Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 23, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111209648
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111209648.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva
khudobnýmdielam,Rastislavova3,Bratislava,IČO:178454,protižalovanému:3Cs.r.o.,Primlyne797,
Mojmírovce, IČO: 31 593 119, o zaplatenie 4.526,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/136/2011-220 zo dňa 10.11.2011, v časti uloženia povinnosti
žalovanému, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 25C/136/2011-220 zo dňa 10.11.2011 p o t v r d
z u j e .

Žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Proti tomuto rozsudku j e d o v o l a n i e p r í p u s t n é .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.839,24 eura s
príslušenstvom a náhradu trov konania v sume 271,50 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku súd konanie zastavil.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal voči žalovanému uhradenia sumy 4.526,18 eura s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Žalovaný nemá
od02.08.2008uzatvorenúhromadnúlicenčnúzmluvuapoužívachránenédiela,bezsúhlasuichautorov,
teda neoprávnene. Podaným návrhom sa žalobca domáhal bezdôvodného obohatenia od žalovaného

za obdobie od 01.05.2009 do 31.12.2010. Podľa posledného dodaného výkazu o počte prípojok mal
žalovaný 1.460 abonentov. Základná autorská odmena pre prevádzkovateľa káblovej retransmisie,
ktorý má uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu je 0,155 eura mesačne za každú prípojku. Žalobca si
uplatňoval teda od žalovaného základnú autorskú odmenu, napriek tomu, že v zmysle zákona mohol ísť
až do výšky 200 % základnej autorskej odmeny.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na základe ktorého zistil, že žalobca sa podaným návrhom domáhal
voči žalovanému uhradenia sumy 4.526,18 eura s príslušenstvom. Žalobca je právnickou osobou, ktorá
na území SR vykonáva kolektívnu správu práv autorov hudobných diel. Má oprávnenie dojednávať

rámcové podmienky s asociáciami káblových retransmitorov, uzatvárať zmluvy s jednotlivými káblovými
retransmitormi a vyberať od nich odmeny v mene autorov. Žalovaný je prevádzkovateľ televíznychkáblových rozvodov, teda káblovým retransmitorom a držiteľ licencie č. TKR/206. Žalovaný ako
prevádzkovateľ káblovej retransmisie je v zmysle Autorského zákona povinný získať od autora súhlas na
používanie diela. Súhlas autora sa udeľuje prostredníctvom licenčnej zmluvy. Žalobca ako organizácia

kolektívnej správy udeľuje súhlas prostredníctvom hromadnej licenčnej zmluvy. V prípade, že používateľ
nemá súhlas od autora a nemá uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu, je organizácia kolektívnej správy
oprávnená domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Žalovaný nemá od 02.08.2008
uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu a používa chránené diela, bez súhlasu ich autorov, teda

neoprávnene. Podaným návrhom sa žalobca domáhal bezdôvodného obohatenia od žalovaného za
obdobie od 01.05.2009 do 31.12.2010. Podľa posledného dodaného výkazu o počte prípojok mal
žalovaný 1.460 abonentov. Základná autorská odmena pre prevádzkovateľa káblovej retransmisie,
ktorý má uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu je 0,155 eura mesačne za každú prípojku. Žalobca si
uplatňoval teda od žalovaného základnú autorskú odmenu, napriek tomu, že v zmysle zákona mohol
ísť až do výšky 200 % základnej autorskej odmeny. Žalobca trval na podanom návrhu, po tom ako v

priebehu konania žalovaného predložil údaje o počte prípojok za každý mesiac žalovaného obdobia,
žalobca upravil návrh tak, že počet prípojok za každý mesiac vynásobil autorskou odmenou v sume
0,155 eura, na základe čoho upravil návrh a od žalovaného sa domáhal zaplatenia sumy 2.839,24 eura s
úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po tom ako mal žalovaný svoj dlh uhradiť na základe výzvy
zo dňa 17.02.2011. Podľa výpočtu súdu mal žalobca nárok na sumu 2.839,29 eura. Žalobca uvádzal,

že žalovaný je držiteľom licencie káblového operátora, nielen technickým zabezpečovateľom siete a
sám v návrhu na uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 07.10.2009 navrhoval odmenu za
prípojku. V prípade, ak by žalobca uplatňoval od žalovaného inú odmenu ako od ostatných držiteľov
licencie, porušoval by § 81 ods. 1 písm. h/ Autorského zákona. Žalobca uvádzal, že výška odmeny bola
dohodnutá so združeniami zastupujúcimi prevádzkovateľov káblovej retransmisie, na základe čoho bola

odmena vyčíslená vo výške 0,155 eura za prípojku, čo sa od r. 2007 nemenilo. Zo 120 prevádzkovateľov
káblovej retransmisie má 116 uhradených všetky platby. Z ďalších štyroch bol jeden subjekt rozhodnutím
súdu na platenie zaviazaný. Po tom ako subjekty poskytujúce káblovú retransmisiu vyplácajú žalobcovi
odmenu, táto je ďalej vyplácaná autorom diel. Aj v Európskej smernici je konštatované, že bez súhlasu
autora nie je možné používať jeho dielo, za čo mu prináleží odmena. Nejde o konkrétne diela, ale

všeobecne o možnosť tieto diela poskytovať občanom, na základe čoho je nárok na odmenu aj za
prevádzkovanie voľných televíznych staníc, ako je napr. STV 1, 2 avšak žalovaný prevádzkuje aj
ďalšie stanice. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, mal za to, že nevykonáva káblovú retransmisiu ale
prevádzkuje káblovú televíziu. Vo všetkých oblastiach, kde majú zákazníkov, je možný aj verejný prenos
diel, ktoré poskytujú, bez toho, aby to prevádzkovali oni. Mal za to, že retransmisia podľa iného zákona,

nie je retransmisiou podľa Autorského zákona. Žalovaný mal za to, že Autorský zákon SR nie je v
rozpore so zákonmi Európskej únie. Pojem verejný prenos však smernice Európskej únie neupravujú,
pričom mal za to, že žalovaný verejný prenos diel nevykonáva. Taktiež mal za to, že ďalšie šírenie
prenosu nie je simultálnym šírením prenosu. Žalobca podľa žalovaného postupoval netransparentne a
požadoval neprimeranú odmenu. Podľa dohody subjektov LITA a SOZA zo dňa 28.11.2006 spoločný

výber odmien vykonáva SOZA. Podľa oprávnenia MK SR má žalobca oprávnenie na výkon kolektívnej
správy majetkových práv autorov. MK SR vo svojom stanovisku zo dňa 09.05.2008 zaujalo názor, že
autori majú právo udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu ich diel. Podľa rozsudku Súdneho dvora vec
C-306/05 verejný prenos je aj poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych
prijímačov klientom v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 a nebráni tomu ani súkromná povaha

hotelových izieb. Podľa článku 8 zmluvy WIPO o autorskom práve majú autori právo udeliť súhlas na
akýkoľvek verejný prenos ich diel pomocou drôtových alebo bezdrôtových prostriedkov.

Súd ďalej konštatoval, že autorom je fyzická osoba, ktorá vytvára dielo. V prípade, že je toto vnímané
prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov sprevádzaných zvukom alebo nie,
prípadne zvukovo obrazový záznam, ide o audiovizuálne dielo. Diela sa sprístupňujú verejnosti tak,

aby mal každý jednotlivec k nemu prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí. Ide o verejný prenos
diela. Tento je možné šíriť akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a
obrazov a to buď po drôte alebo bezdrôtovo. Verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie
a sprístupňovanie verejnosti. Káblová retransmisia je súčasný, nezmenený a úplný verejný prenos
vysielaného diela prostredníctvom káblového alebo mikrovlnného systému uskutočňovaný inou osobou

akojepôvodnývysielateľ.Autorjeosoba,ktorámáprávopoužívaťsvojedielo,máprávoudeľovaťsúhlas
na každé použitie diela, najmä na verejný prenos diela. Bez súhlasu autora je možné použiť dielo len akto autorský zákon ustanovuje. Ak autor udelí súhlas na verejné šírenie svojho diela, vzniká mu právo na
primeranú odmenu. Autor udeľuje súhlas na používanie svojho diela licenčnou zmluvou, v rámci ktorej
je uvádzaná aj odmena autora, ktorá musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela.

Nadobúdateľ je povinný umožňovať autorovi kontrolu účtovnej evidencie. Autorský zákon umožňuje
kolektívnu správu, čo je zastupovanie viacerých autorov jedným subjektom. V niektorých prípadoch
je kolektívna správa majetkových práv povinná. Je to aj v prípade udeľovania súhlasu na káblovú
retransmisiu diela ako aj právo na primeranú odmenu za káblovú retransmisiu. Za týmto účelom sa
uzatvárajú hromadné licenčné zmluvy a kolektívnu správu vykonáva organizácia sústavne vo vlastnom

mene, na vlastnú zodpovednosť ako hlavný predmet svojej činnosti, a to najmä v odbore káblová
retransmisia predmetu ochrany. Organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať nositeľov práv
za rovnakých podmienok, dohadovať s povinnou osobou odmenu, domáhať sa vo vlastnom mene v
prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Organizácia kolektívnej správy
zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na jeho účet. Na takúto organizáciu sa prenášajú oprávnenia
samotného autora uvedené v autorskom zákone. Používateľ autorských diel je povinný umožniť takejto

organizácii riadny výkon kolektívnej správy, poskytovať jej informácie. Organizácia kolektívnej správy je
v zmysle hromadných licenčných zmlúv povinná zabezpečiť riadne plnenie zmlúv, vykonávať kontrolu
povinnosti používateľa, okrem iného aj povinnosť používateľa vyplácať odmeny vyplývajúce zo zákona.
Samotný autorský zákon však napríklad umožňuje v prípade, že ak nedôjde k dohode ohľadne výšky
odmeny aby sa používateľ alebo právnická osoba združujúca používateľov, obrátila na súd, ktorý by

obsah zmluvy alebo dohody určil, tak isto aj výšku odmeny. Používateľ je však povinný vytvárať bankovú
záruku, resp. ukladať peňažné prostriedky vo výške odmeny do úschovy, ktorú možno vypočítať podľa
poslednej platnej zmluvy. Žalovaný však možnosť obrátiť sa na súd a postupovať v zmysle Autorského
zákona, nevyužil. Autorský zákon ďalej uvádza, že ak má používateľ právo používať predmety ochrany
v čase riešenia sporu súdnou cestou, predkladá potrebné doklady a preukazuje nimi splnenie povinnosti

podľa zákona o vysielaní a retransmisií.

Žalovaný namietal, že retransmisia podľa autorského zákona nie je retransmisiou v zmysle zákona o
vysielaní a retransmisií. Autorský zákon však priamo poukazuje a odkazuje na zákon o vysielaní a
retransmisií. Žalovaný vykonáva svoju činnosť v zmysle zákona o vysielaní a retransmisií na čo mu
vzniká oprávnenie registráciou. Na základe registrácie má žalovaný oprávnenie na retransmisiu čo je

príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby alebo jeho
podstatnej časti vysielateľom určené na príjem verejnosťou, uskutočnený elektronickou komunikačnou
sieťou. V prípade, že sa retransmisia uskutočňuje pomocou káblových distribučných systémov alebo
mikrovlnných systémov, je káblovou retransmisiou.

Autorské práva a ich verejný prenos upravujú aj smernice Európskeho spoločenstva a medzinárodné

zmluvy,pričomjednotlivýmštátomumožňujúajširšiuochranuautorskýchprávakonaúrovniEurópskeho
spoločenstva. Harmonizácia autorských práv však musí byť založená na vysokej úrovni ochrany týchto
práv. Autori majú právo udeľovať súhlas na akékoľvek vysielanie svojich diel pre verejnosť drôtovými
alebo bezdrôtovými prostriedkami, keď jednotlivci môžu mať prístup k týmto dielam z miesta a v čase,
ktorý si individuálne zvolia. K šíreniu diel dochádza verejným prenosom, pričom takýmto je v širšom

zmysle každý verejný prenos pre verejnosť, ktorá nie je prítomná na mieste, kde tento prenos vzniká.
Napríklad aj v prípade hostí v hotelových izbách. Toto právo zahŕňa všetky transmisie a retransmisie diel
smerom k verejnosti drôtovými alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane vysielania. Smernice taktiež
upravujú ďalší káblový prenos, ktorým môžeme rozumieť nezmenený a neskrátený verejný prenos z
iného členského štátu uskutočňovaný po vedení alebo vzduchom. Oprávnenie majiteľov autorských

práv a ich držiteľov udeľovať, či odmietať prevádzkovateľovi káblových sietí autorizáciu na ďalší káblový
prenos sa môže vykonávať iba prostredníctvom ochranného zväzu. Autori pritom musia dostávať
za svoju prácu primeranú odmenu, na čo je potrebná primeraná právna ochrana práv duševného
vlastníctva.

Vnútroštátna zákonná úprava SR ako aj medzinárodné normy oprávňujú autora na uplatňovanie si jeho

nároku na odmenu za káblovú retransmisiu diel, a to prostredníctvom organizácie kolektívnej správy,
v tomto prípade prostredníctvom žalobcu. Používateľ autorských práv je povinný túto odmenu platiť.
V tomto prípade je to žalovaný ako držiteľ oprávnenia na retransmisiu, na základe ktorej žalovaný
umožňuje úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania zákazníkom, za čo od týchto dostávaodmenu vo forme mesačných poplatkov. V prípade, že medzi účastníkmi neexistuje platná zmluva tak
ako autor diela, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený
zásah sa môže žalobca domáhať od žalovaného náhrady ujmy v zmysle Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého mu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak pri porušení alebo ohrození
práva duševného vlastníctva nemožno určiť výšku bezdôvodného obohatenia na určenie peňažnej
náhrady sa použije ustanovenie o výške náhrady škody, ktorá sa určí najmenej vo výške odmeny, ktorá
by za získanie takejto licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu. Žalobca voči všetkým
používateľom autorských diel, teda prevádzkovateľom káblovej retransmisie musí postupovať rovnako.

Existovala aj hromadná licenčná zmluva, podľa ktorej mal každý používateľ platiť za každé pripojenie,
teda za každého zákazníka mesačný poplatok 0,155 eura. Prevažná väčšina prevádzkovateľov si túto
povinnosť za žalované obdobie od 01.05.2009 do 31.12.2010 plnilo. Žalovaný mal teda tiež povinnosť za
žalované obdobie platiť za mesačnú prípojku 0,155 eura. Vzhľadom na daný stav bolo teda irelevantné
aké konkrétne programy žalovaný poskytuje, čo by bolo v podstate aj nemožné (rozsudok NS SR 3
Cdo 298/2006) a nehospodárne zisťovať u každého jedného jeho zákazníka. I z gramatického výkladu

zákona bolo irelevantné, či každý program, ktorý žalovaný poskytuje by mohol jeho zákazník vnímať
aj bez toho, aby mu to umožňoval žalovaný, keď žalovaný je prevádzkovateľ káblovej retransmisie
a túto verejný prenos v zmysle zákona automaticky zahŕňa (§ 5 ods. 14 zák. č. 618/2003 Z. z. za
bodkočiarkou) bez toho, aby bolo potrebné splniť podmienku, že tento prenos môžu vnímať osoby
na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať. Súd argumentáciu žalovaného, že jeho

zákazníci túto možnosť mali, a preto za nich nemá platiť odmenu logicky ani nemohol brať do úvahy.
Podľa žalovaného by pri akomkoľvek prenose nemal autor nárok na odmenu, keďže osoby by mohli
jeho dielo vnímať aj inak, napríklad tvrdiť, že túto možnosť majú prostredníctvom internetu v mobilnom
telefóne, pričom by sledovali televíziu. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že zákazník by sa neobrátil
na žalovaného, ak by mal inú napr. bezplatnú možnosť vnímať autorské diela bez prenosu žalovaného.

Žalovaný predložil v rámci konania počet prípojok za jednotlivé mesiace žalovaného obdobia, na základe
čohožalobcapôvodnežalovanúsumuupravilnasumu2.839,24eura,podľažalovanýmšpecifikovaného
počtu prípojok za obdobie od 01.05.2009 do 31.12.2010, pri odmene za prípojku 0,155 eura. Žalobca
po upresnení počtu prípojok žalovaným v priebehu konania zobral návrh nad priznanú sumu späť. Vo
zvyšku tak súd podľa § 96 OSP konanie zastavil.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa ustanovenia § 442a ods. 1, 2, § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, príslušnými ustanoveniami z. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve, z. č. 308/2000 Z. z. o
vysielaní a retransmisii, smernice rady 93/83/EHS, smernice 2001/29/ES a zmluvy WIPO o autorských
právach.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich

náhradu v sume 271,50 eura z titulu zaplateného súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a to v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.839,24 eura s príslušenstvom, ako i náhrada trov konania. Odvolanie bolo podané z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný s poukazom na § 5 ods. 6 a ods. 14 z. č. 618/2003 Z. z. je toho názoru, že v jeho

prípade nie je naplnený pojem „verejný prenos“ definovaný v týchto ustanoveniach a že teda tu
nedochádza k zverejneniu diela. Žalovaný ďalej uviedol, že on nevykonáva káblovú retransmisiu, ale ju
len prevádzkuje. Žalovaný preto žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúdprejednalvecpodľa§212ods.1OSPananariadenompojednávaní

podľa ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ OSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Pojednával pritom v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu. Prihliadol pritom na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie a riadne
zistil skutkový stav.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje

správnosť jeho dôvodov.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje i na zapísaný predmet
činnosti žalovaného, v ktorom okrem iného má uvedené i prevádzkovanie retransmisie v KDS v zmysle
rozhodnutia č. TKR/206/2002. Na základe žiadosti žalovaného o zmenu registrácie retransmisie bolo
rozhodnutím Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 06.05.2003 rozhodnutie č. TKR/206/2002 zo
dňa 16.04.2002 zmenené - rozšírené o KDS Moča a Čalovec (č. l. 126). Z uvedeného vyplýva, že

žalovanýsosúhlasompríslušnéhoorgánu-Radyprevysielaniearetransmisiumápostaveniekáblového
retransmitora a teda bez súhlasu autora môže dielo použiť len v prípadoch ustanovených autorským
zákonom.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 s poukazom na ods. 2 citovaného
ustanovenia potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP.
V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi však ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnil (§ 151
ods. 1 OSP).

Odvolací súd súčasne vo výroku tohto rozsudku pripustil voči nemu dovolanie s týmito dovolacími
otázkami:

1. Má vykonávaná činnosť žalovaného charakter káblovej retransmisie podľa § 5 ods. 6 z. č. 618/2003
Z. z. (autorský zákon) a teda má žalovaný postavenie káblového retransmitora, resp. len postavenie
prevádzkovateľa káblovej televízie.

2. Vykonáva žalovaný v tomto prípade verejný prenos vysielaného diela v zmysle § 5 ods. 14 citovaného
zákona?

Zodpovedanie týchto otázok považuje odvolací súd po právnej stránke zásadného významu a to tým
viac, že ani v oblasti právnej teórie nie sú na túto problematiku jednotné právne názory a riešenie tohto
problému bude znamenať prínos v rozhodovacej činnosti súdov nižších stupňov.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.