Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, July 14, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/524/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211221241
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211221241.4

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Tomáš
Kušnír, proti odporcovi: Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. - M. M., P. XXXX/X, t. č. ÚVTOS, Želiezovce,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava,
Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpené: Advokátska kancelária HKP Legal s.r.o., so sídlom Bratislava,
Sasinkova 6, o zaplatenie 396,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 14. apríla 2014, č. k. 8C/396/2011-137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania m e n í tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zo dňa 14. 04. 2014 č. k.
8C/396/2011-137 zastavil konanie vo veci samej. Zároveň rozhodol, že odporcovi nepriznáva náhradu
trov konania a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v
sume 90,02 eura k rukám jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1, §137, § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 OSP. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 21. 11. 2011 domáhal, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 396,88 eura s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 02. 04. 2014 vzal návrh na začatie konania
v plnom rozsahu späť a žiadal zastaviť konanie. Vzhľadom k späťvzatiu návrhu na začatie konania
navrhovateľom súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Dňa 07. 06. 2012 Spotrebiteľské združenie OSA
oznámilo súdu, že vstupuje do predmetného konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. V konaní
si zároveň uplatnil aj náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v podaní
zo dňa 16. 07. 2012 vo výške 90,02 eura. Súd prvého stupňa uviedol, že zásada úspechu vo veci
znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých
trov konania. Posúdenie účelnosti je pritom závislé od konkrétnej okolnosti veci. Vedľajší účastník
vo veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje, a samotná okolnosť, či sa dal v
konaní zastúpiť právnym zástupcom je na jeho rozhodnutí. Konštatoval, že medzi trovy konania patrí aj
náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
Samotná skutočnosť, že úkony, ktoré urobil právny zástupca vedľajšieho účastníka mohol uskutočniť aj
vedľajší účastník nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby bolo združenie zastúpené právnym
zástupcom. Vzhľadom k uvedenému súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške
90,02 eura pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava veci a podané
odvolanie proti rozsudku v sume 2x 29,88eura + 20 % DPH, t. j. spolu71,72 eura a z režijného paušálu
k 2 úkonom právnej služby po 7,63 eura, t.j. 15,26 eura + 20 % DPH, spolu 18,31eura.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku týkajúceho sa náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý výrok o
trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že
cieľom Spotrebiteľského združenia OSA je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Tvrdil, že združenie na ochranu spotrebiteľa
ako vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľskej veci. Z údajov registrácie Ministerstva vnútra SR je zrejmé, že
samotné združenie má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním. Do pozornosti odvolacieho
súdu dal rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob/259/2011,
podľa ktorých nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že
združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením
o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov
konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá
žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do
konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje
dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v
podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V zmysle uvedeného mal za preukázané, že trovy konania
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Uviedol, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy
neboli účelne vynaložené. Rovnaký právny názor zastal Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03 ako aj
Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 21Cob/234/2012. Činnosť vedľajšieho účastníka rozhodne
nemožno považovať za tak odborne náročnú, že by si vyžadovala úplné právnické vzdelanie a poukázal
na niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove a
Žiline. Pokiaľ ide o dôvodnosť priznania trov vedľajšieho účastníka poukazujúceho na § 137 OSP a na
ustanovenia Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ uviedol, že združenie
odporcu v konaní nezastupuje, a preto nemožno argumentovať uvedeným ustanovením, pretože
náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Prešove v
rozhodnutí sp. zn. 13Co/40/2012. Ustanovenia Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa a žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje
na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na
to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Navrhovateľ mal
za to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže predmetom konania
je suma 396,88 eura s príslušenstvom, teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy právneho
zastúpenia vo výške 90,02 eura sú značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky. Toto ustanovenie
sleduje hlavne jednoduchosť a nákladovú efektívnosť vedenia súdnych sporov, aby strana, ktorá nemala
úspech v konaní bola povinná zaplatiť len trovy konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky a ktoré
sú nevyhnutné. Vedľajší účastník v obdobných veciach vstupuje opakovane a obsahovo rovnakými
jednoduchými podaniami, a teda súd prvého stupňa mu nemal priznať trovy právneho zastúpenia vo
výške zjavne neúmernej výške istiny a povahe konania. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom
konaní vo výške 19,61 eura s DPH, pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96
eura + 20 % DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,65 eura + 20 % DPH za podanie
odvolania.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie
je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov celkom
alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov
konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku týkajúci sa povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 90,02 eura, odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil v zmysle § 220 OSP
tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov právneho zastúpenia.
V danom prípade odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu zdieľa ten názor, že v prípade
vedľajšieho účastníka na strane odporcu sú dané dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods.
1 OSP neumožňujúce tomuto účastníkovi priznať ním vyčíslenú a zároveň súdom prvého stupňa
priznanú náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 90,02 eura, a to s prihliadnutím na obsah
ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Hlavnou a v podstate jedinou príčinou takéhoto postupu
odvolacieho súdu je ten fakt, že uplatňované trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka (90,02
eura) postrádajú v sebe základný aspekt pre ich priznanie, ktorým je účelnosť takto vynaložených trov
právneho zastúpenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si
nemôže dôvodne uplatňovať odmenu za ním vyúčtovaný a zároveň súdom prvého stupňa priznaný úkon
právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia), pretože v samotnom oznámení o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania jeho právny zástupca už automaticky účtuje odmenu za úkony právnej
služby, pričom obratom žiada zaslať v elektronickej podobe návrh na začatie konania, ktorý zatiaľ vôbec
nemal k dispozícii, avšak popritom už účtuje odmenu za úkon právnej služby, ktorým má byť príprava
a prevzatie veci. Oznámenie o vstupe do konania je formulované absolútne všeobecne bez uvedenia
výšky predmetu konania, resp. aspoň jedného špecifického prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor
od iných. Vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania zo dňa 10. 05. 2012 okrem mena a priezviska
odporcu neovládal žiadne iné identifikačné údaje (adresa, dátum narodenia). V tomto konaní je možné
predpokladať, že vedľajší účastník vystupuje na strane odporcu bez jeho vedomia, pretože odporca sa
nachádza v Ústave na výkon trestu v Želiezovciach a vedľajší účastník do konania vstúpil len na základe
vlastnej vôle. Odvolací súd v žiadnom prípade nepopiera možnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní
zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, avšak takýto procesný vzťah medzi týmito dvoma
subjektmi musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti, pretože ak by musel právny zástupca zastupovať
združenia na ochranu spotrebiteľa v každom prípade, v podstate by nebol dôvod na pribratie združenia
do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Združenie na ochranu spotrebiteľa je
profesijným združením, ktorého zmyslom je podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 384/2008
Z. z. hájenie záujmov spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej zastáva ten názor, že náhradu trov právneho
zastúpenia za určitý advokátom vyúčtovaný úkon právnej služby nie je možné pre neúčelnosť priznať,
ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje, a to tak uvedením nových a procesne významných
skutočností, pričom zároveň v sebe neodráža priamy postoj vedľajšieho účastníka k prejednávanej veci.
Obidva úkony právnej služby, za ktoré súd prvého stupňa priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka náhradu trov právneho zastúpenia v sume 90,02 eura hodnotí odvolací súd ako abstraktné,
koncipované príliš všeobecne, bez znalostí špecifík prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou
námietkou premlčania, resp. odporu.
Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Je
výlučne vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní ako aj účelnosť
vynaložených trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v občianskoprávnom
konaní platí všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva, aj keď za takéto náklady je vždy treba považovať odmenu za
profesionálne zastupovanie účastníka advokátom. Odvolací súd vychádza z rozhodovacej praxe súdov,
že rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku.
Podľa článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom.
Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.
Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci.
Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako
bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí
IV.ÚS 1/04 zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie
byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.
Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS
ČR I.ÚS 257/05).

Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania,
ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania
na zastupovanie účastníka či vedľajšieho účastníka advokátom je súd povinný skúmať, či ide o účelné či
dôvodne vynaložené trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že
vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom je
predmetom sporu problematika ochrany práv spotrebiteľa, je Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova
9, Bratislava, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a ochrana
spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takýto vedľajší účastník, ak sa nechá zastupovať v súdnom konaní
advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, ide o účelne
vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna problematika tohto sporu teda úzko
súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka. Ak sa takýto vedľajší účastník, ktorý
je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na strane účastníka, ktorý
je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to však, že v
prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník
automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu Českej
republiky zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I.ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol:
„Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených
trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom
(na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej
hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také trovy, ktoré
musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené
subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto
vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu;
môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné
považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad
pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.
Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže
na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca
rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať
spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej
konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia)
považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia
stanovených podmienok poskytuje prostredníctvom ministerstva príslušnú podporu (§ 25 ods. 6 cit. zák.).
Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má,
alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní
zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.
Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší
účastník a ako taký sa nechal právne zastúpiť advokátom tak, že ho písomne splnomocnil na
zastupovanie v konaní. Vo svojej podstate združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom
konania je ochrana práv spotrebiteľa sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Odvolací súd
konštatuje, že napriek tomu, že v konaní sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým
odborníkom, dôsledky uvedeného, v rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v
účelnosť takýchto trov konania (konkrétne trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu
účastníkovi mohli vzniknúť. Uvedený záver odvolací súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že
vedľajší účastník (združenie) je zo svojej podstaty subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je
odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie
je možné charakterizovať ako účelné. Ak sú svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné,
nemožno takúto neúčelnosť pripisovať na škodu, aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto
prípade navrhovateľa. Absurdnosťou, celú vec dokresľujúcou môže byť fakt, že v konaní sa ako vedľajší
intervienti zúčastnia hneď dve alebo viac ochranných spotrebiteľských združení, čo by pri argumentácii
ad absurdum a prístupom prvostupňového súdu spôsobilo, že zo zastupovania by vznikla „živnosť“
združení s napojením na advokátske subjekty.
Paušálny vstup Spotrebiteľského združenia OSA do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako
navrhovatelia týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a
účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ

Spotrebiteľského združenia OSA. Všeobecný vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol
žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom
a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Plná moc pre právneho zástupcu
je paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu prípadu.
Odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 90,02 eura zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich vyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne.
Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal účelnosťou a hospodárnosťou
vynaložených trov a zvážil aj aplikáciu ust. § 150 OSP. Je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že vedľajší
účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach spotrebiteľských veciach, keďže má vo svojich radoch
členov, ktorí majú právnické vzdelanie. V tomto smere zastal názor, že trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka jednoznačne nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva, a poukazuje na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 150
ods. 1, 2 OSP a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože išlo o drobný spor, v ktorom bol navrhovateľ procesne neúspešný, keďže zavinil
zastavenie konania voči odporcovi ako spotrebiteľovi, preto z týchto dôvodov hodných osobitného
zreteľa by nebolo spravodlivé priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, predmetom ktorého bol
len výrok napadnutého rozhodnutia o trovách konania. Taktiež bolo potrebné vziať zreteľ aj na to, že
písomné podania navrhovateľa označené ako odvolania proti priznaným trovám vedľajšiemu účastníkovi
sú koncipované univerzálne (všeobecne) vzhľadom na väčší počet prípadov tohto druhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.