Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207497
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2708207497.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova č. 25,
Bratislava,protipovinnej:R.A.,nar.XX.XX.XXXX,hlásenýpobytbezdomovca,X.V.,XXXXXV.,vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn.
EX 7357/08 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 1Er/4710/2008-35 zo

dňa 28. septembra 2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávneného

zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,50 eur do troch dní od právoplatnosti
napadnutého uznesenia.
Rozhodol tak po zistení, že na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 04569/08 zo dňa 05.06.2008 exekúcia nie je podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 a § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 53 ods. 1 a 4 písm. r), §
53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák., ako aj čl. 3 ods. 1, 3 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniavyplýva,žesúdprvéhostupňaskúmanímpriloženýchlistínzistil,
že zmluva o úvere č. 2400152 zo dňa 20.12.2007 má povahu spotrebiteľskej zmluvy, pričom v bode

17. je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto
rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej
strane, tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ,
resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky
môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý
by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ

nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve vyhodnotil súd
ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. absolútne neplatná s tým, že takáto
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z
tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor
exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd preto dospel k záveru,
že rozhodcovský rozsudok je síce v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným

titulom, avšak exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku nie je prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Rozhodnutie o trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,

exekútorom vyčíslené trovy vo výške 39,50 eur posúdil ako účelné a určené v správnej výške.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť. V dôvodoch odvolania uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka obsiahnutá v
zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej

stranedomáhaťsaochranysvojichprávprostredníctvomsúdnehoaleborozhodcovskéhokonania,preto
sa nestotožnil s argumentáciou konajúceho súdu ohľadom rozhodcovskej doložky s tým, že prijatie
uvedenej argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplne znemožnenie využitia rozhodcovského
konania. Oprávnený zastáva názor, že predmetná exekúcia prebieha v súlade s platnými právnymi
predpismi, preto sa nestotožnil ani s priznanými trovami súdneho exekútora.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
202 O.s.p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§
212 ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia súdneho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a podľa§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku(jetuinýdôvod,prektorýnemožnoexekúciuvykonať)
ju zastavil. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v

celom rozsahu.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav,
vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto
poukazuje.

Z dôvodu potreby vyporiadať sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania bola

správne súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská zmluva, na ktorú je následne potrebné
použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa
správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku aby ustálil, či sa nejedná o nekalú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle rozhodnutia C 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať

rozhodcovskú doložku).
Podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom článku 17 Všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskom

súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,
že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom Všeobecných podmienok tvoriacich súčasť úverovejzmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani
rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý
rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom

vybranéhorozhodcovskéhosúduobjektívne.Vzhľadomnavšetkytietodôvodypredmetnározhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.
V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná a následkom je skutočnosť, podľa ktorej rozhodcovský súd vôbec

nemal právomoc rozhodovať daný spor a z toho dôvodu predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví

jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny
spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie
by navyše odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na ich zaplatenie zaviazal oprávneného,

trovy exekúcie určil v správnej výške.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, správne rozhodol tiež o trovách exekúcie
a odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §

151 ods. 1 O.s.p. a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy
nevznikli.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.