Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/22/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612210719
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612210719.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovanej X. V., W.. X.XX.XXXX, F. U. L. XXX, t.č. na neznámom
mieste, zastúpenej opatrovníčkou R.. A. Q., U. L. Ú. I. L. V. K., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO : 42 247
268, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštova 2, o zaplatenie
644,65 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.
septembra 2013, č.k. 9C/75/2012-117 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania
vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania v sume 98,60 eura, ktoré je povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Ladislava Mikluša do 3 dní od doručenia uznesenia.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 28,55
eura, ktoré je povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša do 3 dní od
doručenia uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením :

1/ konanie zastavil,

2/ vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,

3/ vyslovil, že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 31,87 eura
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, ktorý mu bude vrátený v lehote do 30 dní odo dňa doručenia
tohto právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu.

O zastavení konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 96 O.s.p. potom, čo žalobca pred začatím
pojednávania podaním doručeným súdu dňa 22.07.2013 vzal návrh na začatie konania späť v celom
rozsahu.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O vrátení súdneho poplatku žalobcovi kráteného o 6,63 eura rozhodol v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4
zákona. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi,
podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a
priznať mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 111,90 eura. Žiadal priznať aj náhradu trov
odvolacieho konania - odmenu za jeden úkon právne služby (odvolanie) v sume 24,07 eura + režijný
paušál 7,81 eura.

V dôvodoch odvolania namietal, že súd o trovách konania rozhodol automaticky bez toho, aby skúmal
zavinenie žalobcu, ktorý z procesného hľadiska zavinil, že konanie bolo zastavené, keď svoj žalobný
návrh vzal späť. Mal za to, že jeho trovy boli jednoznačne účelne vynaložené. Vyjadrenie k žalobnému
návrhu bolo vykonané s náležitou starostlivosťou, pričom jeho právny zástupca podal vyjadrenie k
žalobnému návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh.
Vyjadrenie bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa, pretože súd
nemôže sám vzniesť námietku premlčania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť. Uviedol, že priznanie
nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v tomto konaní je v rozpore
s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Úspech vedľajšieho
účastníka nie je automaticky daný úspechom toho účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní
vystupovať. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v
rozpore s dobrými mravmi, predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia §
93 ods. 2 až 4 Občianskeho súdneho poriadku motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom
uplatnenia náhrady trov konania. Poukazoval na to, že v prípade právnickej osoby, ktorej deklarovaný
predmet činnosti je ochrana práv spotrebiteľov sa javí ako dôvodné predpokladať, že na realizáciu
takejto činnosti bude dostatočne odborne a personálne vybavená a nebude sa dávať právne zastupovať
advokátom. namiesto toho sa dané združenie dalo zastúpiť advokátom, čo domnienku o účelovosti jeho
účasti v tomto konaní opodstatňuje. Namietal preto, že náklady na zastúpenie občianskeho združenia
advokátom v žiadnom smere nepredstavujú účelne vynaložené trovy a pre priznanie nároku na ich
náhradu nie je žiadny právny dôvod.

Odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust.
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie v napadnutej časti nesprávne.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie a/ mohlo sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo
o náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu
trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada
zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov
právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov
povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania,
pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca návrh späť, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému,
prípadne aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane. Ak však návrh je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu
došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný.

V prejednávanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca tým, že svoj návrh na začatie
konania vzal späť, pričom k späťvzatiu nedošlo pre správanie sa žalovanej; preto mu vznikla v zmysle
ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. povinnosť nahradiť trovy konania ostatným účastníkom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že elektronickým podaním zo dňa 20.2.2013 (č.l. 72-74) vedľajší účastník
vstúpil do konania a požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Súčasne si uplatnil
náhradu trov konania. Dňa 8.4.2013 bolo súdu doručené elektronické podanie (č.l. 99-101), obsahom
ktorého bolo vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom vzniesol aj námietku premlčania práva. Toto
vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 2.7.2013 a žalobca podaním zo dňa 18.7.2013, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 22.7.2013 vzal návrh na začatie konania späť a navrhol konanie zastaviť.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania žalobcom došlo po tom, čo
mu bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania, v ktorom vzniesol
námietku premlčania práva.

Niet pochybnosti o tom, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre
úspech žalovanej vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovanej, t.j. poskytol právne služby, ktorých
vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovanej. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie
trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu.

Vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to
z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 41,49 eura vychádzajúc z tarifnej hodnoty 644,65
eura (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl.), z režijného paušálu vo výške 7,81 eura, ďalej z odmeny
za písomné vyjadrenie k návrhu v sume 41,49 eura, z režijného paušálu vo výške 7,81 eura. Trovy
právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 98,60 eura.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania v sume 98,60 eura, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Ladislavovi Miklušovi v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ ide o žalobcom namietané právo vedľajšieho účastníka byť zastúpený advokátom, k tomuto
odvolací súd uvádza:

Podľa Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1)
a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom (čl.
47 ods.2). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo
aj združenie spotrebiteľov.. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj
zastúpenie účastníka konania advokátom. Združeniu podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa žiaden zákon nezakazuje byť zastúpené advokátom a tento záver musí byť základom pre
posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami jeho advokátskeho zastúpenia.
Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy v spojení s § 3 ods.

4 zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k ust. § 146 ods. 2
O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu Ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že
združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu
trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť
nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení advokátom,
boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že
združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi
možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva
účastníka, na strane ktorého vystupuje a to s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p..

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle čl. 47 Ústavy
SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca vedľajšieho
účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých
vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.

V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb
právnym zástupcom sú, ako bolo už vyššie uvedené, účelné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. Účastníkmi odvolacieho konania boli len žalobca a vedľajší účastník, lebo o právach a
povinnostiach žalovanej sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo. Predmetom odvolacieho konania
boli iba trovy konania vedľajšieho účastníka.

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Neúspešný žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (odvolanie), t.j. odmena vo výške
20,74 (1/2 zo 41,49 eura) podľa ustanovenia § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky a
náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16
ods. 3 cit. vyhl. vo výške 7,81 eura. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní tak predstavujú
sumu 28,55 eura.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
odvolacieho konania vo výške 28,55 eura a to na účet jeho právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.