Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/207/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108206300
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7108206300.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu ÚBD Košice - Ťahanovce, so sídlom v Košiciach,
Bukureštská č. 12, proti žalovaným 1. F.. T. I., B. V. A., F. Č.. X, X. M. I., B. V. A., F. Č.. X, X. G. B., B.Ý.
V. Q. Č.. XXX, X. F. A., B. V. A., F.Á. Č.. X, X. C. G., B.V. V. A., F. Č.. X, X. P.. F. M., B. V. A., F. Č.. X,
X. T. E., B. V. A., F. Č.. X, X. F. X., B. V. A., F. Č.. X, X. I. X., B. V. A., F. Č.. X, XX. V. F., B.Ú. V. A., F.
Č.. X, XX. X. A., B. V. A., F.Á. Č.. X, XX. I. A., B. V. A., F. Č.. X, XX. X. A., B. V. A., F. Č.. X, XX. U. A.Í.,

B. V. A., F. Č.. X, XX. D. U., B. V. A., F. Č.. X, XX. T. U., B.C. V. A., F. Č.. X, XX. X. V., B. V. A., F. Č.. X,
XX. P. V., B. V. A., F. Č.. X, XX. P. I., B. V. A., F. Č.. X, XX. E. I., B. V. A., F. Č.. X, XX. F.. P. B., B. V. A.,
F. Č.. X, XX. K. Š., B. V. A., F. Č.. X, XX. Š. Š., B. V. A., F.T. Č.. X, XX. D.. F. F., B. V. A., F. Č.. X, XX.
D.. D. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. V. A., F. Č.. X, XX. X. Q., B. V. A., F. Č.. X, XX. F. Q., B.C. V. A., F. Č..
X, XX. Š. L., B. V. A., F. X, XX. F. L.Č., B. V. A., F. Č.. X, XX. P. E., B. V. A., F. Č.. X, XX. J. E., B.Ý. V.
A., F. Č.. X, XX. F. X., B. V. A., F. Č..X, XX. Ľ.J. X., B. V. A., F. Č.. X, XX. F. K., B. V. A., F. Č.. X, XX. J.

K., B. V. A., F. Č.. X, XX. L. P., B.C. V. A., F. Č.. X, XX. L. P., B. V. A., F. Č.. X, XX. Q. A., B. V. A., F. Č..
X, XX. V. X., B. V. A., F. Č.. X, XX. F. X., B.V. V. A., F. Č.. X, XX. L. A., B. V. A., F. Č.. X, XX. D.. P.Z. A.,
B. V. A., F. Č.. X, XX. D.. P. P., B. V. A., F.Á. Č.. X, XX. T. P., B.Ý. V. A., F. Č.. X, XX. K. Š., B. V. A., F.
Č.. X, XX. M. Š., B.Ú. V. A., F.T. Č.. X, XX. P.Z. A., B. V. A., F. Č.. X, XX. Ľ. A., B. V. A., F. Č.. X, XX. F.
B., B. V. A.Š., F. Č.. X, XX. L. B., B. V. A., F.T. Č.. X, o určenie neplatnosti uznesení schôdze vlastníkov
bytov obytného domu Maďarská č. 3 v Košiciach, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Košice I zo dňa 5.4.2013 č. k. 39C/37/2008 - 353 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovaným v 1., 2.,
4. až 23. rade, 26. až 35. rade, 38., 39., 40., 42. až 50. rade trovy konania predstavujúce trovy

právneho zastúpenia spolu vo výške 6.390,97 eura, na účet ich právneho zástupcu v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Týmto uznesením rozhodol o trovách konania po tom, čo uznesením prvostupňového súdu zo dňa
30.3.2009 č.k. 39C/37/2008 - 258, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26.5.2009, bolo konanie o
určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov obytného domu na ul. F. Č.. X V. A., prijatého
na schôdzi konanej dňa 21.2.2008 o výpovedi zmluvy o výkone správy ÚBD Košice - Ťahanovce,
po späťvzatí žaloby zastavené (podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.), s tým, že o trovách konania súd rozhodne

samostatným uznesením.Následne súd prvého stupňa uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou vyslovil, že žalobca
nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným v 1. až 50. rade náhradu trov konania nepriznal.
Zároveň vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok v sume 92,95 eura. Vychádzal zo záveru, že

žalobca tým, že zobral žalobu späť procesne zavinil zastavenie konania, preto žalovaným patrí náhrada
trov konania (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p). Žalovaným v 3., 24. ,36., 37. a 41. rade trovy konania
nevznikli a ostatným žalovaným, zastúpeným právnym zástupcom náhradu trov konania nepriznal s
poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich výnimočné
nepriznanie videl v tom, že bez ohľadu na počet zastupovaných osôb išlo vždy o rovnaký úkon právnej

služby (písomné podania zo dňa 15.4.2008 a 17.2.2009) a nepriznanie trov konania sa nedotkne
majetkovej sféry žalovaných. Odvolanie nebolo podané proti ostatným výrokom, a taktiež nebolo podané
žalovanými v 3.,24.,25.,36.,37.a41.rade,uzneseniepretovčastinenapadnutejodvolanímnadobudlo
právoplatnosť. Po zrušení uznesenia následkom podaného odvolania žalovaných zastúpených právnym
zástupcom (§ 374 ods. 4 O.s.p.) súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania uznesením zo dňa
7.2.2011 č.k. 39C/37/2008 - 263 tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1., 2.,

4. až 23., 26. až 35. rade, 38., 39., 40., 42 až 50. rade trovy konania spoločne vo výške 5.325,81
eura na účet ich právneho zástupcu. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 prvá veta
O.s.p., a to tým, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a súd nezistil dôvody pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Na základe odvolania podaného právnym zástupcom
označených žalovaných odvolací súd uznesením zo dňa 30.11.2011 č.k. 4Co/137/2011 - 299 uznesenie

súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k prípadnej existencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (vzhľadom na
odôvodnenie uznesenia vydaného vyššou súdnou úradníčkou) zrušil.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania vychádza z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. prvá
veta, keď súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca svojím dispozitívnym úkonom procesne zavinil

zastavenie konania, preto je povinný nahradiť trovy konania protistrane, t.j. žalovaným. Za rozhodujúcu
zobral do úvahy skutočnosť, že opätovné rozhodnutie o vypovedaní zmluvy o výkone správy žalobcovi
ako správcovi na schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 16.10.2008 nemá žiadny vplyv na platnosť, prípadne
neplatnosť predchádzajúceho uznesenia schôdze vlastníkov bytov zo dňa 21.2.2008. Nemožno preto
uzavrieť, že žalobca zobral žalobou späť pre správanie žalovaných. Zdôraznil, že predmetom konania

pritom bolo práve určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov zo dňa 21.2.2008 a neskorším
rozhodnutím vlastníkov bytov nedošlo k zrušeniu ich predchádzajúceho rozhodnutia o výpovedi zmluvy
o výkone správy, a tiež nebola súdnym rozhodnutím vyslovená ani jej neplatnosť. Bez ohľadu na to, že
vlastníci bytov opätovne dali žalobcovi výpoveď zo správcovstva, právne následky z výpovede zmluvy o
výkone správy nastali už na základe skoršej výpovede. Uzavrel, že v konaní neexistujú žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by prichádzalo do úvahy výnimočné nepriznanie, resp. zníženie
náhrady trov konania označeným žalovaným. Dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup nezistil
ani z hľadiska sociálnej situácie žalobcu ako povinného účastníka, ani z hľadiska okolnosti prípadu,
najmä vzhľadom na postojov účastníkov v konaní.

Priznané trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia žalovaných v 1., 2., 4. až 23., 26.

až 35., 38. až 40., 42. až 50. rade za celkovo tri úkony právnej služby vo výške 5.306,34 eura - 2
x 1.065,- Sk (prevzatie a príprava zastúpenia - apríl 2008, písomné vyjadrenie k žalobe - apríl 2008,
podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom do 31.5.2009, v ďalšom texte vyhláška) znížené o 20 % základnej
sadzby tarifnej odmeny (1.465.- Sk - 293.- Sk, § 13 ods. 3 vyhlášky) x 44 zastupovaných osôb, t.j.

3.423,49 eura a 1 x 53,49 eura (vyjadrenie k späťvzatiu žaloby na základe výzvy súdu, február 2009,
§ 11 ods. 1 vyhlášky) znížený o 20 % základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 13 ods. 3 vyhlášky) x 44
zastupovaných osôb, t.j. 1.882,85 eura (53,49 eura - 10,698 eura x 44) vrátane režijného paušálu v
sume 19,56 eura (2 x 190,- Sk, 1 x 6,95 eur), 20 % DPH vo výške 1.065,16 eura z tarifnej odmeny (§
9 až 14 f vyhlášky), spolu 6.390,97 eura, na náhradu ktorých zaviazal žalobcu na účet právneho

zástupcu žalovaných podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a náhradu trov konania označeným žalovaným nepriznať. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,ak dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Poukázal na to, že v konaní sa
domáhal (žalobou podanou dňa 12.3.2008) vyslovenia neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov
a nebytových priestorov domu na R.. F. Č.. X V. A., konanej dňa 21.2.2008 o výpovedi zmluvy o výkone

správy správcovi ÚBD Košice - Ťahanovce, pričom žalovaní sa prostredníctvom novozvoleného správcu
Bytex s.r.o. Košice domáhali odovzdania správy novému správcovi. Žalobca napriek tomu, že v tom
čase bol vlastníkom devätnástich bytov v bytovom dome nemal vedomosť o tom, že dňa 2.4.2008 sa
konala nová schôdza vlastníkov (formou písomného hlasovania), na ktorej vlastníci opätovne odsúhlasili
prevzatie výkonu správy spoločnosťou Bytex Slovensko, s.r.o. Košice. Neplatnosť hlasovania napadol

na súde v poradí druhou žalobou dňa 26.6.2008. Žalovaní neboli ochotní akceptovať vzniknutý stav a
listom zo dňa 17.9.2008 požiadali žalobcu o zvolanie novej schôdze vlastníkov bytov. Táto schôdza sa
konala za účasti notára a vzhľadom na jej priebeh a platnosť uznesení o opätovnom vypovedaní správy,
žalobca postupoval podľa jej záverov. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že časová postupnosť
jednotlivých úkonov žalovaných a opakujúci sa predmet zvolávaných schôdzí svedčí o tom, že títo neboli
ochotní vyčkať na rozhodnutie súdu o platnosti alebo neplatnosti uznesení už konaných schôdzí, preto

podľa jeho názoru zvolaním v poradí tretej schôdze vlastníkov bytov na dosiahnutie svojho cieľa použili
prostriedok, ktorý sám osebe nie je zakázaný a z hľadiska práva napadnuteľný, ich konanie je však
obchádzaním zákona ( t.j. konanie frauden legis), keď sa chovali podľa práva, ale tak, aby zámerne
dosiahli cielený výsledok. O tom, že výkon správy mal vykonávať žalobca, svedčí aj obsah súdom
nariadeného predbežného opatrenia uznesením zo dňa 28.7.2008. Nerešpektovaním v poradí tretej

vlastníckej schôdze by konal v rozpore so zákonom. Všetky tieto skutočnosti preto odôvodňujú záver,
že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaných, ktorí si boli vedomí nesplnenia zákonných
podmienok pri zvolávaní a konaní vlastníckych schôdzí, preto zvolali v poradí tretiu vlastnícku schôdzu
s tým istým programom (už v súlade so zákonom), ktorej rozhodnutia musel žalobca rešpektovať, ak sa
sám nechcel vystaviť súdnym žalobám, v ktorých by bol neúspešný. Z týchto hľadísk je preto rozhodnutie

súdu prvého stupňa o trovách konania nesprávne a javí sa aj ako nezákonné. V závere odvolania
poukázal na nesprávny záver súdu prvého stupňa o svojich majetkových pomeroch.

Žalovaní v 1., 2., 4. až 23., 26. až 35., 38. až 40., 42. až 50. rade v písomnom vyjadrení k podanému
odvolaniu žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Zdôraznili, že žalobca zobral
návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním vo veci a nepochybne z procesného hľadiska

zavinil, že došlo k zastaveniu konania. V zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov pri riešení otázky,
či účastník konania zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, je potrebné vychádzať výlučne z procesného
hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok. Otázku dôvodnosti podania žaloby pritom súd posudzuje
lenzprocesnéhohľadiska(zhľadiskavzťahovmedzivýsledkomsprávaniasažalovanýchapožiadavkou
žalobcu vyjadrenou v žalobe), pri ktorom nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania vtedy, ak by

nedošlo k zastaveniu konania. Zdôraznili, že opätovné uznesenie o výpovedi zmluvy o výkone správy
nemalo žiaden vplyv na platnosť uznesenia schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 21.2.2008, ktorú
žalobca napadol v tejto veci. O pôvodnej žalobe mohlo byť ďalej vedené súdne konanie, a ak sa žalobca
rozhodol zobrať žalobu späť, iba on zavinil zastavenie konania. Poukázal pritom aj na tú skutočnosť, že
žaloba o vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze zo dňa 21.2.2008 bola podaná po uplynutí

pätnásť dňovej prekluzívnej lehoty.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol správne, ak rozhodol

podľa zodpovednosti za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie
konania a otázku zavinenia hodnotil iba podľa procesného výsledku. Zároveň odvolací súd ako správny
hodnotí aj záver súdu prvého stupňa o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, ak niektorý z účastníkov
zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Druhou

výnimkou je, že ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný
uhradiť trovy konania žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta ). Súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca
vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta (to znamená, že nevzal späť návrh v
dôsledku správania žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,
a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Uvedené ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta

O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania teda vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie účastníka,
ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.

Z obsahu preskúmavanej veci nesporné, že konanie o nároku žalobcu o vyslovenie neplatnosti
uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu v Košiciach na R.. F.
Č.. X konanej dňa 21.2.2008 o výpovedi zmluvy o výkone správy správcovi ÚBD Košice - Ťahanovce
bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby zo dňa 10. 12. 2008 pred začatím pojednávania. Žalobca

odôvodnil späťvzatie tým, že na základe žiadosti vlastníkov bytov sa dňa 16. 10. 2008 uskutočnila
schôdza vlastníkov, ktorá opätovne rozhodla o vypovedaní zmluvy o výkone správy žalobcovi. Ďalej
tvrdil, že uvedené uznesenie žalobca v zákonnej lehote nenapadol, je platné, a preto rozhodnutie súdu
o predmete sporu v preskúmavanej veci by žiadnym spôsobom nemohlo upravovať vzťahy medzi
účastníkmi konania.

Keďže v danom prípade došlo k zastaveniu konania pred začatím pojednávania ( až na ktorom súd
vykonáva dokazovanie o predmete sporu), pre súdne rozhodnutie o zastavení konania a o náhrade
trov konania nemuselo byť podkladom úplné zistenie skutkových okolností tak, ako sa to vyžaduje v
prípade meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale otázku dôvodnosti podania žaloby súd posudzuje
len z procesného hľadiska (hľadiska vzťahu medzi výsledkom správania sa žalovaných a požiadavkou

žalobcu vyjadrenou v žalobe), pri ktorej nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania vtedy, ak by
nedošlo k zastaveniu konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,
že žalobca tým, že žalobu zobral podanú žalobu späť pred začatím pojednávania procesne zavinil
zastavenie konania, preto pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné postupovať podľa § 146 ods.

2 prvej vety O.s.p.

K odvolacej námietke žalobcu o potrebe výnimočného nepriznania náhrady trov konania s poukazom
na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a
existenciu výnimočnosti daného stavu, spočívajúcich v skutočnosti, že pri späťvzatí žaloby rešpektoval
právny stav, ktorý vznikol úkonmi žalovaných odvolací súd dodáva, že žalovaní postupovali vo veci

v rámci svojich zákonných oprávnení a uznesenie v poradí poslednej schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov na ul. Maďarská č. 3 v Košiciach uznesenie schôdze vlastníkov, ktoré bolo
napadnuté žalobcom v tomto konaní nezrušilo, a ani nevyslovilo jeho neplatnosť, preto žalobca mohol
pokračovať v konaní o podanej žalobe. Vzhľadom na preukázané kladné hospodárske výsledky
žalobcu (za roky 2009, 2010, 2011, 2012) nemožno prihliadnuť ani na námietku o nesprávnom hodnotení

majetkových pomerov žalobcu súdom prvého stupňa.

Z týchto dôvodov (ako aj dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v uznesení súdu prvého stupňa) odvolací súd
uznesenie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť označeným žalovaným trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia podľa§ 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p., s tým, že žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto im patrí náhrada trov
odvolacieho konania. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu nevznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Žalovaní zastúpení právnym zástupcom náhradu trov odvolacieho konania
nežiadali, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.