Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208209263
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4208209263.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. W. XX/XX,
V., proti povinnému: K.. E. I., bytom Q. XXXX/X, V., o vymoženie zaostalého výživného vo výške
929,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
5Er/433/2008-19 zo dňa 21.09.2010, v časti trov exekúcie, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/433/2008-19 zo dňa 21.09.2010 v

napadnutej časti r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a povinnému uložil povinnosť zaplatiť
trovy exekúcie v sume 166,51 eura súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu, so sídlom
exekútorského úradu Župná 6, Komárno, po právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami §
57 ods. 1 písm. c), § 80 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 203 ods.
1 Exekučného poriadku a § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Súd prvého stupňa konštatoval, že súdny exekútor písomným podaním zo dňa 13.03.2009 postúpil
súdu prvého stupňa žiadosť oprávneného na zastavenie exekúcie, nakoľko zo strany povinného došlo
k vyrovnaniu nedoplatku, pričom svoju vyživovaciu povinnosť priebežne plní v súdom určenej výške
i lehote. Ďalej uviedol, že súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 406,51
eura, z ktorej istiny povinný priebežne uhradil časť 240,00 eura, čím nedoplatok titulom trov exekúcie
predstavuje sumu 166,51 eura. Uviedol, že odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej

určenie, t. j. zo sumy 2.257,15 eura je odmena súdneho exekútora 451,43 eura a 19 % DPH vo výške
85,77 eura, poštovné náklady vo výške 11,53 eura, v celkovej výške 548,74 eura. Nakoľko povinný
uhradil 1.194,98 eura do podania námietok, odmena z uvedenej istiny sa vypočíta ako pri upustení
od vykonania exekúcie, t. j. 119,50 eura + 19 % DPH 22,70 eura. Zo sumy 1.062,17 eura je odmena
exekútora 20 %, t. j. 212,44 eura + 19 % DPH 40,36 eura. K 22.01.2009 bola výška zostatku vymáhanej
sumy - zaostalého výživného 596,62 eura. Výška trov exekúcie k 22.01.2009 bola v sume 406,51 eura.

Zo strany povinného dňa 17.02.2009 došlo k zaplateniu časti odmeny a to vo výške 240,00 eura, čím
plnil čiastočne na trovy exekúcie. Nedoplatok povinného teda činí v súdom určenej sume a to 166,51
eura, na ktorú istinu súd prvého stupňa uložil povinnosť povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi.

Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Poukázal na to, že námietky podal voči druhému spisu EX 312/2008-8 o upovedomení o začatí exekúcie,
nakoľko vyčíslené exekučné trovy neboli vyčíslené podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a boli vysoké.S vyčíslenými trovami vo výške 406,51 eura nesúhlasí, nakoľko súdny exekútor si vyúčtuje trovy k
22.01.2009 i napriek tomu, že po prevzatí prvého upovedomenia 12.11.2008 sa na exekútorskom úrade
dohodol na vyrovnaní dlžnej sumy a dokladoval šekmi, čo predtým zaplatil. Ďalej poukázal na § 46 ods.

3 vyhlášky a uviedol, že z jeho strany bola vôla čo najskôr vyrovnať dlžnú sumu, čo sa aj stalo. Potom
odmena súdneho exekútora podľa § 5 ods. 2 je 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1, t. j. 10 %
základu na jej určenie. A tento základ si stanovil exekútor podľa podkladov nepresne. Uviedol aj, že
súdny exekútor si neprávom osvojil výživné 240,00 eura, ktoré poslal pre syna za mesiac február.

K odvolaniu povinného sa vyjadril aj súdny exekútor a okrem popisu doterajšieho priebehu exekučného
konania uviedol, že súd prvého stupňa správne zastavil exekučné konanie, nakoľko jej zastavenie
navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie i napriek tomu, že pohľadávka nebola uhradená oprávnenému
v plnej výške. Žiadal, aby súd prvého stupňa v odvolacom konaní zaviazal povinného na úhradu trov
exekučného konania v sume 406,51 eura, nakoľko povinný doteraz na trovy exekúcie neuhradil žiadnu
čiastku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania, t. j. v časti výroku
o náhrade trov exekúcie (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP). Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.06.2008, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 30.06.2008 požiadal o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 31.07.2008 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi
Szénásimu, so sídlom exekútorského úradu Župná 6, Komárno, poverenie na vykonanie exekúcie na
podklade vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C 219/2007 zo dňa
01.12.2008. Písomným podaním zo dňa 12.03.2009 doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.03.2009
postúpil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť oprávneného o zastavenie exekúcie. Následne súd

prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,
§ 14 až 16).

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona,

patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal a zistil, že nie je vo výroku o náhrade trov exekúcie vecne správne. V prvom rade je
teda potrebné uviesť, že súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Pri vykonávaní exekúcie postupuje v súlade s čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Týmto spôsobom súdny exekútor zabezpečuje vykonateľnosť práva.

Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho
exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Vyššie citované ustanovenia
garantujúsúdnemuexekútorovizatútočinnosťprávonaodmenu,náhraduhotovýchvýdavkovanáhradu
za stratu času. Na základe uvedeného by preto nemala nastať situácia, ktorá by viedla k tomu, že
súdnemu exekútorovi, ktorý vykonal exekučnú činnosť, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné

vymáhanie nároku. Náklady súdneho exekútora musia byť uhradené, teda musí byť zabezpečená
odmena za jeho činnosť. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša buď povinný a ak to nie je možné,
teda ak súd dospeje k záveru, že sú dôvody preto, aby neuložil povinnosť k náhrade trov exekúcie
povinnému, musí byť rozhodnuté o uložení povinnosti náhrady oprávnenému.Odvolací súd však po preskúmaní spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa síce správne na
náhradu trov exekúcie zaviazal povinného, avšak ich výšku určil zjavne bez preskúmania ich účelnosti,

opodstatnenosti, či nevyhnutnosti ich vykonania, nakoľko zo spisu vyplýva, že nemal k dispozícii
exekučný spis (EX 312/2008). Bez preskúmania exekučného spisu súd nemôže zistiť aké úkony boli
v skutočnosti vykonané, taktiež nie je možné posúdiť ich náročnosť a čas, ktorý je potrebné na ne
vynaložiť, rovnako nemožno zistiť výšku skutočne vynaložených hotových výdavkov (poštovného) a či je
súdny exekútor platiteľom DPH. Odvolací súd ďalej konštatuje, že napadnuté uznesenie je v časti výroku

o trovách exekúcie aj nepreskúmateľné, nakoľko súd prvého stupňa sumu 2.257,15 eura ustálil ako
základ na výpočet odmeny súdneho exekútora, pričom to nijako neodôvodnil a odvolaciemu súdu preto
nie je zrejmé, z čoho uvedená suma pozostáva, resp. ako súd prvého stupňa dospel k uvedenej sume.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd aj napriek tomu, že súd prvého stupňa správne zaviazal
povinného na náhradu trov exekúcie napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci bude pripojiť si exekučný spis, z ktorého
následne posúdi, či vykonané úkony vyúčtované exekútorom boli vynaložené účelne, opodstatnene, či
ich vykonanie bolo nevyhnutné, pričom ďalej posúdi aj to, či je možné priznať súdnemu exekútorovi aj
náhradu hotových výdavkov tak, ako si ich účtuje (poštovné) a DPH s tým, že dôvodnosť týchto výdavkov

musí byť riadne doložená a preukázaná.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.