Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Er/243/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202730
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Sovič
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513202730.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, proti povinnému: U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D.. Y. XXX/XX,
XXX XX J., v konaní o vymoženie 964,50 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice so sídlom
Mlynárska 16, 040 01 Košice, EX 1253/2013 zo dňa 4.6.2013 o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 5.6.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.5.2013,
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.5.2013, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline (ďalej len

„rozhodcovský súd“), spisová značka RK-PC-363/13-EK zo dňa 22.2.2013 (ďalej len ,,rozhodcovský
rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 13.4.2013 a vykonateľnosť dňa 17.4.2013.
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške
964,50 eur s príslušenstvom, trov konania 263,12 eur a súdneho poplatku za vydanie poverenia
16,50 eur. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložil aj ,,Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX“ zo dňa 1.4.2011 (ďalej len ,,Zmluva“), ,,Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom

úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len ,,Zmluvné dojednania“) a ,,Rozhodcovskú
zmluvu č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 1.4.2011 (ďalej len ,,Rozhodcovská zmluva“).

Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 964,50 eur s prísl. a náhradu trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere označenej
ako ,, Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“. Na základe predmetnej Zmluvy boli

oprávneným ako veriteľom povinnému ako dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600,-
eur, ktoré sa tento spolu s úrokom zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo
výške 32,15 eur v dohodnutých termínoch splatnosti. Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci z Rozhodcovskej zmluvy
č. XXXXXXXXXX, podľa znenia ktorej sa veriteľ a dlžník dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o

revolvingovom úvere, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou, budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych
rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 82108 Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:
52189/B, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO:
44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri

Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý
bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, bude spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku
pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že
každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom

navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského
súdupodľasvojhovlastnéhouváženia.Vprípade,ževšetkysporovéstranynavrhnúvuvedenejlehoteza
rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej
lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote
nenavrhnezarozhodcužiadnuosobu,akojavprípade,akvzniknúodôvodnenépochybnostiotom,ktorú
osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda

stáleho rozhodcovského súdu. Okrem uvedeného, veriteľ v uzatvorenej Rozhodcovskej zmluve vyhlásil,
že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník
nie je povinný návrh na uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy prijať a o tejto skutočnosti bol jasne a
zrozumiteľne zo strany veriteľa informovaný. Veriteľ pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
rovnako poučil o jej dôsledkoch, a teda o možnosti riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich

s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou, v
rozhodcovskom konaní. Okrem toho môžu byť spory riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej
z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2013

(ďalej len ,,EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej

len ,,ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ods. 1 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,, z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.Podľa § 1 ods. 8 z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 2 písm. a) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich

záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o

priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom
jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32

tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil

otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,

ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými

na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. V zmysle
citovaných ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch je oprávnený ako veriteľ právnickou osobou, ktorá,
okrem iného, poskytuje spotrebiteľský úver z vlastných zdrojov v rámci svojej podnikateľskej činnosti
tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a súčasne vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle
§ 52 ods. 3 OZ a povinnému ako dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a súčasne je potrebné ho aj v zmysle ustanovenia §
52 ods. 4 OZ považovať za spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že uzatvorenou Zmluvou sa podnikateľský
subjekt zaviazal dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
formou revolvingového a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom, Zmluva spĺňa fundamentálne náležitosti spotrebiteľského úveru

podľa ustanovenia § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, keď sa zároveň v zmysle ustanovenia
§ 1 ods. 3 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona vylúčená. Z uvedeného potom
vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať v intenciách z. o spotrebiteľskom úvere účinného
v čase uzatvorenia Zmluvy. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej
špeciálna úprava v podobe ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 52 a nasl. OZ

účinného v čase uzatvorenia Zmluvy má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník,
je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa príslušných citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a z. o spotrebiteľských zmluvách.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný

záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z Rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 12.4.2011.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44
ods. 2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,
okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený
doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránkeformálnej,akoajmateriálnej.Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhovnávrhunavykonanieexekúcie
a z exekučného titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje

právomocou posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne závery). Exekučný

súd rovnako nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže
ani naprávať jeho chyby a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd v duchu príslušných ustanovení Exekučného
poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento nie je v rozpore so zákonom, a teda prioritne
sa vysporiadať s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe v súlade s právnym poriadkom

platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci
občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje
vsúladespravidlamirozhodcovskéhokonania.Ideodohodumedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne

dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť
v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát má takáto rozhodcovská zmluva
formu len akéhosi predtlačeného formulára, kde postačí vyplniť už len základné identifikačné údaje
týkajúce sa dlžníka ako jeho meno, bydlisko a dátum narodenia. V porovnaní s ostatnými zmluvami,
obligatórne uzatváranými v písomnej forme, je predsa len význam rozhodcovskej zmluvy singulárny,

pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá

dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky
zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a s
nimi súvisiacich i rozhodcovských zmlúv, a to najmä pri ich tvorbe formou zmluvných formulárov, ktoré
predkladajú potenciálnym spotrebiteľom ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 OZ je obsiahnutý

exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľských
zmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 1. 1. 2008 je medzi
neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od
1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak

sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku
sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti,
pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať ex offo.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica

odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína
ani inštitút rozhodcovskej zmluvy. Je nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci
o nútenom

výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť

rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť.
Akdospejeknázoru,žesajednáozmluvuneprijateľnú,prislúchamupodľavnútroštátnehoprávavyvodiť
všetky dôsledky. Z uvedeného je zjavné, že ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné zmluvné
podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým

je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Victoria
legal arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovskýsúd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
predmetnom konaní, je uzatvorená vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania rozhodcovských zmlúv rovnakého druhu a

neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie Rozhodcovskej zmluvy pri záväzku z uvedenej
spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 OZ
neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Okrem
uvedeného, Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku

sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah Rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť,
nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha uvedenej Rozhodcovej zmluvy je teda
adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Súd ma v uvedenom prípade
za to, že obsah Rozhodcovskej zmluvy bol oprávneným vopred pripravený. Zvolený rozhodcovský

súd je teda v predmetnej Rozhodcovskej zmluve vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením
ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať,
že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie Rozhodcovskej zmluvy
nesie, a to i vzhľadom na jeho poučenie zo strany veriteľa, ktoré sa dotklo okrajovo len skutočnosti, že
dôsledkom uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy je riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, resp. aj v

konaní súdnom.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
Rozhodcovskej zmluvy nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva,

že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a
zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami

a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s Rozhodcovskou zmluvou,
treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne
dojednanie Rozhodcovskej zmluvy, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.

Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny
súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa

04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V

rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred
stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v
zmysle Rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ

síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak
by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva tak znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa vprípade porušenia zmluvných podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul. Súd dodáva,
že v samotnej Rozhodcovskej zmluve niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym
a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť

výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej
podmienky aj pre prípady ustanovením § 53 ods. 4 OZ neupravené.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná Rozhodcovská zmluva
zo dňa 1.4.2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s vyššie citovanými

ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná
Rozhodcovská zmluva v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská zmluva pri spotrebiteľskej zmluve spĺňala
znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti
o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté
všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude

mať možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite
preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti
ustanovení spotrebiteľských

zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak
sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia

konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých
prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.