Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/683/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208463
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1614208463.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: S. E., rod. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
L. XX, S., t.č. bytom I. XX, S., zast. AK Legium, so sídlom Bukureštská 3, Bratislava, proti odporkyni:
V.Á. E., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, I. X., o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu, o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného
súdu Malacky zo dňa 28. augusta 2014, č.k. 5C 319/2014-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia,ktorýmmalzakázaťodporkyniakýmkoľvekspôsobomnakladaťsospoluvlastníckympodielom
o veľkosti 3/5 k celku na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Malacky,
odborom katastrálnym, katastrálne územie I. X., okres S., ktorou je stavba vedená pod súpisným

číslom XXX, druh stavby - rodinný dom na parc. reg. “C“ pod parc. č. XXX/X o výmere 396 m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 280 m2,
druh pozemku - záhrady, keď navrhovateľka v návrhu uviedla, že je bývalou manželkou K. E., nar.
XX.XX.XXXX, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 25.3.2011 a v súčasnosti prebieha
na Okresnom súde Malacky konanie o vyporiadanie BSM. Odporkyňa je sestrou K. E. a v súčasnosti
je podľa výpisu z LV č. XXX pre obec I. X. podielovou spoluvlastníčkou špecifikovanej nehnuteľnosti,

a to na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s bývalým manželom navrhovateľky, ktorej vklad bol
povolený rozhodnutím Okresného úradu Malacky V 293/13 dňa 18.2.2013. Mala za to, že počas trvania
manželstva s K. E. vynaložili spoločne finančné prostriedky na rekonštrukciu danej nehnuteľnosti a za
hlavný dôvod uzatvorenia darovacej zmluvy navrhovateľka považuje zámer bývalého manžela zmenšiť
svoj majetok do takej miery, aby navrhovateľka ako jeho bývalá manželka bola krátená na svojich
právach pri vyporiadaní BSM.

Súd prvého stupňa skúmal naplnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia s
poukazom na ust. § 74 ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 102 ods. 1 O.s.p. a
ustálil, že tieto nie sú v danom prípade naplnené. Dôvodil, že z listín predložených navrhovateľkou a
z obsahu spisu Okresného súdu Malacky, sp.zn. 5C 462/2013, vyplýva, že manželstvo navrhovateľky
a K. E. bolo rozvedené rozsudkom sp. zn. 7C 433/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

15.4.2011. Navrhovateľka doručila tomuto súdu návrh na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva
dňa 23.12.2013, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 5C 462/2013. Z kópie spisu V-293/2013
Okresného úradu Malacky zistil, že na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou a K. E.
nadobudla odporkyňa podiel 11/36 k uvedeným nehnuteľnostiam a K. E. je oprávnený v predmetných
nehnuteľnostiach doživotne bezplatne bývať. Podotkol, že samotná skutočnosť, že K. E. previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na odporkyňu, nemôže byť garanciou toho, že navrhovateľke vznikla dôvodná

ujma obávať sa, že zámerom tohto právneho úkonu bolo zmenšovanie majetku K. E.. Zdôraznil
skutočnosť, že k predmetnému prevodu došlo v marci 2013 a z aktuálneho listu vlastníctva je možnézistiť, že odporkyňa je aj naďalej vlastníčkou pôvodného podielu K. E.. V tomto smere teda podľa súdu
prvého stupňa nemohla byť naplnená podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, a to existencia
dôvodnej obavy, že by sa odporkyňa pokúšala o nakladanie s predmetným podielom, prípadne, že by

svojím konaním ohrozovala uplatnenie práva navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka takéto konanie
odporkyne, t.j. jej zámer s nehnuteľnosťou nakladať, neosvedčila, keď návrh na nariadenie predbežného
opatrenia bol podaný po uplynutí dlhšej doby ako 1 rok od vkladu vlastníckeho práva, z čoho je zrejmé,
že v danom prípade nie je splnená podmienka akútneho ohrozenia práv. Pozornosť upriamil na to, že
nariadením predbežného opatrenia by zasiahol do ústavou zaručeného vlastníckeho práva odporkyne,

keď nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Mal za to, že samotná
existencia právneho pomeru medzi účastníkmi netvoria zákonný dôvod pre nariadenie predbežného
opatrenia, ktoré je možné vydať až za osvedčenia samotného ohrozenia práv a obavu navrhovateľky
nemožno považovať za dostatočný dôvod na zásah do práv odporkyne.

Proti tomuto uneseniu podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovieť, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, kedy sa
dozvedela o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uviedla, že návrh vo veci samej i návrh na
nariadenie predbežného opatrenia podala bezprostredne po tom, ako o darovacej zmluve k relevantnej
nehnuteľnosti získala vedomosť. Taktiež poznamenala, že odporkyňa má vedomosť o konaní vedenom

s K. E. o vyporiadanie BSM, ako aj vedomosť o finančných prostriedkoch, ktoré vynaložila na danú
nehnuteľnosť. Poukázala na to, že v prípade blízkych osôb sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
zámer uzatvoriť odporovateľný právny úkon predpokladá, keď o tomto zámere svedčí i časová súvislosť,
že k právnemu úkonu darovania došlo v čase jej iniciatívy o vyporiadanie BSM. Podľa nej tým je
osvedčená dôvodná obava o ohrozenie výkonu jej práv v súvislosti s vyporiadaním BSM. Tvrdila, že

nariadením predbežného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav a ujma povinného nie
je neprimeraná výhode jej poskytnutej, a preto tvrdenie súdu prvého stupňa o nemožnosti zásahu do
vlastníckeho práva odporkyne označila za neopodstatnené. Poukázala taktiež na príslušnú judikatúru
viažucu sa k problematike odporovateľnosti právnych úkonov.

Odporkyňa odvolacie námietky nepodala.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

Predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť
tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí
vznik škody, a to vôbec alebo len ťažko nahraditeľnej, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného
súdneho rozhodnutia bol nemožný. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého

ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu hrozí vznik škody, resp. ujmy. Reálnosť
a bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa odporcu,
ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný
charakter, nesmie svojím petitom korešpondovať s návrhom vo veci samej, ale má byť prostriedkom
zabezpečujúcim jeho výkon. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera

osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

Subjekt domáhajúci s predbežného opatrenia musí spoľahlivo osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j.
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia,
dôvodnosť nároku vo veci samej a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie

najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup
predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 O.s.p.), sledujúca tým
dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si

okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v
situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie
nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam. Predbežné opatrenie tak
predstavujeprocesnýzabezpečovacíprostriedokdočasnéhoaprovizórnehocharakteru,ktoréhoúčelomjezabezpečiťpodmienkynaposkytnutiereálnej,účinnejaefektívnejochranyúčastníkomkonania,najmä
z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia
nároku.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí súd skúmať naplnenie vzájomnej
kumulácie dvoch dôvodov potrebných pre možnosť vyhovenia takémuto návrhu. Prvý nastáva vtedy,
ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože
hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie, v druhom prípade sa poväčšine jedná o situácie, keď sa subjekt,

ktorému svedčí povinnosť vyplývajúca z hmotného práva, správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj
majetok s cieľom vyhnúť sa jej plneniu. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov
vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade
jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania, alebo tretích osôb,
a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie predbežného opatrenia predstavuje. O potrebe
predbežnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania

(dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ.

Splnenie uvedených podmienok môže mať potom vplyv aj na vlastnícke právo, ktoré požíva ústavnú
ochranu a je ho možné obmedziť dočasnou úpravou, napr. dočasným zákazom dispozície, avšak len
vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami (právami).

Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť o
osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje
dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po stránke právnej,
a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi

skutočnosťami.

V danej veci na základe obsahu spisu odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa má za
to, že dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia absentujú. Navrhovateľka
neosvedčila dostatočne dôvodnosť obavy z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, keď neoznačila

žiadne konkrétne správanie sa odporkyne svedčiace o jej úmysle alebo aspoň vôli predmetnú
nehnuteľnosť ďalej prevádzať, a to za účelom zmarenia alebo aspoň ohrozenia práv a právom
chránených záujmov navrhovateľky, ktoré napokon navrhovateľka ani nešpecifikovala a už vôbec
neoznačila k nim dôkazy. Ako sa sama vyjadrila, navrhovaným predbežným opatrením navrhovateľka
sleduje zabezpečene vykonateľnosti svojich práv v rámci vyporiadania BSM s jej bývalým manželom, a

tak je na mieste pochybovať o existenciu vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k meritórnemu
konaniu, v rámci ktorého bolo navrhnuté. Predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho
súdneho konania, ktorý prichádza do úvahy, až sa niečo deje, t.j. až za reálneho stavu možnosti
ohrozenia konkrétnych osvedčených práv účastníka, preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa o tom, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by jej aktuálne

reálne hrozba ujmy svedčala, a to vychádzajúc z listov vlastníctva, na ktorých nie je vyznačená žiadna
plomba svedčiaca o zamýšľanom právnom úkone vo vzťahu k nehnuteľnostiam, a to od marca 2013, od
kedy je odporkyňa ich vlastníčkou. Preto ako konštatoval správne i súd prvého stupňa samotná obava
navrhovateľky nie je dostatočným dôvodom pre obmedzenie vlastníckych práv odporkyne. Odvolací
súd je toho názoru, že ani v prípade osvedčenia prípadného nároku vo veci samej, čo ale v danej veci

absentuje, keďže navrhované predbežné opatrenie skôr súvisí s konaním o vyporiadanie BSM, nie je
potrebné vždy zastabilizovať existujúce právne vzťahy, pretože predbežné opatrenia ako mimoriadny
a výnimočný inštitút prichádza do úvahy až za situácie nezvratiteľného ohrozenia osvedčených práv
účastníkov. Vyhovením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za daného stavu v osvedčení
skutkových a právnych okolností by došlo k prekročeniu rámca účelu, ktorému inštitút predbežného

opatrenia zodpovedá.

Vzhľadom na vyššie uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe
obsahu spisu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
a v podrobnostiach odkazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách predbežného opatrenia odvolací súd nerozhodol, nakoľko o nich rozhodne súd prvého stupňa
v rámci rozhodnutia o veci smej (§ 145 O.s.p.).Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.