Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/307/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110202014
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110202014.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Mestská časť Košice - Ťahanovce, Ťahanovská č. 28,
Košice, IČO: 00 690 911, zast. JUDr. Jánom Lemešom, advokátom v Košiciach, Žižkova č. 19, proti
žalovanému H.. X. E., K.. XX.XX.XXXX, O. B. S., Ť. Č.. XX, o zaplatenie 6.638,78 eura, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19.06.2013 č.k. 20C/57/2010-70 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a

v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením:

1/ konanie z a s t a v i a

2/ u l o ž i l žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 398,- eur v lehote troch
dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p., lebo žalobca

písomným podaním zo dňa 19.02.2013 vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a
žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 05.04.2013 so späťvzatím žaloby súhlasil.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s odôvodnením, že žalobca z
procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a to späťvzatím žaloby, a preto je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odpor vo výške 398,- eur.

Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zmeniť a žalovanému náhradu trov konania nepriznať.

Poukázal na to, že svojou žalobou sa domáhal proti žalovanému náhrady škody pozostávajúcej
zo zaplatených úrokov z omeškania zo zmluvy o pôžičke vo výške 400.000,- Sk a advokátskych
trov vo výške 133.154,- Sk, ktoré vznikli zavinením žalovaného z dôvodu nevčasnej úhrady pôžičky
Pozemkovému spoločenstvu Urbariát - Ťahanovce a ďalej na to, že dva roky po podaní žaloby
dňa 19.05.2012 Valné zhromaždenie Pozemkového spoločenstva Urbariát schválilo uznesením č. 7
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 10.000,- eur na úpravu prístupových ciest k pozemkom

spoločenstva, ktoré budú realizované v spolupráci s Miestnym úradom Mestskej časti Košice -
Ťahanovce. Na tom základe došlo k schváleniu uznesenia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti
Košice- Ťahanovce, ktoré dňa 24.05.2012 prijalo uznesenie č. 132/2012 o schválení stiahnutia žaloby o
vymáhanie škody voči žalovanému. Tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne a on by bol býval v konaníúspešný. Iba z etického hľadiska, keďže Pozemkové spoločenstvo Urbariát - Ťahanovce poskytlo mu
sumu 10.000,- eur, vzal žalobu späť, pretože aj keď sa mu nepokryla celá škoda spôsobená žalovaným,
z ľudského hľadiska upustil od ďalšieho vymáhania škody. Bolo by však v rozpore s dobrými mravmi,

aby pre svoju ústretovosť mal znášať trovy konania, keď späťvzatím žaloby ponížil žalovanému trovy
konaniasúvisiacesjehotrovamiprávnehozastúpeniavkonaní.Pripojilvýpiszuzneseniač.132/2012zo
VII. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice - Ťahanovce konaného dňa 24.05.2012
a fotokópiu zápisnice o priebehu a výsledkoch valného zhromaždenia Pozemkového spoločenstva
„Urbariát“ Ťahanovce zo dňa 19.05.2012.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia
pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách
konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zrušiť.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie je
potrebné posudzovať len z procesného hľadiska (nie podľa hmotného práva), keďže v opačnom prípade
by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Ak teda navrhovateľ (žalobca)

vzal návrh na začatie konania (žalobu) späť, zásadne platí (ak nejde o prípad uvedený v § 146 ods.
2 veta druhá O.s.p.), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi (žalovanému)
jeho trovy.

Podľa ust. § 150 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak sú tú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Aplikácia cit. ustanovenia na rozhodnutie o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú
tú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o
celkom výnimočný prípade a túto výnimočnosť a záver, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí
súd náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a na ďalšie okolnosti
(okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a podobne) a prihliadať
aj na hľadisko, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby
neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nie je predpisom, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri rozhodovaní o povinností náhrady trov konania výnimočne
prihliadať. Nie je ho možné však vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania, vrátane zásady zodpovednosti za zavinenie na

zastavení konania.

V posudzovanej veci z obsahu odvolania žalobcu nepochybne vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách
konania žiadal prihliadať na okolnosti veci, t.j. domáhal sa, aby na rozhodnutie o trovách konania bolo
aplikovanéust.§150ods.1O.s.p.Aplikáciauvedenéhoustanoveniavšakvyžadujezistenieaposúdenie
celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa uvedeného

výnimočného zákonného ustanovenia a súd prvého stupňa z tohto hľadiska vec neposudzoval.Za danej situácie v súlade aj so zásadou dvojinštačnosti súdneho konania, nezostalo odvolaciemu súdu
iné ako uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách konania zrušiť a v rozsahu
zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou súdu prvého stupňa na tom základe bude zistiť a posúdiť všetky okolnosti dôležité pre záver,
či sú dané podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu
medzi účastníkmi a len potom uzavrieť, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu
výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania, alebo naopak tieto
podmienky nie sú dané a o trovách konania je potrebné rozhodnúť podľa zásady zodpovednosti za
zavinenie na zastavení konania, t.j. podľa ust. § 146 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.