Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 20C/189/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1396899013
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1396899013.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci

navrhovateľov: v 1. rade A. S., B. XX, Y., v 2. rade Z. S., K. G. - K. X/XXX, I., v 3. rade O. S., J. XX, Y., v
4. rade C. D., I. XXX, A. pri I., v X. rade A. S., J. XX, Y., v 6. rade G. F., J. XX, Y., zastúpení advokátkou
JUDr. Darinou Michalkovou, Kolárska 4, Bratislava, v 7. rade G. D., B. XX, Y., v 8. rade U. S., B. XXX,
Y., v 9. rade J. S., B. XXX, Y., v 10. rade W. I., S. XXX, Y., zastúpení /7,8,9,10/ navrhovateľkou v 4. rade
C. D., I. XXX, A. pri I., v 11. rade P. S., B. XXX, Y., v 12. rade G. X., D. XX, I., v 13 rade C. M., G. XX,
U. pri B., v 14. rade X. S., Poštová X, I., zastúpení /13,14/ navrhovateľkou v 16. rade O. B., B. XXX,
Y., v 15. rade Y. A., Z. XX, I., v 16. rade O. B., B. XXX, Y., v XX. rade S. F., S. XX, I., v 18. rade P. F.,

bytom X. XXX, zastúpená navrhovateľkou v 4. rade C. D., I. XXX, A. pri I., proti odporcom: v 1. rade K.
S., J. X, Y., v 2. rade F. M., A. XXX, Y., zastúpení advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská 30,
Bratislava, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Z. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX a X. S., narodený XX..XX.XXXX,
ktorý zomrel XX.XX.XXX, boli v čase svojej smrti spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v
kat.území Y., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 1150/13, zastavaná plocha o výmere 600 m2, parc.
115/19, záhrada o výmere 3159 m2 a to každý v 1.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodní navrhovatelia v 1.- 7. rade sa svojim návrhom došlým na tunajší súd dńa 15.05.1996 domáhali,
aby súd určil, že navrhovateľka v l.rade - Z. S. je spoluvlastníčkou a X. S. narodený X.X.XXXX a zomrelý
X.X.XXXX v čase svojej smrti bol spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Y., parc.č.
1150/13,zastavanáplochač.s.32ovýmere782m2,č.evid.listu138aparc.č.1150/19záhradaovýmere
2991 m2, evidenčný list 138. a to každý v jednej polovici. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka

v 1. rade s manželom X. S., ktorý zomrel dňa 1.8.1992 nadobudli ako manželia spoluvlastníctvo k
nehnuteľností a to pare. č. 1150/13, zastavaná plocha o výmere 782 m2 a parc. č. 1150/19 záhrada o
výmere 2991 m2, č. evid. listu 138, k.ú. A. podľa zák. č. 141/1950, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951,
vydržaním ku dňu 31.12.1960. Pôvodní navrhovatelia v 2. až 6. rade boli vnukmi navrhovateľky v 1. rade
a jej neb. manžela X. S. a deťmi navrhovateľky v 6. rade - G. F., rod. L. a C. S. nar. XX.X.XXXX a zomr.
XX.XX.XXXX / syn navrhovateľky v 1. rade a X. S../.Po nebohom X. S. sú dedičia navrhovateľka v l.rade
ako manželka, navrhovatelia v 2. až 6. rade ako vnuci /deti po nebohom synovi C. S./. Navrhovatelia

v 8., 9. a 10. rade sú deťmi neb. X. S. a Z. S.. Navrhovatelia v 12. až 15. rade sú vnukmi neb.X. S. a
Z. S. a deťmi ich syna L. S., ktorý zomrel. Navrhovateľka v 11 rade je bývalou manželkou nebohého
L. S., syna X. a Z. S..Spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným pôvodne v pozemkovo-knižnej vložke č. 455, k.ú. A. ako
pare. č. 1150/4 pozemok o výmere 1 ha 7121 m2, bolo pôvodne vedené na - F. K. v 3/9-inách /6/18-in/,
X. K. v 2/9-inách /4/18-iny/, O. A. st. v 2/9-inách / 4/18-iny/, O. A. ml. v 2/9-inách /4/18-iny/. Podiely po F.

K. nadobudli A. K. rod. K. a K. K. a následne potom odpocovia v 12., 13., 14., 15. rade teda všetci podiel
6/18-in. Po X. K. jeho podiel 4/18-iny nadobudli odporcovia v 4., 5., 6., 7., 8., 9. rade.Po O. A. st. jeho
podiel 4/18-iny nadobudli O. A. ml. - 2/18-iny a A. K. rod. A. - 2/18-iny. Po O. A. ml. z jeho pôvodných
6/18-in nadobudli 2/18-iny A. K., rod A., A. S., rod. A. - 2/18-iny a po nej odporca v l.rade K. S.. Ďalšie
2/18-iny po O. A. ml. nadobudla G. X., rod. A. a po nej odporkyne v 2. a 3. rade.

Navrhovateľka v l. rade s manželom X. S. v r. 1942 uzavreli ako kupujúci s O. A. ml. ako predávajúcim
kúpnu zmluvu na pozemok nachádzajúci sa v k.ú.
-3- 20C 189/1996

Y. /M./ zapísaný vo vložke č. 455 ako parc. č. 1150/4 a to o výmere 2991 m2 ako záhrada a 782 m2
ako zastavaná plocha. Kúpnu zmluvu ktorú nemajú k dispozícii, avšak majú doklad platobný rozkaz č.

1096/42, C 646/42 z ktorého je zrejmé, že platili poplatky z kúpnej ceny za nehnuteľnosť od O. A. ml.,
podľa kúpnej zmluvy zo dňa 4.3.1942 pričom je zrejmé, že išlo o nehnuteľnosť zapísanú vo vložke
č. 455, k,ú. M. /Y./. Uviedli, že odvtedy, čo navrhovateľka v 1. rade spolu so manželom X. S. kúpili
nehnuteľnosť a tiež zaplatili riadne kúpnu cenu i notársky poplatok, nehnuteľnosť riadne užívali v dobrej
viere, že im patrí, cítili sa ako vlastníci užívali ju pokojne a nerušene. V r. 1949 navrhovateľka v 1.

rade spolu s manželom X. S. postavili na tomto pozemku drevenú stavbu a na voľnom pozemku siali
kukuricu a žito. Neskôr tento pozemok spolu s dreveným domom dali do užívania synovi C. S. a jeho
manželke navrhovateľke v 7.rade, ktorí postavili na tomto pozemku murovaný rodinný dom, ktorý spolu
aj s pozemkom užívali - C. S. do svojej smrti a navrhovateľka v 6. rade doteraz. V dedičskom konaní po
synovi C. S. navrhovatelia zistili, že pozemok ani dom nie sú vysporiadané, preto bola navrhovateľka

v 7. rade odkázaná na podanie žaloby ohľadom určenia vlastníckeho práva. Konanie sa viedlo na OS
Bratislava -vidiek pod číslom 7C 188/86 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. 14 Co
26/88. V tomto konaní bolo určené, že nehnuteľnosť a to rodinný dom č. 32 postavený na parcele č.
1150/13 zapísaný v EN č. 138, kat. úz. A. patrí do dedičstva po C. S. v jednej polovici a navrhovateľke
v 7. rade v polovici.

Skutočnosť, že navrhovateľka v 1. rade s manželom uzavreli s O. A. ml. kúpnu zmluvu preukazujú
navrhovatelia platobným rozkazom daňového úradu zo dňa 18.6.1942, č. 1096/42, kúpnou zmluvou
zo dňa 4.3.1942, ktorej existencia bola preukázaná v konaní pred Okresným súdom Bratislava -vidiek,
spis. zn. 189/92-94 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. l8Co245/95-146 zo dňa
14.2.1996. Poukázali na to, že v rozsudku KS v Bratislave č. 18 Co 245/95-146 súd konštatuje ako

bezpečne preukázanú skutočnosť, že navrhovateľka v l. rade a jej manžel X. S. uzavreli kúpnu zmluvu
ohľadne nehnuteľnosti dňa 4.3.1942, ktorú kúpili od O. A. ml. a že ide v podstate o nehnuteľnosť, ktorú
v súčasnosti užíva navrhovateľka v 7.rade, tiež na obsah listov O.. M. I. zo dňa 12.9.1956 a 8.3.1960,
ako aj na jeho výsluch ako svedka na pojednávaní pred odvolacím súdom, ktorý presvedčivo a v zhode
s inými dôkazmi potvrdil, že ako advokát zadovážil v minulosti overený odpis tejto zmluvy. Navrhovatelia

poukázali na to, že aj samotný odporca v l. rade uviedol, že sporný pozemok užívajú dlhodobo
navrhovatelia a ich matka. Sestra O. A. ml. nikdy nespomínala, že má voči S. nejaké nezrovnalosti
prípadne nároky na pozemok. Podľa odporkyne v 3. rade starý otec O. A. st. daroval nejaké pozemky
synovi O. A. ml. a ten mal v úmysle pozemky odpredať. V súdnom konaní spis.zn. 7C 188/86 odporca
v 1. rade výslovne potvrdil, že sporné parcely boli predané S. a preto si nerobí nároky na ne. Podľa

odporcu v 6.rade K. K., O. A. ml. kúpou previedol časť nehnuteľností ktoré sú predmetom sporu na
starších S.. toto nebolo vyznačené v PK a pozemky výlučne potom sami užívali starší S.. Odporkyňa v
4.rade Z. K. v konaní spis.zn. 7 C 188/86 ako zástupkyňa A. K. nesúhlasila s vtedajšou žalobou iba preto,
že nevedeli koľko asi S. od ich strýka odkúpili. Taktiež vtedajšia žalovaná A. K.. rod. K. potvrdila, že starší
S. sa prisťahovali do obce niekedy po vojne. Túto skutočnosť ako aj zriadenie pôvodnej drevenej stavby

na pozemku ku dňu 31.12.1949 potvrdzuje aj zápisnica bývalého MNV M. toho istého dňa č. 522/1949
napísaná v súvislostí s vydaním stavebného povolenia na zriadenie tejto stavby X. S. a

-4- 20C 189/1996

taktiež popri ďalšom stavebnom povolení k stavbe započatou navrhovateľkou v 7.rade a jej manželom
C. S. v r. 1962 na základe stavebného povolenia vydaného bývalým
MNV Y. dňa 24.7.1962 zn. 377/1962. Navrhovateľka v 1.rade s manželom X. S. užívali horeuvedené
pozemky ako vlastné, vo vedomí, že sú ich vlastníkmi od konca 40.rokov do začiatku 60.rokov, kedy ichdali do užívania synovi C. S. a jeho manželke - navrhovateľke v 7.rade. Poukázali na záver rozhodnutia
KS v Bratislave spis. zn. 18 Co 245/95-146, podľa ktorého je nesporné, že navrhovateľka v l. rade so
svojím manželom X. S. užívali pozemok pokojne, nerušene, nepretržite ako svoje a v dobrej viere, že

im patria, preto nadobudli vlastníctvo vydržaním dňom 31.12.1960.
Naliehavý právny záujem preukazovali tým, že navrhovateľka v 1. rade má naliehavý právny záujem na
určení svojho spoluvlastníckeho podielu v 1/2-ne z toho dôvodu, aby na základe rozsudku, ktorým by
súd našej žalobe vyhovel, si mohla dať vyznačiť svoje vlastnícke pravo v katastri nehnuteľností a ostatní
navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva ako dedičia po X. S., C. S.,

L. S., aby v prípade vyhovujúceho rozsudku mohlo prebehnúť dedičské konanie.

V priebehu konania zomrel navrhovatelia W. S., Z. S. C. A. a na ich miesto do konania vstúpili ich dedičia.

Navrhovateľ v 1. rade A. S. pred súdom uviedol, že už 50 rokov býva v dome na spornej parcele, má za
to, že parcela patrila Z. S. s manželom, nikdy na tejto nehnuteľnosti nikoho z odporcov nevidel. Nemal

vedomosť o tom od koho jeho právni predchodcovia pozemok kúpili, má však za to, že určite by dom
nepostavili na cudzom pozemku.
Navrhovateľ v 2. rade Z. S. uviedol, že má vedomosť o tom, že jeho starí rodičia sporné pozemky kúpili
od p. A. ml. On nejaký taký doklad o kúpe videl, avšak presne ho označiť nevedel. K inému sa ja vyjadriť
nevedel, nakoľko v čase keď nehnuteľnosť obrábali jeho starí rodičia, ešte nežil. nemá nijaký doklad o

tom, že starí rodičia kúpili nehnuteľnosť od A. ml., nemá vedomosť že A. ml. nebol výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností.
Navrhovateľ v 3. rade O. S. uviedol, že stará mama pozemok kúpila v roku 1942 existuje o tom
platobný rozkaz, kúpnu zmluvu nemá. Tvrdenie, že v r. 1957 bola predmetná nehnuteľnosť daná do
družstva, sa nezakladá na pravde, to je len domnienka. Na starých rodičov bolo tlačené, lebo nechceli

vstúpiť do družstva museli si svoju nehnuteľnosť ohradiť; v 60 alebo 70 rokoch ju ohradili. To, že jeho
právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť kúpili preukazoval platobným rozkazom na ktorom je
vyznačené parcelné číslo. Do 60-tych rokov nehnuteľnosť obrábali jeho starí rodičia, neskôr ju darovali
synovi.
Navrhovateľ v 4. rade C. D. uviedla, že má vedomosť od starých rodičov, že títo predmetnú nehnuteľnosť

kúpili od p. O. A. ml., bolo to kúpno-predajnou zmluvou uzavretou dňa 4.3.1942. Z. S., stará matka jej
dalaajplatobnýrozkaz,tiežlistodB..I.,žesizabezpečiloverenýodpiskúpno-predajnejzmluvyuzavretej
dňa 4.3.1942 medzi O. A. ml. a jeji starými rodičmi na predaj predmetnej parcely. Na predmetnej parcele
si starí rodičia v roku 1949 postavili drevenicu, neskôr keď nehnuteľnosť darovali jej rodičom, títo si na
nej postavili rodinný dom. Nikdy nepočula, že by si odporcovia alebo ich právni predchodcovia robili

nárok voči starým rodičom na predmetnú parcelu, naopak mali veľmi dobré vzťahy, jej otec chodil otcovi
odporcu v 1. rade pomáhať do záhrady napr. orať, ešte aj v 70-tich rokoch. Ani rodičia ani starí rodičia
nikdy nespomínali, že by si odporcovia uplatňovali nárok na predmetnú parcelu, začali sa o ňu
-5- 20C 189/1996

zaujímať, až keď sa uplatňovali reštitučné nároky. Poukázala na súdny spis č. 7C 188/86, kde odporca
v 1. rade tvrdil, že si neuplatňuje nijaké nároky na predmetný pozemok, nakoľko má vedomosť o tom,
že S. nehnuteľnosť riadne kúpili.
Navrhovateľ v 5. rade A. S. uviedol, že podľa informácií, ktoré má od starých rodičov, títo predmetný
pozemok kúpili od p. A., ml. a vždy ho aj obrábali. Odporcovia si uplatňovali vlastnícke práva na

predmetnú nehnuteľnosť až po r. 1989. O tom, že si odporcovia niečo uplatňovali pred r. 1989 sa
dozvedel len preto, lebo odporcovia zaslali výhražný list jeho rodine. Nevedel uviesť, či starí rodičia kúpili
od A. ml. celý pozemok alebo len podiel na ňom.
Navrhovateľka v 6. rade /pôvodne v 7. rade/ G. F. uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť jej s manželom
dali do užívania v roku 1962 svokrovci - manželia S.. Vzhľadom na to, že na pozemku bola drevená

stavba, kde už hnili drevá, s manželom požiadali NV o stav. povolenie, toto im bolo vydané (pričom
poukazuje na to, že o stav. povolení rozhodovala komisia a nie jeden človek ) nehnuteľnosť si riadne
oplotili, dali si ju zamerať geometrickým plánom, pretože si ju chceli dať prepísať na seba, nebolo to
však možné, nakoľko notár im povedal, že túto nehnuteľnosť môžu na ňu s manželom previesť len vtedy,
keď X. S. podpíše vstup do družstva. Ona osobne kúpno-predajnú zmluvu nevidela, má však za to, že

kúpna zmluva musela existovať, čo preukazuje existujúcim platobným rozkazom aj výzvou Dr. I., ktorý
vyzval manželovho otca, aby si kúpno-predajnú zmluvu prišiel vyzdvihnúť. Uviedla, že svokrovci užívali
nehnuteľnosť od roku 1942 do roku 1964 a riadne za nehnuteľnosti platili aj dane, od roku 1964 pozemok
užívala ona s manželom, a taktiež zaň riadne platili dane, pozemok si riadne oplotili v r. 1963 resp.v r. 1964. Približne v roku 1987 ich odporcovia začínali vyzývať, aby začali vypratávať nehnuteľnosti,
bolo to v čase, keď zomrela priama svedkyňa, ktorá mala vedomosť o tom, že pozemok bol riadne
odpredaný. Pred rokom 1963 boli hranice pozemku boli vymedzené len kolmi a kameňmi. V čase, keď

dostali s manželom stavebné povolenie na murovaný dom, nemali právni predchodcovia odporcov voči
stavebnému povoleniu nejaké výhrady ani si neuplatňovali vlastnícke právo k pozemku. Má za to, že
keby MNV nebol mal vedomosť o tom, že pozemok je vo vlastníctve S., určite by im stavebné povolenie
nebol vydal. Poukázala na to, že v inom konaní odporca v 1. rade sám uviedol, že má vedomosť o tom,
že bola kúpno-predajná zmluva na predaj predmetného pozemku.

Navrhovateľka v 7 rade G. D. uviedla, že jej rodičia začali užívať predmetný pozemok na základe kúpy,
odkúpili ho od O. A. ml. V roku 1949 bola na tomto pozemku postavená drevenica, ktorú postavili jej
rodičia, a pri jej stavbe vypomáhal aj p. S., t.j. otec odporcu v 1.rade, rodičia túto drevenicu darovali
synovi C., ktorý už bol ženatý a ktorý ju celú prestaval na murovaný dom. Rodičia aj brat túto parcelu
nepretržite užívali bez toho, aby ich niekto v užívaní rušil, resp. aby si uplatňoval vlastnícke právo k
pozemku. O tom, že predmetné nehnuteľnosti patria odporcom a že sa ich začali domáhať sa dozvedela

až vtedy, keď odporcovia dali návrh na súd.
Navrhovateľka v 8. rade U. S., uviedla, že do rodiny S. sa vydala až v roku 1969, s nijakými dokladmi o
nadobudnutí vlastníctva neprišla do styku. Svokrovci jej hovorili, že kúpili pozemok na ktorom si postavili
drevenicu. Nikdy si nikto na túto nehnuteľnosť nároky nerobil. Otec odporcu v 1. rade často chodil
na návštevy k jej svokrovi a má za to, že keby právni predchodcovia navrhovateľov neboli predmetnú

nehnuteľnosť od neho riadne odkúpili, neboli by mali medzi sebou takéto dobré vzťahy, nenavštevovali
by sa.

-6- 20C 189/1996

Navrhovateľ v 9. rade J. S. uviedol, že starí rodičia bývali v dome postavenom na predmetnom pozemku
a tento obrábali. Z rozprávania starých rodičov vie, že kúpili pozemok na ktorom stojí dom a okolo neho
t. j. pozemok, ktorý obrábali.
Navrhovateľka v 10. rade W. I., uviedla, že si pamätá len to, že starí rodičia predmetnú nehnuteľnosť

chodili obrábať, neskôr túto nehnuteľnosť obrábala p. G. S. s deťmi.
Navrhovateľka v 11. rade P. S., uviedla, že vie, že rodina S. na predmetnej parcele bývala, pamätá si
to možno od svojich 10-tich rokov.
Navrhovateľka v 12. rade G. X. uviedla, že na Slovensko prišla z Čiech až v roku 1972. Často chodievala
na návštevu k C. S. a G. S., pozemok bol celý oplotený a manželia S. tento pozemok obrábali; nikdy

pred ňou nezmienili akým titulom nadobudli predmetnú nehnuteľnosť.
Navrhovateľka v 15. rade Y. A. uviedla, že len z rozprávania starých rodičov vie, že oni pozemok kúpili
a neskôr darovali, nikdy nepočula že by boli niekedy rušení vo vlastníctve niekým iným.
Navrhovateľka v 17. rade O. B. uviedla, že na základe rozprávania starých rodičov a svojich rodičov
vie, že starí rodičia kúpili predmetnú parcelu o čom existuje doklad, platobný rozkaz. Starí rodičia celú

parcelu obhospodarovali, užívali a riadne sa o ňu starali, pozemok bol riadne oplotený, či bolo oplotenie
staršie alebo novšie, na to si nespomína. Nemá vedomosť o tom, že by sa odporcovia niekedy boli
dožadovali vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti od jej starých rodičov.
Právna zástupkyňa navrhovateľov v 1-6. rade žiadala, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel,
nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že nebohí manželia Z. a X. S. kúpnou zmluvou zo dňa

04.03.1942 odkúpili od J. A. ml. jeho podiel nehnuteľnosti, a túto nehnuteľnosť nerušene užívajú doteraz,
minimálnevšakdoroku1992,kedyprvýkrátodporcoviavyzvalinavrhovateľov,abyspornénehnuteľnosti
uvoľnili.Navrhovateľomsasícenepodarilopredložiťkúpnuzmluvunapredajpredmetnéhopozemku,ale
podľa jej názoru jej existenciu jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukazuje list Dr. I. zo septembra
r.1956, v ktorom uvádza, že na žiadosť X. S. zadovážil overený odpis tejto kúpnej zmluvy. Okrem toho

poukazuje na platobný rozkaz z 18.06.1942 a na ďalšie dôkazy, najmä výsluchmi, či už strany odporcov
alebo navrhovateľov v predchádzajúcich konaniach a medzi iným i samotného odporcu v 1. rade, ktorí
výslovne potvrdili, že sporné parcely boli predané S.. Uviedla, že z intabulačnej zásady podľa uhorského
obyčajového práva 2 výnimky a to dedenie a vydržanie, čiže v takomto prípade nemuselo vlastníctvo k
nehnuteľnosti vzniknúť až zápisom do pozemkovej knihy.

Má za to, že v tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že sporné parcely odkúpili neb. S., a
minimálne od konca 40-ich rokov tieto neobmedzene ako vlastníci užívali. Vzhľadom na uvedené
navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.Súd na pojednávaní konanom dňa 29.09.2011 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Odporcovia v 1- 15. rade žiadali, aby súd návrh zamietol, čo odôvodňovali tým, že vo veci už prebehlo
2x súdne konanie na prvostupňových aj odvolacích súdoch, pričom navrhovatelia boli vždy neúspešní
a to nie iba z dôvodu formálnych nedostatkov ale aj z dôvodov, že pre nadobúdací titul vlastníctva k
nehnuteľnostiam ktorý uplatňovali, nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti.
Pôvodnýodporcav12.radeK.K.vpísomnomvyjadrenízodňa20.01.1997uviedol,žest.S.malikúpený

pozemok, kde začali stavať rodinný drevený dom.
-7- 20C 189/1996

Okolo 50-tych rokov sa prisťahovali z Kysúc lebo si kúpili starší dom v Zálesí. Keď sa ich syn C. oženil,
dali mu parcelu na ktorej stál drevený dom, ktorý si neskôr prestavali na murovaný. Pozemok stále
obhospodarovali len S.. S. parcela nikdy v družstve nebola.

Pôvodná odporkyňa v 4. rade Z. K. v písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.1997 uviedla, že nie je
vieryhodné tvrdenie navrhovateľov, že predmetný pozemok riadne kúpili a v dobrej viere ho nepretržite aj
užívajú. S. bola pôda ponúknutá do užívania až niekedy v r. 1953. Po založení JRD Strapáčovci zostali v
užívaní tohto pozemku iba preto, že im bol ponechaný do dočasného užívania ako náhradná pôda za tú,
ktorú im družstvo zabralo v chotári. Kúpnu zmluvu nikdy nevidela, táto sa však mohla stať právoplatnou

len keby bola podpísaná všetkými spoluvlastníkmi, k čomu však títo prizvaní neboli.
V priebehu konania zomreli odporcovia K. K., K. K., S. K. a ich právnymi nástupcami sa stali ich dedičia.
Súd na návrh navrhovateľov uznesením zo dňa 29.05.2008 podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie voči
odporcom v 3-21 rade zastavil.
Odporca v 1. rade K. S. uviedol, že časť predmetnej parcely zdedil po matke, ktorá ju zdedila po A. ml.

v roku 1948. O tom, že právni predchodcovia navrhovateľov túto nehnuteľnosť kúpili od A. ml. žiadnu
vedomosť nemá, podľa neho A. ml. nikdy predmetnú parcelu právnym predchodcom navrhovateľov
nepredal. Parcela sa nemohla predať, lebo tam banka mala podielové spoluvlastníctvo, bola tam
pôžička, pokiaľ sa pôžička nesplatila, nemohlo sa to predať. V r. 1949 S. postavili na predmetnom
pozemku drevenicu. Tento pozemok vtedy mal v užívaní J. A. ml., do r.1951 to užívala jeho manželka..

Po r. 1951 to dostali do užívania sestry K., X.. Keď zbúrali drevenicu a postavili dom, vlastníkmi tejto
parcely bol on, K. a X.. Právni predchodcovia navrhovateľov začali túto parcelu obhospodarovať v
roku 1953, dovtedy ju obhospodaroval Rudolf K. st. a v roku 1957 prešli všetky pozemky do JRD, kde
prešla aj táto parcela. Jeho rodičia to dali do prenájmu X. K. ml. do roku 1953. Právni predchodcovia
navrhovateľov v drevenici nikdy nebývali a až keď začali stavať murovaný dom, pozemok si oplotili. Ani

on, keď zdedil dedičský podiel, nikdy nevyzýval navrhovateľov na vrátenie predmetnej nehnuteľnosti,
avšak od svojej matky vie, že Z. S. približne začiatkom 70-tich rokov chcela tento pozemok vysporiadať
s jeho matkou, avšak k dohode medzi nimi nedošlo.. Od r. 1953 odporcovia nenamietali, že právni
predchodcovia navrhovateľov užívajú predmetnú nehnuteľnosť. Uviedol, že za uvedenú nehnuteľnosť
ako vlastník riadne platí dane.

Odporkyňa v 2. rade F. M. uviedla, že keď začal C. S. s manželkou stavať murovaný dom, navštívila
ich p. A. K., ktorá ich upozornila, aby si parcelu dali do poriadku. p.A. ml. Poukázala na Inventár
zo dňa 14.07.1949, v ktorom sú uvedené pozostalosti po neb. O. A., ktorý v roku 1948 zomrel a
je v ňom uvedená aj predmetná parcela na strane aktív, na strane pasív sa nijaká pohľadávka zo

strany navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov nenachádza. Uviedla, že v čase, keď právni
predchodcovia navrhovateľov začali stavať drevenicu, mala užívacie právo k predmetnému pozemku
manželka O. A. ml.. Z. K. ponúkol S., že túto parcelu môžu obrábať, nakoľko on sám mal zdravotné
problémy. Pozemok bol približne v roku 1956 až 1957 vnesený do družstva, preto sa odporcovia do roku
1989 o pozemky zaujímať nemohli. Približne v roku 1986 ju navštívila p. F., a pýtala sa jej, či jej podpíše

prevod pozemku. Uviedla, že za predmetný pozemok sú odporcami každý rok dane riadne uhrádzané.
-8- 20C 189/1996

S. si postavili drevený dom okolo roku 1950, predmetný pozemok užívali tak, že ho obrábali, užívali
ho od 50- tich rokov. O nijakej kúpno-predajnej zmluve uzavretej medzi S. a O. A. ml. nevie, nemá

vedomosť o tom, že by právnym predchodcom navrhovateľov pozemok niekedy patril, tento nikdy nebol
v ich vlastníctve. Časť pozemku záhradu užívala jej rodina a ostatnú parcelu užíval. p. K.. V roku 1957
K. dali svoje pozemky do družstva a jej rodine družstvo pozemky zobralo a dalo im náhradnú pôdu,
nejednalo sa len o túto konkrétnu parcelu a neb. S. bola pridelená ich parcela, od obce ju dostali doužívania. To, že navrhovatelia dostali stavebné povolenie na stavbu domu na predmetnom pozemku si
vysvetľuje tým, že navrhovatelia mali niekoho z rodiny na obecnom úrade, má za to, že aj stavba na
pozemku bola neoprávnená, vzhľadom na to, že navrhovatelia nikdy neboli vlastníkmi, nemohol im MNV

platne vydať stavebné povolenie.
Právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný, čo
odôvodnil tým, že do platnosti tzv. stredného Obč. zákonníka platil tzv. intabulačný princíp t.j. ak kúpna
zmluva nebola do roku 1950 zavkladovaná v pozemkovej knihe platilo zo zákona, že nič nebolo kúpené
a teda kúpna zmluva nevznikla. Osoba svedka Dr.I. je podľa neho absolútne nedôveryhodná, a to, že v

minulosti mal vyhotoviť nejakú zmluvu, ktorá sa nikdy nenašla nič neznamená a na takejto skutočnosti
nemôže nárok navrhovateľov právne obstáť. Ak by aj právni predchodcovia navrhovateľov Z. a X. S.
niečo od A. ml. kúpili, mohli kúpiť len ideálny podiel z nehnuteľností. Kúpa tohto ideálneho podielu však
nemôže zakladať dobromyseľnosť pri nadobudnutí držby k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa navrhovatelia
domáhajú určenia vlastníctva preto, že nie je možné logicky vyvodiť, čo konkrétne kúpili, lebo podiel
je ideálny, teda nevedno na ktorej časti nehnuteľností participoval A. ml. a preto je porušená základná

podmienka pre vydržanie, t.j. dobromyseľnosť pri započatí držby. Má za to, že navrhovatelia nepredložili
súdu hodnoverné dôkazy o tom, že by vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudli kúpou. Nie je splnená
ani lehota na vydržanie. Čo sa týka otázky vlastníctva k pozemkom, ktoré sú predmetom konania,
tieto stále patria odporcom a podľa právneho zástupcu odporcov prípadný právny nárok navrhovateľov,
resp. ich právnych predchodcov bol jednoznačne vyriešený rozsudkami OS Ba - vidiek 7C 188/86 zo

dňa 03.09.1987 v spojení s rozsudkom KS BA 14Co 26/88 zo dňa 22.02.1988 a ďalej rozsudkom OS
Bratislava - vidiek 8C 189/92 zo dňa 09.09.1994, v spojení s rozsudkom KS BA 18Co 245/95 zo dňa
14.02.1996, ktorý rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, má teda za to, že tento rozsudok vo vzťahu
k prejednávanej veci, je res iudicata.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so spismi Okresom súde
Bratislava-Vidiek sp. zn. 7C188/1986 a sp. zn. 8C189/92, s LV č. 598, Prehlásením zo dňa 24.10.1994,
s listom zo dňa 12.09.1956, s Inventárom zo dňa 14.07.1949, s Potvrdením Poľnohospodárskeho
družstva v Malinove zo dňa 26.01.1993, Výzvou zo dňa 16.01.1992 a ako aj s ostatným spisovým
materiálom a zistil nasledovný stav veci:

Námietku právneho zástupcu odporcov, že v danom prípade sa jedná o res iudicata, s poukazom na
súdne konania 7C 188/86 a sp. zn. 8C 189/92 súd nemohol akceptovať a to s poukazom na to, že v
konaní 7C 188/86 nebol totožný okruh účastníkov ako v tomto konaní a v konaní 8C 189/92 súd návrh
zamietol len z dôvodu, že na strane navrhovateľov neboli označení všetci oprávnení dedičia po X. S. a aj

všetci dedičia po C. S., ktorí tvoria tzv. nútené spoločenstvo, čo znamená, že rozhodnutie v merite veci sa

-9- 20C 189/1996

musí dotknúť všetkých oprávnených dedičov a nie iba ich obmedzeným počtom tak ako boli označení

v návrhu na začatie konania.

Z listu vlastníctva č. 598 súd zistil, že odporcovia v 1. a 2. rade sú vedení ako spoluvlastníci
nehnuteľností, parc. č.: 1150/13 a parc. č. 1150/19, každý v 1..

Podľa výpisu z pozemkovej knihy vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným pôvodne v pozemkovo-
knižnej vložke č. 455, k.ú. A. ako pare. č. 1150/4 pozemok o výmere 1 ha 7121 m2, bolo pôvodne vedené
na - F. K. v 3/9-inách /6/18-in/, X. K. v 2/9-inách /4/18-iny/, O. A. st. v 2/9-inách / 4/18-iny/, O. A. ml.
v 2/9-inách /4/18-iny/.

Z Platobného rozkazu č 1096/42, C 646/42 je zrejmé, že právna predchodkyňa navrhovateľov platila
poplatky z kúpnej ceny za nehnuteľnosť zapísanú v p.k. vložke č. 455.

Z Potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva v Malinove zo dňa 26.01.1993 vyplýva, že parc. č. 1150/4
vedená v pozemnoknižnej vložke č. 455, k.ú. Y., ktorá bola vedená na pôvodného vlastníka O. A. ml.

je teraz v užívaní F. G., bola v roku 1957 v rámci kolektivizácie vnesená do užívania vtedajšieho JRD
v Zálesí.V Prehlásení zo dňa 24.10.1994 Dr. I. uviedol, že ho vyhľadala pani, ktorá sa predstavila ako p. S., ktorá
mu preukázala 2 listy s tým, či sa na ne pamätá a či zastupoval X. S.. Uviedol, že predložené listy zo
dňa 12.09.1956 a 08.03.1960 zn. 921/1873/55 písala na jeho diktát jeho sekretárka a je na nich jeho

vlastnoručný podpis. Na základe platobného výmeru z roku 1942 o vyrúbení poplatku z nehnuteľnosti
mu referent na ONV-fin. odbor vyhľadal kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 04.03.1942 uzavretú s O. A.
ml. ohľadom nehnuteľnosti v poz. vl. č. 455, kat. úz. M. C./ a on o tom X. S. listom zo dňa 12.09.1956
vyrozumel. Listom zo dňa 08.03:1960 ho vyzval, aby prevzal spisy, ktoré zostali v poradni. V tomto
prehlásení Dr. I. uviedol „ rozhodne tvrdím, že na ONV - fin. ref. Bratislava vidiek bola v archíve zmluva

zo 4.3.1942 a že som z tejto zaobstaral overený opis pre X. S.. Od r. 1960 p. S. u mňa nebol a spisy
AP 2 v Bratislave boli neskoršie škartované“.

Z súdnych pripojených spisov bolo zistené, že v konaní vedenom na bývalom Okresom súde Bratislava-
Vidiek sp. zn. 7C 188/1986 na návrh G. F., O. S., Z. S., maloletej C. S. a maloletého A. S., proti A.
S., Z. S., X. S., A. K., F. M., W. A., K. S., K. K. a A. K., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam,

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 14Co 26/1988-95 na odvolanie Z. S. a X. S. zmenil rozsudok
bývalého okresného súdu Bratislava- vidiek, č. k. 7C 188/1986 a určil, že nehnuteľnosť- rodinný dom
súp. číslo 32, postavený na parc. č. 1150/13, zapísaný na evidenčnom liste č. 138, K. ú. A. patrí do
dedičstva po poručiteľovi C. S., zomr. dňa XX.XX.XXXX v 1/2-ine a v 1/2- ine je vlastníctvom G. F., rod.
L., nar. XX.X.XXXX. Vo zvyšku potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý nárok

navrhovateľov na určenie vlastníctva štátu k pozemkom parc. č. 1150/13- zastavaná plocha o výmere
782 m2 a parc. č. 1150/19- záhrada o výmere 2991 m2, vytvorených z parc. č. 1150/4, vedenej v pk
vložke č. 455, k. ú. A.. Odvolací súd prijal záver o tom, že dom súp. číslo 32 vybudovali do svojho
pôvodne bezpodielového spoluvlastníctva manželov G. F. a C.
-10- 20C 189/1996

S., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Nakoľko manželstvo menovaných bolo právoplatne rozvedené
a po rozvode nedošlo do 3 rokov od zániku BSM k jeho vyporiadaniu, nehnuteľnosti prešli do ich
podielového spoluvlastníctva. Konštatoval, že menovaní boli dobromyseľnými stavebníkmi domu, neboli
však dobromyseľní pri užívaní pozemku, keď mali vedomosť o tom, že im pozemok nepatrí. K uzavretiu

darovacej zmluvy ohľadom uvedených pozemkov medzi Z. a X. S. na jednej strane a C. S. a G. F.
na strane druhej nedošlo a ani dôjsť nemohlo pretože Z. a X. S. sami vlastnícke vzťahy k pozemkom
usporiadané nemali.

V konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava- vidiek, sp. zn. 8C 189/92 na návrh Z. S.,

X. S., A. S., Z. S., O. S., C. D., rod. S., A. S., G. F., proti Vladimírovi S., F. M., W. A., Z. K., X. K.,
G. F., O. K. a J. K., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, Krajský súd v Bratislave rozsudok č. k.
18Co 245/95-140 v merite veci potvrdil rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava- vidiek, ktorým
bol zamietnutý návrh na určenie, že pozemky parc. č. 1150/13 a 1150/19 vydržaním nadobudli Z. S. a X.
S.. Zaujal však iný právny názor ako súd prvého stupňa, keď konštatoval, že Z. S. so svojim manželom

X. S., ktorý v priebehu konania zomrel, užívali predmetné pozemky ako svoje, najneskôr od konca 40-
tich rokov do začiatku 60-tich rokov, kedy ich dali do užívania synovi C. S. a jeho manželke G. F.,
preto nadobudli vlastníctvo k nim vydržaním dňom 31.12.1960. K zamietnutiu návrhu odvolací súd viedla
skutočnosť, že nakoľko vlastníctvo k časti nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemkovej knihe ako parc.
č. 1150/4 o výmere 17.121 m2, pk vložka č. 455, k. ú. A. sa uplatňuje proti formálnym vlastníkom k tejto

nehnuteľnosti okruh odporcov musia tvoriť všetci pôvodní spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti, zapísaní v
bývalej pozemkovej knihe a ich právni nástupcovia, prípadne aj ďalšie osoby, na ktoré formálne malo
prejsť vlastníctvo z týchto osôb. To sa v prejednávanej veci podľa odvolacieho súdu nestalo, pretože
navrhovatelia nepodali žalobu proti K. K. (dedičovi po pôvodnom spoluvlastníkovi W. K.) alebo jeho
právnym nástupcom, pričom to isté platí aj o pôvodnej spoluvlastníčke A. K., rod. O.. Vzhľadom na úmrtie

X. S. (zomr. dňa X.X.XXXX) museli podľa názoru odvolacieho súdu tvoriť okruh žalobcov okrem Z. S.
všetci dedičia po X. S. a aj všetci dedičia po C. S.. Nakoľko v čase medzi smrťou poručiteľa a potvrdením
o nadobudnutí dedičstva sú vo vzťahu k tretím osobám solidárne oprávnení a povinní všetci dedičia.

Výzvou zo dňa 16.01.1992 vyzvali odporcovia navrhovateľku v 7. rade G. F. na uvoľnenie parciel č.

1150/13 a 1150/19 .

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou
alebo kto vykonáva právo pre seba.Podľa § 145 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je

držiteľom oprávneným.
(2) V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

-11- 20C 189/1996

Podľa § 146 Občianskeho zákonníka o č. 141/1950 Zb. oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon
neustanovuje ináč, rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o
oprávnenom držiteľovi práva.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide

o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že u právnych predchodcov navrhovateľov t.j. u X.
a Z. S. došlo k oprávnenej držbe pozemku zapísanom v p.k. vložke č. 455, k,ú. M. /Y./ t.j. pozemok
nachádzajúci sa v k.ú. Y. /M./ zapísaný vo vložke č. 455 ako parc. č. 1150/4 a to o výmere 2991
m2 ako záhrada a 782 m2 ako zastavaná plocha, / jedná sa o novovytvorené parcely č. 1150/13 a
1150/19, ktoré boli vytvorené geometrický plánom č. 920/2102, 66P/66/ a to po dohode o jeho kúpe

a následnom uzavretí kúpnej zmluvy, o existencii ktorej súd nemá pochybnosti. Skutočnosť, že manž.
S. uzavreli s O. A. ml. kúpnu zmluvu na predmetný pozemok v konaní 7C 188/86 /č.l. 28/ potvrdil
aj odporca v 1. rade, ktorý pred súdom uviedol, „že si nerobí nároky o sporné parcely pretože vie,
že boli predané S.“. Existenciu kúpnej zmluvy potvrdzuje aj platobný rozkaz č 1096/42, C 646/42 z
ktorého je zrejmé, že právna predchodkyňa navrhovateľov platila poplatky z kúpnej ceny za predmetný

pozemok.. Keďže kúpna zmluva nebola riadne zavkladovaná v pozemkovej knihe, nedošlo k perfektnej,
teda k platnej kúpnej zmluve, avšak na posudzovanie oprávnenosti tejto držby nemala podstatný vplyv.
Platnosť nadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúca len pri prevode vlastníctva na základe právneho
úkonu. O takúto formu nadobudnutia vlastníctva v prejednávanej veci však nešlo, nadobúdacím titulom
bolo vydržanie. Pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním môže byť prípadný iný úkon

ohľadne spornej veci iba skutočnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti /bona fidae/ držiteľa veci. Na
rozdiel od preukazovania vlastníctva nie je potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom
je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby.
Čo sa týka potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva v Malinove, má súd za to, že ak by

aj právny predchodca odporcov svoje nehnuteľnosti vniesol v r. 1957 v rámci kolektivizácie do užívania
vtedajšieho JRD v Zálesí, nemalo by to vplyv na prerušenie plynutia vydržacej lehoty, pretože lehoty na
vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti.
Vychádzajúc z obsahu spisu a prihliadnuc na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že právni predchodcovia navrhovateľov neb. X. a Z. S. splnili podmienku vydržania vlastníckeho práva a

nadobudli ako manželia spoluvlastníctvo v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení na základe
dobromyseľnej držby k pozemku nachádzajúcom sa v k.ú. Y. /M./, ktorý bol zapísaný vo vložke č. 455
ako parc. č. 1150/4 a to o výmere 2991 m2 ako záhrada a 782 m2 ako zastavaná plocha / neskôr parc.
č. 1150/13 a parc. č. 1150/19/, podľa zák. č. 141/1950, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951, vydržaním
ku dňu 31.12.1960. Kúpnopredajnou zmluvou z r. 1942 mali tento pozemok

-12- 20C 189/1996

získať od O. A. ml. a aj napriek tomu, že predávajúci nebol vlastníkom celej nehnuteľnosti, tento
pozemok nikým nerušení užívali dobromyseľne po dobu 10 rokov v dobrej viere že ho vlastnia,
obhospodarovali ho, právnymi predchodcami odporcov ani tretími osobami táto držba nebola ničím

rušená ani spochybňovaná a to najneskôr od konca 40-tich rokov / od postavenia dreveného domu na
pozemku v r. 1949/ do začiatku 60-tich rokov, kedy ho dali do užívania synovi C. S. a jeho manželke
G. F./, preto nadobudli spoluvlastníctvo k nemu vydržaním ku dňu 31.12.1960 a na tom nič nemení
ani to, aký veľký pozemok, či podiel na ňom od O. A. ml. kúpili ani to, že kúpna zmluva na predmetnýpozemok nebola zavkladovaná v pozemkovej knihe. Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva
nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol
tak, že určil, že Z. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX a X. S., narodený XX..XX.XXXX,

ktorý zomrel XX.XX.XXX, boli v čase svojej smrti spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v
kat.území Y., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 1150/13, zastavaná plocha o výmere 600 m2, parc.
115/19, záhrada o výmere 3159 m2 a to každý v 1.
O trovách konania rozhodne súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným uznesením až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa
jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.