Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Dušan Čimo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce, Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510213117
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2510213117.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. B. Z., nar. X. E. XXXX, bytom Z., K. XXX/
XX, proti odporkyni: MUDr. I. N., nar. X. B. XXXX, bytom Z., Y. XX/X, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,oodvolanínavrhovateľaprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrnavaz21.marca
2013 č. k. 10C/164/2010-491 a odvolaniach odporkyne proti uzneseniam rovnakého súdu z 21. marca
2013 č. k. 10C/164/2010-493 a zo 4. júna 2013 č. k. 10C/164/2010-534 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/164/2010-491 m e n í tak, že
navrhovateľ je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za odvolanie v sume 66 eur
do 3 dní.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/164/2010-493 m e n í tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za odvolanie v sume 66 eur do 3 dní.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/164/2010-534 r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením z 21. marca 2013 č. k. 10C/164/2010 - 491 (ďalej len „prvé uznesenie“) súd
prvého stupňa uložil navrhovateľovi zaplatiť pripojeným príkazom na úhradu na špecifikovaný účet súdu
súdny poplatok za odvolanie v sume 2.373,50 eur podľa položky č. 6 písm. b/ sadzobníka súdnych
poplatkov (tvoriaceho prílohu Z. s. p., čiže zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení). Toto uznesenie neodôvodnil právne (s
výnimkou označenia čísla položky sadzobníka Z. s. p.) ani vecne. Napadnutým uznesením z 21. marca

2013 č. k. 10C/164/2010 - 493 (ďalej len „druhé uznesenie“) potom uložil odporkyni zaplatiť pripojeným
príkazom na úhradu na špecifikovaný účet súdu súdny poplatok za odvolanie v sume 2.373,50 eur podľa
rovnakej položky sadzobníka súdnych poplatkov ako u navrhovateľa a ani toto uznesenie neodôvodnil
právne (s už vyššie opísanou výnimkou) ani vecne. Napokon napadnutým uznesením zo 4. júna 2013
č. k. 10C/164/2010 - 534 (ďalej len „tretie uznesenie“) nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych
poplatkov, pričom právne toto uznesenie odôvodnil ust. § 138 ods. 1 a 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho

poriadkuč.99/1963Zb.vzneníneskoršíchzmienadoplnení)avecnedôvodil,že19.apríla2013mubolo
doručené odvolanie odporkyne z 15. apríla 2013 proti druhému uzneseniu (v ktorom odvolaní odporkyňa
žiadala súd o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie) a on (súd prvého stupňa) ju výzvou z 25.
apríla 2013 vyzval, aby mu v lehote 10 dní zaslala riadne vyplnené tlačivo (pre dokladovanie pomerov
účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov) spolu
s pokynmi (ktorú výzvu odporkyňa prevzala 2. mája 2013), avšak do dňa vydania tretieho uznesenia

vyplnené tlačivo súdu zaslané nebolo a preto nemohol rozhodnúť o oslobodení od platenia súdnych
poplatkov, nakoľko mu neboli známe majetkové pomery odporkyne.Proti prvému uzneseniu podal v celom rozsahu včas odvolanie navrhovateľ a v prípade uznesenia
druhého a tretieho tak rovnako včas a tiež v celom rozsahu urobila odporkyňa.

Navrhovateľ navrhol zmenu ním napadnutého uznesenia rozdelením súdneho poplatku (trov za

odvolacie konanie) rovným dielom medzi účastníkov, namietajúc, že poplatníkom je ten, kto podal
odvolanie a nakoľko odvolanie podala aj protistrana, považuje za spravodlivé deliť trovy (?) tak, aby
polovicu zaplatil on a polovicu odporkyňa. Odporkyňa odvolaním proti druhému uzneseniu bez zrejmého
odvolacieho návrhu namietala, že súd prvého stupňa ju núti protiprávne zaplatiť nesprávnu sumu a
nesprávnym rozsudkom ju ukracuje i o sumu, ktorú jej mal určiť ako jej podiel zo spoločných úspor

minutých navrhovateľom. Považovala za nespochybniteľné, že sa súd prvého stupňa dopustil vážnych
omylov a považuje za právne i morálne neprípustné, aby sa súd za zle vykonanú prácu domáhal
poplatku. V prípade tretieho uznesenia potom navrhla jeho zrušenie, keďže nežiadala o oslobodenie od
platenia súdneho poplatku, ale len o jeho korekciu na základe chýb v rozsudku a na základe platných
zákonov.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v medziach odvolaní veci predostreté mu odvolaniami

účastníkov v celom rozsahu (keďže v takomto rozsahu boli aj príslušné rozhodnutia súdu prvého stupňa
napadnuté) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (nakoľko tu nešlo o žiaden zákonom
ustanovený prípad potreby prejednávania takýchto vecí na pojednávaní odvolacieho súdu) a dospel
k záveru, že ani jedno z takto preskúmavaných uznesení nie je možné považovať za vecne správne,
pričom prvé dve je namieste zmeniť a tretie zrušiť (bez náhrady).

K prvému a druhému uzneseniu :

Podľa § 2 ods. 1 Z. s. p. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu (písm. a/), resp. obaja účastníci v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu (písm. c/ ustanovenia).

Podľa § 6 ods. 2 vety prvej a druhej Z. s. p. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie

sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo
veci samej.

Podľa § 7 ods. 8 Z. s. p. v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom
poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných
hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú; podľa odseku 10 vety prvej rovnakého ustanovenia potom v

odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

Napokon podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Z. s. p. poplatok z návrhu
na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 66 eur (písm. a/) a za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom je
3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1%, najmenej však 66 eur a najviac 16.596,50 eur (písm.

b/).

Z práve odcitovaných ustanovení Z. s. p. celkom jednoznačne vyplýva, že konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) je z hľadiska poplatkového špecifickým druhom
konania, v ktorom sa konanie spoplatňuje výberom až 2 poplatkov a to pri začatí konania vyrubením
poplatku z návrhu (ustanoveného pevnou sumou) a pri skončení konania vyrubením ďalšieho poplatku

za samotné vyporiadanie (ustanoveného percentnou sadzbou zo základu poplatku a tiež dolnou a
hornou hranicou poplatku, vymedzenými pevnými sumami, pričom výška percentnej sadzby poplatku
je závislá na spôsobe skončenia konania, teda na povahe rozhodnutia končiaceho konanie). Osoba
poplatníka prvého z poplatkov je vždy len jedna a je ňou navrhovateľ príslušného konania, v prípade
druhého z poplatkov naopak poplatníkmi sú zásadne obaja bývalí manželia a možnosť uloženia

povinnosti na zaplatenie celého poplatku len jednému z nich je výnimkou z pravidla vyžadujúcou sivždy náležité odôvodnenie. Základným pravidlom pri určení sadzby poplatku (ktorou sa podľa § 6 ods.
1 Z. s. p. rozumie ako percentná sadzba, tak i pevná suma poplatku, obe uvedené v sadzobníku)
je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Logickým aj systematickým výkladom

do úvahy prichádzajúcich ustanovení Z. s. p. treba dospieť k tomu, že toto pravidlo sa musí uplatniť
i v prípade záujmu na spoplatňovaní odvolacieho konania o vyporiadanie BSM a dopadať môže len
na pevnú sumu poplatku z návrhu. Jednak totiž odvolanie je z hľadiska úpravy procesného práva
návrhom na začatie odvolacieho konania (a preto nie je dôvod, aby navrhovateľa takéhoto konania mala
zaťažovať tzv. konečná poplatková povinnosť za vyporiadanie - ktoré sa práve odvolaním spochybňuje),

okrem toho však z obsahu ustanovenia § 7 ods. 8 Z. s. p. je zrejmé, že tam uvedený spôsob určenia
výšky poplatku sa týka výlučne poplatku za vyporiadanie (pri poplatku z návrhu na vyporiadanie pre
jeho určenie pevnou sumou totiž o žiadnom základe poplatku nemožno hovoriť) a odsek 10 rovnakého
ustanovenia Z. s. p. je podľa jeho obsahu v konaní o vyporiadanie BSM nepoužiteľným, keďže práve pre
toto konanie obsahuje zákon špeciálnu úpravu na inom mieste (práve v ust. § 7 ods. 8 Z. s. p.). Navyše
záujem na uplatnení úpravy z ustanovenia § 7 ods. 10 Z. s. p. aj na odvolacie konania o vyporiadanie

BSM by v množstve prípadov mohol viesť tiež k záveru o neexistencii žiadnej poplatkovej povinnosti,
keď vychádzajúc z výkladu pojmu „cena nároku uplatňovaného v odvolaní“ by napríklad nebolo vôbec
možné spoplatniť tie odvolania, ktorých účelom by bolo len docielenie presunu konkrétnych majetkových
hodnôt medzi účastníkmi oproti spôsobu zvolenému súdom prvého stupňa, avšak bez zmeny pomeru
celkových hodnôt nadobudnutých jednotlivými účastníkmi.

Pri riadení sa týmito úvahami preto odvolací súd ani v tejto veci nevidí dôvod ustupovať od toho zo
záverovsvojejkonštantnejrozhodovacejpraxe(judikatúry),ktorýsformulovalnapr.vosvojomuzneseníz
31. júla 2008 sp. zn. 10Co/72/2008, 10Co/103/2008 a 10Co/208/2008 a ktorý znie tak, že navrhovateľov
odvolacieho konania v konaní o vyporiadanie BSM nemožno zaťažiť poplatkovou povinnosťou za
vyporiadanie (už raz uloženou napadnutým rozsudkom obom účastníkom), ale namieste bolo (je) len

uloženie poplatkovej povinnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2 a položky 6 písm. a/ Z. s. p., teda
len pevnou sumou.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenia o poplatkovej povinnosti (prvé a druhé uznesenie) podľa § 220
O. s. p. zmenil spôsobom uvedeným v prvej a druhej vete výroku tohto svojho uznesenia.

K tretiemu uzneseniu :

Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a/ vyplneným tlačivom,

ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b/ rozhodnutím o
hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

Podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa nepodal návrh na začatie konania,
hocipodľazákonabolpotrebnýapodľapísm.i/rovnakéhoparagrafu,odseku,zákonarovnakorozhodne,
ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali.

Návrh na začatie konania je jednou z podmienok konania (§ 79 O. s. p.) vo všetkých veciach, v ktorých
súd nemôže začať konanie aj bez návrhu (§ 81 O. s. p. a contrario) a na splnení takejto podmienky
treba trvať aj tam, kde súd vydanie určitého procesného (nemeritórneho) rozhodnutia činí závislým na
podaní návrhu.

Zrušovací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. je potom dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa nemeritórnej povahy. Nejde tu teda o zrušovanie rozhodnutí vo veci samej, ale o procesnérozhodnutia, ktoré súd vydal bez návrhu (buď preto, že návrh nebol potrebný alebo naopak potrebný bol,
ale chýba) a na vydanie ktorých neboli splnené zákonné podmienky, pretože buď neexistovali dôvody
na ich vydanie alebo dôvody existujúce v čase vydania napadnutého rozhodnutia dodatočne odpadli.

Ak sa uplatní tento dôvod na zrušenie rozhodnutia, ďalším procesným postupom súdu prvého stupňa
po zrušení nemeritórneho rozhodnutia bude pokračovanie v konaní vo veci (ak na to bude ešte dôvod).

Aj v prejednávanej veci absentoval návrh (odporkyne) na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Hoci sa ako takýto návrh mohla javiť časť odvolania odporkyne voči druhému uzneseniu, kde odporkyňa
použila slovné spojenie „žiadam súd o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie“, z kontextu

celého takéhoto podania je zrejmé, že ním nemienila podať návrh na oslobodenie od platenia súdneho
poplatku podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Potvrdzuje to aj neskoršie vyjadrenie účastníčky, v ktorom výslovne
uviedla, že nežiada o upustenie od požiadavky na zaplatenie súdneho poplatku kvôli finančným a
sociálnym pomerom na základe § 138 O. s. p., ale len a výlučne kvôli pochybeniu súdu v jednoduchom
výpočte.

Dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa tretie uznesenie vydal, teda podľa názoru odvolacieho súdu v

čase jeho vydania vôbec neexistovali, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci alebo
zastavenia konania. Odvolací súd preto o treťom uznesení rozhodol podľa § 221 ods. 1 písm. e/ a i/ O.
s. p. tak, ako je to uvedené v tretej vete tohto uznesenia odvolacieho súdu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.