Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227838
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110227838.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: I. a.s., V. 4, S., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému:
S - F., s.r.o., Q. XX, K., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému spoločnosťou D. & E. s.r.o., Y. 2, S., IČO: XX
XXX XXX, o zaplatenie 1.433,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 9Cb/30/2011-60 zo dňa 4.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného, Mgr. V. E., advokát, Y. 2, S., vo výške
283,86 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je žalobcom uplatnený peňažný
nárok vo výške 1.433,75 eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil žalobca tým, že na základe objednávky

zaslanej spoločnosti T-F. Z., s.r.o., dňa 6.7.2010 požadoval od tejto spoločnosti vyrobiť 100 kusov
gumových vyložení. Uvedená spoločnosť v rovnaký deň požadovala zaplatiť zálohu 500,00 eur, ktorú
žalobca uhradil. Dňa 12.7.2010 žalobca prijal oznámenie spoločnosti T-F. Z., s.r.o., že platbu v celej
sume 1.933,75 eur za dodanie gumových vyložení je potrebné zaplatiť na účet žalovaného a to na
základe oznámenia o domnelom postúpení pohľadávok. Žalobca následne dňa 30.7.2010 uhradil rozdiel
poskytnutej zálohy a celkovej platby, teda sumu 1.433,75 eur na účet žalovaného. Dňa 6.10.2010

žalobca uplatnil reklamáciu za nekvalitný tovar a požadoval výmenu tovaru od spoločnosti T-F. Z. s.r.o.,
pričom pri odovzdaní reklamovaného tovaru zistil, že došlo k ukončeniu výroby a vyhláseniu konkurzu na
majetok spoločnosti T-F. Z., s.r.o., preto dodanie reklamovaného tovaru už nebude možné. Na základe
uvedeného si žalobca v zákonnej lehote prihlásil svoju pohľadávku vo výške 500,00 eur do konkurzného
konania vedeného na Okresnom súde Trnava a zároveň vyzval žalovaného na vrátenie rozdielu
fakturovanejsumyazaplatenýchzálohvovýške1.433,75eur,čovšakžalovanýnapriekvýzveneuhradil.

Konštatoval prvostupňový súd, že v prejednávanej veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 19.11.2010,
č.k. 33Rob/180/2010-16, ktorý bol dňa 7.1.2011 zrušený pre jeho nemožnosť doručenia žalovanému do
vlastných rúk. Ďalej prvostupňový súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný namietal
svoju pasívnu vecnú legitimáciu a uviedol, že žalobca si mal svoj nárok z titulu vadného dodania tovaru
uplatniť priamo u dodávateľa. Nakoľko bol na majetok dodávateľa dňa 18.8.2010 uznesením Okresného
súdu Trnava sp.zn. 25K/27/2010-580 vyhlásený konkurz, mal si uplatniť celý nárok do tohto konkurzu a

nielen pohľadávku v sume 500,00 eur, ktorá predstavuje zaplatenú zálohu za dodanie tovaru.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a spoločnosťou I. Z. s.r.o., na
základe objednávky číslo SJ XXXXX zo dňa 6.10.2010 (správne má znieť 6.7.2010) a jej akceptácie
zo strany tejto spoločnosti, ktorá zároveň požadovala zaplatiť zálohu vo výške 500,00 eur, došlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru v podobe 100 kusov gumovýchvyložení. Žalobca tejto spoločnosti zálohu vo výške 500,00 eur uhradil v ten istý deň t.j. 6.7.2010 a
nakoľko dňa 12.7.2010 prijal žalobca od spoločnosti T-F. Z. s.r.o. Oznámenie o postúpení pohľadávok
zo dňa 7.7.2010 na žalovaného, v zmysle ktorého mal žalobca uhradiť sumu 1.933,75 eur žalovanému,

žalobcadňa30.7.2010uhradilsumu1.433,75euržalovanému.Následnedňa6.10.2010žalobcauplatnil
reklamáciu za nekvalitný tovar u spoločnosti T-F. Z., s.r.o., k jej vybaveniu nedošlo z dôvodu, že
na majetok tejto spoločnosti bol vyhlásený konkurz pod sp.zn. XXK/XX/XXXX-XXX a to Okresným
súdom Trnava, a preto do predmetného konkurzu si žalobca uplatnil pohľadávku vo výške 500,00
eur a na uhradenie sumy 1.433,75 eur žalobca vyzval žalovaného. Prvostupňový súd poukázal aj

na vyjadrenie zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4.10.2012, z ktorého zistil, že žalobca
požaduje vrátenie sumy 1.433,75 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Konštatoval prvostupňový súd,
žezjehovyjadreniazistil,žemedzižalobcomažalovaným,rovnakoakomedzižalobcomaspoločnosťou
T-F. Z. s.r.o., neexistoval žiaden iný právny vzťah okrem žalobcom uvádzaného právneho vzťahu.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. § 409 ods.1 a ust. § 447 Obchodného zákonníka,
§ 524 ods. 1, 2 a § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že vykonaným dokazovaním

mal za preukázané, že v danom prípade vznikol právny vzťah jedine medzi žalobcom a obchodnou
spoločnosťou T-F. Z., s.r.o., a to napriek skutočnosti, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného a
žezostranyžalobcudošlokplneniunaúčetžalovaného.Plnenímsumy1.433,75eurnaúčetžalovaného
totiž došlo len k splneniu dlhu voči spoločnosti T-F. Z., s.r.o.. Prvostupňový súd zastával názor, že nie
je právne relevantné ani to, či k postúpeniu pohľadávky na žalovaného došlo na základe odplatného

právneho úkonu alebo nie, a preto uzavrel, že žalovaný nie je v danej veci pasívne legitimovaný a žalobu
zamietol. Pri svojich úvahách súd vychádzal zo skutočností, že žalobca bol povinný prihlásiť si celú dlžnú
sumu do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu T-F. Z., s.r.o. vedeného na Okresnom súde Trnava
pod sp.zn. XXK/XX/XXXX-XXX.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a z dôvodu, že

žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške
283,60 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za tri úkony právnej služby
(prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní konanom dňa
4.10.2012) t.j. 3x 71,37 eur + 3x režijný paušál po 7,41 eur, zvýšené o DPH vo výške 20%, spolu teda

vo výške 283,86 eur, ktorú úhradu je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Zastával názor, že súd
prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a odvolaniu žalobcu vyhovieť. V
odvolaní uviedol, že na podanej žalobe vo veci vydania bezdôvodného obohatenia trvá, že žalobca

poskytol dve peňažné zálohy na objednaný tovar, z toho 500,00 eur na účet T-F. s.r.o. (t.č. v
konkurze) a 1.433,75 eur na účet žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že za sumu 1.433,75 eur
nebola poskytnutá tovarová protihodnota, podľa názoru žalobcu nevznikla pohľadávka, iba bezdôvodné
obohatenie žalovaného vo výške 1.433,75 eur, ktoré žiadal žalobca vydať. Dodaný tovar v sume 500,00
eur bol reklamovaný ako nekvalitný, a preto žalobca pohľadávku, ktorá vznikla tovarovým plnením v

zmysle príslušného právneho predpisu prihlásil do konkurzu proti podstate majetku spoločnosti I. s.r.o.
(ďalej ako „úpadca“). Zdôraznil, že jeho tvrdenie o neexistencii pohľadávky na ostatnú časť objednaného
tovaru a s ním súvisiacom bezdôvodnom obohatení žalovaného vo výške 1.433,75 eur, okresný súd
vec nesprávne posúdil a tým dospel podľa žalobcu k právnemu názoru, že žalovaný nárok mal byť
uplatňovaný v konkurznom konaní proti úpadcovi, s čím žalobca nesúhlasí. Súd teda pri zisťovaní

okolností prípadu nedostatočne zistil, či bol tovar dodaný v zmysle objednávky žalobcu. Mal za to, že
rozsah dodávky tovaru (ktorý bol reklamovaný) zakladá predpoklad prihlásenia pohľadávky do konkurzu,
čo žalobca aj urobil. Ostatná časť objednaného tovaru nebola nikdy vyrobená (a tým aj žalobcom
neprevzatá), žalovaný obdržal peňažnú platbu napriek tomu, že neexistuje protiplnenie a ani iný „právny
titul“, ktorý by dával právny základ na vznik pohľadávky a bol predpokladom na zamietnutie žaloby.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p. vo veci samej, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

V podanom odvolaní žalobca namietal, že okresný súd pri svojom rozhodnutí dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že pokiaľ prvostupňový súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nie je v danej veci pasívne legitimovaný, pretože plnením
sumy 1.433,75 eur na účet žalovaného došlo len k splneniu dlhu voči spoločnosti T-F. Z. s.r.o. a že

žalobca bol povinný prihlásiť celú dlžnú sumu do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu T-F. Z. s.r.o.,
z dôvodu ktorého žalobu žalobcu zamietol, že vo veci nesprávne rozhodol.

Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa nestotožňuje.

Zobsahuspisu,vychádzajúczvykonanéhodokazovaniavyplýva,žezanespornéjepotrebnépovažovať
skutočnosť, že na základe objednávky žalobcu (kupujúceho) zo dňa 6.7.2010 a jej akceptácie zo strany

spoločnosti T-F. Z. s.r.o. - predávajúceho (teraz úpadcu) došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej mala byť dodávka tovaru - 100 kusov gumových vyložení. Je tiež nesporné, vychádzajúc z konania
účastníkov zmluvného vzťahu, že v zmysle ust. § 450 Obchodného zákonníka bola medzi zmluvnými
stranamidohodnutáplatbavopredatoformouzálohovejplatby,vdôsledkučohožalobcapredávajúcemu
v ten istý deň poskytol zálohu vo výške 500,00 eur. Nespornou je aj skutočnosť, že dňa 12.7.2010

prijal žalobca od spoločnosti T-F. Z. s.r.o. (predávajúceho) Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa
7.10.2010 na žalovaného, v zmysle ktorého mal žalobca uhradiť sumu 1.933,75 eur žalovanému, v
dôsledku čoho žalobca dňa 30.7.2010 uhradil sumu 1.433,75 eur na účet žalovaného. Z uvedeného
je zrejmé, že predávajúci - T-F. Z. s.r.o. postúpil právo na zaplatenie zálohovej faktúry - kúpnej ceny
tretej osobe, v dôsledku čoho žalobca ako kupujúci v zmysle tohto pokynu plnil oprávnenej osobe t.j.

žalovanému. Na časť tovaru dodaného predávajúcim v rozsahu 30 kusov gumových vyložení, žalobca
dňa 6.10.2010 uplatnil reklamáciu za nekvalitný tovar u spoločnosti T-F. Z. s.r.o., čo vyplýva aj z
reklamačného listu zo dňa 6.10.2010, pričom uvedený reklamovaný tovar predávajúci T-F. Z. s.r.o. aj
prevzal, čo vyplýva z dodacieho listu č. XX/XXXX zo dňa 6.10.2010. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že reklamácia bola uznaná a žalobcovi vzniklo právo na vrátenie plnenia - zaplatenie sumy 500,00 eur, v

dôsledku čoho si žalobca správne uvedenú sumu prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu
T-F. Z. s.r.o. (redávajúceho).

Pokiaľ však ide o zvyšok tovaru v zmysle objednávky žalobcu, je nesporné, že ostatná časť objednaného
tovaru zo strany predávajúceho nebola žalobcovi dodaná (nebola ani vyrobená) a pokiaľ právo na
zaplatenie zálohovej faktúry - kúpnej ceny predávajúci postúpil ako tretej osobe (žalovanému) bez toho,

aby ako predávajúci dodal žalobcovi (ako kupujúcemu) objednaný tovar (dodávka nebola realizovaná,
ale dohodnutá platba vopred formou zálohy bola zaplatená na účet žalovaného a to v zmysle pokynu
predávajúceho) je povinný žalovaný, tak ako si to správne aj žalobca uplatnil žalobou vo vzťahu k nemu,
vydať peňažné plnenie prijaté bez právneho dôvodu.

S poukazom na vyššie uvedené možno teda vyvodiť záver, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil, pokiaľ žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný nie je v prejednávanej veci pasívne legitimovaný.

Keďže súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil len na nesprávnom právnom závere, s ktorým sa
odvolací súd nestotožňuje, v nadväznosti na to už neposudzoval žalobcom uplatnený nárok. Pokiaľ by
však oprávnenosť nároku posudzoval iba odvolací súd, bola by tým porušená zásada dvojinštančnosti
súdneho konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom.Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h/, f/ a
ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom posúdil
oprávnenosť nároku žalobcu uplatnenom v konaní.

O trovách konania, vrátanie odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o
veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.