Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 15, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/136/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308212889
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2011:1308212889.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou, v právnej

veci navrhovateľky : A. Z., bytom C., A. X, zast. JUDr. Ladislavom Pavlovičom, advokátom, Bratislava,
Štefánikova 5, proti odorcovi : Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, o náhradu
škody vo výške 18.588,59 eur spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 21.10.2008 sa navrhovateľka domáhala zaviazania odporcu na
zaplatenie sumy 18.588,59 eur /560.000 Sk/ titulom náhrady škody spôsobenej jej nesprávnym
úradnýmpostupomorgánuverejnejmocipredstavujúcimnevydanierozhodnutiavkatastrálnomkonanív

zákonom stanovenej lehote; ako i nesprávnym rozhodnutím orgánu verejnej moci v katastrálnom konaní
Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. V-171/01 zo dňa 13.10.2005.

Odporca s návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľke nevznikla žiadna
škoda v príčinnej súvislosti s konaním správneho orgánu, keďže rozhodnutie v katastrálnom konaní o
prerušení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti č. V-171/01 zo dňa 13.10.2005 bolo v súlade so
zákonom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dokladmi :
Kúpnou zmluvou zo dňa 7.2.2001 medzi navrhovateľkou a P. E., návrhom na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností zo dňa 7.2.2001, rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu

o prerušení konania o povolení vkladu č. V-171/01 zo dňa 13.10.2005, listinami prieskumu výšky
priemerného nájmu, LV č. XXXX kat. úz. K. Z., žiadosťou navrhovateľky o predbežné prerokovanie
nároku zo dňa 30.9.2008, odpoveďou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 6.10.2008,
obsahmi spisov Katastrálneho úradu v Bratislave č. Katastr-94-977-2/00, spisov Okresného úradu
Bratislava I, katastrálneho odboru č. V-1856/1999 a č. V-171/2001, rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I č.k. 10C/59/2000-88 zo dňa 19.2.2007, pričom zistil nasledovný skutkový stav :

Z katastrálneho spisu býv. Okresného úradu Bratislava I, odboru katastrálneho č. V-171/01 súd zistil, že
dňa9.2.2001bolpodanýnávrhnavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostíkbytuč.2naNám.

SNP č. 5, súp. č. 465; k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo veľkosti 602/10000 a k spoluvlastníckemu podielu na pozemku parc. č. 8426/2 kat. úz. C. K.Z., ako i záložému právu k bytu v prospech vlastníkov bytov v dome a v prospech Hlavného mesta
SR Bratislavy špecifikovaného bližšie v Kúpnej zmluve zo dňa 7.2.2001 uzavretej medzi predávajúcim
P. E. / zastúpeným Ing. Š. B./ a kupujúcou - navrhovateľkou, ktorej predmetom boli vyššie uvedené

nehnuteľnosti a práva.

Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. V-171/01 zo dňa
13.10.2005 bolo v zmysle § 31a písm. a/ Katastrálneho zákona č. 162/1995 Zb. prerušené katastrálne
konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 9.2.2001 z dôvodu, že šetrením bolo zistené, že tomuto konaniu predchádza konanie č. V-1856/99

zo dňa 13.4.1999, v ktorom je vlastnícke právo predávajúceho nadobudnuté rozhodnutím o povolení
vkladu pod č. V-1856/99 zo dňa 31.1.2000 spochybnené žalobou o určení neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva bytu podanej na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 10C 59/00, ktoré nie je právoplatne
skončené.Ztohtodôvodubolorozhodnutímbýv.KrajskéhoúraduvBratislave,odborukatastrálnehopod
č. Katastr-99/9777-2/2000-ZK zo dňa 28.11.2000 prerušené aj konanie o proteste prokurátora, ktorým
bolo napadnuté rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č.

V-1856/99. Uvedené konania neboli právoplatne skončené, čo je predbežnou otázkou, vyriešenie ktorej
podmieňuje rozhodnutie vo veci č. V-171/01. Voči predmetnému rozhodnutiu nebolo odvolanie prípustné
a navrhovateľka ho prevzala 18.10.2005. O povolení vkladu vlastníckeho práva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky bolo rozhodnuté 2.3.2010.

Zo spisu býv. Okresného úradu Bratislava I, odboru katastrálneho č. V-1856/99 súd zistil, že dňa

3.8.2000 bola na katastrálny orgán doručené žiadosť o zastavenie konania a vyznačenie plomby
ohľadne prevodu vlastníctva k bytu č. 2b na 1. poschodí bytového domu súp. č. 465 na H.. K. Č.. X
N. C. na parc. č. 8426/2 v kat. úz. K. Z. z dôvodu podania podnetu na trestné stíhanie voči P. E. B.
P.. B. a návrhu na určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu podanom na Okresnom súde
Bratislava I dňa 4.5.2000 z dôvodu falšovania splnomocnenia. Konanie o vklade vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľnosti v zmysle Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 7.1.1999 SR Bratislavy na P.
E., zast. P.. Š. B. pod č. V- 1856/99 bolo právoplatne ukončené dňa 31.1.2000 rozhodnutím o povolení
vkladu v prospech P. E..

Dňa 2.11.2000 bol Krajskému úradu v Bratislave, katastrálnemu odboru doručený protest prokurátora
Bratislava I proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava I, odboru katastrálneho č. V-1856/99 zo dňa

31.1.2000, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytu č. 2 na 1. poschodí bytového domu súp.
č. 465 na H.. K. Xb, kat. úz. K. Z. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domuapozemkupar.č.8426/2vzmysleKúpnejzmluvyuzavretejmedziHlavnýmmestomSRBratislava
a P. E., T.. P.. Š. B., a to z dôvodu nezákonnosti rozhodnutie pre vadu plnomocenstva. Rozhodnutím
KrajskéhoúraduvBratislave,katastrálnehoodboruč.Katastr-94-977-2/2000-ZKzodňa28.11.2000bolo

konanie o proteste okresného prokurátora Bratislava I proti rozhodnutiu č. V-1856/99 zo dňa 31.1.2000
prerušené do vyriešenia predbežnej otázky. Predbežnú otázku predstavovalo neprávoplatne skončené
konanie na Okresnom súde Bratislava I č. 10C 59/00 o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy zo dňa
7.1.1999 medzi Hlavným mestom SR Bratislavou a P. E..

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/59/2000-88 zo dňa 19.2.2007, právopl. 11.4.2007 bol

zamietnutý návrh navrhovateľa : Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto proti odporcom : P. E. B. P.. Š.
B., za účasti navrhovateľky ako vedľajšej účastníčky, ktorá vstúpila do konania 20.5.2004, o neplatnosť
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 7.1.1999 uzavretej medzi MČ Bratislava-Staré Mesto a P.
E., T.Ú. P.. B., ktorej predmetom bol byt č. 2b na 1.poschodí na H. K. X N. C., súp. č. 465. Uznesením
Krajského súdu Bratiaslava č.k. 3Co 219/07-113 zo dňa 14.10.2008, právopl. 1.4.2009 bolo odvolacie

konanie vo veci Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C 59/00 odmietnuté.

Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave č. Katastr-94/9777-2/2000-ZK zo dňa 7.9.2009 nebolo
vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Pd 4061/00-45 zo dňa 21.9.2000
proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava I, odboru katastrálnemu, ktorým bol povolený vklad do
katastra nehnuteľností č. V-1856/99 zo dňa 31.1.2000, a to na základe právoplatne skončeného konania

na Okresnom súde Bratiaslava I č.k. 10C 59/2000, z dôvodu ktorého bolo konanie prerušené.Z LV č. XXXX kat. úz. K. Z. súd zistil, že navrhovateľka nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom návrhu
na vklad č. V-171/00 odpredala po povolení vkladu dňa 2.3.2010 tretej osobe Kúpnou zmluvou zo dňa
27.5.2010.

Žiadosťou adresovanou odporcovi zo dňa 30.9.2008 sa navrhovateľka domáhala predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej jej nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym
úradným postupom orgánov správy katastra vo výške 560.000 Sk tým, že orgán správy katastra /
pôvodne Okresný úrad Bratislava I, odbor katastrálny/ nerozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote o návrhu
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v konaní č. V-171/001 a nezákonným

rozhodnutím tým, že nebol daný dôvod na prerušenie katastrálneho konania č. V-171/01 z dôvodu, že v
konaní č. V-1856/99 bolo právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu, preto podanie protest prokurátora
sa nedotýkal právneho postavenia účastníka konania /na právne postavenie účastníka konania má vplyv
až rozhodnutie správneho orgánu o proteste/ a rozhodnutie o prerušení katastrálneho konania bolo
nezákonné.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že táto dňa 9.2.2001 podala na Okresný úrad Bratislava I, odbor

katastrálny návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. K. Z., a to bytu č. 2 na 1.
poschodí bytového domu na H.Á.. K. XB, súp. č. 465 na parc. č.8426/2 zapísanom na LV č. XXXX so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na pozemku par.c č. 8426/2,
a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.2001 uzavretej medzi ňou ako kupujúcou a P. E. ako
predávajúcim.

V zmysle zmluvy kúpnu cenu vyplatila, byt však neprevzala do držby a nezačala ho užívať. Až v roku
2005 z dôvodu, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky v konaní č.
V-171/00 nebol povolený, až v roku 2005 začala zisťovať dôvody, pre ktoré katastrálny úrad nerozhodol
dovtedy o vklade. Až rozhodnutím č. V-171/00 zo dňa 13.10.2005 rozhodla Správa katastra pre hl. mesto
SR Bratislava tak, že konanie o predmetnom návrhu na vklad prerušila z dôvodu vyriešenia predbežnej

otázky skončenia konania č. V-1856/99 s tým, že vlastnícke právo predávajúceho P. E. nadobudnuté
rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. v- 1856/99 bolo
spochybnenéžalobouourčenieneplatnostizmluvyoprevodevkonanípredOkresnýmsúdomBratislava
I č.k. 10C 59/00, ktoré nebolo právoplatne ukončené a z ktorého dôvodu i bolo prerušené konanie o
proteste prokurátora voči rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava I, odboru katastrálnemu č. V-1856/99

zo dňa 31.1.2000, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v
prospech P. E..

Ako ďalej uviedla navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, orgán správy katastra dňa
31.1.2000 vydal právoplatné rozhodnutie č. V-1856/99 o povolení vkladu vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 7.1.1999 medzi Mestskou časťou Bratislava-Staré

Mesto ako predávajúcim a P. E., T.. P.. B. ako kupujúcim, preto je správa katastra týmto rozhodnutím
sama viazaná. V zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán v prípadoch predbežných
otázok viazaný právoplatným rozhodnutím vo veci.

Rozhodnutie o povolení vkladu v konaní č. V-1856/99 bolo napadnuté protestom prokurátora v prospech
predchádzajúcehovlastníka,čovšaknemožnopovažovaťzapredbežnúotázku,keďžepodanieprotestu

sa nedotýka právneho postavenia účastníka konania, na právne postavenie účastníka konania má
vplyv až rozhodnutie správneho orgánu o proteste a do vydania rozhodnutia správneho orgánu o
proteste prokurátora je právne postavenie účastníka správneho konania rovnaké ako keby protest nebol
daný. Je nepodložené a neprípustné, aby z dôvodu podaného protestu prokurátora sa zasahovalo do
majetkových práv účastníka iného konania, pokiaľ sa o proteste nerozhodlo.

Vyznačením vkladu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky by aj v prípade, že by došlo v konaní
pred Okresným súdom Bratislava I č.k. 10C 59/00 k určeniu neplatnosti Kúpnej zmluvy, ktorou P.
E. nadobudol predmetné nehnuteľnosti, nebolo by z hľadiska hmotnoprávneho ohrozené vlastnícke
právo prípadného skutočného vlastníka, z ktorého dôvodu neexistoval dôvod na prerušenie konania č.
V-1856/99katastrálnymorgánom.Rozhodnutieopovolenívkladuč.V-1856/99súamalibyťhodnoverné

a záväzné aj pre samotnú správu katastra, preto aj rozhodnutie o prerušení konania č. V-171/00 jenezákonné. Navrhovateľka sa proti nemu nemohla brániť, keďže išlo o procesné rozhodnutie, voči
ktorému v zmysle § 29 ods. 3 Správneho poriadku nie je odvolanie prípustné.

Zástupca navrhovateľky ďalej uviedol, že v konaní č. V-171/01 došlo k ťažko ospravedlniteľným

extrémnym prieťahom v konaní, keďže katastrálny orgán po 57 mesiacoch uskutočnil po podaní návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prvý procesný úkon - vydal rozhodnutie o
prerušení konania, hoci mal rozhodnúť do 30 dní po podaní návrhu na vklad, ktorú nečinnosť možno
charakterizovať ako nesprávny úradný postup.

Navrhovateľke v dôsledku vyššie uvedenej nečinnosti správneho orgánu a nezákonného rozhodnutia

o prerušení konania č. V-171/01 vznikla škoda predstavujúca ušlý zisk vo výške obvyklého nájomného
za prenájom podobného bytu za dobu trvania zbytočných prieťahov odo dňa podania návrhu
na vklad do rozhodnutia o prerušení konania č. V-171/01, t.j. 56 mesiacov. Príčinnú súvislosť
medzi konaním správneho orgánu a škodou vzniknutou navrhovateľke preukazovala navrhovateľka
tým, že Správa katastra svojou nečinnosťou nerozhodnutia v 30-dňovej lehote o povolení vkladu
vlastníckeho práva znemožnila navrhovateľke uplatňovať si vlastnícke právo k predmetnému bytu.

Nesprávne úradné rozhodnutie o prerušení vkladového konania č. V-171/01 bolo v príčinnej súvislosti
s vzniknutou škodou tým,k že bolo vydané bez právneho dôvodu a navrhovateľke znemožnilo užívanie
nehnuteľnosti spôsobom, akým by uznala za vhodné. Ako ďalej uviedla navrhovateľka, navrhovateľka
pred rozhodnutím správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva nemala možnosť uzatvoriť
zmluvu o budúcej zmluve týkajúcu sa prenájmu predmetného bytu, keďže v tomto čase nebola jeho

vlastníčkou.

Z výpovede zástupcu odporcu súd zistil, že navrhovateľka namieta nezákonnosť rozhodnutia č.
V-1856/99 o prerušení vkladového konania, avšak z dôvodu, že táto nebola účastníčkou tohto konania,
nemôže namietať jeho nezákonnosť a uplatňovať si náhradu škody podľa §2 zák. č. 58/69 Zb., podľa
ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníci

konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľka taktiež namietala nezákonnosť
rozhodnutia o prerušení konania o povolení vkladu č. V-171/01 zo dňa 13.10.2005, ktoré je potrebné
posudzovať podľa zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004. Jednalo sa o procesné rozhodnutie, voči
ktorému nebolo možné podať odvolanie, pričom podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. možno právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie

bolo zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.

Namietaný nesprávny úradný postup orgánu katastra t.j. nečinnosť 56 mesiacov a nerozhodnutie v
lehote 30 dní odo dňa podania návrhu na povolenie vkladu, je potrebné posudzovať podľa Zák. č.
58/69 Zb., keďže správa katastra mala rozhodnúť do 9.3.2001. Premlčanie práva na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a nesprávnym úradným postupom podľa § 22 Zák.

č. 58/69 Zb. upravuje len subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy sa poškodený
o škode dozvedel. Objektívnu premlčaciu dobu na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom zákon neupravuje na rozdiel od práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutímorgánuštátu.Ztohtodôvoduvzmysle§106ods.2Obč.zák.odporcavzniesol
námietku premlčania nároku navrhovateľky, nakoľko táto podala návrh na súd až v roku 2008.

Navrhovateľka vyčíslila škodu ako ušlý zisk za 56 mesiacov priemerného mesačného nájomného za
doby pretrvávajúcich prieťahov vkladového konania. V prípade navrhovateľka prichádza do úvahy len
nesprávny úradný postup podľa Zák. č. 58/69 Zb., podľa ktorého sa uhrádza len skutočná škoda,
nie ušlý zisk. Keďže navrhovateľka za uplatňované obdobie nebola vlastníčkou predmetného bytu,
ktorý bol predmetom vkladového konania č. V-171/01, nemohla byt prenajímať, preto jej nemohla

vzniknúť skutočná škoda, teda sa nezmenšila hodnota jej majetku. Navrhovateľka neprejavila ani byt
prenajímať, preto nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním štátneho orgánu a škodou, vzťah
medzi protiprávnym úkonom musí byť bezprostredný.

Podľa § 2 Zák. č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú

tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.Podľa § 18 ods. 1 Zák.č. 58/69 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 22 ods. 1 veta prvá Zák. č. 58/69 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda
vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1,2 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§15ods.1cit.zákona,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímjepotrebné
vopred predbežne prerokovať na základe prísomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods.1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /
§101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka si podaným návrhom uplatnuje
od odporcu náhradu škody predstavujúcej ušlý zisk ako obvyklé nájomné za dobu 56 mesiacov
nečinnosti orgánu štátu, teda za dobu, po ktorú nerozhodol o jej návrhu na vklad vlastníckeho práva
podaného na Správu katastra 9.2.2001 do doby rozhodnutia o prerušení tohto vkladového konania č.

V-171/00 dňa 13.10.2005. K vzniknutej škode malo dôjsť v dôsledku porušenia povinnosti štátneho
orgánu:1./nevydanierozhodnutiavzákonnejlehotedo9.3.2001,2./nezákonnérozhodnutieoprerušení
vkladovéhokonaniač.V-171/01zodňa13.10.2005,zktoréhodôvodunemohlanavrhovateľkarealizovať
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania č. V-171/01.

Čo sa týka uplatňovanej náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tým, že Správa

katastra ako štátny orgán nevydala rozhodnutie v konaní o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v zákonnej 30-dňovej lehote, tento nárok je potrebné posudzovať podľaZák. č. 58/69 Zb., keďže k nečinnosti štátneho orgánu malo dôjsť 9.3.2001. Zodpovednosť štátu za
mejetkovú ujmu je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu. Štát zodpovedá za škodu podľa
Zák. č. 58/69 Zb., ako i Zák. č. 514/2003 Z.z. za súčasného splnenia troch podmienok : 1./ existencia

škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom je
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia štátneho orgánu v dôsledku porušenia stanovených
lehôt na jeho vydanie. Zákon č. 58/69 Zb. bližšie nedefinuje pojem škody a neupravuje ani rozsah jej
náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka / § 442 a nasl./ a

škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla
v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku.

Ako mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, navrhovateľka podala na Okresný úrad Bratislava
I, odbor katastrálny dňa 9.2.2001 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu

v kat. úz. K. Z.. V zmysle § 32 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katasti nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam bola Správa katastra povinná rozhodnúť o návrhu na vklad
do30dníododňadoručenianávrhunavklad.Jenepochybné,žeod9.2.2001prvéprocesnérozhodnutie
bolo Správou katastra vo vkladovom konaní č. V-171/01 vydané až 13.10.2005, čím nepochybne
porušila povinnosť vyplývajúcu jej zo Zák. č. 162/1995 Z.z. a takúto nečinnosť možno subsumovať pod

nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého navrhovateľke vznikol nárok na náhradu škody podľa Zák.
č. 58/1969 Zb. Navrhovateľka preukazovala výšku škody hypoteticky výškou obvyklého nájomného za
prípadný prenájom bytu, ktorý bol predmetom konania č. V-171/01 za dobu od marca 2001 do októbra
2005, teda 56 mesiacov nečinnosti Správy katastra. Navrhovateľka však v konaní vôbec nepreukázala,
žeby jej škoda vznikla a že vôbec bolo jej vôľou predmetný byt prenajímať tretím osobám. Výlučne

tvrdenia, že mala by možnosť byt v prípade povolenia vkladu prenajímať nepreukazuje vznik škody, teda
zmenšenie jej majetku. Vzhľadom na túto skutočnosť potom súd nemal preukázanú ani tretiu podmienku
vzniku nároku na náhradu škody podľa Zák. č. 58/1969 Zb. - príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním
štátneho orgánu, v dôsledku čoho je nárok navrhovateľky z dôvodu nesprávneho úradného postupu
nedôvodný.

Odhliadnuc od tejto skutočnosti, aj keby navrhovateľka preukázala splnenie podmienok vzniku
uplatňovaného nároku, súd by jej návrh musel zamietnuť i z dôvodu vznesenej námietky premlčania
odporcom. Zákon č. 58/69 Zb. nemá osobitné ustanovenie o objektívnej dobe, v ktorej sa premlčuje
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, preto je potrebné
aplikovať všeobecné ustanovenie § 106 ods. 2 Obč. zák., keďže zodpovedá úprave v § 22 ods. 1,2 Zák.

č. 58/69 Zb.. Pokiaľ ide o premlčanie práva na náhradu škody, v danom prípade ide o kombinovanú
premlčaciu dobu, a to kratšiu subjektívnu a dlhšiu objektívnu a ich začiatok plynutia je upravený odlišne.
Tietodvepremlčaciedobyzačínajúplynúť,plynúakončianezávisleodseba,avšakaksaskončíplynutie
jednej z nich, právo sa premlčí aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.
Podľa § 22 Zák. č. 58/69 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode /subjektívna premlčacia doba/.V zmysle § 106 Obč. zák. uplatnenie náhrady škody
je možné len do 3 rokov odo dňa, kedy došlo ku škode, v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby, a
skutočnosť, že sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá. Ak sa aj nedozvedel, kto za škodu
zodpovedá, znamená to, že síce subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody
ešte nezačala plynúť, avšak už nie je možné, aby začala plynúť za predpokladu, že už uplynula trojročná

objektívna premlčacia lehota. Keďže navrhovateľka sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom - nečinnosťou štátneho orgánu od 9.3.2001, kedy jej začala plynúť premlčacia
doba a kedy sa navrhovateľka dozvedela o vzniku škody /možnej/ a kto za ňu zodpovedá. Trojročná
premlčacia lehota preto uplynula 9.3.2004, odporca sa premlčania dovolal, keďže navrhovateľka si
uplatnila svoje právo na súde až 21.10.2008, preto jej návrh i z dôvodu premlčania by bol nedôvodný.

Čo sa týka nároku navrhovateľky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím orgánu
verejnej moci č. V-171/01 zo dňa 13.10.2005 o prerušení vkladového konania, z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že týmto rozhodnutím Okresný úrad Bratislava I, odbor katastrálny
prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu, od ktorého si navrhovateľka odvodzuje
vzniknutú škodu v dôsledku nemožnosti prenájmu a disponovania s bytom. Navrhovateľka si výšku

škody uplatňuje za prípadný prenájom bytu za obdobie od marca 2001 do októbra 2005 / rozhodnutia č.V-171/01 zo dňa 13.10.2005/, z ktorého dôvodu je potrebné nárok posudzovať podľa Zák. č. 514/2003
Z.z. účinného od 1.7.2004.

Voči napádanému rozhodnutiu č. V-171/01 zo dňa 13.10.2005 o prerušení konania nebolo odvolanie

prípustné, teda ani nebolo účastníkmi tohto konania napadnuté riadnym alebo mimoriadnym opravným
prostriedkom. Podľa § 6 ods. 1,2 Zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je možné uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Napádané rozhodnutie č. V-171/01 zo dňa

13.10.2005všaknebolozrušenéanizmenenéprenezákonnosť,ztohtodôvodunavrhovateľkenevznikol
nárok na uplatnenie si nároku na náhradu škody z vyššie uvedeného dôvodu.

Navrhovateľka taktiež musí preukázať súčasné splnenie podmienok vzniku nároku na náhradu
škody spôsobenej štátnym orgánom nezákonným rozhodnutím, a to existenciu škody, nezákonné
rozhodnutie a príčinnú súvislosť medzi zmenšením majetku navrhovateľky /škodou/ a nezákonným
rozhodnutím č. V-171/01 zo dňa 13.10.2005. Navrhovateľka si uplatňuje náhradu škody ako ušlý zisk

vo výške prípadného nájomného za dobu od marca 2001 do 13.10.2005, do rozhodnutie napádaného
rozhodnutia. Logicky vyplýva, že rozhodnutie č. V-171/01 zo dňa 13.10.2005 / i v prípade ak by
bolo nezákonné/ by nemohlo spôsobiť škodu navrhovateľke vzniknutú za obdobie pred vydaním tohto
rozhodnutia. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Z tohto dôvodu teda navrhovateľka vôbec nepreukázala

splnenie čo i len jednej podmienky vzniku uplatňovaného nároku z titulu nezákonného rozhodnutia
orgánu štátu v zmysle Zák. č. 514/2003 Z.z.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z dôvodu, že navrhovateľka v spore neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie vzniku uplatňovaného nároku na náhradu škody spôsobenej jej orgánom štátu
ani v dôsledku nesprávneho úradného postupu v zmysle Zák. č. 58/69 Zb. , ani v dôsledku nezákonného

rozhodnutia v zmysle Zák. č. 514/2003 Z.z., ako i s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania, súd
v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal ich náhradu, nakoľko tento žiadne trovy nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.