Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 19, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 5C/83/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509209085
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1509209085.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľky: G. Š.,

K. XX.X.XXXX, O. B. O., E. XX, zastúpená na základe plnej moci advokátom JUDr. Milošom Bártom,
Bratislava, Heydukova 16, proti odporkyni: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom v Bratislave,
Pažítková 4, pri účasti Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, ako
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, o náhradu škody 3.179,86 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke 1.869 eur a k rukám advokáta JUDr. Miloša Bártu nahradiť
trovy konania 1.165,49 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

Odporkyňa je povinná zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania 301,34 eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 11.6.2009, sa navrhovateľka domáhala, aby súd odporkyni uložil
povinnosť zaplatiť jej 3.179,86 eur a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnila tým, že sa 19.3.2008
mala podrobiť operácii ľavého kolena, po prebratí sa z anestézie utrpela šok, keď zistila, že operačný
zákrok bol vykonaný na zdravom pravom kolene, po dohode s ošetrujúcim lekárom sa operácia ľavého
kolena uskutočnila 20.3.2008 a v nasledujúci deň ju prepustili do domáceho ošetrenia. Pre súbežné
operácie oboch kolien bola nemobilná, pripútaná na lôžko, nemohla sa postarať o svoje vtedy 18
mesačné dieťa, odkázaná bola na pomoc príbuzných. Postup zamestnancov odporkyne považovala za

protiprávny,akeďžejejtýmvzniklaškoda,požiadala9.5.2009odporkyňuomimosúdneriešenie.Dohoda
o odškodnení nebola pre pasivitu odporkyne uzavretá. Dala tiež podnet na prešetrenie veci Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý skonštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá
v súlade so zákonom. Náhradu škody žiadala priznať jednak vo výške 70,30 eur ako rozdiel medzi
mzdou a nemocenskými dávkami za dobu práceneschopnosti, ktorá trvala od 19.3.2008 do 31.3.2008,
a jednak predbežne vo výške cca 3.109,56 eur za utrpené bolesti, ktorú sumu odhadla podľa zákona č.
437/2004 Z. z. sama, keďže lekársky posudok pracoviska, na ktorom boli operačné zákroky vykonané,

by nepovažovala za objektívny. Na hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhla
pribrať do konania súdneho znalca.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že napriek záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zastáva názor, že navrhovateľke bola zdravotná starostlivosť poskytnutá lege artis. Dňa
19.3.2008 síce bola prijatá pre artroskopiu ľavého kolena, ale sama v rámci rutinných predoperačných
vyšetrení uvádzala aj potiaže s pravým kolenom, ktoré ošetrujúci lekár díagnostikoval ako hypertrofickú
začervenalú patelárnu pliku, laxicitu pravého kolena a keďže bola navrhovateľka po príchode

ošetrujúceho lekára na operačnú sálu polohovaná na operáciu pravého kolena, bolo jej toto kolenooperované. Zákrok bol podľa nej potrebný, lebo koleno nebolo zdravé a mala za to, že navrhovateľke
nebola spôsobená žiadna škoda, i keď pre operácie tesne po sebe mohla subjektívne prežívať zvýšenú
bolestivosť, lebo rovnakú bolestivosť mohla pociťovať aj v prípade, ak by bolo operované len jedno

koleno a v druhom by pre diagnostikované ochorenie bolestivosť pretrvávala. Trvala na tom, že žiadnu
povinnosť neporušila a utrpené bolesti nie sú v príčinnej súvislosti so súbežnou operáciou oboch kolien.

Vedľajší účastník na strane odporkyne potvrdil, že má s odporkyňou uzavretú zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu a prejavil pripravenosť poskytnúť poistné plnenie za odporkyňu, v rozsahu
vyplývajúcom zo spoluúčasti, ak bude v konaní preukázané, že odporkyňa za škodu zodpovedá.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako svedka vypočul MUDr. A. W., oboznámil
sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise, na posúdenie odborných otázok
pribral znalca z odboru zdravotníctva a farmácie a znaleckým úkonom poveril forensic.sk Inštitút
forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. ako znaleckú organizáciu zapísanú v zozname súdnych
znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka vyhľadala traumatológa MUDr. A. W., zamestnanca

odporkyne, pre problémy s ľavým kolenom, ktoré jej po páde opuchlo a bolesť v ňom neustávala. Na
vyšetrenie priniesla röntgenovú snímku ľavého kolena, zhotovenú v zdravotnom stredisku. Traumatológ
vyšetril ľavé koleno, skonštatoval podozrenie na poškodený meniskus a s navrhovateľkou dohodol
termín operácie. Operácia sa uskutočnila 19.3.2008, operačný zákrok však nebol vykonaný na ľavom
kolene, ale na pravom. Ľavé koleno bolo na návrh MUDr. W. so súhlasom navrhovateľky operované

v nasledujúci deň 20.3.2008.

Svedok MUDr. A. W. považoval operáciu nesprávneho kolena len za nedorozumenie v predoperačnej
príprave. Uviedol, že keď navrhovateľku vyšetroval prvý krát, diagnostikoval podozrenie na poškodenie
menisku ľavého kolena, nepamätal si, či vyšetril aj pravé koleno, i keď sa podľa neho vyšetrenie obvykle
robí komparatívne, porovnávajú sa obidve kolená. V deň operácie 19.3.2008 mal priepustku, prišiel až v

čase, kedy bola navrhovateľka uspatá a pripravená na operáciu, preto sa išiel ihneď umyť a po umytí už
dokumentáciu do rúk nebral. Na operáciu bola pripravená pravá noha, v kolene našiel len začervenanú
blanku, ktorá zvyčajne býva príčinou ťažkostí a ťažkosti prestanú keď sa pretne. Blanku preto preťal,
ranu uzavreli a zašili. Jednalo sa len o drobný výkon. Keď sa po niekoľkých hodinách dozvedel, že
operoval nesprávnu nohu, zisťoval u personálu, ako ku zámene došlo. Do predoperačnej prípravy bolo

zaangažovaných 7 až 8 ľudí, ktorí zhodne potvrdili, že navrhovateľka udala ako bolestivé pravé koleno.
Z dokumentácie síce vedel, ktorú nohu má operovať, ale v zmätku si omyl neuvedomil. Bežne sa podľa
neho stáva, najmä pri operácii párových orgánov, že ak medzi vyšetrením a operáciou uplynie dlhší
čas, pacient uprednostní druhý orgán, ktorý je viac bolestivý. Tvrdil, že mu navrhovateľka po operácii
povedala, že ju skutočne bolela pravá noha.

Navrhovateľka trvala na tom, že MUDr. W. jej vyšetril len ľavé koleno, pravú nohu, ktorá ju nikdy nebolela
a nikdy sa na jej bolestivosť nesťažovala, žiaden lekár nevyšetroval a nebola ani röntgenovaná. V deň
operácie ju v nemocnici prijímala vrchná sestra, ktorá jej v rámci prípravy na operáciu obviazala nohu,
údajne preto, aby nevznikla pooperačná trombóza. Pripustila, že jej sestra mohla obviazať pravú nohu,
ale keďže nemá medicínske vzdelanie a v problematike sa neorientuje, nevedela, či má byť na operáciu

obviazaná zdravá noha alebo tá, ktorá bude operovaná, v predoperačnom strese tomu nevenovala
pozornosť. Ani vrchná sestra a ani nikto iný z personálu sa jej pred operáciou na nič nepýtal, nikto s
ňou nehovoril. Na operačnej sále dostala celkovú anestéziu a až keď sa prebrala zistila, že jej operovali
zdravú nohu. Dostala z toho šok, kričala, chcela vedieť, prečo sa tak stalo, ale nikto nevedel dôvod
zámeny vysvetliť. MUDr. W. sa potom priznal, že si nestihol pozrieť dokumentáciu, lebo prišiel tesne pred

operáciou a spoliehal sa na operačný team, s vrchnou sestrou má zlé vzťahy a myslel si, že mu to urobila
naschvál. Od MUDr. W. sa tiež dozvedela, že na bolesti v pravej nohe sa údajne mala sťažovať vtedy,
keď už bola v celkovej anestézii. Nikomu z personálu nemocnice pred operáciou a ani MUDr. W. po
operácii sa na bolesti v pravej nohe nesťažovala, lebo ich v tom čase nepociťovala. S pravým kolenom
začala mať problémy až mesiac po operácii, koleno jej tŕplo, tuhlo a napúchalo, nebolo ohybné cítila

v ňom pichanie. Obrátila sa preto na iného lekára, dostala injekcie do kolena, lieky na tlmenie bolesti,
obstreky, stav sa ale nelepšil a koleno ju stále bolieva.

Súdny znalec, ktorého súd pribral do konania na posúdenie odborných otázok, po vyšetrení zdravotného
stavu navrhovateľky a po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou, vypracoval znalecký posudokpísomne. Konštatoval v ňom, že operačný zákrok na pravom kolene nebol napriek patologickému nálezu
v podobe zapálenej pliky potrebný a operácia pravého kolena nebola úkonom neodkladnej zdravotnej
starostlivosti. Neplánovaná, neindikovaná a navrhovateľkou neočakávaná arthroskopická operácia

pravého kolena predstavovala pre ňu neúmerný a neočakávaný vonkajší stresový faktor s následnými
negatívnymi emóciami, ktorý ale napriek tomu nie je možné hodnotiť ako šok z psychiatrického
alebo psychologického hľadiska. Operácie oboch kolien v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch síce
nepredstavovaliprenavrhovateľkuzvýšenémedicínskerizikovzhľadomnajejdobrúzdravotnúkondíciu,
ale do úvahy je potrebné brať neúmerný a neočakávaný stres, čím mohla byť jej psychická kondícia

negatívne ovplyvnená. Možným dôsledkom mohlo byť predĺženie trvania bolesti o niekoľko dní a
vyžadoval odľahčenie oboch končatín pri chôdzi.

Súčasné chorobné zmeny na pravom kolene nie sú podľa znalca jednoznačne len v príčinnej súvislosti
s operačným zákrokom, ich príčinou mohlo byť novovzniknuté poškodenie vnútorného menisku a jeho
zaklinenie medzi kĺbové plochy s následným poškodením chrupavky priľahlého vnútorného kondylu
stehnovej kosti. Vzniknúť mohli nesprávnym zaťažovaním kolena v pooperačnom období, ku ktorému

stavu by pravdepodobne mohlo dôjsť aj v prípade, ak by pravé koleno operované nebolo. Operačný
zákrok však mohol v pooperačnom období vytvoriť také záťažové podmienky, ktoré napomohli vzniku
neskoršiehopoškodenia.Operačnýzákroknapravomkolenemoholpretobyťspolupôsobiacimfaktorom
neskorších chorobných zmien.

Z týchto zistení vychádzal súd pri posudzovaní navrhovateľkou uplatneného nároku na náhradu škody.

Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Zodpovednosť za škodu je namieste, ak sú preukázané všetky štyri predpoklady jej vzniku, t.j. porušenie
právnej povinnosti, zavinenie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou.

Odporkyňa tvrdí, že žiadnu právnu povinnosť neporušila, lebo sa navrhovateľka v rámci predoperačnej
prípravy sťažovala na bolesti pravého kolena a v tomto kolene bola skutočne aj patologická zmena

diagnostikovaná a operačne odstránená. Operačný zákrok teda nebol vykonaný na zdravom orgáne.

S takýmto názorom nie je možné súhlasiť. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že operácia na
pravom kolene nebola indikovaná, preto v súvislosti s ňou ošetrujúci zdravotnícky pracovník neposkytol
navrhovateľke žiadne poučenie, navrhovateľka nedala pred operáciou písomný informovaný súhlas a
poučenie spolu s informovaným súhlasom sa nestali súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie.

Porušené tým boli povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, najmä ustanovenie § 6 ods. 5 písm. c) v
zmysle, ktorého sa vyžaduje písomná forma informovaného súhlasu vždy pred vykonaním invazívnych
zákrokov v celkovej anestézii alebo lokálnej anestézii. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že nešlo o
prípad neodkladnej starostlivosti, a keďže nešlo ani o iný prípad uvedený v § 6 ods. 9 zákona, kedy by

sa informovaný súhlas pacienta nevyžadoval, operačný zákrok bol vykonaný v rozpore so zákonom.
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý v zmysle § 11 ods. 8 zákona právo na ochranu
dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity. Povinnosť rešpektovať tieto
práva navrhovateľky boli operáciou pravého kolena porušené.

Argumentáciu odporkyne, že sa navrhovateľka pri predoperačnej príprave sťažovala na bolesti v pravom

kolene, považuje súd za právne bezvýznamnú. Žiadne sťažnosti na bolesť pravej nohy nemohli nahradiť
písomný informovaný súhlas s operáciou pravého kolena, ktorý musel byť vopred, pred operačným
zákrokom, zaznamenaný v zdravotnej dokumentácii (§ 6 ods. 10 zákona). Nepostačovalo ani to, že
navrhovateľka súhlasila s operáciu ľavého kolena, keďže v zmysle § 6 ods. 5 písm. d) zákona sa vždy
vyžaduje písomný informovaný súhlas aj pri zmene diagnostického postupu alebo liečebného postupu,

ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu.V otázke zavinenia poukazuje súd na výpoveď svedka MUDr. W., z ktorej jednoznačne vyplýva, že išlo
minimálne o hrubú nedbanlivosť, a to nie len zo strany ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka ale
aj zo strany personálu, ktorý navrhovateľku na operáciu pripravoval. Príprava na operáciu a operácia

samotná prebehli bez toho, aby sa niekto z nich oboznámil so zdravotnou dokumentáciou a overoval, či
sú splnené podmienky na vykonanie invazívneho zákroku v celkovej anestézii.

Ďalším predpokladom zodpovednosti je preukázanie škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním škodcu. Navrhovateľka pôvodne ako škodu označila aj stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti, nakoniec sa rozhodla požadovať len nároky vyplývajúce z ustanovenia § 444

OZ, v zmysle ktorého sa pri škode na zdraví jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Odporkyňa poukazom na to, že pravé koleno nebolo zdravé a v budúcnosti by sa aj tak navrhovateľka
musela operácii podrobiť, tvrdila, že navrhovateľke nevznikla operáciou pravého kolena žiadna škoda.
Navrhovateľka však nežiadala náhradu za poškodenie zdravého orgánu, ale za utrpené bolesti a za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ku ktorým by nebolo došlo, ak by operácia pravého kolena nebola v

danom čase vykonaná. Z jej výpovede vyplynulo, že dovtedy nemala s pravým kolenom žiadne ťažkosti,
patologická zmena sa nijak neprejavovala, problémy mala len s ľavým kolenom, jeho operovanie
považovala za nevyhnutné a len na túto operáciu bola pripravená. V danom čase a za daných okolností
bola preto operácia pravého kolena nadbytočná a aj znalec konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľky
si 19.3.2008 operačný zákrok na pravom kolene nevyžadoval.

Súhlasiť treba s odporkyňou v tom, že bolesť by navrhovateľka pociťovala aj vtedy, ak by bolo operované
len ľavé koleno. Zo znaleckého posudku je však zrejmé, že súčasným operovaním oboch kolien
sa predĺžilo trvanie bolesti, navrhovateľka musela pri chôdzi odľahčovať obe nohy a neúmerný a
neočakávaný stres s následnými negatívnymi emóciami ovplyvnil jej psychickú kondíciu. Operačný
zákrok na pravom kolene bol tiež spolupôsobiacim faktorom ťažkostí, ktoré sa začali prejavovať mesiac

po operácii a pretrvávajú dodnes, a i keď operácia nie je rozhodujúcou a jedinou príčinou týchto zmien,
nie je možné k nej neprihliadať.

Zodpovednosti za následky vyvolané operovaním oboch kolien vo dvoch po sebe nasledujúcich dňoch
sa odporkyňa nemôže zbaviť ani poukazom na to, že navrhovateľka s takýmto riešením súhlasila.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by jej ošetrujúci zdravotnícky pracovník o možných

dôsledkoch tohto spôsobu liečby poskytol náležite poučenie a navrhovateľka dala informovaný súhlas.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú upravené zákonom č. 437/2004
Z.z..Podľazákonasanáhradaposkytujenazákladelekárskehoposudku.Sadzbybodovéhohodnotenia
sú uvedené v prílohe k zákonu a ak niektoré poškodenie nie je v prílohe uvedené, použije sa sadzba za
inépoškodenienazdraví,sktorýmhomožnozhľadiskabolesti,resp.zhľadiskasťaženiaspoločenského

uplatnenia, najlepšie porovnať (§ 3 ods. 3 a § 4 ods. 3 zákona). Pri určení výšky náhrady sa v zmysle
§ 5 ods. 1 a 2 zákona vychádza z celkového počtu bodov a výška náhrady sa určuje sumou 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu.

Keďže neindikovaný operačný zákrok na pravom kolene nie je v sadzobníku uvedený, znalec považoval

zaoptimálneporovnaťhospoúrazovýmstavompoporanenímenisku,t.j.spoložkouč.173b-poranenie
meniskuliečenéoperáciou,zaktorézurčenéhorozpätia40až70bodovznalecpriznal50bodov.Bodové
hodnotenie v zmysle § 9 ods. 5 písm. b) zákona zvýšil o 50 % za neúmerný pooperačný stres a o
ďalších 50% za bolestivejší spôsob liečby (predĺžená doba liečby spojená s neočakávanou pooperačnou
bolesťou pravého kolena). Celkovo ohodnotil utrpené bolesti na 100 bodov.

Aj pri odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia znalec vychádzal podľa porovnania s položkou
č. 400 - trvalé následky po operačnom vyňatí menisku pri úplnom rozsahu pohybu a dobrej stabilite kĺbu
- kde je určená sadzba 50 bodov. Prihliadol na to, že sa neindikovaná operácia mohla spolupodieľať na
vzniku pooperačnej následnej chronickej synovitídy (pooperačný zápal výstelky pravého kolena).

Navrhovateľka najprv namietala, že znalec ňou utrpený šok hodnotil len zvýšením bolestného a navrhla

pribrať znalca z odvetvia psychiatrie, nakoniec na doplnení znaleckého dokazovania netrvala a netrvala
ani na zvýšení celého odškodnenia o 50 %, ako pôvodne mienila žiadať.Odporkyňa spochybnila zvýšenie sadzby bolestného pri položke č. 173 b, na ktoré podľa nej podľa
§ 9 ods. 5 nebol dôvod, lebo nevznikla infekcia rany, nešlo o bolestivejší spôsob liečenia, nevznikla
bezprostredná komplikácia, ktorá by predĺžila liečenie a toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon,

ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví. Nesúhlasila ani s priznaním 50 bodov podľa
položky č. 400 s tým, že si znalec odporuje v otázke vplyvu prevedenej operácie na vznik následných
ťažkostí, na viacerých miestach posudku konštatuje, že nie je možné preukázateľne potvrdiť príčinnú
súvislosť ťažkostí s operáciou, ale zároveň tvrdí, že operácia bola spolupôsobiacim faktorom. Žiadala
preto vypočuť svoju zamestnankyňu MUDr. B. ako odbornú oponentku posudku.

Znalec podal k pripomienkam odporkyne písomné stanovisko. Odmietol jej tvrdenie o rozporoch
v posudku, keďže jednoznačne určil, že operačný výkon na pravom kolene nebol jedinou a
najrozhodujúcejšou príčinou vzniku následných ťažkostí, ale spolupôsobiacim faktorom. Položku 400
použili analogicky ako porovnateľnú z hľadiska následkov pre odškodnenie spolupôsobenia podielu
neindikovanej, stranovo chybnej operácie na chronických ťažkostiach s pravým kolenom. Zotrval aj
na tom, že zvýšenie bolestného bolo dôvodné, lebo za bolestivejší spôsob liečby v tomto konkrétnom

prípade možno považovať punkciu a injekcie a za bolestivý následok, ktorý skomplikoval zdravotný
stav navrhovateľky jej prirodzenú a nepriaznivú stresovú reakciu, keď zistila, že jej operovali nesprávne
koleno.Zkrátkehotrvaniahospitalizácie,naktoréodporkyňavnámietkachpoukazovala,nemožnopodľa
znalcausudzovať,čiišloalebonešloobolestivejšíspôsobliečby,keďžedobahospitalizáciejeibačasťou
doby potrebnej na liečbu.

Súd považoval závery znaleckého posudku za správne a s nimi sa stotožnil, a keďže znalec v písomnom
stanovisku dostatočne vysvetlil neodôvodnenosť všetkých odporkyňou vznesených námietok, súd od
výsluchu MUDr. B. upustil a navrhovaný dôkaz ako nadbytočný nevykonal.

V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry nepodliehajú odborné
závery znaleckého posudku hodnoteniu podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku (OSP). Súd je

oprávnený skúmať len to, či sú závery náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo
prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či nie sú v rozpore s výsledkami
ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia.
Znalecký posudok preto súd hodnotil len z tohto pohľadu. Znalec postup, ktorým k záverom dospel,
náležite odôvodnil, ním určené bodové ohodnotenie zodpovedá príslušným ustanoveniam zákona č.

437/2004 Z. z., posudok si neprotirečí ani v otázke príčinnej súvislosti súčasných chorobných zmien
na pravom kolene s operáciou tohto kolena, znalec jasne uviedol, že operácia nemohla byť jedinou ich
príčinou, ale že operačný zákrok mohol v nasledujúcom období vytvoriť také záťažové podmienky, ktoré
napomohli ku vzniku neskoršieho poškodenia, preto ho hodnotil len ako o spolupôsobiaci faktor.

Pri určovaní rozsahu škody súd preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku, z bodového

hodnotenia bolesti 100 bodov a sťaženia spoločenského uplatnenia 50 bodov.

Znalec nad rozsah úlohy, ktorú mu súd vymedzil, určil aj výšku náhrady a poukazom na oznámenie
Ministerstva zdravotníctva SR č. 208/2007 Z. z., podľa ktorého výška náhrady za jeden bod predstavuje
v roku 2007 sumu 375, 22 Sk, čo je 12,46 eur, vyčíslil náhradu za 150 bodov sumou 1.869 eur.

Navrhovateľka sa plne so znaleckým posudkom stotožnila a náhradu škody žiadala priznať len vo výške

1.869 eur. Vo zvyšku vzala návrh späť.

Keďže vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že zamestnanci odporkyne pri výkone
jej činnosti zavineným porušením právnej povinností spôsobili navrhovateľke škodu najmenej vo výške
1.869 eur, uložil odporkyni povinnosť, aby škodu v tejto výške navrhovateľke nahradila.

Vo zvyšku bolo konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavené.

Návrh bol podaný dôvodne a v jeho základe mala navrhovateľka plný úspech. Rozhodnutie o výške
plnenia záviselo len od znaleckého posudku, preto i keď navrhovateľka vzala v prevyšujúcej sume návrh
späť,niejemožnéhodnotiťčiastočnézastaveniekonaniaakojejprocesnézavinenie.Nárokynanáhradu
trovzozastavenejčastikonaniasúdpretoposúdilpodľa§146ods.1písm.c)OSP.Vozvyšnejčastimala
navrhovateľka plný úspech, preto súd rozhodol len o jej nároku na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 OSP.Navrhovateľke trovy vznikli zložením preddavku 450 eur na znalecké dokazovanie a 715,49 eur právnym
zastupovaním. Advokát poskytol celkovo 9 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava právneho
zastupovania 30.4.2009, spísanie návrhu z 9.6.2009 na začatie súdneho konania, účasť na pojednávaní

19.10.2009, písomné podanie z 24.11.2009, týkajúce sa veci samej, ďalšia porada s klientkou 1.3.2011
od 11,00 do 11,50 hod. v súvislosti s prípravou stanoviska k znaleckému posudku, písomné stanovisko z
2.3.2011 ku znaleckému posudku, účasť na pojednávaní 17.5.2001, ďalšia porada s klientkou 14.9.2011
od 10,00 hod. do 11,10 hod. za účelom prípravy na pojednávanie a účasť na pojednávaní 19.9.2011.

Vo vyčíslení trov právneho zastupovania advokát uviedol, že vychádzal z tarifnej hodnoty veci 1.869 eur,

napriek tomu požadoval odmenu za úkony po 91,29 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny, vypočítaná
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z tarifnej hodnoty veci 1.869 eur, je však za jeden úkon
81,33 eur. Súd preto priznal odmenu vo výške po 81,33 eur za 7 úkonov právnej služby, odmenu vo
výške jednej tretiny z tejto sumy za ďalšiu poradu s klientom 1.3.2011, čo je 27,11 eur a za ďalšiu poradu
s klientom 14.9.2011 vo výške dvoch tretín, čo je 54,22 eur (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, ods. 2 písm. a/
a ods. 4 písm. a/ vyhlášky). Odmena za všetkých 9 úkonov právnej služby je spolu 650,64 eur. Paušálna

náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) prislúcha za 4 úkony z roku 2009 po 6,95 eur a za 5 úkonov
z roku 2011 po 7,41 eur.

Náhradu trov, celkovo 1.165,49 eur, zaplatí odporkyňa v zmysle § 149 ods. 1 OSP navrhovateľke k
rukám jej advokáta, ktorý vo vyčíslení trov uviedol pre tento účel účet č. 10459122/0900.

Súd zaplatil zo štátnych rozpočtových prostriedkov znalečné 301,34 eur, ktoré nebolo kryté

preddavkami. Na náhradu týchto trov zaviazal v zmysle § 148 ods. 1 OSP podľa výsledku konania
odporkyňu.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v troch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd

odmietne.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z..