Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811208044
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811208044.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej V. X. Ž. K., M..N.., so sídlom v H.F., A. Č.. X,
proti povinnému Q. Y., bývajúcemu v H. Y., K. Č.. XX, o vymoženie 18,55 eur s prísl., vedenej súdnou
exekútorkou Z.. D. G., Exekútorský úrad H.F., S. Č.. XX, H., pod č. EX/519/2011, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.11.2011 č.k. 8Er/804/2011-45 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnená sa domáhala návrhom doručeným súdnej
exekútorke dňa 26.08.2011 vykonať exekúciu proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je
právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 21.09.2010 sp. zn.

3C/645/2010, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy 18,55 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 02.08.2010 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania v sume 230,- eur.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že povinný ako poistený uzavrel s oprávnenou dňa 01.03.2010
poistnú zmluvu pre životné poistenie "D.Á. ktorou oprávnená poskytla povinnému životné a úrazové
poistenie, a ten sa zaviazal platiť poistné vo výške 16,08 eur mesačne. Povinný počas trvania poistenia
prestal dojednané poistné platiť. V čl. XV. Všeobecných poistných podmienok účastníci dohodli,

že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom. Podľa bodu 3. poslednej časti tlačiva Všeobecných zmluvných podmienok
oprávneného časti "Osobitné zmluvné dojednania" účastníci vyjadrili spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany

ako rozhodcovskú doložku.

Z uvedených zistení súd prvého stupňa vyvodil záver, že rozhodcovský súd síce skúmal, či nárok
oprávneného je v súlade s ochranou spotrebiteľa, opomenul však skúmať z hľadiska noriem ochrany
spotrebiteľa aj rozhodcovskú doložku, na základe ktorej založil svoju príslušnosť. Z poistnej zmluvypodľa jeho názoru je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive „návrh na uzatvorenie
poistnej zmluvy“, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom druhu a výške poistenia, ďalej na tlačive
„zmluvné dojednania pre poistenie D.“ a tlačive „Všeobecných poistných podmienok“. Povinný nemal

možnosť meniť obsah týchto dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluvy. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok oprávneného, preto ju nemožno
považovať za individuálne dohodnutú. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, pričom táto nebola individuálne dojednaná, že napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v

zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva predovšetkým v skutočnosti, že je výlučne
na oprávnenej koho určí ako rozhodcu, či rozhodcovský súd, pričom sa bráni povinnému, aby svoje
práva bránil pred všeobecným súdom. Následne pod zámienkou účelnosti, rýchlosti a praktickosti bol
oprávnenou vybraný rozhodcovský súd, ktorým priznané trovy konania niekoľkonásobne prekračujú
výšku predmetu konania. Takto priznané trovy rozhodcovského konania sa javia ako neprípustné

trestanie spotrebiteľa. Dospel teda k názoru, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul je neprijateľnou a absolútnou neplatnou je aj výkon práv a povinností z takejto
doložky odporujúci zákonom a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemal
legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Na základe uvedeného súd preto zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu podala čas odvolanie oprávnená. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že podľa
jej názoru arbitrážny rozsudok, ktorý je exekučným titulom spĺňa všetky podmienky jeho formálnej aj
materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd síce vyslovil materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu,
avšak neuviedol z akého dôvodu považuje exekučný titul za rozporný so zákonom, resp. s ktorým

zákonom nie je exekučný titul v súlade. Bol preto povinný uviesť s ktorým konkrétnym právnym
predpisom nie je exekučný titul v súlade. Podľa jej názoru súd prvého stupňa ako exekučný súd nie je
súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá ani oprávnenie preskúmať
arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Taktiež bol
toho názoru, že súd prvého stupňa nemal žiadne oprávnenie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie,

nebol teda oprávnený posudzovať a následne ani vyhodnotiť rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú
podmienkuspotrebiteľskejzmluvyatedaajakoneplatnýprávnyúkon.Posúdenieplatnosti,čineplatnosti
zmluvných podmienok nemôže byť predmetom exekučného konania a už vôbec nemôže byť vydané
bez náležitého dokazovania vo veci samej, ktorý však exekučný súd nie je oprávnený vykonávať, keďže
by tým nahrádzal exekučný titul a konanie, ktoré mu predchádzalo a teda by narúšal základnú zásadu

res judicata, ktorá bráni opätovnému posudzovaniu, rozhodovaniu rovnakej veci.

Bola toho názoru, že v predmetnej veci je rozhodcovská doložka uvedená v čl. XV. Všeobecných
poistných podmienok jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú
podmienku. V tejto súvislosti poukázala oprávnená na tú skutočnosť, že už pri podpisovaní poistnej

zmluvy zo strany povinného povinný podpísal samotné všeobecné poistné podmienky a zároveň
dobrovoľne a slobodne ďalším podpisom podpísal aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve,
kde vyjadril svoju vôľu podrobiť spor rozhodcovskému konaniu. Tieto osobitné dojednania a v
nich obsiahnuté podmienky - rozhodcovská doložka sú oddelené od ostatných častí všeobecných
obchodných podmienok a povinný nebol žiadnym spôsobom nútený ich podpísať, naopak mohol túto

rozhodcovskú doložku nepodpísať bez toho, aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok jeho poistného
vzťahu. Je teda nepochybné, že medzi účastníkmi bola rozhodcovská doložka dojednaná individuálne a
teda nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná podmienka podľa Občianskeho zákonníka ani smernice
ani judikatúry ESD. Bez významu podľa názoru oprávnenej nie je tiež tá skutočnosť, že exekučný
súd vyslovil svoje závery bez toho, aby vyplynuli z vykonaného dokazovania. Pokiaľ exekučný súd

chcel rozhodnúť na základe dokazovania, mal nariadiť pojednávanie. Exekučný súd zdanlivo na účely
preskúmania podmienok pokračovania exekúcie podľa Exekučného poriadku dokazoval a pojednávanie
nenariadil. Listiny, ktoré mali podľa názoru súdu pre prípad podstatný význam súd neprečítal a ani
neoboznámil ich obsah. Tým jej odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k spôsobu akýmbola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka. Nenariadením pojednávania súd jej tak odňal
možnosť konať pred súdom, vyvrátiť alebo oslabiť právny názor, ktorý je základom pre rozhodnutie súdu.
Bola toho názoru, že ak exekučný súd vykonáva dokazovanie za účelom či sú splnené predpoklady

na vydanie rozhodnutia podľa Exekučného poriadku musí sa v takomto prípade v súlade s § 122
ods. 1 O.s.p. nariadiť pojednávanie. Ďalej v odvolaní poukázala na odlišné závery súdov a to najmä
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 14CoE/172/2010 - 51, 14CoE/174/2011 -53 a
13CoE/231/2011-85.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

V pojednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
- o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky - ktorý následne aj správne právne posúdil ak zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

K odvolaniu oprávnenej je potrebné uviesť, že v odvolaní namietala odňatie možnosti konať jej pred

súdom ak tvrdila, že k uvedenej procesnej vade došlo tým, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a teda bez jej účasti. Rovnako súdu prvého stupňa
vyčítala, že v súvislosti s tým jej znemožnil vyjadril sa k vykonaným dôkazom.

V prejednávanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania,
v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre

udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich
súladu so zákonom. Pritom medzi iným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti,
či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný

titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnení a povinní osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú
splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 ods. 3 O.s.p. V štádiu exekučného konania, pri
ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie
exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa
vychádzaztvrdeníoprávnenéhovnávrhunavykonanieexekúcieaexekučnéhotitulu.Vtomtoštádiusúd

nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122 až § 124 O.s.p.)
- postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi
zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenia pojednávania s
možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj
z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná

výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.

Ak teda oprávnená vyvodzuje existenciu procesnej vady spočívajúcej v odňatí možnosti konať jej
pred súdom z toho, že súd prvého stupňa vykonal „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej
neprítomnosti, ide v tejto časti jej odvolania o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom súdu
prvého stupňa nebola znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.Podľanázoruodvolaciehosúdukodňatiumožnostioprávnenejkonaťpredsúdomnedošloanisamotným
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
O takýto dôsledok by mohlo ísť iba v prípade, ak by pre rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti

neboli splnené zákonom stanovené podmienky. V zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
totiž nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia o zmietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie musí byť zastavenie exekučného konania. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by sa oprávnenej ako účastníčke exekučného
konania v konečnom dôsledku odopieralo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by sa rovnalo

odmietnutiu spravodlivosti. Otázka správnosti takéhoto rozhodnutia však nevyhnutne vyžadovala zaujať
stanovisko aj k právnym záverom súdu prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) súd prvého stupňa
splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie posúdil správne.

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej

zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou
- spotrebiteľskou zmluvou) súd prvého stupňa nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,

ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdu v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo §
40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského
konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska
právna zásada (princíp) vigilantibus iura scripta sunt“ („právo patrí bdelým“). Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti

skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci ( pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských
veciach tomu tak nie je.

Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje
k dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz

vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené oprávnenou

takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinným vyplýva, že
rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej
výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako pretlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre
poistenie zjednávané, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok.

Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako
pokračovaniepretlačenéhoformulárapoistnýchpodmienok)ajosobitnézmluvnédojednaniaodkazujúce

na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Odvolací súd sa
stotožňuje aj s dôvodmi, súdu prvého stupňa, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa čím napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka.

Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie preto neodňal oprávnenej možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané oprávnenou uvádzané odvolacie námietky,
pretoodvolacísúdpostupompodľa§219ods.1O.s.p.napadnutéuznesenieakovecnesprávnepotvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade povinný,

ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto súd náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.