Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232253
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112232253.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:BENCONTINVESTMENTS,s.r.o.,sosídlomAstrová
2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom
Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: W. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, I.,
o vymoženie sumy 294,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitre zo dňa 9. októbra 2012, č. k. 34Er/1198/2012-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 09. 10. 2012, č. k. 34Er/1198/2012-13,
žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Astrová 2/A,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom

na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 25
ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
§ 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V

odôvodnení uznesenia uviedol, že návrhom zo dňa 14. 09. 2012 žiadal oprávnený, aby súd poveril
vyššie uvedenú súdnu exekútorku vykonaním exekúcie v neprospech povinného. Exekučným titulom
v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. BWB/0112/0061, ktorý vydal dňa 01. 06. 2012
Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., ktorý sa
stal právoplatným dňa 18. 06. 2012 a vykonateľným dňa 22. 06. 2012. Predmetným rozhodcovským
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 294,69 eura, úrok

vo výške 23 % ročne zo sumy 294,69 eura od 15. 05. 2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených
úrokov a úrokov z omeškania vo výške 93,86 eura, sumu dlžných poplatkov v sume 38,17 eura, náhrada
poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eura a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
70,60 eura. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že dňa 17. 12. 2007 bola medzi povinným
a právnym predchodcom oprávneného uzatvorená Zmluva o úvere č. 5309673407, na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver vo výške 10 000,-- Sk (331,94 eura), ktorý sa povinný zaviazal splatiť

v 20 pravidelných mesačných splátkach vo výške 607,-- Sk (20,15 eura). Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver. Nakoľko sa povinný dostal do omeškania so splácaním
úveru, domáhal sa pôvodný oprávnený v súlade s čl. 5.2 obchodných podmienok okamžitého splatenia
všetkých splátok úveru, čím sa stal predčasne splatným celý dlh, následne vyzval pôvodný oprávnený
povinného na úhradu dlžnej sumy. Exekučný súd je povinný skúmať, či je exekučný titul vydaný orgánom
správomocounajehovydanie,tútopodmienkujepovinnýskúmaťexoffo,atoužprivydanípovereniana

vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. Predpokladom pre vydaniepoverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia
vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej a formálnej
stránke. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v čl.

11 ods. 2 Obchodných podmienok pre úver: ,,Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú medzi zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh
Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní, pred stálym rozhodcovským
súdom... Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude

pre strany konečné a záväzné.“ Súd prvého stupňa zdôraznil, že z citovaných ustanovení zákona
o bankách vyplýva pre banky povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, klient má možnosť rozhodnutia, či návrh prijme alebo zamietne. Príslušné
ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok neobsahujú návrh na riešenie sporov prostredníctvom
stáleho rozhodcovského súdu, ale priamo takéto riešenie prikazujú. Obchodné podmienky tak nútia
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti

jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská doložka nie je teda návrhom na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o bankách v spojení s Občianskym zákonníkom. Súd posúdil
predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú (typovú, formulárovú, adhéznu), pretože ide o zmluvu, ktorú
uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené

bez možnosti ich modifikácie. Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky vzal súd do
úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská
doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka). Neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné,
nie je preto potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Súd skonštatoval, že ak zmluva

alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do takejto zmluvy obsahujú podmienku, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a zároveň
takáto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci
medzi stranami stav nerovnovážny, ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný. Dôsledkom týchto ustanovení
dochádza k odopretiu možnosti pre spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ

sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu. Skutočnosti uvedené v
tomto ustanovení bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný za uvedených okolností mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spore vyplývajúcom z práv
spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie

uvedených okolností súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 EP a ust. § 45 ods. 1 písm. c) 2 ZoRK.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby príslušný súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenie na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) tým,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) tým, že účastníkovi konania - oprávnenému sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má

rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok,
že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.
V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný
postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom
všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je

záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského
orgánu. Exekučný súd je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudkuvšeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť,
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky

exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd. Podľa názoru
oprávneného rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje rozpor
plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo

neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Úverová
zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol
poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ust. zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu NBS. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo
dohľadu národnej banky. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému
konaniu v súlade so zákonnou definíciou ,,rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.

z. i ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe
splnenia zákonnej povinnosti banky a taká nemôže predstavovať (nevynímajúc zreteľ zo zásady zákazu
retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

Exekučné konanie začalo dňa 14. 09. 2012 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie o vymoženie
294,69 eura. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s pod sp. zn. BWB/0112/0061 zo dňa 01. 06. 2012,

ktorý podľa vyznačených doložiek nadobudol právoplatnosť dňa 18. 06. 2012 a vykonateľnosť dňa 22.
06. 2012. V exekučnom titule bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 294,69 eura, úrok vo
výške 23,00 % ročne zo sumy 294,69 eura od 15. 05. 2009 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov
a úrokov z omeškania vo výške 93,86 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,17 eura, náhradu
poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eura, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

70,60 eura, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Súdna
exekútorka Mgr. Jana Sitášová podala dňa 27. 09. 2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto odvolací súd potvrdzuje vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje
oprávnenie preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok uvedených v § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné konanie
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívne

samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné
konanie.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade
iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade

postupom podľa § 44 ods. 2 EP nepreskúmava vecnú správnosť exekučných titulov, pretože by
sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom
je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však
dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných

orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnejsprávnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v prípade predpisov na
ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje právnu vec
spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetky aspekty nedovolenosti, resp.

neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom zmysle je potrebné považovať za
takúto zákonnú úpravu príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré okrem iného vymedzujú
charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny výpočet charakteristických
neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť) prihliada súd z úradnej
povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie

uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného súdu pri nútenom
výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 EP ustanovenie
§ 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v
exekučnomkonanízaväzuje(exoffo),abyvprípade,akrozhodcovskýrozsudokmánedostatokuvedený
v § 40 písm. a) a b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto
konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov
izolovane iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré
odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných
právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom

v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej
stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch
je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia
(rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom
nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním

len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle
vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná
pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom,
právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno
označiť za exekučne nevykonateľné, sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem

umožňujúci iba takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému
výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v
tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach, na ktoré
musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj
posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený

účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola
deklarovanápovinnosťspotrebiteľavrozhodnutírozhodcovskéhosúdu,ktorémujemožnézjavnevyčítať
nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva. Účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a

dodávateľa, pretože zo všetkých skutočností daného prípadu vyplýva, že spĺňajú definíciu pojmov
dodávateľ a spotrebiteľ tak ako ich opísal súd prvého stupňa.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade
so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil

svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v čl. 11. Prechodných a záverečných
ustanovení v bode 11.2. V zmysle doložky všetky spory, ktoré v budúcnosti vzniknú, budú rozhodované
v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa. Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že

predmetná doložka ako podmienka vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom
na podstatu „úverového“ (pôžičkového, revolvingového) plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je
viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom,
bude práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné „efektívnejšie“ dovolanie sa svojho nároku
bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka

súčasťou VOP k formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používav prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný
ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto

prípade je nutné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda,
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán,
ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne
nezáväzné a exekučne nevykonateľné. Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ
nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt
servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy

(ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie
subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany
týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere
priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia
svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu

- zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa
má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto
možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či
skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená

zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje,
že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež
do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia. Odvolací
súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však uviesť,
že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a
spôsobom(bezpridaných„motivačných“podmienok)kedysiajpriemernýspotrebiteľdôsledkyzaloženia
právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť

vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie
nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu
k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu
povinnému nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.