Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111243705
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1111243705.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: V. V., Z. N. U.. Č.. XX, Z., zast. advokátom JUDr.
Jurajom Hadrbulcom, Riečna ul. č. 2, Bratislava, proti žalovanej: L. N., Z. N. U.. Č.. XX, Z., zast.
advokátom JUDr. Ondrejom Nagyom, Ružová dolina č. 27, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 16. októbra 2012 č. k. 15C 176/2011- 45,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j ea vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť vypratať 3 - izbový byt č. 1 na
1. poschodí bytového domu na N. U.. Č.. XX O. Z. postavenom na parcele č. 13310 zapísanom na Y.
pre N.. Ú.. M. W. Č.. XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej ďalej súd prvého stupňa
uložil povinnosť nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania 360,96 eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa predmetný byt zdedila po svojom otcovi
L. V., ktorý zomrel dňa 30. 1. 2009 a je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Otec žalobkyne býval so
žalovanou v spoločnej domácnosti v predmetnom byte, žili ako druh a družka. Na prelome rokov 2006
- 2007 sa otec žalobkyne z predmetného bytu odsťahoval pre nesúlad vo vzťahu. Žalovaná zostala v

predmetnom byte bývať aj naďalej, hoci otec žalobkyne ju vyzýval, aby sa z bytu vysťahovala. Finančné
prostriedky, ktoré mala žalovaná dať otcovi žalobkyne na kúpu záhrady a garzónky sú predmetom
konania vedeného pod sp. zn. 39Ro 1695/2011. Táto vec doposiaľ nie je skončená. Žalovaná má od
19. 2. 2007 hlásený trvalý pobyt na Inoveckej ul. č. 10 v Bratislave a od 19. 2. 2007 do 19. 2. 2010 má
hlásený prechodný pobyt v predmetnom byte na Konventnej ul. č. 19 v Bratislave. Z tohto skutkového
stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Výlučným vlastníkom predmetného bytu

bol otec žalobkyne L. V.. So žalovanou žil v druhovskom pomere a viedli spolu spoločnú domácnosť.
Keďže žalovaná v byte bývala so súhlasom otca žalobkyne, bývala v ňom oprávnene. Preto na žalovanú
nemohlo prejsť právo nájmu sporného bytu podľa § 706 ods. 1 druhá veta Obč. zák. I v prípade, že by vo
veci bolo možné aplikovať toto ustanovenie, na žalovanú by nemohlo prejsť právo nájmu, keďže s otcom
žalobkyne nežila v spoločnej domácnosti 3 roky pred jeho smrťou (sama uviedla, že otec žalobkyne
opustil spoločnú domácnosť v máji 2008 a zomrel dňa 30. 1. 2009). Vzhľadom na okolnosti prípadu nie je

možné podľa súdu prvého stupňa žalobu zamietnuť s poukazom na dobré mravy (§ 3 ods. 1 Obč. zák.).
Žalovaná totiž zneužíva svoje výhody z predchádzajúceho obdobia, ktoré jej priniesli možnosť užívať
sporný byt so súhlasom druha a od momentu, keď sa vlastníčkou bytu stala žalobkyňa, žalovaná sa v
byte zdržuje proti záujmom žalobkyne. Žalovaná tým, že v spornom byte býva bez právneho dôvodu,
neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa
poskytol žalobkyni ochranu jej vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák. a žalobe vyhovel. O

trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že predmetný byt užíva na základe nájomného práva z vôle
otca žalobkyne. Ten jej po odchode zo spoločnej domácnosti umožnil v byte naďalej bývať, až kým jej

nezabezpečí2-izbovýbyt,pretožeonasvojbytpredalaaotcovižalobkyneposkytlafinančnéprostriedky
na kúpu záhrady a garzónky na R. U.. O. Z..

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok treba zrušiť.

Ust. § 706 ods. 1 druhá veta Obč. zák. upravuje prechod práva nájmu bytu na osoby v tomto ustanovení
uvedené v prípade smrti nájomcu bytu. V prejednávanej veci však bolo zistené, že otec žalobkyne nebol

nájomcom sporného bytu, ale bol jeho vlastníkom. Vzhľadom na to nie je možné toto ustanovenie v
prejednávanej veci použiť. Žalovaná nežila s otcom žalobkyne v spoločnej domácnosti aspoň po dobu
3 rokov pred jeho smrťou. Ako to správne uviedol súd prvého stupňa, na žalovanú by preto neprešlo
právo nájmu sporného bytu ani v prípade, ak by otec žalobkyne nebol jeho vlastníkom, ale nájomcom
a ust. § 706 ods. 1 druhá veta Obč. zák. by bolo možné použiť.

Žalovaná tvrdila, že predmetný byt užívala na základe práva nájmu z vôle otca žalobkyne. K tomu
odvolací súd uvádza, že nemožno vylúčiť, že - ako to v konaní tvrdila žalovaná - otec žalobkyne súhlasil
s tým, aby žalovaná v predmetnom byte bývala do doby, pokiaľ jej nezabezpečí iný byt. Samotná
žalobkyňa na pojednávaní dňa 7. 6. 2012 uviedla, že jej otec žalovanej sľúbil 2 - izbový byt. Podstatnou

náležitosťou nájomnej zmluvy je dohoda o výške nájomného (§ 686 Obč. zák.). Žalovaná však tvrdila,
že sporný byt užívala na základe dohody s otcom žalobkyne bezplatne. Preto prípadná ústna dohoda
medzi otcom žalobkyne a žalovanou vyššie uvedeného obsahu nemôže byť ústnou nájomnou zmluvou.
Ak takúto dohodu žalovaná s otcom žalobkyne uzavrela, ide o tzv. nepomenovanú zmluvu v zmysle § 51
Obč. zák. Jej obsahom bolo právo žalovanej bývať v predmetnom byte do doby, než jej otec žalovanej

zabezpečí iný byt a otcovi žalobkyne vznikla povinnosť zabezpečiť žalovanej iný byt. Keďže však otec
žalobkyne zomrel, plnenie - zabezpečenie iného bytu pre žalovanú - sa stalo nemožným a predmetný
záväzok (nepomenovaná zmluva) zanikol podľa § 575 Obč. zák. Tým zaniklo aj právo žalovanej bývať
v spornom byte.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa
ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd si je vedomý
toho, že jeho právny názor vyjadrený v tomto uznesení bude viesť opätovne k vyhoveniu žalobe.
Napriek tomu odvolací súd nemohol napadnutý rozsudok potvrdiť. Závery odvolacieho súdu týkajúce sa
nepomenovanej zmluvy uzavretej otcom žalobkyne a žalovanou sú totiž pre účastníkov konania nové.

Ak by odvolací súd za tohto stavu napadnutý rozsudok potvrdil, odňal by účastníkom konania právo
vyjadriť sa k záverom odvolacieho súdu, čím by im odňal možnosť konať pred súdom. To by bol dôvod
pre zrušenie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v dovolacom konaní.

Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania

(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.