Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212226977
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212226977.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnému:
B. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, E., o vymoženie pohľadávky vo výške 3.788,26
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
6Er/1967/2012-20 zo dňa 4. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, zo dňa 21. 11. 2012

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 6Er/1967/2012, EX 27721/12. Vec právne
posúdil podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej iba ,,Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že oprávnený sa zápisnicou spísanou u súdneho exekútora
zo dňa 21.11.212 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského
úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému

vo výške 3.788,26 eura s príslušenstvom. Súd prvého stupňa mal z obsahu spisového materiálu za
preukázané, že exekučným titulom v tomto konaní je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie pod sp. zn. II/2012-1247 zo dňa 04.07.2012. Zároveň mal za
preukázané, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému na základe zmluvy o flexipôžičke
pôžičku vo výške 2.655,51 eura (80.000,- Sk), ktorú sa povinný zaviazal splatiť v 48 mesačných
splátkach po 77,86 eura (2.345,82 Sk). Predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú

zmluvu, na ktorú aplikoval právny režim upravujúci spotrebiteľské vzťahy. Zároveň bolo zistené, že
v čl. II. Bod 5 predmetnej zmluvy banka momentom jej uzatvorenia navrhuje, aby prípadné spory
vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas
s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. V tomto smere súd prvého stupňa
konštatoval, že táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Zdôraznil, že jednostrannosť a nekalosť
tohtozmluvnéhodojednaniaspočívavtom,žefaktickýmsubjektom,ktorýdefinuje,akosabudúprípadné
spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Poukázal na to, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Mal za to, že neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomocrozhodcovského súdu. Zastal názor, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,

rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe
takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú
prekážkubrániacuvykonaniuexekúcie,apretosúdprvéhostupňažiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať
vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného
titulu, pričom z žiadneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej

zmluvy. Poukázal na to, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súd členského štátu imperatív,
preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných
rozhodnutí (princíp res iudicata) bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmavanie
platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Zdôraznil, že exekučný
súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu

a preskúmavaniu okolností prípadu. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 159 zák. č. 99/1963 Zb. mal za to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné
prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý
byť podkladom pre výkon exekúcie. V slovenskom práve je výslovne zakotvený postup pre prípad,

ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na tento účel určenom konaní o neplatnosť
rozhodcovského nálezu. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak
súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a), c) pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z uvedeného vyplýva, že
slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku

ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučného súdu, aby
vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho
dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na
posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského
konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,

je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Okrem iného uviedol, že neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte
úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za
neprijateľnú podmienku. V tomto kontexte potom nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť
za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a

je súčasťou civilného práva. Zastal názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k
neoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprincípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže
založiť zodpovednosť štátu za škodu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa §

219 ods. 1 OSP potvrdil.
Exekučné konanie začalo dňa 21.11.2012 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov pred rozhodcom Mgr. Petrom

Hlaváčom, vedený pod sp. zn. II/2011-1247 zo dňa 04.07.2012, ktorý podľa vyznačených doložiek
nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2012 a vykonateľnosť dňa 19.08.2012. V exekučnom titule bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 3.788,26 eura spolu s úrokom z
omeškania 13,00 % ročne zo sumy 2.655,51 eura od 09.12.2006 do zaplatenia a trovy rozhodcovskéhokonania vo výške 166,80 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 356,94 eura do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom
ExekútorskéhoúraduZáhradnícka60,82108Bratislavapodaldňa06.12.2012naOkresnýsúdKomárno

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený
výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa

exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný
titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené
v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie
(iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke
formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako
aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a

presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má
nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť
(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný
súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať
chyby a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za

exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade
rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41
Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať
takýto rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský

súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom

konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť

napadnutéhorozhodnutiaauvádza,žeexekučnýprvostupňovýsúdsprávnevyhodnotilsvojeoprávnenie
preskúmavaťexekučnýtitulvrozsahuazapodmienokuvedenýchv§45ods.1zákonaorozhodcovskom
konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné konanie je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívne samostatným
druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné konanie.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade
iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade
postupom podľa § 44 ods. 2 EP nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by
sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom

je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však
dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných
orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady "nepreskúmateľnosti" vecnej
správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v prípade predpisov na

ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje právnu vec
spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky aspekty nedovolenosti, resp.
neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom zmysle je potrebné považovať za
takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré okrem iného vymedzujú
charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny výpočet charakteristických

neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť) prihliada súd z úradnej
povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie
uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného súdu pri nútenom
výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. orozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 EP, ustanovenie
§ 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v
exekučnomkonanízaväzuje(exoffo),abyvprípade,akrozhodcovskýrozsudokmánedostatokuvedený

v § 40 písm. a/ a b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto
konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov
izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré
odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných

právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom
v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej
stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch
je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia
(rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať "vnútornú stránku" nemožného, právom
nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním

len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle
vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná
pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom,
právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením (uvedeným v
enunciáte rozhodnutia), ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné, sa totiž súd vo svojej praxi

nestretolataktoponímanýúčelnoriemumožňujúciibatakétopreskúmanierozhodcovskéhorozsudkuby
sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej
pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského
rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania
vecnejsprávnostipatríajposudzovanieexistencieprávomociorgánukonaťarozhodnúť),pretoželentak

môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov
v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je
možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.
Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva. Účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a

dodávateľa, pretože zo všetkých skutočností daného prípadu vyplýva, že spĺňajú definíciu pojmov
dodávateľ a spotrebiteľ tak ako ich opísal súd prvého stupňa.
V tejto súvislosti, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 225/2011
zo dňa 11. 12. 2012 v obdobnej situácii, "že v danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o
spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej úverovej zmluvy, pretože právna predchodkyňa oprávnenej

poskytla povinnému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijal
povinný ako spotrebiteľ, ktorý bol pri uzatváraní úverovej zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej
strany a nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdmi nižších stupňov
(správne) posúdená ako nekalá. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 150/2004 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorý nadobudol účinnosť

1. apríla 2004 (teda pred uzatvorením úverovej zmluvy) a zakotvil do právneho poriadku Slovenskej
republiky inštitút spotrebiteľských zmlúv. Aj keď predmetný zákon zmluvy uzatvorené podľa iných
zákonov ako Občiansky zákonník za spotrebiteľské priamo neoznačuje, dospel dovolací súd k záveru,
že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter (viď slovo "najmä" v úvodnej časti ustanovenia
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a preto bola v danej veci po zohľadnení všetkých ostatných

kritérií exekučným súdom aplikovaná správne. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia (neprijateľné podmienky), ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré sám Občiansky zákonník
označuje za neplatné".
Odvolací súd ďalej uvádza, že spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý bol predmetom

rozhodcovského "nachádzania" je spotrebiteľským právnym vzťahom pre jeho charakter, za ktorý
ho považuje zákon v ust. § 52 ods. 1 OZ v spoj s ust. § 879j OZ, teda zákon poukazuje na
potrebu posudzovať právne vzťahy splňujúce spotrebiteľskú definíciu a ich charakter právneho vzťahu
splňujúceho podmienky uvedené v § 52 ods. 1 OZ ako právne vzťahy spotrebiteľské, aj napriek
skutočnosti, že tieto vznikli skôr. Totiž vznik a nároky vyplývajúce z tohto vzťahu v sebe nezahŕňajú

posudzovanie charakteru právneho vzťahu. Vznik vzťahu (posudzovanie platnosti a účinku založeného
právneho vzťahu) a z neho vyplývajúce nároky sa posudzujú podľa práva účinného skôr. Pretože ale
ust. § 879j OZ výslovne stanovuje, že právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákona (zák.
č. 568/2007 Z. z.) je potrebné prikloniť sa k záveru, že takéto vzťahy sa posudzujú a charakteromzodpovedajú definícii spotrebiteľského právneho vzťahu účinného práva. Ak charakter skôr založeného
právnehovzťahusamávrámciposudzovaniaprávnehovzťahuspravovaťustanoveniami"tohtozákona"
- neskoršieho, teraz účinného práva, potom to vo svojom dôsledku znamená, že novelizovanými

ustanoveniami zákona č. 568/2007 Z. z. sa má zdôvodňovať aj charakter právneho vzťahu, ktorý bol
založený skôr, ale jeho spotrebiteľské účinky pretrvávajú aj naďalej. Spravovanie právneho vzťahu teda
v sebe bez pochýb zahŕňa aj charakter právneho vzťahu s dôsledkami z toho zo zákona vyplývajúcimi.
V ďalšom odvolací súd uvádza, že predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek
rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom,

ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel.
Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá
vo všeobecných zmluvných podmienkach v čl. II. bod 5 Základných podmienok k Zmluve o poskytnutí
flexipôžičky, ktoré sú svojím charakterom predtlačené. V zmysle doložky Banka uzavretím tejto
zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v
rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č.

510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadril svoj súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym
rozhodcovskýmsúdom.Zároveňodvolacísúddodáva,žeďalšieotázkytýkajúcesazaloženiaprávomoci
rozhodcovského súdu sú upravené i vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., v čl. VIII.
Záverečných ustanoveniach v bode 3.
Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na

škodu spotrebiteľa. Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka
vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu "úverového" (poprípade
pôžičkového, revolvingového) plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané,
že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a
povolaným orgánom pre možné "efektívnejšie" dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán

podľa výberu určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou VOP k formulárovej
zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť
ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto prípade je nutné konštatovať, že

rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať,
preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné.
Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

zamietol.
Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad
rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda,
zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov
"obchodných" - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov
pred"silnejšími"subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,
ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských

potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -
nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať
o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu

až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu podľa uváženia spoločnosti, ktorý vec prejedná patrí

tiež do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia. Odvolací
súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však uviesť,
že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v časea spôsobom (bez pridaných "motivačných" podmienok), kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi
možnosť vec prejednať v súdnom konaní, bude sa takáto doložka - zmluvná podmienka viac približovať

vyváženej a zákonom aprobovanej zmluvnej podmienke.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu úspešnému povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.