrátila ÚPSVR Pezinok finančné prostriedky v celej výške. Kontrola úradu práce
prebehla v období od 1.4.2008 do 24.4.2008 a správa z výsledku následnej finančnej kontroly bola
spísaná dňa 29.4.2008. Obžalovaná si uplatnila neoprávnený náklad dňa 3.4.2008. Neobstojí tedaargument obžalovanej, že vrátila finančné prostriedky sama, dobrovoľne a ihneď ako sa dozvedela
o protiprávne uplatnených neoprávnených nákladoch, vrátila ich až na výzvu ÚPSVR Pezinok dňa
23.6.2008, čo je cca po jeden a pol mesiaci od vyzvania a takmer 2 mesiace po vykonanej kontrole a

zároveň po lehote na vrátenie určenej vo výzve na uhradenie pohľadávky, t.j. po 4.6.2008.
Z faktúry číslo 2008272 súd zistil, že dodávateľom bola firma C.-O. K.. K..Q..X.. s dátumom splatnosti
1.4.2008 za vymaľovanie a podlahy vo výške 157.233,- Sk a dátumom dodania, vystavenia a odoslania
faktúry 25.3.2008. K uvedenému súd naviac uvádza, že firma C.-O. bola len sprostredkovateľskou
firmou nie stavebnou firmou, čo bolo zistené aj z výpisu z obchodného registra, ktorá v skutočnosti

nemala práce realizovať, mala ich len objednať u stavebnej firmy, nechala si aj urobiť cenovú ponuku u
stavebnej firmy K., K..Q..X.. C., ale túto ponuku neakceptovala, čo vyplýva z výpovede svedka S. O.. Aj
v tomto ohľade je badať istý sofistikovaný podvodný úmysel obžalovanej cez sprostredkovateľskú firmu
podvodne deklarovať vyhotovenie stavebných prác. Podvodnému úmyslu zodpovedajú aj príjmový a
výdavkový doklad k inkriminovanej faktúre zo dňa 1.4.2008 na 157.233,- Sk, ako úhrada faktúry číslo
2008272.

Podľa názoru súdu obžalovaná pri obrane svojho protiprávneho konania opomenula okrem iného
významnú skutočnosť, že na základe nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej s
mestom Pezinok na dobu určitú, t.j. od 15.1.2008 do 31.10.2008 bola obžalovaná oprávnená robiť len
drobné opravy, opravy účelovej povahy, obvykle užívacie práce a nie stavebné úpravy, na ktoré sa podľa
výpovede svedka P.. P. M. vzťahovala prinajmenšom ohlasovacia povinnosť mestu, pretože inak by to

bolo považované za podstatné porušenie nájomnej zmluvy s možnosťou odstúpenia mesta Pezinok od
nájomnej zmluvy.

Obrana obžalovanej ďalej spočívala v nasledovnej argumentácii.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že oprávnené náklady presne špecifikuje zmluva. O vyúčtovaní

sa v nej nehovorí, o tom ako vyúčtovať oprávnený náklad nie je ani zmienka. Poučenie k vyúčtovaniu
oprávnených nákladov obžalovaná nedostala a je potrebné diferencovať pojem oprávnené náklady a
spôsob ich vyúčtovania.
Z uvedenými tvrdeniami sa súd nestotožnil, pretože Dohoda č. 3/§56/2008/II zo dňa 6.2.2008 v článku II.
bod 9 veľmi jasne definuje a zároveň zamestnávateľa zaväzuje predkladať ÚPSVR Pezinok okrem iného

kópiu dokladov preukazujúcich skutočne vynaložený oprávnený náklad aj na preukázané dodatočné
náklady, pričom dokladom je aj faktúra alebo doklad o zaplatení. Podľa článku III. oprávnené náklady
bod 1 za oprávnené náklady možno považovať len náklady skutočne vynaložené zamestnávateľom.
Podľa článku III. bod 3 oprávnenými nákladmi v rámci preukázaných dodatočných nákladov sú náklady
súvisiace okrem iného za a) rozšírením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, alebo s úpravou

ich priestorov. Dohoda bola podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 6.2.2008, pričom prílohu č. 1
tvorí poučenie o oprávnených nákladoch v dohode, ktoré je v plnom súlade s Dohodou a obsahuje
vyhlásenie obžalovanej, že svojím podpisom potvrdzuje, že bola poučená o oprávnených nákladoch
k Dohode, pričom uvedenú prílohu aj s poučením obžalovaná podpísala dňa 6.2.2008 a poučenie je
neoddeliteľnou prílohou k Dohode.

V ďalšom obhajoba uviedla, že práce mala vykonať obchodná spoločnosť K., K..Q..X.. zastúpená
jej konateľom S. O.. Bol pripravený rozpočet a cenová ponuka. Práce mali začať 4.4.2008 s
predpokladaným časom na realizáciu, ktorý mal byť dva za sebou idúce víkendy. Práce neboli vykonané
len z dôvodu, že vedenie mesta od 1.4.2008 do priestorov chránenej dielne nasťahovalo rómske rodiny.
Ani toto tvrdenie obhajoby nie je v súlade s vykonaným dokazovaním, práve naopak. Na základe

vykonaného dokazovania súd zistil, že vykonanie prác z faktúry č. 2008272 zo dňa 25.3.2008 v čase
jej predkladania v rámci žiadosti o úhradu platby číslo 3/2008 zo dňa 3.4.2008 ÚPSVR Pezinok a ani
nikdy potom reálne a konkrétne naplánované s nijakou stavebnou firmou ani nebolo. Svedkyňa M. O.
síce tiež tvrdila, že rozpočet urobila firma K., ktorá mala na základe ústnej dohody aj stavebné práce
realizovať, ale svedok S. O. uviedol, že síce vypracoval cenovú ponuku na rekonštrukčné práce v cene

cca 130.000,- Sk ale táto cenová ponuka nebola prijatá. K žiadnej teda ani len ústnej dohode realizácie
nejakých prác nedošlo. Taktiež svedok M. K. uviedol, že bol dohodnutý aj na podlahové práce, ale
nie na konkrétny termín niekedy v budúcnosti a tieto stavebné práce sa mali týkať len vyliatia podlahy
samonivelizačnou hmotou. Z uvedené má súd pochybnosti o tvrdení svedkyne O., že to mala robiť firma
K..

V nadväznosti na predchádzajúce tvrdenie obhajoba vyslovila, že faktúry boli predložené ÚPSVR
Pezinok dňa 25.3.2008, teda iba týždeň pred prácami. Súd má ale za dokázané, že práce sa
vôbec nezačali, ani začať v zmysle obrany obžalovanej vôbec nemali a bez splnenia ohlasovacej
povinnosti o stavebných úpravách mestu Pezinok ani nemohli. Zo strany obžalovanej sa teda jednalo oúmyselné a premyslené podvodné konanie spočívajúce v predstieraní, že došlo k rekonštrukcii podlahy,
ktorémudokoncapredchádzalozisťovaniereálnostinákladovnatútorekonštrukciupomocouzadaniana
vypracovanie cenovej ponuky od stavebnej firmy K. cez sprostredkovateľskú firmu C. - O.. Obžalovaná

teda určite mala vedomosť nielen o tom, že práce vykonané neboli ale i o tom, že v čase, ktorý uvádza
vo svojej obhajobe vykonané ani byť nemali a to ani firmou K., ani svedkom M. K. a ani nikým iným.
K ďalšej obrane obhajoba uviedla, že aj keď bola faktúra vystavená dňa 25.3.2008 k jej zaplateniu došlo
dňa 18.4.5008. ÚPSVR Pezinok bol na kontrole už dňa 14.4.2008. Obhajoba teraz pokladala otázku, že
ak pracovníci ÚPSVR Pezinok tvrdia, že postup obžalovanej nebol v súlade so zákonom, prečo poskytli

finančné prostriedky 18.4.2008.
S uvedenou argumentáciou sa súd podrobne zaoberal počas hlavného pojednávania a to najmä
výsluchom svedkyne Z.. G. Š., ktorá potvrdila, že inkriminovaná faktúra bola a musela byť zo
strany ÚPSVR Pezinok preplatená na základe Dohody aj keď fyzickou kontrolou bolo pracovníkmi
ÚPSVR Pezinok zistené nevykonanie deklarovaných prác, pretože relevantným právnym titulom na
nepreplatenie, resp. vrátenie preplatených finančných prostriedkov je až správa o výsledku následnej

finančnej kontroly zo dňa 29.4.2008. Teda samotný výkon kontroly na mieste a samotné zistenia takým
právnym titulom ešte nie sú, až formálna správa o výsledku následnej finančnej kontroly je právne
relevantným aktom na ďalší postup úradu práce.

Záveromkdokazovaniujepotrebnésivšimnúťajto,žeobžalovanámalakdispozíciifaktúruzavykonané

práce a pokladničné doklady skôr, ako boli práce skutočne reálne vykonané a tieto aj predložila na
preplatenie ako skutočné výdavky ÚPSVR v Pezinku.
Z vykonaného dokazovania je v sumáre napokon úplne zrejmé, že obžalovaná si úmyselne zaobstarala
nesprávne doklady (t.j. doklady za nevykonané práce a skutočne nevynaložené oprávnené náklady),
tieto doklady úmyselne neoprávnene predložila ÚPSVR Pezinok hoci vedela, že jej na finančné plnenie

právne ani fakticky nevznikol oprávnený nárok. Uplatnené finančné prostriedky teda obžalovaná ani
nepoužila v deklarovaných časových súvislostiach (teda predtým, než si ich uplatnila), teda ani na
časovo deklarovaný účel (na konkrétny účel, ktorý mal nastať v minulosti), a naviac bolo dokázané,
že nenastal ani nemal nastať ani v obžalovanou deklarovanej budúcnosti, použila ich nesporne v iných
časových súvislostiach, na iný ako deklarovaný účel, čím ich nie len podvodne získala, ale i spreneverila,

lebo v súlade s Dohodou, ktorou bola obžalovaná viazaná si mohla uplatniť náklady len už skutočne
vynaložené, a vôbec nie náklady predpokladané, v skutočnosti nevynaložené, alebo tie, ktoré ani nemali
nastať.
Na základe tejto skutkovo-právnej analýzy súd dospel aj k podstate právnej kvalifikácie konania
obžalovanej. Súd z časti chápe stanovisko obžalovanej, že chcela aby chránená dielňa fungovala, ale

v tomto prípade podľa obžalovanej dobrý úmysel zachovať chod chránenej dielne vonkoncom nesvätí
protizákonné prostriedky.

Právnu kvalifikáciu súd ustálil z vykonaného dokazovania. Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa

§ 261 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr.
zák.,pretožepoužilaapredložilanesprávnydokladatýmumožnilaspôsobeniespreneveryaprotiprávne
zadržanieprostriedkovzovšeobecnéhorozpočtuEurópskychspoločenstievazároveňvylákalaodiného
príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané
na podmienky, ktoré nespĺňala a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia.

Obžalovaná teda konkrétne použila a predložila nesprávny doklad (faktúru číslo 2008272 z 25.3.2008) a
tým umožnila spôsobenie sprenevery (ako súd vníma spreneveru je podrobne vysvetlené v závere už pri
vyhodnotení dokazovania) a protiprávne zadržanie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych
spoločenstiev (to sú prostriedky, ktoré si obžalovaná neoprávnene uplatnila na ÚPSVR Pezinok a ktoré
jej boli poukázané na účet dňa 18.4.2008 a tieto mala vo svojej dispozícii až do ich vrátenia na účet

ÚPSVR Pezinok dňa 23.6.2008).
Oproti obžalobe súd neposúdil konanie obžalovanej podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. ale
podľa § 261 ods. 1 Tr. zák. pretože obžalovaná svojím činom väčšiu škodu nespôsobila.
Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- Eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma

dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.Na základe uvedeného je väčšou škodou teda škoda od 2.660,- Eur do 26.600,- Eur. Obžalovaná svojím
konaním spôsobila škodu ÚPSVR Pezinok v celkovej výške 4.697,26 Eur z čoho 50% tvorili finančné
prostriedky Európskeho sociálneho fondu vo výške 2.348,63 Eur čo nedosahuje výšku väčšej škody, ale

len škody malej od 266,- Eur do 2.660,- Eur. Preto súd kvalifikoval skutok len podľa § 261 ods. 1 Tr. zák.
Ďalej obžalovaná konkrétne vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu (od ÚPSVR Pezinok),
ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané na podmienky, ktoré
nespĺňala (obžalovaná si uplatnila na ÚPSVR Pezinok neoprávnené náklady za nevykonané práce) a to
tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia (predložením faktúry číslo 2008272 zo dňa 25.3.2008).

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona súd hodnotí úmysel obžalovanej ako priamy, pretože páchateľka
chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Právna obrana obžalovanej spočívala v tom, že nebolo dokázané jej zavinenie. K otázke úmyselného
zavinenia sa súd už vyjadril v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
V ďalšom obhajoba argumentovala, že obžalovaná je stíhaná za prečin, kde zákonodarca zakotvil
výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Preto je potrebné posúdiť kritériá týkajúce

sa konania a následku a miery zavinenia, prípadne jej pohnútky a vysporiadať sa so závažnosťou, t.j.
so spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný a mierou
zavinenia a samotnou pohnútkou.
K tomuto súd uvádza, že podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin ak vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je

jeho závažnosť nepatrná.
Spôsob vykonania činu u obžalovanej podľa názoru súdu charakterizuje vyššia ako nepatrná miera
úmyselnej sofistikovanosti, t.j. predloženia nesprávneho dokladu (faktúry a pokladničných dokladov) za
vedome nevykonané práce, vystavené nie stavebnou, ale sprostredkovateľskou „účtovníckou“ firmou C.
K.. K..Q..X.. po preskúmaní cenovej ponuky na stavebnom trhu práce (neakceptovaná cenová ponuka

od stavebnej firmy K. K.. K..Q..X..) s plným vedomím o nesprávnosti dokladov a ich neoprávnenosti
(vyplývajúcej z Dohody s ÚPSVR Pezinok) a nelogickosti predstieranej a nehospodárnej investície vo
výške 157.233,- Sk (5.219,18 Eur) do dočasne prenajatého priestoru, ktorú vlastník priestoru nepovolil.
Následkami činu je konkrétna finančná ujma na všeobecnom rozpočte Európskych spoločenstiev
a štátnom rozpočte. Vrátenie tejto škody neznamená vonkoncom zánik trestnosti v rozsudku

kvalifikovaných priestupkov, toto je možné vyhodnotiť len ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
k) Tr. zák., t.j. že páchateľ dobrovoľne uhradil spôsobenú škodu.
Okolnosti za ktorých bol čin spáchaný súd vidí tak, že obžalovaná pod rúškom chránenej dielne
ako nevyhnutnú investíciu pre ťažko zdravotne postihnutých neoprávnene odčerpala prostriedky zo
všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a štátneho rozpočtu.

Mieru zavinenia súd vidí ako vedomý úmysel, čím sa súd už zaoberal.
Pohnútku páchateľa súd vníma ako nízku, t.j. získať finančné prostriedky na úkor všeobecného rozpočtu
Európskych spoločenstiev a štátneho rozpočtu pod zámienkou nevyhnutnej investície do objektu
chránenej dielne pre ťažko zdravotne postihnutých.
Pre všetky uvedené argumenty súd hodnotí závažnosť činu bez všetkých pochybností určite vyššiu ako

nepatrnú.

K osobe obžalovanej súd zistil, že nemá záznam v registri trestov, doposiaľ nebola priestupkovo riešená
a iné skutočnosti o obžalovanej nie sú v mieste bydliska známe.

Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd dospel k záveru, že obžalovanej podľa § 36 písm.
j), k) Trestného zákona poľahčuje to, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život
a dobrovoľne uhradila spôsobenú škodu a podľa § 37 písm. h) Tr. zák. jej priťažuje, že spáchala viac
trestných činov.

Po zhodnotení všetkých okolností, ktoré majú význam pri ukladaní trestu a jeho výšky súd dospel k
záveru, že u obžalovanej je primeraným trestom trest uložený podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona s
použitím § 56 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. a to úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur,
pričom táto suma peňažného trestu po zaplatení podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. pripadá štátu a podľa §
57 ods. 3 Tr . zák. súd obžalovanej ustanovil pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne

zmarený náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160,- Eur do 331.930,- Eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery
páchateľa. Peňažný trest neuloží ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného

trestu najvyššia z nich.
Najprísnejšie trestným trestným činom v rámci ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. je
prečin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona s trestnou sadzbou trestu odňatia
slobody na 1 až 5 rokov.
Podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. druhá veta za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 5 rokov musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Peňažný trest uložil súd v primeranej výške s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery obžalovanej
preto, lebo jeho uhradenie pod hrozbou nepodmienečného trestu odňatia slobody bude mať na
obžalovanú väčší prevýchovný vplyv, ako uloženie úhrnného trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom na určitú skúšobnú dobu a od obžalovanej takto odčerpané finančné prostriedky pripadnú
štátu ako vhodný ekvivalent za jej protiprávne konanie proti záujmom štátu chráneným Trestným

zákonom. Uloženie peňažného trestu v uvedenej výške umožňuje aj to, že obžalovaná má stály príjem,
jej čistý majetkový príjem činí mesačne 600,- Eur, je poberateľkou výsluhového dôchodku vo výške
360,- Eur mesačne, obžalovaná spláca rodinný dom na hypotéku v mesačnej výške 450,- Eur a k ďalšej
dispozícii jej zostáva mesačne 510,- Eur a splácaný rodinný dom.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému tak aj jeho obhajcovi alebo
zákonnému zástupcovi plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným
osobám oprávneným podať odvolanie okrem prokurátora plynie lehota spolu s obžalovaným. Rozsudok
môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená

osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť
odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil
nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť okrem obžalovaného
a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na

právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca
alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj
prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže
ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú
poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.