Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213203031.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD., Afentrika
Court, Office 2, Larnaca, Cyprus, IČO: HE 257931, zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Nitra, Štúrova 13, proti povinnej: K. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., J. XX, o
vymoženie 1.763,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 20. 03. 2014 č. k. 15Er/225/2013-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla, so
sídlom Exekútorského úradu v Martine, Jilemnického 12, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vychádzalzozistenia,žesúdnyexekútornazákladenávrhuoprávnenéhopožiadaloudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie 1.763,57 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul

označil rozsudok rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 22. 08. 2011 sp. zn.
II/2011-3792. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého
právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 65/2004,
uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa 06. 05. 2004. Opierajúc sa o
ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh

na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi
oprávneným a povinnou, založený zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru, posúdil ako spotrebiteľský
úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v spojení
s § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1,
3, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka
dojednaná účastníkmi v článku II. bod 4 zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda i rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje

dobrým mravom. Svoj záver argumentačne podporil i rozsiahlou judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočneskutkovo a právne vec posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Mal za to, že exekučný súd prekročil svoje právomoci, ktoré mu vyplývajú z ust.
§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku, resp. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. S poukazom

na ust. § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka uviedol, že exekučný súd mal jednotlivé ustanovenia
úverovej zmluvy, t. j. aj obsiahnutú rozhodcovskú doložku posudzovať v zmysle právnej úpravy účinnej
ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. ku dňu 06. 05. 2004. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom k tomu,
že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená pred 01. 01. 2008, ako i skutočnosť, že sa jedná o tzv.
„ absolútny obchod“, súd mal jednoznačne dospieť k záveru, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu v

zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007. Podľa jeho názoru, exekučný
súdnesprávnevyhodnotilrozhodcovskúdoložkuakoneprijateľnú,nakoľkozust.§44ods.2Exekučného
poriadku nevyplýva oprávnenie preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t. j. zaoberať sa
správnosťouskutkovýchaprávnychzáverovorgánu,ktorýrozhodnutievydal.Exekučnýsúdtakvzmysle
právneho poriadku Slovenskej republiky nie je ex offo oprávnený skúmať neprijateľnosť podmienky v
spotrebiteľskejzmluvevrámciexekučnéhokonania.Argumentovaltieždôvodmiuvedenýmivrozhodnutí

Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08. Záverom uviedol, že ani obsah spornej rozhodcovskej
doložky nenapĺňa dikciu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keďže táto nevyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany sa
totiž v úverovej zmluve dohodli na prednostnom, nie však výlučnom prejednaní prípadných sporov
v rozhodcovskom konaní, čo však nie je v rozpore s daným ustanovením Občianskeho zákonníka.

Uzavrel, že postupom exekučného súdu, ktorý bez dôkladného zistenia stavu veci a ktorý automaticky
označí rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, dochádza k značnému a neodôvodnenému
znevýhodneniu veriteľa pri uplatňovaní, a najmä pri vymáhaní jeho práv vyplývajúcich z takejto zmluvy.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla, so sídlom Exekútorského
úraduvMartine,Jilemnického12,oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,predloženejsúduprvého
stupňa dňa 13. 02. 2013. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od
povinnej vymoženia sumy 1.763,57 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 22. 08. 2011 sp. zn. II/2011-3792, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09. 09. 2011 a vykonateľnosť dňa 12. 09. 2011. Súčasťou spisu je i
zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. 65/2004, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného-
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinnou dňa 06. 05. 2004 a všeobecné obchodné podmienky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na

podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorémubol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh

a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako

exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd

musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného
súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK).

Vdanejvecinietsporuotom,žeprávnymzákladomzmluvnéhovzťahuúčastníkovjezmluvaoposkytnutí

spotrebného úveru č. 65/2004, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa
06. 05. 2004. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a
zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal

dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na

ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, podľa ktorého, ak oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej

rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.
01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania
dňa 06. 05. 2004 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. 65/2004, ktorá v čl. II bod 4
obsahuje rozhodcovskú doložku v znení: „ banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory

vzniknutéztohtoobchodubolirozhodnutéprednostnevrozhodcovskomkonaníprostredníctvomstáleho
rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje
súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom“. I podľa názoru odvolacieho
súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje

značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal
reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná
si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces,
nedokázalanáležiteuvedomiť,pričomnaviacaninemalainývýbervzhľadomnasplynutierozhodcovskej
doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť

sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je
preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie
uvedené.Pokiaľtedaprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči

povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.