Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607200217
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7607200217.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: W., B..T..Y.., so sídlom v A., W. XX, IČO: XX XXX
XXX, zast. H. W., B..T..Y.., so sídlom v A., X. X, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: Ľ. B., N.. X.X.XXXX,
bytom vo M. XX, pre vymoženie 2.829,- Sk s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7Er/7/2007-18 zo dňa 13.8.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Z a m i e t a návrh oprávnenej na prerušenie konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,33 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 57 ods.
2, 3, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Exekučným titulom

v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava, sp. zn. SR 3923/06 zo dňa 30.8.2006, ktorý zaväzoval povinného k
zaplateniu sumy 2.829,- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne so sumy 1.820,- Sk. Podkladom
pre vydanie tohto rozsudku bola zmluva o úvere č. 7430184 zo dňa 24.1.2006, na základe ktorej
bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vo výške
5.000,- Sk, ktorý sa zaviazal splácať zvýšený o poplatok vo výške 3.480,- Sk, spolu sa zaviazal zaplatiť

čiastku 8.480,- Sk. Daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže
vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že rozhodcovská
doložka bola súčasťou úverových podmienok oprávnenej, pričom spotrebiteľ úverové podmienky ako
súčasťformulárovejzmluvynemoholovplyvniť,osobitnesiichnevyjednal,tedanemalmožnosťovplyvniť
znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v
zmluve. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým

podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú,
keďže nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade
sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Tým spôsobuje rozhodcovská doložka značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnená nedala povinnému na výber a
neumožnila mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný

mal pritom len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodným podmienkami.Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské
konanie, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným titulom, preto súd exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 196, §197 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku v spojení s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhlášky“) tak, že k úhrade trov
exekúcie zaviazal oprávnenú, keďže k zastaveniu exekúcie došlo jej zavinením. Súdnemu exekútorovi
priznal trovy exekúcie v zmysle § 15 vyhlášky za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného
príkazu, každé zisťovanie majetku povinného, 2x každé zisťovanie zamestnania povinného, spolu 7x

3,32 €, podľa § 14 vyhlášky za návrh na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie 1x 6,64 €, podľa § 22
vyhlášky 7,50 € + 20 % DPH, t.j. spolu priznal trovy exekúcie vo výške 43,33 €.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby
konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

Namietala, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať
pred súdom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané dokazovanie a že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávnenej súd prvého stupňa
rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust.

§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní postavil do
pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci
zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o
zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho
štátu - zásadu legality. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný

vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto konaniu navyše
dochádza za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s
výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. zákona o
rozhodcovskom konaní, nerozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo

vecivrozsahuuvedenomvžalobealebovrozsahuuvedenomvovzájomnejžalobe.Zákonodarcapriznal
všeobecným súdom právomoc posudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd nie je povinný zaoberať sa skúmaním,
či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s právnymi predpismi.

Podľa jej názoru musí exekučný súd nakladať s rozhodcovským rozsudkom rovnako ako s rozsudkom

všeobecného súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
Oprávnená žiadala, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

K odňatiu možnosti konať pred súdom uviedla, že k nemu došlo tým, že podľa jej názoru exekučný súd

porušil okrem iného princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo
na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne
s povinným na strane jednej a oprávnenou na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon
všetkých práv a oprávnená mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to
z dôvodu jej postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých

úverov.Namietala,žeoprávnenánemalamožnosťreagovaťnaakékoľvektvrdenia,argumentyadôkazy,
ktorébolipodkladomprerozhodnutieexekučnéhosúduojehoprávnompostaveníanemalamožnosťani
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú
príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie.Namietala ďalej, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
vzhľadom na to, že exekučný súd je v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní
oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi

a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, ktorá je podľa názoru oprávnenej platná.
Dojednanie, ktorým zmluvné strany založili právomoc rozhodcovského súdu nestanovuje, že spory s
dodávateľom budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účastníkom zmluvy bola daná možnosť
voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom nešlo len o fiktívnu možnosť voľby, ale
o reálnu a skutočnú možnosť voľby rozhodujúceho orgánu. Oprávnená tiež nesúhlasila s posúdením

zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedla, že oprávnená poskytuje svojim klientom
peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, pričom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka na vzťahy
vzniknuté zo zmluvy o úvere sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše aj strany
zmluvy si v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že všetky právne vzťahy medzi
nimi vzniknuté sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Navrhla,abysúdnazákladeust.§109ods.1písm.c/O.s.p.ačl.267ZmluvyofungovaníEurópskejúnie
konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

„1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods.1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom

rozhodcovských súdov?

2. V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred

stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu
možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo

však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu?

3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS

zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinný a a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Pred prejednaním odvolania odvolací súd vyzval účastníkov v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p., aby
sa vyjadrili k možnému použitiu § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že odvolací súd
bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme a či teda bola daná právomoc

rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti posúdi, či
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku.

Oprávnená ani povinný sa k výzve nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k

záveru, že odvolaniu oprávnenej nie je možné vyhovieť.Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil,
aj keď z iných dôvodov.

Odvolacísúdsavprvomradezaoberalotázkou,čirozhodcovskázmluvabolauzavretávpísomnejforme

a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v
tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku.

V zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

Podľa ust. § 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi

zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v
určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

V zmysle ust. § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

V zmysle ust. § 4 ods. 2 cit. zák. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

V zmysle ust. § 4 ods. 3 cit. zák. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť

vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Súdna prax je jednotná v názore, že už v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Vprejednávanejvecisúdprvéhostupňaopomenulsazaoberaťriešenímtejtootázky,apretosariešením
tejto otázky zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p..

Oprávnená k návrhu na vykonanie exekúcie pripojila rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 7, sp. zn. SR
3923/06 zo dňa 30. augusta 2006, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že účastníci konania sa v zmysle
rozhodcovskej doložky dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V

tom prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.Z obsahu spisu je zrejmé, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú citovanú
rozhodcovskú doložku v bode 17., nie sú podpísané oprávnenou a povinným.

Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, nespĺňa podmienku
písomnej formy, a je preto neplatná. Inú platnú rozhodcovskú zmluvu oprávnená nepredložila.

Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal právomoc, takéto ním vydané
rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt.

Z vyššie uvedených dôvodov exekučný súd rozhodol vecne správne, keď exekúciu zastavil.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (pre nedostatok písomnej
formy neplatne uzavretá rozhodcovská doložka), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami
odvolateľky, pretože všetky odvolacie námietky sú právne irelevantné. Odvolanie oprávnenej je preto
nedôvodné.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách exekúcie, preto odvolací súd v zmysle ust. §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil aj tento výrok.

V priebehu odvolacieho konania oprávnená s poukazom na § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhla konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1/ Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

2/ V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku je možné ustanovenie písm. q) ods. 1

prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje že „všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu
možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strane podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc

rozhodcovského súdu?

3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?Zároveň navrhla podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušiť konanie za účelom podania návrhu
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ust.§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd preruší konanie, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych

spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno inter alia prerušiť. V zmysle odkazu 4c) ide napríklad o § 14 zákona o konkurze a vyrovnaní v
znení neskorších predpisov alebo o § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z., ktoré zákony expressis verbis ustanovujú podmienky,
za ktorých sa exekučné konanie prerušuje.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení na exekučné konanie možno teda aplikovať ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok
v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, okrem osobitným zákonom
stanovených prípadov, medzi ktoré nespadá prerušenie konania v zmysle ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Z uvedených dôvodov ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ani § 109 ods. 1
písm. b/ O.s.p na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť

tak, ako to žiada oprávnená.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti)

teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle,
že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potencionálne
zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú
v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (rozhodcovský rozsudok,
na podklade ktorého sa predmetná exekúcia vykonávala, nie je spôsobilým exekučným titulom, a
to v dôsledku nedostatku písomnej formy neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky), je zrejmé,
že prejudiciálne otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru EÚ podľa návrhu oprávnenej predložené,
sú irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a ich potencionálne zodpovedanie naň nemá

reálny dosah. Na základe uvedeného v posudzovanom prípade nevznikla potreba stanoviť hranice
aplikovateľnosti úniového práva Súdnym dvorom EÚ.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b/ a písm. c/ O.s.p. zamietol.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p..

Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto na náhradu trov odvolacieho konania,

ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.