Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/487/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912217202
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7912217202.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu R. T.W. Č. O., s.r.o., L.Á. Z., G. X, Č. O., IČO: 25 117 483, proti
žalovaným 1. X. D., naposledy bytom P., P. Z./X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom
Mestom P., 2. T. Y., bytom D. Y. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa Y., G., L.. B. X, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 1.170,26 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu 13C 278/2012-85 z 21.6.2013 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.

Vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 19,33 €, ktorú je
žalobca povinný zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil, účastníkom trovy konania nepriznal a žalobcu zaviazal

zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 165,91 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Igora Šafranka, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poukázal na to, že žalobca sa voči žalovaným domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu úveru, pričom
vedľajší účastník po svojom vstupe do konania podaním zo dňa 28.1.2013 vzniesol námietku premlčania

a vzhľadom na to žalobca zobral návrh späť a žiadal konanie zastaviť. O zastavení konania rozhodol
v súlade s § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a konštatoval, že k nemu došlo v dôsledku späťvzatia návrhu potom,
ako sa žalobca oboznámil so stanoviskom vedľajšieho účastníka obsahujúcim námietku premlčania.
Bol toho názoru, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní nemožno tak považovať za zbytočnú a trovy
jeho právneho zastúpenia boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom. Vedľajšiemu účastníkovi
priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 61,41 €.

Uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka napadol včas
podaným odvolaním žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia preskúmal a
v zmysle ust. § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov neprizná. Zároveň
si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Vyslovil názor, že v danom

prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol,
že zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania, žalobca sa nemôže brániť proti vstupu
združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam v právnom zastúpení
vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom.
Konštatoval, že v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka

vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo
vplyv na rozhodnutie súdu. Vyslovil názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právnehozastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto
skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p. Citoval ďalej vydané časti
rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré podľa neho potvrdzujú jeho argumentáciu.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje za absurdné, ak žalobca, ako
účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastupovanie advokátom inému účastníkovi.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, z ktorého vyplýva,

že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi
verejnej správy od začiatku konania, a to aj za podmienok ustanovených zákonom. Aj vedľajší účastník
ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne
presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov má právo vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 71/2010 z 9.6.2010 ako aj na prvé vydanie komentára k O.s.p.,

osobitne dal do pozornosti najnovší Občiansky súdny poriadok komentár - prvý diel autorov Števček/
Ficová. Zdôraznil, že aj keď je združením na ochranu spotrebiteľov, nie sú právnici a podľa jeho
skúseností s aplikáciou spotrebiteľského práva na súdoch, sa bez pomoci advokátov nezaobíde. K tomu,
že združenie má právo na právne služby advokátov, predložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 2 Obdo 27/2012 z 27.8.2012. Do pozornosti dal aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci

C-279/09, z ktorého tiež vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta a aj na
náhradu trov konania. Aj podľa novelizovaného znenia § 137 O.s.p. mu výslovne patrí náhrada výdavkov
za zastupovanie advokátom. Nesúhlasil ani s názorom žalobcu ohľadne použitia § 150 O.s.p. pre tento
prípad. Uviedol, že takýto návrh vyznieva až paradoxne, keďže na strane žalobcu je ekonomicky silný
subjekt, ktorý podáva žaloby proti slabým spotrebiteľom. K rozhodovaniu o náhrade trov konania vo

vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi citoval tiež vybrané časti rozhodnutí všeobecných súdov.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku o trovách

konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov vecne
správne, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods.2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 9 ods.1 vyhl. č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo

práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje
inak.

Podľa § 10 ods.2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena
veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu
práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.Ustanovenie§142O.s.p.vyjadrujezásaduzodpovednostizavýsledoksporovéhokonania.Toznamená,
že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania.

V danom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho
účastníka správne aplikoval § 146 ods. 2 vetu prvú O.s.p., keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku
späťvzatianávrhuzostranyžalobcupotom,akotentoboloboznámenýspodanímvedľajšiehoúčastníka,

obsahujúcim vznesenú námietku premlčania.

V ust. § 150 ods.1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania, ktoré dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov
v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u

ktoréhosúinaksplnenépredpokladyprepriznanienáhradycelkomalebosčasti.Predmetnéustanovenie
umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníka, ako aj výchovu na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu
k právam iných osôb) a docieliť tak, pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady
zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v

okolnostiach danej veci, alebo okolnostiach na strane účastníkov a to obidvoch) jeho aplikácie.
Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi
konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
aleboohrozenéprávaaleboprávomchránenézáujmy,získalnáhradutrov,ktorépritomtokonanídôvody
vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa

preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a
pod. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, na
ktorú skutočnosť by mal súd prihliadať použitím ust. § 150 O.s.p. V tomto smere odvolací súd poukazuje

na ust. § 3 ods. 4, 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa
ktorýchkaždýspotrebiteľmáprávozdružovaťsaspolusinýmispotrebiteľmizdruženiaaprostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnenie záujmy spotrebiteľov, ako
aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
Proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší
účastník na strane žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
žalovaného, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v
danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania
a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ust. § 20 ods. 1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa

ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek
advokáta. Neobstojí námietka žalobcu, že žalovanej bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. súdom ustanovený
opatrovník, keďže použitie tohto inštitútu nevylučuje intervenciu vedľajšieho účastníka - združenia na
ochranu spotrebiteľov.

Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní úspech, preto mu bola priznaná náhrada požadovaných trov
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) a to vo výške 19,33 € pozostávajúca z odmeny za
poskytnutú právnu službu - 1 úkon právnej služby za podané vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm.
b/, ods. 3 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z.) vo výške 8,30 € a k tomu režijný paušál 7,81 €. Zástupca

vedľajšieho účastníka preukázal, že je platcom DPH, preto mu bola priznaná aj 20 % DPH, t.j. 3,22 €,
spolu náhrada trov titulom právneho zastúpenia 19,33 €. Poskytnutie právnej služby považuje odvolací
súd za účelne vynaložený úkon, keďže aj vedľajší účastník má právo podať vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu proti napadnutému uzneseniu. Predmetom odvolacieho konania pritom boli len trovy konania
vo výške 165,91 €.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.