Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 9, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/421/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408216058
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2010:1408216058.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci

navrhovateľa: Z.. Ľ. Š., bytom E. S. XX, Bratislava zast. JUDr. Jánom Havlátom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Rudnayovo nám. 1 proti odporcovi: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava -
Záhorská Bystrica, Bratislavská ulica č. 1/a, IČO: 31444873 zast. ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.
r. o., Trnavská 11, Bratislava, IČO: 36857769 o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie nemajetkovej
ujmy v peniazoch v sume 16 596,95 Eur takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný bezprostredne pred reláciou Televízne noviny o 19.00 hod. odvysielať nasledovný
text ospravedlnenia tak, že bude prečítaný a zobrazený na celej obrazovke minimálne v trvaní 3 minúty:

Ospravedlnenie

Televízia Markíza v relácii K. odvysielanej dňa 21. 04. 2008 v súvislosti s informovaním o kauze tzv. N. X.

uviedla, že v čase rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaných S.
F.aspol.otom,čivecpatrídopríslušnostiŠpeciálnehosúdualeboKrajskéhosúduvKošiciach,sasudca
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyZ..Ľ.Š.zúčastnilnapoľovačkenavýchodnomSlovensku,kdeho
na svojej poľovníckej chate privítal jeden z obžalovaných S. F., pričom na jeho chate aj prespal. Súčasne
sme uviedli, že obžalovaný S. F. rovnako starostlivo, ako k svojim lesom, pristupuje aj k slovenských
sudcom, pričom obžalovaný F. a spol., K. M. Q. sa snažili, aby o dvojmiliardovom podvode rozhodoval
Krajský súd v Košiciach, čo sa im podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne rozhodnutia Najvyššieho

súdu. V príspevku „S. zo dňa 27. 10. 2008 sme opätovne odvysielali nepravdivú informáciu o tom, že
Z.. Ľ. Š. spal na chate obžalovaného S. F..

V predmetných príspevkoch boli odvysielané nepravdivé resp. pravdu skresľujúce informácie.

Nie je pravdou, že by obžalovaný S. F. privítal sudcu Z.. Ľ. Š. a nie je ani pravdou, že Z.. Ľ. Š. spal na
jeho chate. Z.. Ľ. Š. sa zúčastnil poľovačky na pozvanie úplne inej osoby, pričom vopred nevedel, že
sa stretne s obžalovaným S. F..

Z.. Ľ. Š. sa v auguste 2007 zúčastnil poľovačky v poľovnom revíri N. X., ale v revíri, ktorý nepatril
obžalovanému.

V auguste 2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o tom, či je na prerokovanie a rozhodnutie
vo veci obžalovaných S. F. a spol. príslušný Špeciálny súd alebo Krajský súd v Košiciach, ale zamlčali

sme skutočnosť, že Najvyšší súd SR v septembri 2007 nevyhovel sťažnosti obžalovaných a rozhodol tak
v ich neprospech o tom, že príslušný na prerokovanie a rozhodnutie vo veci je Špeciálny súd. Najvyššísúd SR v januári 2008 síce rozhodol o tom, že na prerokovanie a rozhodnutie vo veci je príslušný Krajský
súd v Košiciach ale až potom, ako Špeciálny súd odmietol svoju príslušnosť v danej veci, čo sme tiež
zamlčali.

Televízia Markíza sa Z.. Ľ. Š. ospravedlňuje za odvysielanie nepravdivých a pravdu skresľujúcich
informácií, čím sme neoprávnene zasiahli do jeho profesionálnej a občianskej cti. Súčasne sa Z.. Ľ. Š.
ospravedlňujeme za neoprávnenú kritiku, ktorá bola založená na nepravdivých a pravdu skresľujúcich
informáciách.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16.596,95 Eur, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 2.883,72 Eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo I. N. M..N.., č.: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

I. Odporca je povinný zaplatiť na depozitný účet Okresného súdu Bratislava IV č.: XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v Š. K. trovy štátu v sume 24,16 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.05.2008, zmeneným na pojednávaní 09.12.2010, proti odporcovi
domáhal, aby súd uložil odporcovi uverejniť ospravedlnenie v znení vymedzenom vo výroku rozsudku
a tiež povinnosť zaplatiť sumu 500.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Návrh odôvodnil tým, že je sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V relácii K. bol dňa

21.04.2008 odvysielaný príspevok pod názvom N. a následne dňa 27.10.2008 príspevok pod názvom
S. ktoré sa týkali navrhovateľa, ako sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k
navrhovateľovibolivuvedenýchpríspevkochodvysielanéokreminéhoajnasledovnéinformácie: relácia
K. príspevok pod názvom N. dňa 21.04. 2008: „obžalovaný S. F. rovnako starostlivo ako k svojim
lesom pristupuje aj k slovenským sudcom. Vlani 17. 18. augusta privítal na svojej chate neďaleko N.

sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ľ. Š.. Sudca Š. priznal aj to, že spal na tejto chate
nazývanej O.. Keď si vlani sudca Najvyššieho súdu Š. prišiel zapoľovať na východ a stretol sa tam s
F.. Práve v tom čase Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval, či trestná vec kauzy N. X. patrí
do príslušnosti Špeciálneho súdu alebo Krajského súdu v Košiciach. Obžalovaní F., K. M. Q. sa snažili,
aby o dvojmiliardovom podvode rozhodovali Košice. Aj sa im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve

rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jeden senát rozhodol, že príslušným súdom
je Špeciálny ale druhý senát vec vrátil do Košíc. V kauze N.É. X. ide o podvod za 2 miliardy Sk.
Napriek tomu majú sudcovia voči obžalovanému F. pozoruhodnú guráž. Človek má chuť sa opýtať: koľko
jeleňov stojí dobrý rozsudok? Slovenské súdy majú medzi občanmi obdivuhodný kredit dôveryhodnosti.
Tú dôveryhodnosť teraz nepochybne posilní fakt, že sa sudca stretol na poľovačke s obžalovaným F.,

ale justícia by nemala zaspať na vavrínoch. Občania by iste ocenili napr. spoločnú poľovačku sudcov
s S. alebo P.. To by bola trofej.“

Relácia K., príspevok pod názvom S., dňa 27. 10. 2008: „len pred pol rokom sme vysielali reportáž o
tom, že v N. X. si vlani zapoľoval aj sudca NS SR Ľ. Š.. Stretol sa aj s F., prešli sa po jeho revíri a
dokonca spal v tejto jeho chate. Nechajme sa prekvapiť, kto príde teraz na mimoriadny odstrel.“

Autor uvedených príspevkov podrobuje žalobcu kritike za to, že sa v auguste 2007 zúčastnil poľovačky
na východnom Slovensku, na ktorej sa zúčastnila tiež osoba, t.č. obvinená z trestného činu podvodu,
pričom zároveň navodzuje situáciu, že sa navrhovateľ predmetnej poľovačky zúčastnil na pozvanie
uvedenej osoby a dokonca počas poľovačky prespával na chate, ktorú táto osoba vlastní. Autorpríspevkov zároveň s poukazom na skutočnosť, že predmetná poľovačka prebiehala v čase, keď
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého sudcom je navrhovateľ, rozhodoval o kompetenčnom spore v
súvislosti so súdnym konaním o trestnom čine podvodu, v ktorom ako jeden z obvinených figuruje práve

osobaúdajnéhohostiteľa,naktoromvýsledkurozhodovaniamáúdajnetátoosobazáujem,jednostranne
podsúva verejnosti informáciu o tom, že táto osoba pozvala žalobcu na predmetnú poľovačku so
záverom ovplyvniť rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu, čo sa jej aj podarilo. Uvedené vyplýva
najmä z nasledovných formulácií: „Aj sa im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne rozhodnutia
Najvyššieho súdu. Jeden senát rozhodol, že príslušným súdom je špeciálny ale druhý senát vec vrátil do

Košíc. V kauze N. X. ide o podvod za dve miliary korún. Napriek tomu majú sudcovia voči obžalovanému
F. pozoruhodnú guráž. Človek až má chuť sa opýtať, napríklad koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok“.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obsah televíznych príspevkov sa navrhovateľa bezprostredne a
priamo dotýka ako osoby a zasahuje do jeho profesionálnej cti. V danom prípade odporca uverejnením
televíznych príspevkov neoprávnene zasiahol do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, pretože
jeho kritika nie je založená na presných a korektných faktoch, čo spôsobuje jej neprimeranosť a tiež

uverejnením viacerých nepravdivých, pravdu skresľujúcich a navzájom nesúvisiacich faktov odporca
vedome vyvolal pochybnosti o dôveryhodnosti, profesionálnej cti i občianskej cti navrhovateľa ako sudcu
Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru navrhovateľa ani osoby verejného záujmu, za ktorých možno
považovať sudcov, prokurátorov alebo inej osoby vykonávajúce funkcie v justičnom systéme krajiny, nie
sú zbavené práva na ochranu osobnosti. Hoci osoby verejného záujmu požívajú nižšiu mieru ochrany

ako súkromné osoby, v prípade sudcov a prokurátorov a ďalších je potrebné brať zreteľ aj na potrebu
zachovania dôvery v justičný systém krajiny a preto je potrebné ich chrániť pred deštruktívnymi útokmi,
ktoré sú vo svojej podstate neodôvodnené (rozsudky Európskeho súdu vo veci Práger a Oberschlick
proti Rakúsku z r. 1995 alebo Pedersen a Baagsgaard proti Dánsku z r. 2003). I keď podľa
judikatúry Európskeho súdu čl. 10 nechráni iba podstatu vyjadrených myšlienok a informácií ale takisto

formu, prostredníctvom ktorej sú rozširované. Ochrana urážajúcich, šokujúcich alebo znepokojujúcich
myšlienok tvorí súčasť požiadaviek pluralizmu, tolerancie a liberálneho myslenia, bez ktorých neexistuje
žiadna demokratická spoločnosť (rozsudok vo veci Lehideux a Isorni proti Francúzsku z r. 1998),
sloboda prejavu má svoje hranice a jej výkon je spojený so zodpovednosťou (prípady Sunday Times
proti Spojenému kráľovstvu z r. 1978 a Observer a Guardian proti Spojenému kráľovstvu z r. 1991).

Podľa navrhovateľa uverejnením televíznych príspevkov došlo k neoprávnenému zásahu do práva na
ochranuosobnostinavrhovateľa,pretožebolivpríspevkochuverejnenénepravdivéapravduskresľujúce
informácie.Vpríspevkochneboliuverejnenérelevantnéskutočnosti,ktorébyumožnilidivákovisivytvoriť
vlastný úsudok a v danom prípade nešlo o oprávnenú kritiku, pretože táto nevychádzala z presných a
korektných informácií a nemala skutkový (faktický) podklad. K nepravdivým, resp. pravdu skresľujúcim

informáciám navrhovateľ uviedol, že tvrdenia autora príspevkov, že sa navrhovateľ v auguste 2007
zúčastnil na pozvanie S. F., jedného z obvinených v kauze tzv. N. X., poľovačky v N. I. a počas
uvedenej poľovačky prespal na chate, ktorú vlastní S. F., sú nepravdivé. Vo vyššie uvedenom období,
sa navrhovateľ skutočne zúčastnil poľovačky na východnom Slovensku, na túto však dostal pozvanie od
úplne inej osoby a počas poľovačky taktiež prespal na poľovníckej chate tejto osoby. Nejednalo sa teda

v žiadnom prípade o chatu, ktorej vlastníkom by bol obžalovaný S. F.. Navrhovateľ nevedel, že počas
jeho prítomnosti sa tam bude nachádzať aj obžalovaný S. F.. Tiež poľovný revír, v ktorom sa poľovačka
uskutočnila, nie je majetkom S. F., a ani v minulosti nebol. Pravdou je len to, že počas predmetnej
poľovačky bol navrhovateľ zoznámený s S. F., o ktorom nevedel, že je osoba obžalovaná v kauze N. X.
a že sa tam bude práve nachádzať a ten ho následne pozval na krátku prechádzku po svojom poľovnom

revíri. Autor príspevkov však výrokmi ako: Len pred pol rokom sme vysielali reportáž o tom, že v N. X.
si vlani zapoľoval aj sudca Najvyššieho súdu Z.. Š.. Stretol sa aj s F.. Prešli sa po jeho revíri a dokonca
spal v tejto jeho chate. Podsúva verejnosti nepravdivú informáciu, že sa žalobca zúčastnil na poľovačke
na pozvanie S. F. a dokonca nocoval na jeho poľovníckej chate. Uvedené navyše utvrdzuje záberom
kamery na poľovnícku chatu, na ktorej síce navrhovateľ skutočne prenocoval ale nejedná sa o chatu,

ktorej vlastníkom je S. F.. V čase konania predmetnej poľovačky nemal navrhovateľ záujem zaujímať sa
o vlastnícke vzťahy ku chate, na ktorej nocoval.

Ďalej navrhovateľ poukázal na ďalšie časti príspevku N., v ktorom autor upriamuje postreh verejnosti
na tú skutočnosť, že vyššie uvedenej poľovačky sa navrhovateľ zúčastnil v čase, keď Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodoval kompetenčný spor týkajúci sa vecnej príslušnosti súdov v trestnej

veci, v ktorej ako obvinený vystupuje aj S. F., s ktorým bol navrhovateľ na poľovačke zoznámený. Vtejto súvislosti autor príspevkov najprv bez toho, aby svoje konštatovania akokoľvek podložil, informuje
verejnosť, že obvinení v predmetnej trestnej veci mali záujem o to, aby Najvyšší súd rozhodol v tom
zmysle, že príslušným na rozhodovanie v predmetnej veci je Krajský súd v Košiciach. Následne autor

príspevkov bez toho, aby oboznámil verejnosť s obsahom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré malo
nasledovať po uskutočnení poľovačky skonštatuje, že súd rozhodol tak, ako to vyhovovalo obvineným.
V skutočnosti práve naopak Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26. 09. 2007 zamietol
sťažnosť obvinených proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08. 09. 2006, ktorým bola
predmetná trestná vec postúpená Špeciálnemu súdu z dôvodu vecnej príslušnosti a naopak vyslovil

príslušnosť Špeciálneho súdu v predmetnom konaní. Autor príspevkov opomenul uviesť tiež informáciu,
že svoju nepríslušnosť na rozhodovanie vo veci vyslovil následne samotný Špeciálny súd uznesením
zo dňa 15. 11. 2007 a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu
o príslušnosť, na čo tento uznesením zo dňa 10.01.2008 rozhodol, že príslušným je Krajský súd v
Košiciach. Pre úplnosť navrhovateľ tiež uviedol, že na základe uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 21.
07. 2008 bola celá trestná vec prikázaná Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorú skutočnosť autor

príspevkov v príspevku zo dňa 27. 10. 2008 tiež zamlčal. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia pritom
autor príspevkov očividne mal v čase výroby k dispozícii, keďže sa autor na ne nepriamo odvoláva a v
príspevkoch sa tiež viackrát objavia zábery na ne. Podľa navrhovateľa preto autor reportáže podsúval
verejnosti názor, že S. F. sa „postaral“ o sudcu Š. a ten na oplátku ovplyvňoval (mohol ovplyvňovať)
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o príslušnosti Špeciálneho súdu alebo Krajského

súdu v Košiciach (človek až má chuť sa opýtať, koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok). Autor reportáže teda
nerobí nič iné ako nepriamo obviňuje navrhovateľa z korupcie. Autor reportáže však tak robí tým, že
vulgárne skresľuje skutočnosť a zamlčuje podstatné fakty, v dôsledku čoho si verejnosť nemôže urobiť
svoj vlastný názor na vec. Je síce pravda, že navrhovateľ sa v auguste 2007 s obžalovaným S. F. stretol,
čo čestne priznal, časovo nasledujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu (september 2007) však nebolo v

prospech obžalovaného, pretože Najvyšší súd nevyhovel ich sťažnosti. To odporca zamlčal, pretože sa
mu to nehodilo do jeho konceptu. Je síce pravda, že v januári 2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol o príslušnosti Krajského súdu v Košiciach ale len na základe toho, že sám Špeciálny súd
vyslovil svoju nepríslušnosť, ktorý postup Špeciálneho súdu navrhovateľ nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Pokiaľ teda odporca naznačil možnú ingerenciu navrhovateľa do rozhodovania Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zamlčal podstatné skutočnosti, ktoré túto jeho verziu zásadným spôsobom
zoslabovali, prípadne úplne negovali. Odporca tak urobil zámerne, pretože všetky relevantné informácie
mal k dispozícii ale vybral len tie, ktoré „svedčili“ v neprospech navrhovateľa. Navrhovateľ v súvislosti
s predmetnými príspevkami konštatoval, že viacerými tendenčnými tvrdeniami a ničím nepodloženými
úsudkami(„VkauzeN. X.ideopodvodza2miliardySk.Napriektomumajúsudcoviavočiobžalovanému

F. pozoruhodnú guráž. Človek má chuť sa opýtať: koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok?“) autor príspevkov
opakovane jednostranne podsúval verejnosti informáciu o tom, že navrhovateľ sa poľovačky zúčastnil
so zámerom stretnúť sa s S. F. a následne na jeho pokyn ovplyvňovať rozhodovanie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v prospech S. F.. Uvedené tvrdenia vyvracajú jednak vyššie uvedené
uznesenia pochádzajúce z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj tá

skutočnosť, že navrhovateľ nie je sudcom činným v trestných veciach ale je členom civilného kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, takže rozhodovanie v trestných veciach vôbec nespadá do
jeho pôsobnosti, nemá ani dôvod si zisťovať v akých veciach trestnoprávne kolégium Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky práve rozhoduje. Zhrnúc vyššie uvedené, viaceré výroky a úsudky autora
predmetných príspevkov, vyzneli vo svetle vyššie uvedených faktov ako pravdu skresľujúce a tendenčné

so zrejmým zámerom navodiť vo verejnosti pochybnosti o objektivite, nezaujatosti, profesionálnej či
občianskej cti navrhovateľa ako sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom je zrejmé, že
pokiaľ by autor uviedol všetky relevantné fakty, ktoré má k dispozícii, takéto pochybnosti by vyzneli ako
neopodstatnené a kritika autora príspevkov ako neoprávnená a neodôvodnená. Tým podľa navrhovateľa
došlo k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľa na ochranu osobnosti, konkrétne profesionálnej

cti.

K uplatneným prostriedkom na ochranu osobnosti navrhovateľ uviedol, že požaduje náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nie je postačujúce a to z nasledovných dôvodov: neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti
bol vykonaný prostredníctvom televízneho vysielania, preto treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú

publicitu. V takom prípade je vždy založené právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaný ako R 45/2000). Osobitne poukázal nato, že autor vyššie uvedených nepravdivých a pravdu skresľujúcich výrokov bol vedený s jednoznačným
zámerom podsunúť verejnosti informáciu o tom, že ovplyvňoval rozhodovanie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v prospech S. F. a zároveň tak verejne spochybniť jeho objektivitu a nezávislosť ako

sudcu.Odporcamaltotižkdispozíciirelevantnéinformáciealezámerne(úmyselne)ichzamlčal.Konanie
odporcu bolo teda úmyselné, čo významne zvyšuje intenzitu neoprávneného zásahu. Celý príspevok bol
podfarbený emotívnou hudbou, zvýrazňujúcou negatívne zameranie voči navrhovateľovi. Navrhovateľ
je sudca, ktorému náš právny poriadok ako aj judikatúra Európskeho súdu poskytujú osobitnú ochranu
pred neodôvodnenými útokmi spochybňujúcimi autoritu súdnej moci. Odporca odvysielal nepravdivé

informácie o navrhovateľovi opakovane. Toto všetko zvyšuje intenzitu negatívneho pôsobenia výroku na
navrhovateľovu sféru ochrany osobnosti.

Odporca sa v písomnom vyjadrení k návrhu s obsahom žalobného návrhu nestotožnil a žiadal ho v
celom rozsahu zamietnuť. Považoval za výsostne nepreukázané tvrdenia, že odvysielaním príspevkov
prišlo do zásahu hlavne profesionálnej cti navrhovateľa a všetky tvrdenia o nepravdivosti odvysielaného
za tendenčné, v snahe žalobcu obohatiť sa na úkor odporcu. Požiadavku náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 500.000,- Sk odporca hodnotil za nepodloženú a nevyargumentovanú.

K samotnému obsahu odvysielaných a v žalobnom návrhu napádaných skutočnosti uviedol nasledovné:

Dňa 21.04.2008 a dňa 27.10.2008 boli odvysielané relácie s názvami „N.“ a „S. v relácii s názvom „..
Odporca sa v príspevku venuje kauze „. X.. Poukazuje na podozrivé udalosti okolo uvedeného prípadu,
konkrétne spochybňuje správanie a nezaujatosť niektorých sudcov, ktorí mohli a/alebo prišli v súkromí

do styku s hlavným obžalovaným v tomto prípade. Odporca pri tom využíva logickú analýzu a syntézu
zistených informácií nevynímajúc vyjadrenia a informácie získané priamo od ním spochybňovaných
osôb. Odporcom vyslovené dedukcie, podozrenia, pochybnosti, hodnotiace komentáre, sú prirodzenou
a najmä žiadanou súčasťou investigatívnej publicistiky. Odporca v príspevku dôsledne zabezpečil
všestrannosť a názorovú pluralitu a to už v rámci samotného obsahu programu. Odporca poskytol

priestor na vyjadrenie všetkým dotknutým stranám, títo mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým
spomínaným skutočnostiam, pričom bolo poskytnuté aj vyjadrenie nezainteresovaného sudcu na
hypotetickú situáciu o možnosti zaujatosti sudcu, ktorá zodpovedala situácii vzniknutej v danom
konkrétnom prípade. Navrhovateľ má za to, že k zásahu do jeho
práv prišlo odvysielaním nasledovných vyjadrení:

1. „Obžalovaný S. F. rovnako starostlivo, ako k svojim lesom, pristupuje aj k slovenským sudcom. Vlani
17. a 18. augusta privítal na svojej chate neďaleko N. sudcu Najvyššieho súdu Ľ. Š....“ Použitie týchto
skutočností v príspevku odporca odôvodnil nasledovne: je zrejmé, že obžalovaný S. F. je
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres Košice - okolie, obec: N. E. a
to prostredníctvom spoločnosti N. X., N..V..Q... ktorej jediným spoločníkom a konateľom je osoba

S. F.. Jedná sa o lukratívny poľovný revír. Zároveň je S. F. jediným vlastníkom chaty postavenej na
parcele č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, okres Košice - okolie, obec: N. E., prezývanej aj chata O..
Vlastníctvo k nehnuteľnostiam potvrdil sám obžalovaný F. v relácii: S. F.: „ ..Som vlastník a každého
vlastníka zo zákona je povinnosťou starať sa o svoje vlastníctvo...“ Je nesporný fakt, že v dňoch 17
a 18. augusta 2007 navrhovateľ navštívil poľovný revír N. X., zúčastnil sa poľovačky v revíri N. X.,

navštívil chatu s názvom O., ktorá je vlastníctvom obžalovaného S. F., stretol sa s obžalovaným S. F..
O skutočnosti, že žalobca sa zúčastnil poľovačky v danom termíne sa odporca dozvedel tak, že mu
bola ukázaná povolenka na poľovačku v danom termíne, kde ako návštevník s povolením poľovať bol
uvedený odporca /správne navrhovateľ/. Odporca /správne navrhovateľ/ sa zúčastnil poľovačky v revíri
N. X. na pozvanie a v povolenke bol uvedený ako návštevník na pozvanie inej osoby, ktorá má právo

poľovať v poľovnom revíri N. X.. Okrem vyššie uvedených dôkazov mal odporca za to, že tieto tvrdenia
sú pravdivé, nakoľko mu ich osobne povedal a potvrdil ich pravdivosť v telefonickom rozhovore žalobca
a boli zároveň odvysielané.

2. „Sudca Š. priznal aj to, že spal na tejto chate nazývanej O...." Podľa odporcu, toto tvrdenie je pravdivé,
nakoľko mu ich osobne povedal a potvrdil ich pravdivosť v telefonickom rozhovore žalobca.3. „Keď si vlani sudca Najvyššieho súdu Š. prišiel zapaľovať na východ a stretol sa tam s F..“
Podľa odporcu, toto tvrdenie je pravdivé, nakoľko mu ich osobne povedal a potvrdil ich pravdivosť v
telefonickom rozhovore žalobca.

4.„PrávevtomčaseNajvyššísúdrozhodoval,čitrestnáveckauzyN.X.patrídopríslušnostiŠpeciálneho
súdu alebo Krajského súdu v Košiciach. Obžalovaný F., K. a Q. sa snažili, aby o dvojmiliardovom
podvode rozhodovali Košice. Aj sa im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne rozhodnutia
Najvyššieho súdu. Jeden senát rozhodol, že príslušným súdom je Špeciálny, ale druhý senát vec vrátil
do Košíc.." Odporca týmto vyjadrením poukazuje na skutočnosť, že v čase, kedy sa žalobca stretol

s obžalovaným, Najvyšší súd SR, ktorého zamestnancom je žalobca, rozhodoval o skutočnostiach
týkajúcich sa obžalovaného S. F.. Tvrdenie, že sa takéto konania na Najvyššom súde SR iniciovali
prostredníctvom obžalovaných sú pravdivé, o čom svedčia aj samotným žalobcom predložené dôkazné
prostriedky,atohlavneUznesenieNSSRzodňa26.septembra2007,číslokonania4To94/2006,ktorým
Najvyšší súd SR rozhodol o zamietnutí sťažnosti obvinených S. F., Z.. P. Q. M. Z.. K. K., ktorými sa
títo domáhali zrušenia Uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 8. septembra 2006, č.k. 2T 6/04-6630,

ktorým bola trestná vec proti obžalovaným postúpená Špeciálnemu súdu. Obžalovaní sa domáhali
zrušenia tohto uznesenia a žiadali, aby na konanie bol ako príslušný určený Krajský súd v Košiciach.
Bez ohľadu na právnu argumentáciu a dôvody týchto sťažností, je zrejmý a nesporný fakt, že práve
obžalovaní sa domáhali, aby v trestnej veci ako príslušný bol určený Krajský súd v Košiciach, bez
podania relevantnej sťažnosti by trestnú vec prejednával Špeciálny súd, tak ako uznesením zo dňa 8.

septembra 2007 rozhodol Krajský súd v Košiciach. Následné Uznesenia č. 1Ndtš 5/2007, ktorým NS SR
rozhodol, že vecne príslušným súdom na konanie v trestnej veci obžalovaných je práve Krajský súd v
Košiciach bolo len výsledkom prvotnej snahy, teda podania sťažnosti obžalovaných a teda máme za to,
že pokiaľ by obžalovaní neboli podali sťažnosť ako prvotný krok, je pravdepodobné, že by neexistovalo
ani Uznesenie č. l Ndtš 5/2007. Podľa názoru odporcu, citované znenie, ktorým sa žalobca cíti dotknutý

na svojich právach je vytrhnuté z kontextu celého obsahu príspevku, nakoľko odporca v príspevku
podáva divákovi relevantnú a pravdivú informáciu a doplňuje ju vyjadreniami kompetentných:

K. K., Kancelária predsedu NS SR: „ Situácia, keď dva senáty odlišne posúdia určitú právnu otázku, je
samozrejme možná a v takomto prípade sa vec predloží príslušnému kolégiu na zaujatie zjednocujúceho
stanoviska."

O. H., reportér: „Vy tvrdíte, že ste nevedeli, že Najvyšší súd posudzuje vec týkajúcu sa pána F., predtým,
než ste tam išli?"

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: „Nie , pokiaľ by som vedel, že je tu rozohraná akože nejaká kauza a ja by
som sa mal dostať do kontaktu, hej, aj keď úplne akože nevinného, hej, v podstate s človekom, tak z
profesionálneho hľadiska by som to nepovažoval za vhodné."

K. K., Kancelária predsedu NS SR: „Poľovačka je súkromná vec sudcu, ktorú vykonáva vo svojom
voľnom čase a nijako nesúvisí s výkonom funkcie sudcu, preto nie je žiadny dôvod, aby sudca po návrate
z akejkoľvek poľovačky informoval svojho nadriadeného, kde poľoval, s kým sa na poľovačke stretol,
alebo akým autom sa previezol.“

K. K., Kancelária predsedu NS SR: „Pán doktor sa zúčastnil už mnohých poľovačiek, kde sa stretol s

mnohými ľuďmi a previezol sa rôznymi revírmi bez toho, aby si dopredu zisťoval, či poľovník, s ktorým
sa náhodou stretne na poľovačke nie je trestne stíhaný alebo či sa jeho trestná vec neprejednáva na
súde, ktorého je sudcom.“

O. H., reportér: „Lenže doktor Š. nám priznal, že kauzu N. X. aj meno F.Č. registroval dávnejšie, keďže
táto vec sa už 10 rokov opakovane medializuje.“

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: „Že bol nejaký problém tam v súvislosti ako s týmto pánom F., samozrejme,
však pozerám televíziu, prečítam si občas aj nejaké noviny , ale že by som sa mal tým nejako zaoberať
ako bližšie, tak to ako nie.“O. H., reportér: „Teda dá sa povedať, že na Najvyššom súde nepovažujete za problém tú poľovačku
pána doktora Š.?“

K. K., Kancelária predsedu NS SR: „Nie, je to jeho súkromná vec.“

5. „Slovenské súdy majú medzi občanmi obdivuhodný kredit dôveryhodnosti. Tú dôveryhodnosť teraz
nepochybne posilní fakt, že sa sudca na poľovačke stretol s obžalovaným F., ale justícia by nemala
zaspať na vavrínoch. Občania by iste ocenili napríklad spoločnú poľovačku sudcov s S. alebo P.. To by
bola trofej..." Podľa odporcu je toto tvrdenie pravdivé, nakoľko mu ich osobne povedal a potvrdil ich
pravdivosť v telefonickom rozhovore žalobca a bolo zároveň aj odvysielané.

6. „Len pred pol rokom sme vysielali reportáž o tom, že v N. X. si vlani zapoľoval aj sudca Najvyššieho

súdu Z.. Š.. Stretol sa tam aj s F., prešli sa po jeho revíri a dokonca spal v tejto jeho chate.“ Odporca
mal za to, že toto tvrdenie je pravdivé, nakoľko mu ich osobne povedal a potvrdil ich pravdivosť v
telefonickom rozhovore žalobca a bolo zároveň aj odvysielané.

7. „N. Š. priznal aj to, že spal na tejto chate nazývanej O., stretol sa aj s F., prešli sa po jeho revíri
a dokonca spal v tejto jeho chate..." Podľa odporcu je toto tvrdenie pravdivé, nakoľko mu ich osobne

povedal a potvrdil ich pravdivosť v telefonickom rozhovore žalobca a bolo aj odvysielané.

Odporca vo svojej obrane proti návrhu zdôraznil ústavný rozmer slobody prejavu a princípy, ktorými sa
riadi Európsky súd pre ľudské práva pri ochrane základných práv a slobôd. Súd je oprávnený vyniesť
konečné rozhodnutie, či "obmedzenie" je zlučiteľné so slobodou prejavu tak ako je garantovaná článkom
10 (Janowski proti Poľsku [GC], č. 25716/94, ods. 3D, ECHR 1999-1). Pri výkone

kontrolnej jurisdikcie súd musí prihliadať na namietané porušenie vo svetle prípadu ako celku, vrátane
obsahu poznámok, ktoré boli sťažovateľovi vyčítané a vzhľadom na kontext, v ktorom ich uverejnil.
Najmä musí posúdiť, či sporný zásah bol "primeraný sledovanému legitímnemu cieľu" a či dôvody, na
ospravedlnenie sú "relevantné a dostatočné" (rozsudok Barfod proti Dánsku z 22. februára 1989, Séria
A č. 149, ods. 28). Tlač hrá teda nesporne nepostrádateľnú úlohu v demokratickej spoločnosti. Aj keď

nesmie prekročiť určité hranice, najmä čo sa týka ochrany povesti alebo práv iných a zabránenia úniku
dôverných informácií, jej povinnosťou je napriek tomu poskytnúť - spôsobom zlučiteľným s povinnosťami
a zodpovednosťou tlače - informácie a názory na všetky veci verejného záujmu. Dôležité je nielen
právo oznamovacích prostriedkov sprostredkúvať informácie a myšlienky: ale aj právo verejnosti takéto
informácie a myšlienky prijímať. Článok 10 Dohovoru nechráni iba podstatu vyjadrených myšlienok a

informácií, ale aj formu, v ktorej sú vyslovené. Novinárska sloboda taktiež zahŕňa aj možnosť do určitého
stupňa šokovať či dokonca provokovať (Perna proti Taliansku [GC], č. 488913/99, ods. 39, 6. máj 2003,
s ďalšími odkazmi). Článok 10 ods. 2 Dohovoru poskytuje iba malý priestor pre obmedzenie politickej
diskusie alebo diskusie o otázkach verejného záujmu (Sorek proti Turecku (č. 1) [GC], č. 26682/95, ods.
61, ECHR 1999-IV). Okrem toho, hranice prijateľnej kritiky sú širšie v prípade, ak sa týkajú verejne činnej

osoby ako napr. politika, na rozdiel od súkromnej osoby. Tieto osoby tým, že vstupujú do politiky, musia
preukázať vyššiu mieru tolerancie ku kritike svojej osoby, a to najmä zo strany novinárov a tlače, ale aj
širokej verejnosti (rozsudok Lingens proti Rakúsku z 8. júla 1986, Séria A č.103, str. 26, ods. 42, alebo
rozsudok Incal proti Turecku z 9. júna 1998, Správy 1998-IV, str. 1567, ods. 54).

Odporca ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na špecifiká tzv. osôb verejného záujmu. Osobami

verejného záujmu sa väčšinou rozumejú nie len osoby verejného života v užšom zmysle, t.j. osoby,
ktoré vystupujú pri riešení rôznych otázok na verejnosti, alebo sú verejne činné a tým na verejnosť
vykonávajú svoj vplyv v oblasti politickej, súdnej, hospodárskej, kultúrnej, športovej ai. (napr. ministri,
sudcovia, poslanci, senátori, známi herci, speváci, športovci ai.), alebo vôbec osoby, ktoré na seba
upútavajú záujem verejnosti a tak sa ocitajú v zornom uhle spravodajstva hromadných spravodajských

prostriedkov. Všeobecné osobnostné právo týchto osôb je obmedzené do tej miery, že tieto osoby
nemôžu zabrániť, aby sa ich osobnosť, vrátane ich mena a priezviska, stala predmetom spravodajskej
činnosti v rámci podávania informácií či kritiky, pokiaľ sa tak deje v oprávnenom verejnom záujme.
Toto poňatie vychádza zo zásady, že osoba, ktorá svojou činnosťou vedome vystupuje na verejnostialebo ktorá jedná - buď neverejne - spôsobom, ktorý spoločnosti nemôže byť s pohľadom na jej
oprávnený záujem ľahostajný, musí niesť a tolerovať aj dôsledky, ktoré z toho plynú, t.j. že sa o nej
verejne hovorí. Inak povedané, táto osoba je z týchto dôvodov vystavená širšej kontrole verejnosti a jej

prísnejším meradlám než ostatné osoby. Ak vstupuje preto fyzická osoba do verejného života, musí s
verejnou kritikou a s jej dôsledkami počítať a tolerovať ich. U tzv. absolútnych osôb verejného záujmu
je zverejňovanie obmedzené len na tú časť intímnej sféry týchto osôb, ktoré sú chápané ako trvalá
súčasť súkromnej sféry v úzkom zmysle slova (sféra privatissima). Inak je tomu u relatívnych osôb
verejného záujmu. Za tie sa označujú osoby, ktoré vzbudzujú zvláštny záujem verejnosti len ohľadom

určitého diania, nie však ohľadom všetkých okolností ich života. Jedine verejný záujem o informáciu,
ktorá zodpovedá spomenutému kritériu, treba považovať za oprávnený verejný záujem, zdôvodňujúci,
aby v prípadnom strete (kolízii) s právom na ochranu osobnosti bola v rozsahu a spôsobom, ktorý
sa podľa tohto kritéria javí pri porovnávaní primeraný, daná prednosť (priorita) verejnému záujmu na
spravodajstve. Inak povedané, zverejnenie určitých skutočností zo súkromnej sféry musí mať priamu
väzbu na verejnú činnosť, ktorú táto fyzická osoba navonok vyvíja. Nesmie ísť teda napr. len o

uspokojovanie túžby po senzácii, popr. dokonca o úmysel o škandalizáciu či o zámerne kalkulované
získanie majetkového prospechu.

Podľa názoru odporcu, pokiaľ sa navrhovateľ cítil poškodený na svojich právach odvysielaním
predmetného príspevku, mal možnosť dožadovať sa ochrany svojich práv podľa ust. § 21 zákona
č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Predpokladom odvysielania opravy je podloženie žiadosti

dôkazmipreukazujúcimitvrdeniažiadateľa,dôkaznápovinnosťjenastranežiadateľa.Žalobcatotosvoje
právo v stanovenom čase neuskutočnil, opravy podľa jeho tvrdení nepravdivých údajov sa zákonnou
cestou nedomáhal, toto jeho právo teda zaniklo po 30 dňoch odo dňa odvysielania predmetného
príspevku.

Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhnuté znenie ospravedlnenia je zavádzajúce a

nepravdivé a teda v tejto časti je podľa jeho názoru žaloba nepreskúmateľná a nevykonateľná. Odporca
nikdy netvrdil a neodvysielal informáciu o tom, že Z.. Ľ. Š. sa zúčastnil poľovačky na pozvanie S. F.,
nikdy netvrdil ani neodvysielal informáciu, že Z.. Ľ. Š. sa zúčastnil poľovačky v revíri S. F.. Informáciu o
tom, že Z.. Ľ. Š. spal na chate S. F. odvysielal preto, lebo mu to oznámil sám Z.. Ľ. Š. v telefonickom
rozhovore. Odporca tiež upriamil pozornosť na to, že Občiansky zákonník pre uplatnenie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch stanovuje nutnosť kumulatívneho splnenia podmienok, že (i), zásah
je neoprávnený, (ii), zásah je objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie osobnostných
práv fyzickej osoby, (iii), morálna satisfakcia sa javí ako nedostačujúca, (iv), dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka je, aby neoprávnený

zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie osobnosti fyzickej osoby a dôstojnosť
alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti musí byť znížená v značnej miere. Žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno a je povinný dokázať príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou
nemajetkovou ujmou. Z hľadiska ustanovenia § 13 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka je
právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným

zásahom v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Nie
je pritom zrejmé, že bola splnená podmienka neoprávnenosti, že morálne zadosťučinenie sa javí
ako nedostačujúce, a že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, jeho profesionálna česť z čoho podľa názoru odporcu jednoznačne vyplýva, že nárok
žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je v tomto prípade neopodstatnený. Žalobca je

naďalej sudcom Najvyššieho súdu, podľa jeho vedomostí na podklade odvysielaného nebol nijakým
známym spôsobom zo strany nadriadených orgánov sankcionovaný ani riešený v disciplinárnom konaní,
ani mu neboli odňaté kompetencie a právomoci, ktoré mu ako sudcovi patria.

Odporca zároveň poprel, že by bol navrhovateľ nejakým spôsobom v príspevku dávaný do súvislosti
s akýmikoľvek rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. V príspevku jednoznačne odznela skutočnosť, že

navrhovateľ je sudcom iného ako trestného senátu, ktorý rozhodoval o sťažnostiach obžalovaného S.
F.. V príspevku sa navrhovateľ vyjadroval ku všetkým uvádzaným skutočnostiam, fakty o tom, že sa
s obžalovaným F. stretol, rozprával, previezol po F. revíri, bol na F. chate, uviedol sám navrhovateľ
v telefonickom rozhovore s odporcom. Zároveň k týmto vyjadreniam boli odvysielané aj vysvetľujúcetvrdenia: v čase poľovačky nevedel, že sa na Najvyššom súde SR prejednáva kauza
obžalovaného F., nebol tam na pozvanie p. F., nevedel, že je na chate p. F.; dozvedel sa to až tam,
F. sa mu predstavil ako majiteľ chaty, previezol sa s ním po jeho revíri. Pokiaľ by v čase poľovačky

vedel, že Najvyšší súd SR práve prejednáva kauzu p. F., nepovažoval by stretnutie s ním za
vhodné z hľadiska profesionality. V príspevkoch bola zachovaná všestrannosť a názorová pluralita, ku
všetkým skutočnostiam, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli zasiahnuť do profesionálnej cti žalobcu,
bol poskytnutý názor zamestnávateľa žalobcu, podľa predložených písomných prepisov príspevku je
zrejmé, že názor zamestnávateľa žalobcu je výsostne pozitívny, obraňujúci žalobcu a nespochybňujúci

žalobcovu nezaujatosť a profesionalitu. Nikde v príspevku neodzneli informácie, na základe ktorých by
bolo možné vyvodiť, že navrhovateľ neprofesionálnym spôsobom zasiahol do rozhodovacej činnosti
svojho zamestnávateľa, že akýmkoľvek spôsobom mal možnosť ovplyvniť, alebo ovplyvnil rozhodovací
proces zamestnávateľa tak, aby tento rozhodoval v prospech obžalovaného S. F..

Súd vo veci vykonal dokazovanie: 1/ výsluchom navrhovateľa 2/ výsluchom svedkov: G.. X. Š., Z..
J. Š.D., Z.. N. S., Z. H., Z.. X. Y., F.. K. H., F.. K. S., S.. O. H., 3/ oznámením obsahu listín: č.l. 14 -

prepis relácie N., č.l. 18 - uznesenie NS SR 4To 94/2006, č.l. 27 - uznesenie NS SR 1Ndtš 5/2007,
č.l. 33 - uznesenie NS SR 4Ndt 6/2008, č.l. 79 - písomný prepis telefonického rozhovoru O. H. a
navrhovateľa, č.l. 82 - rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu, č.l. 83 - 97 - pracovný materiál
a popis skutkového stavu k správnemu konaniu, č.l. 98 - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX, č.l.
102 - výpis z listu vlastníctva č. XXX, č.l. 103 - výpis z obchodného registra na obchodnú spoločnosť N.

X. N..V..Q.., a ďalší obsah spisu; 4/ reprodukciou obrazovo-zvukového záznamu príspevku N..

Navrhovateľ vo výpovedi účastníka konania v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených v
písomnej žalobe.

Na otázky svojho zástupcu vypovedal tak, že redaktor H. ho kontaktoval telefonicky tak, že mu zavolal
na pracovisko, nevedel uviesť kedy to bolo presne. Redaktor sa s ním chcel rozprávať o jeho poľovačke

v N. X.. Na otázku či obsah odvysielaného príspevku v znení: „obžalovaný S. F. vlani 17. 18. augusta
privítal na svojej chate neďaleko N. sudcu Najvyššieho súdu Ľ. Š.“, zodpovedá pravde, navrhovateľ
vypovedal že nie, toto nezodpovedá skutočnosti. Vypovedal, že v minulosti S. F. nepoznal. Na ďalšiu
otázku či mu bol S. F. na poľovačke predstavený, navrhovateľ vypovedal tak, že keď bol už druhý deň
v N., predstavili mu muža alebo osobu, ktorá sa volala S. F.. S touto osobou sa o žiadnych právnych

problémoch nerozprával. Je pravdou, že sa s F. rozprával, ukázal mu svoj revír. Ale na otázku či spal
na jeho chate uviedol, že v tom čase nevedel, ani nemal zdania komu vlastnícky patrí chata na ktorej
prespal. Predpokladal, že patrí poľovnému združeniu na pozvanie ktorého išiel poľovať. V čase keď bol
na tejto poľovačke, nemal žiadnu vedomosť o tom, že na Najvyššom súde SR sa má rozhodovať, alebo
sa rozhoduje v kauze S. F.. Na otázku či odvysielanie predmetných príspevkov malo nejaký vplyv na

jeho rodinu, prípadne pozíciu v práci navrhovateľ vypovedal tak že, príspevky vyvolali v jeho okolí rôzne
reakcie a to jednak v rodine, medzi kolegami v práci, a tiež medzi známymi a kamarátmi. V domácom
prostrední vznikli pochybnosti, jeho dcéra bola vystavená otázkam zo strany kamarátov: čo to jej otec
robí. Jeho manželka má aj tak dosť vážne zdravotné problémy a v dôsledku týchto reportáži sa jej zhoršil
zdravotný stav, lebo spôsob a forma odvysielania na neho nevrhali dobré svetlo. Čo sa týka kolegov,

tí začali byť voči nemu zdržanlivejší. Niektorí na jeho adresu mali neprimerané reakcie, stalo sa že
cestou z práce jeden kolega mal uštipačnú poznámku na adresu N. X. v súvislosti s tým, že aké má
auto, že mu za to mohli darovať luxusnejšie. V prostredí svojich kamarátov a známych tiež reportáže
vyvolali rozpačité reakcie. Navrhovateľ mal pocit, že sa začali vyhýbať v kontakte s ním lebo o ňom začali
pochybovať, či je taký čistý človek, keď stretáva na poľovačke ľudí ako je S. F.. Na ďalšiu otázku svojho

zástupcu, ako navrhovateľ vnímal vety odvysielané v príspevku, že sa S. F. mal postarať a zároveň ako
vnímal vetu Koľko miliónov stojí dobrý rozsudok, vypovedal tak, že ním prebehla zmes najrôznejších
pocitov. Vyvrcholením bolo absolútne rozčarovanie a istá dávka zlosti, ako takto dokáže niekto obviniť
človeka. Na poľovačke iba trávil svoj voľný čas, pričom z kontextu relácie vyplynulo, akoby bolo želaním
samotného F., aby jeho ako sudcu Najvyššieho súdu hostil a vybavoval si u neho svoje trestné veci. Toto

navrhovateľ považoval za vrchol nekorektnosti. Samozrejme, že odvysielanú reportáž videl. Vedel o nej
od samotného redaktora, tiež to vedel z upútaviek na spomínanú reláciu. Navrhovateľ tiež vo výpovedi
zdôraznil, že reportáž bola odvysielaná po Televíznych novinách v prime time, kedy má stanica vysokú
sledovanosť. Nebol to S. F., ktorý ho pozval na poľovačku.Na otázku zástupcu odporcu, aby navrhovateľ uviedol, kedy bol na predmetnej poľovačke, navrhovateľ
vypovedal, že si to presne nepamätá, je to uvedené v žalobe a keby mu to vtedy redaktor H. nepovedal,
už by si nevedel presne spomenúť. S dátumom 17. a 18.8.2007 nemá žiadny problém, lebo si to spätne

overoval a súhlasí že to bolo vtedy. Na otázku, ktorá časť príspevku obsahuj údaj, že Z.. Ľ. Š. sa zúčastnil
na poľovačke na pozvanie S. F., navrhovateľ vypovedal, tak že citoval slová redaktora: obžalovaný S. F.
rovnako starostlivo ako k svojim lesom pristupuje aj k slovenským sudcom. Vlani 17. 18. augusta privítal
na svojej chate neďaleko N. sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Ľ. Š.. V doplnení uviedol, že
takto explicitne to síce nebolo odvysielané, že sa zúčastnil na pozvanie S. F., ale z celkového kontextu

to vyplynulo. Na otázku, aby navrhovateľ označil tie časti príspevku, v ktorých bol daný do súvislosti
s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR a jeho ovplyvňovaním v prospech F., navrhovateľ
označil tieto časti príspevku: “Keď si vlani sudca Najvyššieho súdu Š. prišiel zapoľovať na východ a
stretol sa tam s F., práve v tom čase Najvyšší súd rozhodoval, či trestná vec v kauze N. X. patrí do
príslušností špeciálneho súdu, alebo Krajského súdu v Košiciach. Obžalovaný F., K. M. Q. sa snažili,
aby v dvoj miliardovom podvode rozhodovali Košice. Aj sa im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve

rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu. Jeden senát rozhodol, že príslušným súdom je špeciálny, ale druhý
senát vec vrátil do Košíc. Slovenské súdy majú medzi občanmi obdivuhodný kredit dôveryhodnosti. Tú
dôveryhodnosť teraz nepochybne posilní fakt, že sa sudca na poľovačke stretol s obžalovaným F.. Ale
justícia by nemala zaspať na vavrínoch. Občania by iste ocenili napríklad spoločnú poľovačku sudcov s
S., alebo P.. To by bola trofej.“ Na otázku, ako navrhovateľ vnímal vyjadrenia K. K., hovorcu Najvyššieho

súduSR,činegatívnealebopozitívnestým,žeprávnazástupkyňacitovalajehovyjadrenia,ktoréodzneli
v reportáži, navrhovateľ vypovedal, že sa k tomuto nebude vyjadrovať, pán K. je hovorcom Najvyššieho
súdu. Na otázku, či odvysielaná reportáž, keď navrhovateľ tvrdí, že zasiahla do profesionálnej cti, mohla
spochybniť jeho profesionalitu a či mu boli odňaté výhody alebo iné výsady vyplývajúce z jeho funkcie,
navrhovateľ na takto formulovanú konkrétnu otázku odpovedal, že nie. Na doplnenie navrhovateľ

vypovedal, že pokiaľ by išlo o nejaké odmeny, tak tieto podľa zákona o sudcoch a prísediacich nie sú
nárokovateľnou zložkou platu a nevie, aké konkrétne výsady a výhody má odporca na mysli, pri kladení
tejto otázky.

Svedok S.. O. H., autor príspevku vypovedal, že reportáž N. vznikla primárne kvôli kauze N. X., ktorej
sa roky opakovane venoval. Predtým už boli v tejto súvislosti odvysielané dve iné reportáže. Z tohto

prostredia získal ako novinár rôzne kontakty. Zistil napríklad, že obžalovaný z podvodu S. F. mal kontakty
so sudcami z východného Slovenska, že bol pristihnutý v kancelárii jedného sudcu, vzápätí v jeho
prospech bolo vydané predbežné opatrenie. Alebo vedel od šéfa štátnych lesov v Košiciach, že S. F.
organizoval branné dni v štátnych lesoch pre sudcov. Samozrejme z novinárskeho hľadiska to bolo veľmi
zaujímavé, keď sa dozvedel, že v N. X. bol poľovať aj navrhovateľ. Keď ho kontaktoval telefonicky, tak sa

to ukázalo ako pravdivé, pretože navrhovateľ mu telefonicky potvrdil, že tam bol. Na otázku zástupkyne
odporcu, aby svedok uviedol, ako prebehol telefonický kontakt svedka s navrhovateľom, vypovedal:
samozrejme že oslovil navrhovateľa, lebo táto téma sa ho dotýkala, tak mu zavolal. Navrhovateľ mu
sám povedal, že to nie je téma na telefón, aby sa stretli. On to uvítal a povedal mu, že nakoľko je to
reportáž do televízie, že by prišiel aj s kamerou. Navrhovateľ vtedy zaváhal a ďalej osobné stretnutie už

nenavrhoval. Pokračovali ďalej v rozhovore. Boli dohodnutí, že po spracovaní reportáže sa mu ozve a
poskytne mu spracovaný materiál akoby na autorizáciu. Keď potom zavolal na telefónne číslo, ktoré mu
navrhovateľ dal, tak sa s ním už ďalej odmietol stretnúť a odmietol sa na túto tému baviť. Na otázku, či si
svedok pamätá na obsah rozhovoru s navrhovateľom, vypovedal: ten rozhovor trval dlhšie a pozeral si
svoje vlastné prepisy z rozhovorov. Nielen to, čo bolo vysielané v reportáži. Na ďalšiu otázku, či svedok

vie potvrdiť, že sa navrhovateľ v rozhovore priznal, že sa s S. F. stretol, rozprával, bol v jeho revíri,
svedok vypovedal tak, že v tom čase presne nevedel komu tá chata patrí. Preto sa v rozhovore opýtal
navrhovateľa, či vie, na koho chate spal resp. či vie, že spal na chate F. brata, na čo mu navrhovateľ
povedal niekoľkokrát, že sa to dozvedel až na mieste, že chata patrí S. F.Č.. Svedok vypovedal, že mu z
ich rozhovoru vyplynulo, že navrhovateľ sa s S. F. stretol na chate. Potom s ním šiel v aute do susedného

revíru, ktorý patrí S. F. s tým, že mu išiel ukázať svoj revír. Z toho rozhovoru mu bolo zrejmé, že o tejto
časti ich rozhovoru navrhovateľovi nebolo príjemné hovoriť. Ako keby zaváhal pri zmienke Q. S. F., keď
sa hovorilo o jeho kontaktoch s S. F.Q. na poľovačke. Svedok potvrdil autentickosť audionahrávky z
priebehu telefonického rozhovoru svedka s navrhovateľom, jej obsah sa s prepisom zhoduje a neboli
robené žiadne zásahy v podobe strihu apod. Na ďalšiu otázku, či svedok ako autor príspevku môže

v reportáži uvádzať aj iné informácie ako tie, ktoré získal priamo od navrhovateľa, vypovedal, že viacmenej všetky informácie, ktoré v reportáži odzneli mal z telefonického rozhovoru s navrhovateľom okrem
niektorých, ktoré získal pri overovaní niektorých skutočností od niektorých členov poľovného združenia.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, aby svedok uviedol, ako overoval informáciu, že navrhovateľ mal spať

na chate S. F., vypovedal, že to overoval tak, že sa na to pýtal ľudí, ktorí by o tom mohli vedieť. Vedel, že
sa chata volá O.; jedni mu povedali, že chata patrí S. F., iní, že patrí jeho bratovi alebo že patrí nejakej
ich spoločnosti. Preto aj v rozhovore s navrhovateľom kládol otázku tak, či spal na chate O., ktorá zrejme
patrí F. bratovi. Nikdy by v reportáži nezverejnil informáciu, že navrhovateľ spal na F. chate, keby mu
to sám navrhovateľ opakovane nepotvrdil. Na otázku, či svedok trvá na tom, že sa navrhovateľa pýtal

tak, že či navrhovateľ vie o tom, že spal na chate, ktorá patrí bratovi S. F., svedok vypovedal, že si na
to pamätá tak, že navrhovateľovi povedal, že je to chata, ktorá zrejme patrí bratovi S. F.. Na otázku,
aby svedok uviedol mená osôb, u ktorých si túto informáciu overoval, svedok vypovedal: overoval si to
napr. u bývalého riaditeľa Štátnych lesov Košice, pána Z. a ešte od jedného lesníka, jeho meno nevedel
uviesť, musel by sa pozrieť do svojich materiálov. Nemal to však na sto percent overené a isté, že
komu chata naozaj patrí. Ďalej už nemal dôvod pochybovať, keďže nepredpokladal, že mu navrhovateľ

potvrdí informáciu, ktorá by bola v jeho neprospech. Na otázku, či si v tejto súvislosti ako redaktor
zabezpečil výpis z listu vlastníctva na túto nehnuteľnosť, vypovedal, že na to nemal dôvod, lebo už mal
informáciu od navrhovateľa. Na otázku, z akého zdroja mal informáciu, že S. F. privítal navrhovateľa
na svojej chate, svedok vypovedal, že to vyplynulo zo samotného obsahu rozhovoru. Na otázku, či
svedok vie, čo bolo obsahom rozhovoru medzi S. F. a navrhovateľom, vypovedal, že o predmete tohto

rozhovoru mal informácie od navrhovateľa, ktorý mu povedal, že sa s F. nerozprávali o ničom, čo by
súviselo s F. trestnou kauzou vtedy prejednávanou na Najvyššom súde SR. Na otázku, či mal aj iné
informácie z iných zdrojov, ktoré sa týkali rozhovoru S. F. s navrhovateľom, svedok vypovedal, že iné
informácie nemal. Na otázku, či svedok pri príprave predmetnej reportáže mal k dispozícii uznesenia
Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali trestnej veci F. a spol. a na ktoré sa v tejto reportáži odvolával,

svedok vypovedal, že určite mal k dispozícii ich obsah od právničky Štátnych lesov. Svedok ďalej
vypovedal, že s právničkou Štátnych lesov obsah týchto rozhodnutí neriešili, skôr rozoberali fakt, že
dva senáty majú odlišný názor na tú istú vec. Na otázku, prečo svedok nepovažoval konkrétne dôvody
uvedené v týchto dvoch uzneseniach Najvyššieho súdu SR za dôležité, vypovedal: bolo to preto, lebo to
nebolo pointou reportáže. Cieľ reportáže bol iný. Poukázať na to, že v takej závažnej kauze sa niekoľko

rokov nekoná a že sa súdy nevedia dohodnúť, kto má vec prejednať. V reportáži nikde neodznelo, že by
mal navrhovateľ F. niečo na Najvyššom súde vybavovať, ale považoval za vhodné poukázať na to, že
navrhovateľ ako sudca Najvyššieho súdu bol na chate S. F., kde sa s ním stretol atď. Zo spoločenského
hľadiska to nie je celkom v poriadku. Napokon samotný navrhovateľ v rozhovore povedal, že keby o
tom všetkom vedel, on sám by z profesionálneho hľadiska na takú poľovačku nešiel, čím iba podčiarkol

pointu reportáže. Na otázku, či mal svedok vedomosť o tom, že sa navrhovateľ na poľovačke stretol s
S. F., vypovedal: vedomosť mal od navrhovateľa, že navrhovateľ nevedel o tom, že sa tam má stretnúť
s S. F.. Na otázku, či mal svedok vedomosť o tom, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že Najvyšší súd
SR aktuálne prejednáva kauzu S. F., svedok vypovedal, že od navrhovateľa vedel, že o tom vedomosť
nemal. Ale keď sa ho v telefonickom rozhovore ďalej pýtal, navrhovateľ mu povedal, že kauzu N. X.

aj meno F. pozná, lebo číta noviny. Na otázku, či svedok konzultoval konkrétne dôvody jednotlivých
uznesení Najvyššieho súdu SR s nejakým právnikom z oblasti trestného práva, vypovedal, že to takto
nekonzultoval. Pýtal sa na to hovorcu NS SR, ktorý mu odpovedal, že to nie je nič neobvyklé, keď
majú dva senáty na rovnakú vec odlišné právne názory a že v takom prípade sa žiada o zjednocujúci
výklad. Na doplňujúcu otázku svedok vypovedal, že sa hovorcu NS SR nepýtal na konkrétne dôvody,

ktoré obsahovali jednotlivé uznesenia NS SR. Na otázku, či sa svedok pri odvysielaní reportáže ako
redaktor zaoberal časovými súvislosťami rozhodovania Najvyššieho súdu a návštevy navrhovateľa v N.
X., svedok vypovedal, že sa konkrétne týmito časovými súvislosťami nezaoberal, nakoľko v reportáži sa
ani netvrdilo, že by navrhovateľ mal niečo na Najvyššom súde ovplyvňovať. Na otázku, že svedok ako
redaktor dal návštevu navrhovateľa v relácii do súvislosti s aktuálnym rozhodovaním Najvyššieho súdu

SR a či ho v tejto súvislosti pri odvysielaní reportáže nezaujímalo, ako v tejto veci rozhodol Najvyšší súd
v septembri 2007, svedok vypovedal, že ho to nezaujímalo, lebo v čase, keď bola reportáž odvysielaná
existovali dve rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu. Ďalej zdôraznil, že táto reportáž nebola atakom
na navrhovateľa, ale jej cieľom bolo poukázať na to, že v takto spoločensky dôležitej kauze došlo k
stretnutiu navrhovateľa s S. F.. Na otázku, či mal svedok informácie, že F. poskytol navrhovateľovi

akékoľvek plnenia alebo výhody napr. peniaze, byt a pod. svedok vypovedal: aj keby tam navrhovateľ
šiel s najčistejším úmyslom, čo možno aj šiel - to on nevie - ako novinár považuje za normálne, že bude
poukazovať na to, že ak už došlo k takémuto stretnutiu, že to nie je vhodné. Svedok ďalej vypovedal, žetakúto informáciu nemal, ani nič také v reportáži netvrdil. Na otázku, v nadväznosti na predchádzajúcu
svedkovu výpoveď, prečo potom svedok v reportáži tvrdil, že „obžalovaný S. F. rovnako starostlivo ako k
svojim lesom pristupuje aj k slovenským sudcom“ svedok vypovedal: bolo to takto naformulované preto,

lebo predtým odzneli slová S. F. z inej reportáže o jeho reálnej starostlivosti o les v jeho vlastníctve.
Svedok ďalej vypovedal, že normálne tá chata je prázdna, vlastník sa tam nezdržiava. Ale vtedy keď
bola tá poľovačka, F. tam prišiel.

Svedok F.. K. S. vypovedal, že je s navrhovateľom v kamarátskom vzťahu, obaja sú poľovníkmi. V
tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľa pozval na poľovačku na východ. Išlo o poľovačku Poľovníckeho

združenia N. O., ktoré im vybavilo aj ubytovanie v rámci revíru.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, kedy malo dôjsť k tejto poľovačke, svedok vypovedal, že to bolo na
jeseň, presne je to zistiteľné z povolenky. Po nahliadnutí povolenky svedok potvrdil, že to bolo 17. a
18. 8. 2007. Na ďalšiu otázku, kde bývali, svedok vypovedal, že to bolo na chate, ktorú v rámci tohto
revíru poskytuje poľovníkom poľovné združenie. Jeho majiteľa nepoznal. Na otázku, či boli celý čas
spolu s navrhovateľom, svedok vypovedal: priebežne boli spolu, ale keď šli do lesa, tak chodili oddelene

s členom miestneho poľovného združenia. Na chate bývali spolu s navrhovateľom. S. F. pozná iba
povrchne, býva v blízkosti N.. Občas sa s ním stretne na poľovníckom plese, tak ako aj s inými členmi
poľovného združenia. Na otázku, či ho videl počas poľovačky v auguste 2007, svedok vypovedal, že ho
tam nevidel. Na otázku, či osoba S. F. je vlastníkom chaty na ktorej boli ubytovaní a či o tom svedok mal
vedomosť, svedok vypovedal, že o tom vedomosť nemal a ani to vtedy neskúmal. Až následne zistil,

že chata S. F. nepatrí. Na otázku, kto ich po príchode na poľovačku privítal, svedok vypovedal, že to
boli približne traja členovia poľovného združenia, ktorých osobne pozná. Medzi nimi S. F. nebol. Na
otázku, aby svedok povedal, aké má pocity po vzhliadnutí reportáže v K. N., svedok vypovedal, že zostal
znechutený, pretože navrhovateľ má teraz problém. Lebo navrhovateľ ani nevedel kam ide, čo sa týka
N. X.. Uviedol, že má výčitky svedomia, lebo navrhovateľ bol týmto škandalizovaný.

Na otázku zástupcu odporcu, či svedok mal vedomosť o tom, že v čase poľovačky sa navrhovateľ stretol
s S. F., svedok vypovedal že nie, navrhovateľ mu o tom nehovoril. Dozvedel sa o tom až z Markízy.
Na ďalšiu otázku, či by svedok vedel povedať, ako sa volajú tí členovia poľovného združenia, ktorí
navrhovateľa a svedka sprevádzali v lese, svedok vypovedal: nakoľko tam bolo veľa poľovníkov, nevie
odpovedať, nedokáže ich menovať, jeho sprevádzal jeden člen združenia a navrhovateľa jeden alebo

dvaja. Na ďalšiu otázku svedok vypovedal, že ku konkrétnym časovým reláciám, kto a akú dlhú dobu bol
naprechádzkevlese,savzhľadomnačasovýodstupodr.2007nevievyjadriť;zopakoval,žeúčastníkom
privítania na chate nebol S. F., svedok až následne zistil, že tento pán je členom poľovného združenia,
preto sa tam mohol aj on v čase poľovačky zdržiavať. Na otázku, či svedok videl v K. reportáž N. 21. 4.
2008, svedok vypovedal, že okolo toho bolo povedané už toľko, že si to presne nepamätá. Je možné, že

to videl až následne. Na otázku od koho zisťoval, že chata nepatrí S. F. svedok vypovedal, že sa pýtal
v poľovnom združení od miestnych a tí mu povedali, že táto chata S. F. nepatrí.

Svedkyňa Z.. J. Š. vypovedala, že je manželkou navrhovateľa. O príprave reportáže v relácii K., ktorú
napokon odporca odvysielal, vedela a to od manžela, keďže s ním redaktor robil rozhovor. Vedela to
aj z upútaviek, ktoré v K. boli odvysielané pred správami. Napokon si pozrela aj samotnú reláciu. Táto

relácia sa jej dotkla a ovplyvnila jej postavenie v rodine, v práci ako aj v spoločnosti. Na Ministerstve
práce, sociálnych vecí a rodiny SR je generálnou riaditeľkou sekcie sociálnej a rodinnej politiky. Je
nadriadenou pre niekoľko desiatok ľudí, prichádza do styku s ďalšími orgánmi štátnej správy ako
aj územnej samosprávy, pracovne metodicky riadi jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Jednoducho povedané, prichádza do styku s mnohými ľuďmi, ktorí vedia o tom, kto je jej manžel. Viacerí

po odvysielaní K. reagovali priamymi otázkami, niektorí reagovali poznámkami na adresu jeleňov, ktorí
boli spomínaní v súvislosti, že koľko jeleňov stojí asi dobrý rozsudok. V kruhoch, v ktorých sa pohybuje,
je známe, že jej manžel je poľovník a zaznamenala z tohto prostredia aj uštipačné poznámky na adresu
„jeleňov“ alebo zaznamenala vo svojom okolí u niektorých ľudí, že majú zmenený výraz tváre, už sa
správali inak ako predtým. Tak, ako sa odvysielanie relácie prejavilo na jej pracovisku, relácia mala

dôsledky aj v rodine. Predovšetkým bola a stále je naštvaná na to, čo sa stalo a ona sama je zdrojom
uštipačných poznámok, ktoré komentuje. Rovnako musela vysvetľovať svojim súrodencom - bratovi
a sestre, ako to bolo. Ich otázky boli asi prirodzené a logické. Rovnakú reakciu zaznamenala aj zo
vzdialenejšej rodiny z jej strany a tiež sa ozývali aj ich priatelia. Vlastnými slovami ďalej vypovedalatak, že má dlhodobo zlý zdravotný stav. A stres, ktorý vyvolalo odvysielanie tejto reportáže, prispel k
zhoršeniu jej zdravotného a psychického stavu. Zhoršenie psychického stavu malo určitý priebeh, v
podstate trvá až doteraz, nakoľko táto téma sa viackrát vyskytovala v minulosti pri rôznych príležitostiach

a otvára sa aj v súčasnosti v jej okolí. Či už ide o tému justície, alebo poľovníctva.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, ako svedkyňa vníma obsah relácie vo vzťahu k manželovi, resp. aký
obraz o ňom relácia vytvorila, vypovedala: najviac zo všetkého ju zarazila rečnícka otázka redaktora,
že koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok alebo tak nejako. Pretože táto otázka vyvoláva podozrenie na
korupčné správanie. Ona vo svojom postavení nemôže byť spájaná s osobou, o ktorej takéto informácie

boli odvysielané, navyše v pomerne sledovanom vysielacom čase a sledovanou televíziou. Túto reláciu
vnímala tak, že z nej vyplývalo podozrenie o korupčnom správaní jej manžela. Na ďalšiu otázku, akým
spôsobom komentovali tretie osoby, s ktorými prišla do styku obsah relácie, vypovedala: bolo to rôzne,
jedni sa vyjadrili, že tomu neveria, iní sa pýtali, ako to vlastne bolo alebo že tomu nechcú veriť. Bolo to
dosť rôznorodé, presne si jednotlivé komentáre už nepamätá ale musela na všetky nejakým spôsobom
odpovedať. Na ďalšiu otázku, či sa svedkyňa stretla s reakciou okolia, ktorá by jej manžela podozrievala

z korupcie, vypovedala: priamo jej to nikto nepovedal, ale ak s ňou prestali komunikovať niektorí ľudia,
začali sa odvracať, vysvetľuje si to tak, že ich reakcia bola takáto. Väčšina týchto ľudí vie, že je právnička
a že keby jej to takto priamo povedali, aký postup by ďalej zvolila ona. Na otázku, akým spôsobom
prežíval toto celé odvysielanie reportáži jej manžel, vypovedala: prežíval to veľmi zle, ťažko sa jej o tom
aj s odstupom času rozpráva, lebo on vzhľadom na svoj doterajší prístup k práci a jeho zanietenosť,

to ťažko znášal. V rodine bola ťažko zvládnuteľná situácia a to aj preto, že v tom manželovi veľmi
nepomohla. Sama s tým mala problém, veľa sa hádali a pretože je prudkým človekom, z jej strany padli
na jeho adresu aj vulgárne výrazy. Na ďalšiu otázku, či po odvysielaní relácie došlo k určitej zmene v ich
vzťahu, vypovedala: áno, k určitému ochladeniu medzi nimi došlo. Nie je to také ako predtým. Sama má
uštipačné poznámky na adresu navrhovateľa, keď sa vyberie na poľovačku, takže s tým má vnútorný

problém. Na ďalšiu otázku, aby svedkyňa bližšie ozrejmila jej zmenený zdravotný stav po odvysielaní
reportáže, vypovedala: na jeseň 2008 bola hospitalizovaná v štátnej nemocnici s kolikou. Na doplnenie
uviedla, že jej stav bol ovplyvnený aj ďalšími faktormi, napr. zo strany odporcu došla ponuka, že veci
uvedie na pravú mieru. S manželom mali určitú nádej, že to bude lepšie, ale keď videla, čo odporca
ponúkol, tak bola tam kde predtým ako keď Markíza odvysielala tú reportáž. Má vedomosť o tom, že

témapoľovačkyvN.X.bolaešterazreportážnespracovaná.Nepamätásipresne,kedytobolodruhýkrát
odvysielané,lebosatosnaží zpamätevytesniť.Naďalšiuotázku,čibysvedkyňavedelapopísaťreakcie
jej brata na reportáž, vypovedala, že jej brat je svojský, zareagoval uštipačnými poznámkami. V podstate
sa stáva, že tak reaguje aj teraz. Ťažko sa jej o tom hovorí, keď je nútená s tým žiť aj v súčasnosti.
Brat je podnikateľ a jeho postoj k týmto veciam je iný ako u ľudí, ktorí nepodnikajú. Na ďalšiu otázku,

či sa svedkyňa stretla aj s reakciami iných rodinných príslušníkov okrem najbližšej rodiny, vypovedala,
že áno. U vzdialenejšej rodiny sa stretla s otázkami ako to vlastne bolo. Sú to ľudia, ktorí nerozlišujú v
dôsledkoch organizáciu práce na Najvyššom súde, teda či niekto pracuje na civilnom, alebo na trestnom
úseku. Skrátka, ako to bolo odvysielané odporcom, tak sa aj rodina pýtala na manžela. Na otázku, či
svedkyňa zaznamenala zmenu v správaní priateľov, vypovedala, že áno, zaregistrovala zmenu, najmä

u spoločných priateľoch, u niektorých iba prechodne a to tak, že s nimi menej komunikovali. S niektorými
sa prestali stretávať a myslí si, že odvysielanie k tomu prispelo.

Na otázku zástupkyne odporcu svedkyňa vypovedala, že s navrhovateľom sú manželia 26 rokov a
žijú v jednej domácnosti. Na otázku, či svedkyňa pochybuje o morálke a čestnosti svojho manžela,
vypovedala, že nepochybuje. Na ďalšiu otázku, prečo svedkyňa reagovala tak uštipačne a pod. ako to

opísala vo svojej výpovedi, svedkyňa uviedla, že ju to jednoducho naštvalo, pretože tak, ako bola tá
rečnícka otázka položená, tak vzbudila u nej pochybnosti o manželovej nevine a to aj napriek tomu, že
bola skalopevne presvedčená o jeho čestnosti. Tak akú reakciu mohla vyvolať u iných ľudí? Hnevalo
ju aj to, ako poľovačky zasiahli takto do ich súkromia. Na otázku, či svedkyňa vedela, že jej manžel
ide poľovať do N. X. a či vedela s kým sa tam stretne, vypovedala: manžel poľuje viac ako desať

rokov. Keď ide poľovať, ona vie zhruba asi kam, nevie ale s kým a tiež vie, kedy sa má asi vrátiť. Na
otázku, čo jej manžel povedal po odvysielaní reportáže, keď sa z tejto reportáže dozvedela to, že sa
tam stretol s F., vypovedala, že jej manžel bližšie ozrejmoval túto poľovačku vtedy, keď sa o prípad
zaujímal redaktor Markízy, teda keď mu zatelefonoval. Vtedy jej o tom navrhovateľ porozprával, ale ďalej
sa tejto téme už nevenovali. Na otázku, či svedkyňa vie potvrdiť, že tí z príslušníkov jej rodiny, o ktorých

sa zmienila vo svojej výpovedi spomínanú reportáž videli, vypovedala: určite to videli jej súrodenci a
ich traja priatelia a keď nad tým premýšľa, tak asi aj zvyšok rodiny. Na otázku, či sa svedkyňa stretlas jednoznačným odsúdením okolia na jej manžela, že je korupčník, vypovedala tak, že jej to výslovne
takto nikto nepovedal, ale z reakcií a spôsobov niektorých ľudí sa to dalo vyvodiť. Išlo o poznámky tipu:
„to by som o Ľ. nikdy nepovedal“ alebo „kde máte tých jeleňov?“, alebo „prečo sa vozíte na takomto

aute?“, pričom šoféruje Citroen C3 a pod.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, aby svedkyňa konkretizovala jej uštipačné poznámky na adresu
navrhovateľa, vypovedala: išlo o rôzne slovné narážky napr. „môžem drbať celé tvoje poľovačky“ alebo
keď šiel niekam poľovať, tak sa spýtala, či volal do Markízy a či si zistil, či tam môže do toho revíru ísť,
aby nebol zase s niekým spájaný.

Svedkyňa G.. X. Š. vypovedala, že je dcérou navrhovateľa. Na základe reportáže, v ktorej bol

navrhovateľvykreslenýakočlovek,ktorýmalmaťniečospoločnéskauzouN.X.,saosobnecítidotknutá.
Dotklo sa jej to, pretože k otcovi prechováva silný citový vzťah a dôveruje mu. Dodala, že to malo na ňu
taký dopad, že v tom čase študovala v 3. ročníku na vysokej škole a mala absolvovať štátnice. Na tejto
pedagogickej fakulte externe prednáša aj navrhovateľ občianske právo a jej spolužiaci mali dotazy, ako
to vlastne bolo a časť z nich sa s ňou aj prestala rozprávať.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, ako svedkyňa vnímala obsah spomínanej reportáže vo vzťahu
k navrhovateľovi, vypovedala: vnímala to zle, lebo bola v relácii naznačovaná možná korupcia
navrhovateľa. Otca však pozná a vie, že by nikdy niečo také neurobil. Na ďalšiu otázku, či odvysielanie
reportáže malo aj nejaké následky a dopad v rodine, vypovedala, že áno. Malo to taký dopad, že jej
rodičia sa začali hádať a mama sa do otca navážala kvôli tejto poľovačke. Na ďalšiu otázku, aby

svedkyňa konkretizovala to obdobie hádok, vypovedala: po odvysielaní reportáže to trvalo dosť dlho,
kedysahádali,terazužhádkyniesú, alemamamástálenaadresuotcauštipačnépoznámky.Svedkyňa
reakcie spolužiakov bližšie konkretizovala tak, že išlo o otázky typu: „X. ako to vlastne bolo“ Bolo to
dosť obťažujúce, aby to zakaždým vysvetľovala. Ďalej, „keď máte doma toľko jeleňov, kedy bude guláš“,
alebo otázka typu: „Čo ste si za to kúpili “ alebo poznámky typu: „X., tvoj otec sa teda nezdá.“ Na ďalšiu

otázku, či malo odvysielanie reportáže nejaký dopad aj u priateľov a známych svedkyne, vypovedala,
že áno, malo to taký dopad. Viacerých jej priateľov otec pozná a keď sa jej napr. opýtali, ako sa má a
ona odvetila, že išiel na poľovačku, lebo to zhodou okolnosti tak bolo, títo ľudia sa ju s úškrnom spýtali:
či „otec šiel do Košíc?“ Pričom keď to zhrnie, ich reakcie boli podobné ako jej spolužiakov. Tento spôsob
reakcie pretrváva aj u tých spolužiakov, s ktorými sa aj doteraz stretáva.

Na otázku zástupkyne odporcu, či svedkyňa osobne videla danú reportáž a či by vedela uviesť konkrétne
výroky, ktoré boli dehonestujúce alebo ktoré sama považuje za dehonestujúce, vypovedala: s odstupom
času si už na konkrétnosti nepamätá, ale na jeden si spomína: „Koľko jeleňov stojí rozsudok“ ? Na
otázku, či po odvysielaní došlo k citovému ochladeniu medzi svedkyňou a navrhovateľom, vypovedala,
že nedošlo, ani nezapochybovala o profesionálnej cti otca. Na otázku, či má svedkyňa vedomosť o tom,

že u navrhovateľa v práci došlo v tejto súvislosti k nejakým dehonestáciám alebo sankciám vypovedala,
že jej otec sa s ňou o svojej práci nerozpráva, nemá o tom vedomosť. Na ďalšiu otázku vypovedala, že
v čase vysielania žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a nepocítila žiadnu zmenu v životnom
štandarde rodičov z hľadiska ich materiálneho zabezpečenia.

SvedokZ.H.vypovedal,žesapoznásnavrhovateľom,jekrstnýmotcomjehodieťaťa.Niesúvpokrvnom

príbuzenstve. vlastnými slovami vypovedal tak, že keď si v relácii K. na Markíze pozrel odvysielaný
príspevok o navrhovateľovi, mal trošku pochybnosti, o čo tu vlastne ide. Veď predsa navrhovateľ je
sudcom Najvyššieho súdu SR. Ako kmotrovci sa navštevovali, navrhovateľ s rodinou chodieval do G. I.,
ale po odvysielaní reportáže ich vzťahy troška ochladli.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, ako svedok vnímal obsah reportáže vo vzťahu k navrhovateľovi,

vypovedal: pamätá si, že z obsahu vyplynulo, že navrhovateľ mal pomôcť F. za nejakú protislužbu.
Na ďalšiu otázku, či svedok žiadal navrhovateľa, aby mu odvysielané skutočnosti nejako vysvetlil,
vypovedal,žepoodvysielanínavrhovateľovizavolal.NavrhovateľneskôrprišieldoŠ.,celémutovysvetlil
a on si utvoril vlastný obraz. Na ďalšiu otázku, aké boli reakcie svedkovej rodiny, vypovedal: reakcie
boli všelijaké, najprv tomu neverili, potom mali predsa pochybnosti, či majú veriť, lebo to odvysielala

Markíza. Na ďalšiu otázku, aby ozrejmil prečo sa s navrhovateľom menej stretávajú alebo ako menejsa stretávajú, vypovedal, že ich vzťahy odvtedy trošku ochladli, už to nie je také ako predtým. Teraz sa
stretávajú tak raz za dva mesiace, predtým to bolo častejšie, povedzme dvakrát mesačne.

Na otázku zástupkyne odporcu, čo konkrétne vyvolalo u svedka pochybnosti vo vzťahu ku

navrhovateľovi potom, čo osobne reláciu videl, vypovedal: pýtal sa sám seba, prečo navrhovateľ šiel do
toho revíru. Ďalej v relácii odznelo, že mal prespať na F. chate a tiež z celkového kontextu vyznelo, že
to bola akási F. protislužba, tak mu to celé vyznelo. Na ďalšiu otázku, či svedok vie o čo konkrétne ide v
kauze N. vypovedal, že v tomto prípade vystupujú traja páni, z ktorých F. je najhlavnejší. Mali spáchať
niečo zlé, neviem presne uviesť čo. Na otázku, ako dlho sa pozná svedok s navrhovateľom, vypovedal,

že od času, keď sa narodila navrhovateľovi dcéra. Na ďalšiu otázku, či svedok považuje navrhovateľa
za čestného, po dlhšom zvažovaní vypovedal: povedal by som, že áno.

Svedok F.. K. H. vypovedal, že sa s navrhovateľom pozná asi 30 rokov. Sú, alebo boli dobrí priatelia,
nevedel ako by to správne označil. Spoznali sa cez ich manželky. Navrhovateľ bol pre neho obrazom
spravodlivosti a dobra, sledoval jeho kariéru a postup z okresného súdu na krajský súd, nakoniec na
Najvyšší súd SR a bol hrdý, že má takéhoto kamaráta. Potom, čo videl reláciu K., nevedel čo si o tom

má myslieť. Napriek tomu, že sa mu navrhovateľ neskôr na ich stretnutí snažil vysvetliť ako to bolo, on
doteraz nevie, ako to vlastne bolo, čo je pravda a čo nie. Principiálne odvtedy sa začali aj menej stýkať.
Vo vzťahu k navrhovateľovi je aj menej otvorený ako predtým.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, akým spôsobom svedok vnímal obsah reportáže „N. M. K.“ vo vzťahu
k navrhovateľovi, vypovedal, že ešte teraz má z toho zimomriavky. Navrhovateľa považoval za človeka,

pre ktorého je spravodlivosť to najdôležitejšie a teraz bol vykreslený tak, akoby sa spriahol s nejakým
obvineným alebo vyšetrovaným človekom a vyznelo to tak, či v tom nie je nejaká korupcia. Na ďalšiu
otázku, aby uviedol konkrétne reakcie okolia na navrhovateľa po reportáži, svedok vypovedal: má
chalupu na myjavských kopaniciach, občas ho tam prišiel navštíviť navrhovateľ. Tým, že boli dobrí
kamaráti, susedia vedeli, že navrhovateľ je sudcom Najvyššieho súdu SR. Niektorí z týchto susedov mu

po odvysielaní reportáže povedali: „čo to máš za kamaráta“, resp. „to máš teda pekného kamaráta“. Jeho
vzťah k navrhovateľovi odvysielaná reportáž tiež ovplyvnila tak, že obaja sú poľovníci a raz boli spolu
poľovať. Poľovačku vtedy vybavil navrhovateľ. On mu vtedy na oplátku sľúbil, že sprostredkuje nejakú
spoločnú poľovačku. Priznal sa, že po odvysielaní reportáže neurobil žiadne kroky pre túto poľovačku,
pretože má obavy, že to bude jeho kolegom poľovníkom nepríjemné, že tam zavolá navrhovateľa, aby

sa z toho náhodou niečo nevykľulo.

Na otázku zástupkyne odporcu, či svedok pozerá reláciu K. pravidelne, vypovedal, že ju pozerá skôr
sporadicky, ale túto reportáž videl zrovna v deň odvysielania. Pamätá si, že to bolo niekedy na jar 2008,
presný názov si nespomína. Volalo sa to niečo s poľovníkmi, redaktorom bol H.. Na ďalšiu otázku, či
svedok vie uviesť konkrétnejšie výroky, ktoré ovplyvnili ich tridsaťročné priateľstvo s navrhovateľom,

vypovedal: ani nie tak konkrétne výroky ovplyvnili ich priateľstvo, ale celá jedna pasáž v tej relácii bola
taká, že navrhovateľa pozval nejaký F. a prespal na jeho chate. Ďalej, že boli poľovať v jeho revíri.
Na doplňujúcu otázku, či si svedok pamätá, kto v príspevku povedal, že navrhovateľ prespal na F.
chate, svedok vypovedal, že si s odstupom času myslí, že to povedal ten redaktor. Na otázku, či svedok
považuje navrhovateľa za čestného, morálneho a bezúhonného, vypovedal, že ho doteraz za takého

považoval, ale teraz nevie, čo si o tom má myslieť.

SvedkyňaZ..N.S.vypovedala,ženavrhovateľjejejdlhoročnýkolegaeštezKrajskéhosúduvBratislave,
toho času sú členmi Občiansko-právneho kolégia na Najvyššom súde SR. Má vedomosť o tom,
že navrhovateľ podal návrh na ochranu osobnosti proti odporcovi z dôvodu, že o ňom odvysielal nejaké
údaje v reportáži. Ona sama reportáž K. nevidela. Videla iba ako v rámci Televíznych novín odznela

upútavka na túto reláciu. Bolo počuť hlas navrhovateľa, bolo zverejnené jeho meno a funkcia, pričom
sa vyjadroval k tomu, že bol na chate a či bol poľovať. Uviedla, že reportáže typu K. v zásade nepozerá
a až na druhý deň sa po rozhovore s kolegami v práci dozvedela, že navrhovateľ bol v reportáži K.
a bol odvysielaný príspevok. Nevedela povedať presne, či išlo o príspevok „N. M. K.“ alebo „S. Q.“.
Z rozhovoru s kolegami v práci zistila, že reportáž vyznela tak, že navrhovateľ využil služby nejakého

stíhaného človeka, čo sa v kolégiu vnímalo veľmi negatívne.Na otázku zástupcu navrhovateľa, aby ozrejmila a konkretizovala reakcie kolegov z kolégia, svedkyňa
vypovedala: s odstupom času už nevie presne zopakovať slová kolegov, ale tá reakcia bola asi
taká, že tam navrhovateľ nemal chodiť. Vychádzali pritom z toho, čo v tej relácii odznelo. Podľa jej

názoru kolegovia vnímali skutočnosť, že navrhovateľ tam bol poľovať, ako chybu. Na ďalšiu otázku,
či bola svedkyňou nejakých uštipačných alebo škodoradostných poznámok na adresu navrhovateľa,
vypovedala, že by to ani nepovedala. V kolégiu je úctivá a slušná atmosféra vo vzťahu ku kolegom, takže
takýmto spôsobom sa navzájom nezvyknú častovať. Na ďalšiu otázku, či došlo k zmene postoja kolegov
k navrhovateľovi, či boli k nemu zdržanlivejší a podobne, svedkyňa vypovedala: skôr mala dojem, že

sa navrhovateľ držal ďalej od kolektívu. To kolégium sa tak často nestretáva, do úvahy prichádzajú iba
semináre alebo väčšie spoločenské podujatia. V prípade navrhovateľa si všimla, že sa im skôr vyhýba.

Naotázkuzástupkyneodporcu,čisasvedkyňapoznásnavrhovateľomprofesionálnealeboajsúkromne,
či sa vzájomne navštevujú a podobne, vypovedala, že sa stretávajú iba v práci a teda z tohto pohľadu
sa poznajú po profesionálnej stránke. Na ďalšiu otázku, či sa zmenil vzťah svedkyni k navrhovateľovi po
odvysielaní reportáže alebo či svedkyňa pochybovala o pravdivosti informácií, ktoré boli odvysielané,

vypovedala: v tej chvíli, keď o tom s kolegami hovorili, by tým informáciám skôr verila, na prvé
počutie tomu uverila, že bol navrhovateľ na chate poľovať. V kolektíve to nebolo dobre prijaté, ale o
profesionálnej čestnosti navrhovateľa nepochybuje, lebo ho do tej miery už pozná. Na otázku, či vie
uviesť niečo konkrétne, čo by navrhovateľa odvysielaním dehonestovalo vo veľkej miere, vypovedala,
že konkrétne nedokáže nič uviesť, pretože to nevidela a jednak je to už s odstupom času.

Svedok Z.. X. Y. je prokurátorom Generálnej prokuratúry SR a pozná sa s navrhovateľom. Vypovedal, že
aj s odstupom času má vedomosť, že navrhovateľ bol v relácii K. spomenutý. Relácie takého typu sleduje
aj zo služobných dôvodov, či sa tam neobjaví niečo aj na adresu práce prokuratúry. Keď si pozrel reláciu
N. a K., tak bol veľmi prekvapený. Pýtal sa sám seba, čo to má byť. Následne zisťoval aj u kolegov,
či sa meno navrhovateľa nenachádza vo vyšetrovacom spise v súvislosti s obžalovanými. Táto kauza

bola veľmi citlivá. S navrhovateľom sa pritom pozná ešte z čias, keď bol sudcom na Okresnom súde
Bratislava V. Občas sa stretnú aj osobne alebo na pracovných stretnutiach, ktoré organizuje Najvyšší
súd SR. Aj iní ľudia sa ho z jeho pracovného okolia pýtali, či túto reláciu videl a či pozná toho O.. Š.. Môže
povedať, že to v jeho okolí vyvolalo dosť negatívnych reakcií, ktoré okolie vnímalo tak, že navrhovateľ
bol podozrievaný na základe minimálne toho, že bez vetra sa ani lístok nepohne.

Na otázku zástupcu navrhovateľa, že keď sa svedok stretol s navrhovateľom, či sa ho pýtal na okolnosti
týchto skutočností, ktoré boli odvysielané, vypovedal: áno, spýtal sa ho na to, že ako to v skutočnosti
bolo. Povedal mu aj to, že medzi kolegami sa hovorí o tom, že je spájaný s kauzou N. X.. Na ďalšiu
otázku, ako svedok hodnotil vetu, ktorá odznela v spomínanej relácii, resp. ako na neho pôsobila otázka
redaktora: „Koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok?“ vypovedal: vyzeralo to tak a bezprostredne to vnímal

tak, že navrhovateľ chodí na tieto poľovačky pravidelne a často pri nich dochádza k rôznym stretnutiam
a takto je za to odmeňovaný. Na ďalšiu otázku, či si svedok pamätá, že v jednej z relácií odznela
aj veta v takom zmysle, kedy bol navrhovateľ spájaný aj s S. a P. v súvislosti, že by občania ocenili
ich spoločnú poľovačku a to by bola iná trofej, vypovedal: na uvedenú pasáž si spomína, tiež ho to
prekvapilo.Vyvolávalotovňomtakýdojem,žeajiníkolegoviachodiabežnenapoľovačkysmenovanými

osobami. Atmosféra bola v relácii taká, aspoň ju tak vnímal, že pozrite sa, čo sa tu deje.

V záujme prehľadnej štruktúrovanosti rozhodnutia, súd na tomto mieste v rámci zisteného skutkového
stavu uvádza prepis príspevku N., v plnom znení.

Úvod

O. H., moderátor: K. stále sleduje dvojmiliardovú kauzu N. X.. Zistili sme, ktorý sudca si tu prišiel

zapoľovať, stretol sa s obžalovaným F. a vyspal sa na jeho chate.

O. H., moderátor: N. X., to je ako nekonečný príbeh. Od roku 2004 sú traja obžalovaní pre podvod za
viac než dve miliardy. Ale dodnes sme sa nedočkali jediného pojednávania. Normálne by bolo, aby sme
sudcom držali palce. Nech konečne rozhodnú kto čo vystrojil, prípadne kto patrí za mreže. My však roky
žasneme na čo všetko majú naši sudcovia guráž.O. H., reportér: V kauze N. X., Štátny podnik lesy Slovenskej republiky prišiel o 8 tisíc hektárov lesov
za asi 2 celé, 2 miliardy. Obžalovaní z podvodu a falšovania sú podnikateľ S. F., bývalý šéf katastra v
Trebišove K. K. a notár z Veľkých Kapušian P. Q.. Podvod bol postavený na notárskych zápisniciach,

ktoré v deväťdesiatom ôsmom podpísal podvodníkmi zmanipulovaný X. H.. Vnuk grófa X. H.. Ktorý na
východe Slovenska vlastnil rozsiahle majetky. Na základe tých notárskych zápisníc, 8 tisíc hektárov
zrazu vlastnila stará mama F. manželky. A krátko po jej smrti samotný S. F..

Začiatok archívneho záznamu z relácie K., október 2001

S. F.: Som vlastník a každého vlastníka zo zákona je povinnosťou starať sa o svoje vlastníctvo.

Koniec archívneho záznamu z relácie K.Ľ., október 2001

O. H., reportér: Obžalovaný S. F. rovnako starostlivo ako k svojim lesom, pristupuje aj k slovenským
sudcom. Vlani 17-teho a 18-teho augusta privítal na svojej chate neďaleko N. sudcu Najvyššieho súdu
Ľ. Š..

Telefonát:

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: Je pravda že som tam bol, nebolo to na pozvanie pána F..

O. H., reportér: To viem.

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: Nebolo to na pozvanie pána F..

O. H., reportér: Ale stretli ste sa. Nie?

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: Áno.

**********

O.H.,reportér:SudcaŠ.priznalajto,žespalnatejtochatenazývanejO..Tvrdí,žekeďišielnapoľovačku
netušil na ktorej chate bude a už vôbec nie, že patrí F..

Telefonát:

O. H., reportér: A kto vám to potom povedal?

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: To som sa až na tvári miesta dozvedel, keď sme tam prišli.

O. H., reportér: A môžete aspoň povedať že koľko ste s ním boli v kontakte a ako dlho?

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: No dve, tri hodiny.

**********

O. H., reportér: Pripadá vám to vhodné, aby v tom čase, kedy Najvyšší súd rozhoduje o kauze pána F.,
tak s pánom F. sa tu stretával sudca Najvyššieho súdu?

Z.. F. N., právna zástupkyňa Lesy SR, š.p.: No ja som znova prekvapená aké vy máte informácie. Ja o
týchtoskutočnostiachsomvôbecnevedela.Samozrejmeakékoľvektakétoskutočnostipotomvyvolávajú
pochybnosti prečo vo veci sa nerozhoduje rýchlo.

**********Telefonát:

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: Ja som išiel poľovať, hej, to bol jediný záujem, jediný cieľ mojej cesty.

**********

O. H., reportér: Keď si vlani sudca Najvyššieho súdu Š. prišiel zapoľovať na východ a stretol sa tam s
F., práve v tom čase Najvyšší súd rozhodoval, či trestná vec v kauze N. X. patrí do príslušností
špeciálneho súdu, alebo Krajského súdu v Košiciach. Obžalovaní F., K. M. Q. sa snažili, aby v dvoj
miliardovom podvode rozhodovali Košice. Aj sa im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne
rozhodnutia Najvyššieho súdu. Jeden senát rozhodol, že príslušným súdom je špeciálny, ale druhý senát
vec vrátil do Košíc.

Natočené:

Z.. F. N., právna zástupkyňa Lesy SR, š.p.: Ja počas svojej dlhoročnej praxe nepoznám takýto prípad,
aby v takýchto rovnakých veciach za nezmenenej situácie, za nezmeneného právneho stavu, za
nezmenenej legislatívy boli na svete dve rozhodnutia, že kto je vlastne príslušný vo veci rozhodovať.

K. K., Kancelária predsedu NS SR: Situácia keď dva senáty odlišne posúdia určitú právnu otázku, je

samozrejme možná a v takomto prípade sa vec predloží príslušnému kolégiu na zaujatie zjednocujúceho
stanoviska.

O. H., reportér: A to sa udialo?

K. K., Kancelária predsedu NS SR: Zatiaľ nemám túto informáciu.

**********

O. H., reportér: Vráťme sa k sudcovi Š.. On tvrdí, že S. F. nikdy predtým nestretol. A vlani na poľovačke
o N. X. vôbec nehovorili. Navyše tejto kauze sa na súde nikdy nevenoval.

Telefonát:

O. H., reportér: Vy tvrdíte, že ste nevedeli, že Najvyšší súd posudzuje vec týkajúcu sa pána F., predtým
než ste tam išli?

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: Nie. Pokiaľ by som vedel, že je tu rozohraná akože nejaká kauza a ja by som
sa mal dostať ako do kontaktu, hej, aj keď úplne akože nevinného, hej, v podstate s človekom, tak z
profesionálneho hľadiska by som to nepovažoval za vhodné.

**********

Z.. F. N., právna zástupkyňa Lesy SR, š. p.: Ja nie som sudca a až by som ním bola, určite že by som o

niečom takom svojho nadriadeného informovala, aby som sa vyhla akémukoľvek podozreniu, ako teraz
napríklad z toho vyplýva.

K.K.,KanceláriapredseduNSSR:Poľovačkajesúkromnávecsudcu,ktorúvykonávavosvojomvoľnom
čase a nijako nesúvisí s výkonom funkcie sudcu, preto nie je ani žiadny dôvod, aby sudca po návrate
z akejkoľvek poľovačky informoval svojho nadriadeného, kde poľoval, s kým sa na poľovačke stretol,

alebo akým autom sa previezol.

**********

O. H., reportér: Sudca Š. mal povolenie poľovať v revíri N. O., ale dozvedeli sme sa, že zašiel aj do
vedľajšieho revíru.Telefonát:

O. H., reportér: Počul som, že ste boli aj v revíri, ktorý patrí F.. Je to pravda?

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: Áno, previezol som sa tade. Hej.

O. H., reportér: A tam vás sprevádzal pán F.?

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: Áno.

**********

K. K., Kancelária predsedu NS SR: Pán doktor sa zúčastnil už mnohých poľovačiek, kde sa stretol s
mnohými ľuďmi a previezol sa rôznymi revírmi, bez toho aby si dopredu zisťoval, či poľovník s ktorým
sa náhodou stretne na poľovačke nie je trestne stíhaný, alebo či sa jeho trestná vec neprejednáva na

súde ktorého je sudcom.

**********

O. H., reportér: Lenže doktor Š. nám priznal, že kauzu N. X. aj meno F. registroval dávnejšie, keďže táto
vec sa už 10 rokov opakovane medializuje.

Telefonát:

Z.. Ľ. Š., sudca NS SR: Že bol nejaký problém tam v súvislosti ako s pánom F., samozrejme, však
pozerám televíziu, prečítam si občas aj nejaké noviny, ale že by som sa mal tým nejako zaoberať ako
bližšie, tak to ako nie.

**********

O. H., reportér: Teda dá sa povedať, že na Najvyššom súde nepovažujete za problém tú poľovačku

pána doktora N.?

K. K., Kancelária predsedu NS SR: Nie. Je to jeho súkromná vec.

Z.. F. N., právna zástupkyňa Lesy SR, š. p.: Neviem si predstaviť čo tam pán F., dokonca so sudcom
Najvyššieho súdu, či sa iba prechádzali, alebo či tam poľovali, alebo čo tam robili.

**********

O. H., reportér: V kauze N. X. ide o podvod za dve miliardy korún. Napriek tomu majú sudcovia k
obžalovanému F. pozoruhodnú guráž. Človek až má chuť sa opýtať. Napríklad koľko jeleňov stojí dobrý
rozsudok. Spomínali sme, že trestná vec kauzy N. X. sa vrátila do Košíc na Krajský súd. Predsedom
trestného senátu je doktor U.. Zistili sme doteraz neznámy, ale veľmi zaujímavý fakt. Doktor U. je už päť
rokov členom toho istého poľovníckeho združenia, ako pán F.. N.. Potvrdil nám to aj predseda združenia.

Telefonát:

O. H., reportér: Čiže vaším členom je aj pán F. aj pán U.. Áno?

P. K., predseda Poľov. združ. N.Á. O.: Áno. Áno je.

**********O. H., reportér: Doktor U. túto okolnosť doteraz nespomenul. Pritom ako predseda senátu už mal kauzu
na stole v roku 2006. Skôr než sa presunula na Najvyšší súd. Nevedeli to ani štátne lesy, ako poškodená
strana v dvoj miliardovom podvode.

Z.. F. N., právna zástupkyňa Lesy SR, š.p.: Tak samozrejme, pokiaľ si veci preveríme a zistíme že by
tam mohli byť takéto kontakty, dokonca osobné, tak uplatníme znova námietku zaujatosti. Nič nám v tom
nebráni. Ja takúto informáciu teraz počujem od vás a samozrejme že si ju preverím.

**********

O. H., reportér: Ak predseda senátu a hlavný obžalovaný sú v jednom poľovníckom združení, vyvoláva
to otázky, či sudca bude objektívny, alebo či by sa nemal cítiť zaujatý. Doktor U. nám povedal že

je členom poľovníckeho združenia v ktorom poľuje pán F.. Avšak iba z jediného dôvodu. Že došlo
k administratívnemu zlúčeniu dvoch rôznych poľovníckych združení. K S. F. nemá žiadny, vzťah, v
osobnom živote sa s ním nestretáva a preto zatiaľ nemá dôvod namietať vlastnú zaujatosť.

Telefonát:

O. H., reportér: Chodí aj na vaše stretnutie?

P. K., predseda Poľov. združenia N. O.: Na schôdzi bol teraz keď sme mali.

**********

O. H., reportér: Na tej schôdzi poľovníkov bol pred niekoľkými týždňami nielen sudca U., ale aj pán F..

Telefonát:

O.H.,reportér:Čistoteoreticky,kebyvystebolivtakomprípade,žestepredsedomsenátuapojednávate

vec, ktorá je povedzme aj sledovaná verejnosťou a bol by tam taký fakt, že ste tiež toho istého
poľovníckeho združenia členom ako hlavný obžalovaný, tak ako by ste postupovali?

Z.. E. N., predseda trestnoprávneho kolégia NR SR: No tak asi by som sa dal vylúčiť, aby tá verejnosť
nemala pochybnosti o mne.

**********

O. H., reportér: Doktor N. argumentuje tým, že celé súdne konanie a rozhodovanie majú byť nielen
objektívne, ale takými by sa mali javiť aj navonok. Teda nestačí len to, aby sudca vnútorne necítil
zaujatosť.Taktiežverejnosťbynemalamaťdôvodpochybovaťojehonestrannosti.Čosavtomtoprípade
môže javiť ako problematické.

Telefonát:

O. H., reportér: Keby významne pokročilo súdne konanie a potom by niekto vzniesol túto námietku a tá
by bola akceptovaná, tak všetko sa ako keby nuluje?

Z.. E. N., predseda trestnoprávneho kolégia NR SR: Áno, lebo rozhodoval nezákonný sudca. Musel by
to robiť iný sudca a všetky dôkazy by sa museli znova vykonať.

O. H., reportér: No a tak to je tiež dobrý dôvod na to, aby radšej tú námietku proti sebe vzniesol. Nie?

Z.. E. N., predseda trestnoprávneho kolégia NR SR: Ja by som sa vyhlásil za zaujatého. Hej.

**********O. H., reportér: Tak ako v minulej reportáži, keď sme pána F. zastihli doma, ale nevyšiel, aj teraz s nami
odmietol hovoriť.

Telefonát:

K.. F.: Áno.

O. H., reportér: Zdravím vás pán F., H., Markíza. Môžem sa vás niečo opýtať?

**********

O. H., reportér: Oveľa lepšie než pred kamerou a mikrofónom sa pán F. zrejme cíti so sudcami v lese.

Začiatok archívneho záznamu z relácie K., február 2001

K. Z., exriadíteľ Lesy SR, závod Košice: Poriadali sa akcie ktoré sponzoroval on. Zúčastňovali sa

významní ľudia zo sfér súdnictva, prokuratúry aj polície.

Koniec archívneho záznamu z relácie K.Ľ., február 2001

O. H., reportér: "Pán Z. hovorí o akciách ktoré organizovali štátne lesy, ale zväčša ich sponzoroval
samotný F.. Tých akcii bolo zhruba 5 až 10 ročne a konali sa ešte pred vypuknutím kauzy N. X. v
deväťdesiatom siedmom. Vtedy pán F. zbieral dôležité kontakty.

Začiatok archívneho záznamu z relácie K., február 2001

K. Z., exriaditeľ Lesy SR, závod Košice: No taká veľká akcia, pokiaľ tam bolo 20, 30 ľudí, tak to mohlo
byť aj pár desaťtisíc korún.

O. H., reportér: Doktorka M. chodila na také akcie?

K. Z., exriaditeľ Lesy SR, závod Košice: No nie je poľovnícka, ale chodila, samozrejme že bola na

takýchto akciách, hej, v rámci osláv či už nejakých narodenín, alebo menín.

Koniec archívneho záznamu z relácie K., február 2001

O. H., reportér: Sudkyňa M. práve rozhoduje v občiansko-právnej časti kauzy N. X.. Súd má určiť, čí
majiteľom lesov za dve miliardy je F., ktorý ich má stále na liste vlastníctva, alebo štátne lesy. M. už vlani
rozhodla v neprospech štátnych lesov. Ale nadriadený súd jej vec vrátil. Slovenské súdy majú medzi

občanmi obdivuhodný kredit dôveryhodnosti. Tú dôveryhodnosť teraz nepochybne posilní fakt, že sa
sudca na poľovačke stretol s obžalovaným F.. Ale justícia by nemala zaspať na vavrínoch. Občania by
iste ocenili napríklad spoločnú poľovačku sudcov s S., alebo P.. To by bola trofej.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4To 94/06 z 26.09.2007 súd zistil, že
Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2006 uznesením spis. zn. 2T 6/04 podľa

§ 188 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku účinného do 01.01.2006, trestnú vec obvineného S. F. a spol. postúpil
Špeciálnemu súdu. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali sťažnosť obvinení S.
F., Z.. P. Q. M. Z.. K. K.. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí uznesením 4To
94/06, podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku účinného do 01.01.2006 sťažnosti obvinených zamietol
a určil, že v prejednávanej trestnej veci je daná vecná príslušnosť špeciálneho súdu.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 1Ndtš 5/2007 z 10.01.2008 súd zistil, v
spore o príslušnosť medzi Krajským súdom v Košiciach a Špeciálnym súdom v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica, Najvyšší súd SR podľa § 24 Tr. poriadku účinného do 01.01.2006 rozhodol tak, ževecne príslušným súdom na konanie v prvom stupni v trestnej veci obžalovaného S. F. a spol. vedenej
na Špeciálnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, je Krajský súd v Košiciach. Z odôvodnenia
uznesenia okrem iných vyplýva, že Krajský súd v Košiciach trestnú vec obžalovaného S. F. a spol. po 15.

apríli 2005 už nemohol postúpiť Špeciálnemu súdu v Pezinku. V odôvodnení predmetného uznesenia sa
uvádza, že s poukazom na vyššie uvedené procesné pochybenie krajského súdu a následne aj senátu
4To Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú vyššie uvedené úvahy o vecnej príslušnosti absolútne
bezpredmetné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v spore o príslušnosť rozhodol tak, že vecne
príslušným súdom na konanie v prvom stupni, (keďže vo veci bol Krajským súdom v Košiciach určený

termín hlavného pojednávania) je Krajský súd v Košiciach.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že podľa údajov v katastri nehnuteľností,
vlastníkom označených parciel, prevažne lesných pozemkov v katastrálnom území N. E., je spoločnosť
N. X., spol. s r.o., V. X, Trebišov. Jediným konateľom a spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti /č.l.
103/ je S. F..

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že podľa údajov v katastri nehnuteľností,

vlastníkom chaty postavenej na parc. č. XXX/X v katastrálnom území N. E., je S. F.Č.. Podľa verejne
dostupných údajov z katastra nehnuteľností je chata postavená na parc. č. XXX/X o výmere XX S. a
nejde o chatu zvanú O..

Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, súd skutkový stav podstatný
pre rozhodnutie veci, týkajúci sa účasti navrhovateľa na poľovačke v N. K. ustálil nasledovne:

Navrhovateľ je sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V dňoch 17. a 18. augusta 2007 sa
ako poľovník zúčastnil v poľovnej oblasti N.Á. O. poľovačky, ktorú organizovalo miestne poľovnícke
združenie N. O.. Poľovný revír, v ktorom sa poľovačka uskutočnila, nie je a ani v minulosti nebola
majetkom obžalovaného S. F.. Navrhovateľ išiel na poľovačku na pozvanie F.. K. S.. Po príchode
na miesto ich privítali traja členovia poľovníckeho združenia, medzi ktorými nebol obžalovaný S. F..

Navrhovateľ spolu s ostatnými poľovníkmi v noci zo 17. na 18. augusta prespal na chate O., ktorú ako
vyplynulozvykonanéhodokazovania,S.F.nevlastní.Išloochatu,ktorúposkytujenaubytovaniemiestne
poľovnícke združenie. Navrhovateľ vopred nevedel, že sa na tejto poľovačke bude nachádzať osoba,
v trestnej veci ktorej vedie Najvyšší súd SR kompetenčné konanie a takisto mu nebol známy vlastník
chaty, na ktorej bude v ten deň spať. Na druhý deň navrhovateľovi predstavili S. F.. Rozprávali sa spolu

a F. mu ukázal svoj revír, po ktorom sa prešli, ale nepoľovali.

Odporca o tejto navrhovateľovej poľovačke odvysielal v relácii K., dňa 21.04.2008 o 22:05 hod.,
príspevok N. M. K.. /viď obsah prepisu na strane 23 a nasl./. Z odvysielaného, ako aj z písomného
prepisu príspevku vyplýva, že tento nebol výlučne o osobe navrhovateľa, lebo informoval o súvislostiach
s obžalovaným S. F. v nadväznosti aj na iných sudcov, s ktorými tento prišiel do kontaktu a ktorí sú buď

priamo alebo nepriamo v dôsledku svojho zamestnania spojení s prejednávanou kauzou obžalovaného
S. F.. Okrem osoby navrhovateľa boli v príspevku uvedení aj Z.. U. M. Z.. M..

V ďalšom príspevku, odvysielanom dňa 27. 10. 2008 v relácii K. pod názvom S. Q., boli vo vzťahu k
navrhovateľovi odvysielané nasledovné informácie: Len pred pol rokom sme vysielali reportáž o tom,
že v N. X. si vlani zapoľoval aj sudca Najvyššieho súdu SR Ľ. Š.. Stretol sa aj s F., prešli sa po jeho

revíri a dokonca spal v tejto jeho chate. Nechajme sa prekvapiť, kto príde teraz na mimoriadny odstrel.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonník, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúcezadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľačlánku26ods.1,2ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavySlovenskejrepublikyvplatnomznení
(ďalej len Ústava SR), sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať
svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať,
prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha

povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.
Podmienky ustanoví zákon.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na

slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam

obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal poskytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia v

navrhovanomznení,akoajnáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch. Zcitovanýchustanovení§11a§13
Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ dôjde k zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby,
môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto
zásahov a ďalej sa dotknutá osoba môže domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie,
a v prípade ak by bol zistený zásah najmä v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti

a sú splnené aj všetky ďalšie zákonom stanovené predpoklady (§ 13 ods. 2 OZ), aby bola tejto osobe
priznaná za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Súd pritom čo sa týka výšky vychádza v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 OZ zo závažnosti vzniknutej
ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Vzhľadom na odlišné zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia a pre priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa týmito otázkami treba zaoberať samostatne.

Primárne k poskytnutiu primeraného zadosťučinenia: satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany
osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre
fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne
nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.

Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie
primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len
samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.

K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj

takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samy o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takýchsúvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia
difamačne. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky
určitého správania tejto osoby.

Predmetom tohto konania, v súvislosti s informovaním o kauze tzv. N. X., boli odvysielané tvrdenia
odporcu, že v čase rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaných
S. F. a spol. o tom, či vec patrí do príslušnosti Špeciálneho súdu alebo Krajského súdu v Košiciach, sa
navrhovateľzúčastnilnapoľovačkenavýchodnomSlovensku,kdehonasvojejpoľovníckejchateprivítal
jeden z obžalovaných S. F., pričom na jeho chate aj prespal. Odporca z toho vyvodil hodnotiaci úsudok,

že obžalovaný S. F. rovnako starostlivo, ako k svojim lesom, pristupuje aj k slovenských sudcom.

Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam: “vlani 17-teho a 18-teho augusta (S. F.) privítal na svojej chate
neďaleko N. sudcu Najvyššieho súdu Ľ. Š.“ možno konštatovať, že navrhovateľ išiel na poľovačku
do poľovného revíru, ktorý nepatril S. F., na pozvanie inej osoby ako S. F., pričom po jeho príchode
ho privítali traja členovia miestneho poľovníckeho združenia, medzi ktorými S. F. nebol. Preto takto
odvysielané tvrdenie je nepravdivé a redaktorov úsudok “S. F. rovnako starostlivo ako k svojim lesom,

pristupuje aj k slovenským sudcom“ nevychádza z pravdivých skutočností ako premís pre hodnotiaci
úsudok. Ako nepravdivá sa napokon ukázala aj skutočnosť, že navrhovateľ prespal na chate patriacej
trestne stíhanému S. F.. Aj keď by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že je tu dôvod ospravedlňujúci omyl
redaktora, lebo mu to povedal v telefonickom rozhovore sám navrhovateľ: „to som sa až na tvári miesta
dozvedel...“, autor príspevku nepočítal s tým, že samotný navrhovateľ mohol byť uvedený do omylu

ohľadom vlastníctva chaty. A nakoľko svedok O. H. vypovedal, že nemal dôvod ďalej pochybovať, keďže
nepredpokladal, že mu navrhovateľ potvrdí informáciu, ktorá by bola v jeho neprospech, nezabezpečil
si na túto nehnuteľnosť ani výpis z listu vlastníctva. V tejto súvislosti však možno konštatovať, že
kto sa dopustil neoprávneného zásahu, nemôže sa zbaviť zodpovednosti dôkazom, že bol v omyle
(tzv. dôkazom ospravedlniteľného omylu). Príkladom takéhoto dôkazu je aj obrana odporcu, ktorý ako

pôvodca neoprávneného zásahu tvrdí, že konal v dobrej viere a preto podľa vyššie uvedených okolností
mohol nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré uviedol o navrhovateľovi, považovať za pravdivé. Osobné
presvedčenieredaktoraresp.existenciajehodobrejvierymôževylúčiťvtejtočastiibazavineniepôvodcu
neoprávneného zásahu, nemôže však vylúčiť samotnú neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu ako
objektívne existujúci fakt. Vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti navrhovateľa je rovnako závažná

bez ohľadu na to, či odporca ako pôvodca neoprávneného zásahu konal zavinene alebo nezavinene.

V rámci informovania o kauze tzv. N. X., boli odvysielané tiež tvrdenia odporcu, že keď si vlani sudca
Najvyššieho súdu Š. prišiel zapoľovať na východ a stretol sa tam s F., práve v tom čase Najvyšší súd
rozhodoval, či trestná vec v kauze N. X. patrí do príslušností špeciálneho súdu, alebo Krajského súdu v
Košiciach. Obžalovaní F., K. M. Q. sa snažili, aby v dvoj miliardovom podvode rozhodovali Košice. Aj sa

im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu. Jeden senát rozhodol,
že príslušným súdom je špeciálny, ale druhý senát vec vrátil do Košíc. Odporca z toho, čiastočne formou
rečníckej otázky, vyvodil hodnotiaci úsudok: V kauze N. X. ide o podvod za dve miliardy korún. Napriek
tomu majú sudcovia k obžalovanému F. pozoruhodnú guráž. Človek až má chuť sa opýtať, napríklad
koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok.

Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam: “Obžalovaní F., K. M. Q. sa snažili, aby v dvoj miliardovom podvode
rozhodovali Košice. Aj sa im to podarilo, lenže predchádzali tomu dve rôzne rozhodnutia Najvyššieho
súdu. Jeden senát rozhodol, že príslušným súdom je špeciálny, ale druhý senát vec vrátil do Košíc“
možno konštatovať, že Krajský súd v Košiciach na neverejnom zasadnutí 08.09.2006 uznesením trestnú
vec obvineného S. F. a spol. postúpil Špeciálnemu súdu. Proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť

obvinení S. F. a spol. Autor príspevkov neuviedol skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením 4To 94/06 krátko od navrhovateľovej poľovačky, dňa 26.09.2007 sťažnosť obvinených
zamietol a určil, že v prejednávanej trestnej veci je daná vecná príslušnosť Špeciálneho súdu. Rovnako
neuviedol, že svoju nepríslušnosť na rozhodovanie vo veci vyslovil následne samotný Špeciálny súd
uznesením zo dňa 15. 11. 2007 a vec predložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie sporu o miestnu

príslušnosť, čo však navrhovateľ a ani obžalovaný S. F. a spol. nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Neobstojí obrana žalovaného v jeho vyjadrení, že (...)je zrejmý a nesporný fakt, že práve obžalovaní sadomáhali, aby v trestnej veci ako príslušný bol určený Krajský súd v Košiciach a bez podania relevantnej
sťažnosti by trestnú vec prejednával Špeciálny súd, tak ako uznesením zo dňa 8. septembra 2006
rozhodol Krajský súd v Košiciach. Následné Uznesenia č. 1Ndtš 5/2007, ktorým NS SR rozhodol, že

vecne príslušným súdom na konanie v trestnej veci obžalovaných je práve Krajský súd v Košiciach bolo
len výsledkom prvotnej snahy, teda podania sťažnosti obžalovaných a teda máme za to, že pokiaľ by
obžalovanínebolipodalisťažnosťakoprvotnýkrok,jepravdepodobné,žebyneexistovaloaniUznesenie
č. l Ndtš 5/2007. Nakoľko, tak ako Špeciálny súd svoju nepríslušnosť na rozhodovanie vo veci vyslovil
po tom, čo Najvyšší súd SR na základe sťažnosti obvinených uznesením 4To 94/06 určil jeho vecnú

príslušnosť, mohol Špeciálny súd, aj bez sťažnosti obvinených, vysloviť svoju nepríslušnosť v rámci
sporuopríslušnosťsKrajskýmsúdomvKošiciach.OnesúhlaseŠpeciálnehosúduspostúpenímtrestnej
veci rozhodol Najvyšší súd SR uznesením spis. zn. 1Ndtš 5/2007 zo dňa 10.01.2008 tak, že príslušným
je Krajský súd v Košiciach. Odporca sa však v odvysielanom príspevku vôbec nevenoval dôvodom
prvého rozhodnutia Najvyššieho súd SR, ani dôvodom v poradí druhého rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, spis. zn. 1Ndtš 5/2007, podľa ktorého v dôsledku novely Tr. poriadku Krajský súd

v Košiciach trestnú vec obžalovaného S. F. a spol. po 15. apríli 2005 už nemohol postúpiť Špeciálnemu
súdu v Pezinku a preto určil, že vecne príslušným súdom na konanie, rešpektujúc princíp zákonného
sudcu, je Krajský súd v Košiciach. Na základe v poradí tretieho uznesenia Najvyššieho súdu zo
dňa 21. 07. 2008 bola trestná vec z dôležitých dôvodov prikázaná Krajskému súdu v Banskej Bystrici,
ktorú skutočnosť autor príspevkov v príspevku zo dňa 27. 10. 2008 tiež zamlčal. Podľa názoru súdu,

zamlčiavaním podstatných faktov odporca skresľoval skutočnosť, v dôsledku čoho si verejnosť nemohla
urobiť svoj vlastný názor na vec. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia mal pritom autor príspevkov v čase
výroby k dispozícii, keďže sa na ne nepriamo odvolával a v príspevkoch sa na ne viackrát objavili zábery.
S poukazom na tieto skutočnosti, pre takto odvysielané skutkové tvrdenia možno prijať záver, že boli
uvedené takou formou, v takých súvislostiach a za takých okolností, že objektívne vyvolávajú pravdu

skresľujúci dojem o tom, že navrhovateľ mohol ovplyvňovať proces rozhodovania príslušnosti súdu v
prospech osoby, s ktorou sa stretol na poľovačke. Prijatý záver o tom, že “aj sa im to podarilo, lenže
predchádzalitomudverôznerozhodnutiaNajvyššiehosúdu“spoukazomnajednotlivéčasové súvislosti
rozhodovania Najvyššieho súdu SR a navrhovateľovej návštevy v N. O. ako aj na obsah a genézu
týchto rozhodnutí, nezodpovedá zásadám formálnej logiky nielen v právnom myslení. Ťažko možno v

tejto súvislosti hovoriť o „využívaní logickej analýzy a syntézy zistených informácií“. Na to nadväzujúci
hodnotiaci úsudok: “V kauze N. X. ide o podvod za dve miliardy korún. Napriek tomu majú sudcovia
k obžalovanému F. pozoruhodnú guráž. Človek až má chuť sa opýtať, napríklad koľko jeleňov stojí
dobrý rozsudok“ prekračuje limity prijateľnej kritiky, svojim obsahom je neprimeraný a prekračuje jeden
z deklarovaných cieľov reportáže upozorniť na to, že v takej závažnej kauze sa niekoľko rokov nekoná a

súdy sa nevedia dohodnúť, kto má vec prejednať. Odporca naznačuje možnú ingerenciu navrhovateľa
do rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto sú vyššie uvedené skutkové tvrdenia a
nadväzujúca rečnícka otázka redaktora, voči navrhovateľovi značne difamujúce.

Obdobné závery možno konštatovať aj vo vzťahu k odvysielanému príspevku „S. Q.“ zo dňa 27. 10.
2008. Na základe v poradí tretieho uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 21. 07. 2008 bola trestná vec

z dôležitých dôvodov prikázaná Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorú skutočnosť autor príspevkov
v tomto príspevku zamlčal.

Čo sa týka posúdenia otázky, či zásah bol primeraný alebo nie, teda, či odvysielané tvrdenie žalovaného
bolo pravdivé, alebo či jeho hodnotiaci úsudok bol primeraný z hľadiska formy a obsahu, či jeho
hodnotiaci úsudok logicky vyplýval z pravdivých premís, ťažilo dôkazné bremeno v tejto časti odporcu.

Odporca však tieto skutočnosti vo svoj prospech v konaní nepreukázal.

Na vyššie opísanom skutkovom základe súd dospel k záveru, že v danom prípade uvedené nepravdivé
skutkové tvrdenia a z nich odvodená neprípustná kritika, ktorá nie je založená na korektných faktoch,
čo spôsobuje jej neprimeranosť a vedome vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti a profesionálnej
a občianskej cti navrhovateľa ako sudcu Najvyššieho súdu SR, sú so zreteľom na konkrétne

okolnosti prejednávanej veci spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho osobnostných právach. V
nadväznosti na uvedené potom súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie
primeraného zadosťučinenia v podobe požadovaného ospravedlnenia a návrhu v tejto časti vyhovel.Odporca namietal, že petit ospravedlnenia je nepreskúmateľný, nevykonateľný a je naformulovaný nad
rámec odvysielaného. Podľa názoru súdu, však znenie ospravedlnenia korešponduje s difamujúcimi
výrokmi, z ktorých je odvodený zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Z vyššie opísaného

rozboru o spôsobe, akým boli informácie vo vzťahu k navrhovateľovi prezentované, si verejnosť mohla
vytvoriť mylnú domnienku, že išlo o poľovačku na pozvanie S. F.. Autor príspevkov ani raz neuviedol, že
sa navrhovateľ zúčastnil poľovačky ako hosť na pozvanie celkom inej osoby. V odvysielanom príspevku
sa redaktor nezaoberal ani tým, že navrhovateľovi bol S. F. predstavený až počas poľovačky a že
navrhovateľ vopred nevedel, že sa na tejto poľovačke bude nachádzať osoba, v trestnej veci ktorej vedie

Najvyšší súd SR kompetenčné konanie, ako ani skutočnosťou, že navrhovateľovi nebol známy vlastník
chaty, na ktorej bude v ten deň spať. Možno teda zhrnúť, že z pohľadu kritického posolstva predmetnej
reportáže k týmto dôležitým okolnostiam a telefonickým vyjadreniam navrhovateľa, neboli redaktorom
odvysielané žiadne vysvetľujúce tvrdenia nevyhnuté na objektivizáciu skutočného stavu. Z uvedených
dôvodov súd dospel k záveru, že ospravedlnenie v znení požadovanom navrhovateľom je primerané a
zodpovedá všetkým okolnostiam zverejnených tvrdení a hodnotiaceho úsudku, ktorým bol spôsobený

zásah do práv navrhovateľa.

K namietanej neadekvátnosti vysielacieho času na zverejnenie ospravedlnenia v tzv. prime time o
19.00 hod. súd uvádza, že primeraného zadosťučinenia sa možno domáhať v zásade vždy spôsobom,
akým sa uskutočnil zásah, resp. domáhať sa ospravedlnenia možno spravidla takým istým spôsobom,
akým sa uskutočnil zásah. Ak ten istý spôsob neprichádza do úvahy, tak ako je tomu aj v tomto

prípade z dôvodu zrušenia relácie K., ospravedlnenie je prípustné iným primeraným spôsobom. Žánrovo
najbližšou reláciou k zrušenej spravodajsko-publicistickej relácii sú Televízne noviny, preto odvysielanie
ospravedlnenia pred ich začiatkom možno považovať za vhodný a adekvátny náhradný spôsob.

K priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch: základným predpokladom pre priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľovi je s poukazom na citované ustanovenie § 13 ods. 2

OZ skutočnosť, že došlo k zásahu do osobnostných práv avšak poskytnuté primerané zadosťučinenie
sa nezdá postačujúce a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľa
alebo jeho vážnosť v spoločnosti. To, či môže byť poskytnutie primeraného zadosťučinenia (spravidla vo
forme ospravedlnenia) postačujúce pritom treba hodnotiť z toho hľadiska, či je priznané zadosťučinenie
spôsobilé a „schopné“ vzhľadom na okolnosti danej veci zmierniť vzniknutú ujmu. Priznanie náhrady

nemajetkovejujmyjepotomnamiestetam,kdepriznanieospravedlneniavzniknutúujmuúčinnezmierniť
nemôže. V súlade s ustálenou judikatúrou a výkladovou praxou treba za značné zníženie dôstojnosti
fyzickej osoby v spoločnosti spravidla považovať taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah
a trvanie vedúce k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti pociťoval ako závažný každý,
kto by ocitol na mieste a v postavení dotknutej osoby.

Rovnako možno v súlade s ustálenou judikatúrou konštatovať, že za takúto ujmu možno spravidla
považovať ujmu spôsobenú masovokomunikačnými prostriedkami, ktoré majú vo verejnosti (odbornej
i laickej) široký ohlas. Ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde v
médiách napríklad v televíznom vysielaní, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. Preto
je v týchto prípadoch opodstatnené aj uplatňovanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy je účinným prostriedkom na zmiernenie a vyváženie následkov zásahu,
ktoré nepredstavujú len bežnú alebo krátkodobo pretrvávajúcu ujmu.

Vo vzťahu k obom uvedeným predpokladom pre priznanie náhrady možno teda zhrnúť, že ak súd na
základe vykonaného dokazovania zistí v posudzovanej veci také okolnosti, z ktorých je zrejmé, že tu
poskytnutie primeraného zadosťučinenia nemôže efektívne zmierniť následky zásahu do osobnostných

práv, treba dotknutej osobe priznať okrem primeraného zadosťučinenia (napr. v podobe ospravedlnenia)
aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K zásahu do osobnostných práv navrhovateľa došlo v relácii K. odporcom, ktorý je vysielateľom
programovej služby s celoštátnym pokrytím a ktorý patrí medzi televízie s dlhodobo najvyššou
sledovanosťou.Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v dôsledku zásahu došlo k závažnej ujme navrhovateľa na
jeho cti a dobrej povesti, a to vo sfére profesionálnej, ako aj vo sfére jeho súkromia. Tieto zistenia
súd ustálil z výpovedí jednotlivých svedkov. Svedok Z. H. vypovedal, že po odvysielaní príspevku o

navrhovateľovi mal pochybnosti, o čo tu vlastne ide, nakoľko navrhovateľ je sudcom Najvyššieho
súdu SR. Ako kmotrovci sa navštevovali, navrhovateľ s rodinou chodieval do G. Š., ale po odvysielaní
reportáže ich vzťahy trocha ochladli. Reportáž vnímal tak, že z jej obsahu vyplynulo, že navrhovateľ
mal pomôcť F. za nejakú protislužbu. Reakcie na odvysielaný príspevok v jeho rodine boli také, najprv
tomu neverili, potom mali predsa pochybnosti, lebo to odvysielala Markíza. S navrhovateľom sa menej

stretávajú preto, lebo ich vzťahy odvtedy trocha ochladli, už to nie je také ako predtým. Aj keď svedok
navrhovateľa považuje za čestného, vyvolali v ňom pochybnosti tie časti príspevku, v ktorých odznelo,
že mal navrhovateľ prespať na F. chate a tiež mu z celkového kontextu vyznelo, že to bola akási F.
protislužba. Svedok F.. K. H. vypovedal, že navrhovateľ bol pre neho obrazom spravodlivosti a dobra.
Potom, čo videl reláciu K., nevedel čo si o tom má myslieť. Napriek tomu, že sa mu navrhovateľ neskôr
na ich stretnutí snažil vysvetliť ako to bolo, on doteraz nevie, ako to vlastne bolo, čo je pravda a čo nie.

Principiálne odvtedy sa začali aj menej stýkať. Vo vzťahu k navrhovateľovi je aj menej otvorený ako
predtým. Obsah reportáž vnímal tak, že ešte teraz má z toho zimomriavky. Navrhovateľa považoval za
človeka, pre ktorého je spravodlivosť to najdôležitejšie a teraz bol vykreslený tak, akoby sa spriahol s
nejakým obvineným človekom a vyznelo to tak, či v tom nie je nejaká korupcia. Reakcie jeho okolia na
navrhovateľa po odvysielaní reportáže boli také, nakoľko boli dobrí kamaráti, susedia na kopaniciach

kde má chalupu vedeli, že navrhovateľ je sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Niektorí z
týchto susedov mu po odvysielaní reportáže hovorili, že čo to má za kamaráta, resp., že to má teda
pekného kamaráta. Jeho vzťah k navrhovateľovi odvysielaná reportáž tiež ovplyvnila tak, že obaja sú
poľovníci a raz boli spolu poľovať. Poľovačku vtedy vybavil navrhovateľ. Svedok mu vtedy na oplátku
sľúbil, že sprostredkuje nejakú spoločnú poľovačku. Priznal sa, že po odvysielaní reportáže neurobil

žiadne kroky pre túto poľovačku, pretože mal obavy, že to bude jeho kolegom poľovníkom nepríjemné,
že tam zavolá navrhovateľa, aby sa z toho náhodou niečo nevykľulo. Doposiaľ navrhovateľa považoval
za čestného, morálneho a bezúhonného, ale teraz nevie, čo si o tom má myslieť. Svedkyňa Z.. N. S.,
sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a kolegyňa navrhovateľa vypovedala, že z rozhovoru
s kolegami v práci zistila, že reportáž vyznela tak, že navrhovateľ využil služby nejakého stíhaného

človeka, čo sa v kolégiu vnímalo veľmi negatívne. Reakcia kolegov z občianskoprávneho kolégia bola
asi taká, že tam navrhovateľ nemal chodiť. Vychádzali pritom z toho, čo v tej relácii odznelo. Aj keď
o profesionálnej čestnosti navrhovateľa nepochybuje, lebo ho do tej miery už pozná, k pravdivostiam
informácií, ktoré boli odvysielané vypovedala, že v tej chvíli, keď o tom s kolegami hovorili, by tým
informáciám skôr verila; na prvé počutie tomu uverila. V kolektíve to nebolo dobre prijaté, mala dojem,

že sa navrhovateľ držal ďalej od kolektívu. Svedok Z.. X. Y., prokurátor Generálnej prokuratúry SR,
ktorý sa pozná s navrhovateľom vypovedal, že aj s odstupom času má vedomosť, že navrhovateľ bol
v relácii K. spomenutý. Keď si pozrel reláciu N. M. K., tak bol veľmi prekvapený. Pýtal sa sám seba,
čo to má byť. Následne zisťoval aj u kolegov, či sa meno navrhovateľa nenachádza vo vyšetrovacom
spise v súvislosti s obžalovanými. Táto kauza bola veľmi citlivá. Aj iní ľudia z jeho pracovného okolia

sa pýtali, či túto reláciu videl a či pozná toho O.. Š.. V jeho okolí to vyvolalo dosť negatívnych reakcií,
ktoré okolie vnímalo tak, že navrhovateľ bol podozrievaný minimálne na základe toho, že bez vetra
sa ani lístok nepohne. Na stretnutí s navrhovateľom mu povedal aj to, že medzi kolegami sa hovorí o
tom, že je spájaný s kauzou N. X.. Na otázku, ako na neho pôsobila otázka redaktora, ktorá odznela v
spomínanej relácii: Koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok? Vypovedal, že to vyzeralo tak a bezprostredne

to vnímal tak, že navrhovateľ chodí na tieto poľovačky pravidelne a často pri nich dochádza k rôznym
stretnutiam a takto je za to odmeňovaný. Svedkyňa Z.. J. Š., manželka navrhovateľa vypovedala, že
odvysielaná relácia sa jej dotkla a ovplyvnila jej postavenie v rodine, v práci ako aj v spoločnosti. Z
funkcie ktorú zastáva, prichádza do styku s mnohými ľuďmi, ktorí vedia o tom, kto je jej manžel. Viacerí
po odvysielaní K. reagovali priamymi otázkami, niektorí reagovali poznámkami na adresu jeleňov, ktorí

boli spomínaní v súvislosti, že koľko jeleňov stojí asi dobrý rozsudok. V kruhoch, v ktorých sa pohybuje,
je známe, že jej manžel je poľovník a zaznamenala z tohto prostredia aj uštipačné poznámky na adresu
„jeleňov“ alebo zaznamenala vo svojom okolí u niektorých ľudí, že majú zmenený výraz tváre, už sa
správali inak ako predtým. Tak, ako sa odvysielanie relácie prejavilo na jej pracovisku, relácia mala
dôsledky aj v rodine. Ona sama je zdrojom uštipačných poznámok, ktoré komentuje. Rovnako musela

vysvetľovať svojim súrodencom, bratovi a sestre, ako to bolo, pričom jej brat je reagoval uštipačne.
Rovnakú reakciu zaznamenala aj zo vzdialenejšej rodiny z jej strany a tiež sa ozývali aj ich priatelia.
Jej zhoršenie psychického stavu v podstate trvá až doteraz, nakoľko táto téma sa viackrát vyskytovala
v minulosti pri rôznych príležitostiach a otvára sa aj v súčasnosti v jej okolí. Či už ide o tému justície,alebo poľovníctva. Obsah relácie vo vzťahu k navrhovateľovi vnímala tak, že najviac zo všetkého ju
zarazila rečnícka otázka redaktora, že koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok. Pretože táto otázka vyvoláva
podozrenie na korupčné správanie. Túto reláciu vnímala tak, že z nej vyplývalo podozrenie o korupčnom

správaní jej manžela. Tretie osoby obsah relácie komentovali rôzne, jedni sa vyjadrili, že tomu neveria,
iní sa pýtali, ako to vlastne bolo. Na všetky komentáre musela nejakým spôsobom odpovedať. Ak s ňou
prestali komunikovať niektorí ľudia, začali sa odvracať, túto ich reakciu si vysvetlila tak, že jej manžela
podozrievali z korupcie. Celé toto odvysielanie reportáži jej manžel prežíval veľmi zle, vzhľadom na
jeho doterajší prístup k práci a zanietenosť. V rodine bola ťažko zvládnuteľná situácia a to aj preto, že

manželovi v tom veľmi nepomohla. Sama s tým mala problém, veľa sa hádali a pretože je prudkým
človekom, z jej strany padli na jeho adresu aj vulgárne výrazy. V podstate sa stáva, že tak reaguje aj
teraz. Ťažko sa jej o tom hovorí, keď je nútená s tým žiť aj v súčasnosti. Po odvysielaní relácie došlo aj
k určitému ochladeniu v ich vzťahu. S reakciami na odvysielanú reportáž sa stretla aj u iných rodinných
príslušníkov okrem najbližšej rodiny. U vzdialenejšej rodiny sa stretla s otázkami ako to vlastne bolo.
Sú to ľudia, ktorí nerozlišujú v dôsledkoch organizáciu práce na Najvyššom súde, teda či niekto pracuje

na civilnom, alebo na trestnom úseku. Svedkyňa zaznamenala aj zmenu v správaní ich spoločných
priateľov, u niektorých iba prechodne a to tak, že s nimi menej komunikovali. S niektorými sa prestali
stretávať. Po odvysielaní reagovala preto tak uštipačne, pretože tak, ako bola tá rečnícka otázka
položená, tak v nej vzbudila pochybnosti o manželovej nevine a to aj napriek tomu, že nepochybovala o
jehomorálkeačestnosti.Samasapýtala,žetakakúreakciumohlavyvolaťuinýchľudí. Sjednoznačným

odsúdením okolia na jej manžela, že je korupčník sa nestretla, takto výslovne jej to nikto nepovedal,
ale z reakcií a spôsobov niektorých ľudí sa to dalo vyvodiť. Išlo o poznámky tipu, že „to by som o
Ľ. nikdy nepovedal“ alebo „kde máte tých jeleňov?“, alebo „prečo sa vozíte na takomto aute?“, a pod.
Svedkyňa G.. X. Š., dcéra navrhovateľa vypovedala, že jej spolužiaci mali dotazy, ako to vlastne bolo
s jej otcom, ktorý prednášal na fakulte, na ktorej študovala. Časť z nich sa s ňou aj prestala rozprávať.

Reakcie spolužiakov bližšie konkretizovala tak, že išlo o otázky typu: „X. ako to vlastne bolo“ Bolo to
dosť obťažujúce, aby to zakaždým vysvetľovala. Ďalej, „keď máte doma toľko jeleňov, kedy bude guláš“,
alebo otázka typu: „Čo ste si za to kúpili “ alebo poznámky typu: „X., tvoj otec sa teda nezdá.“ Pričom keď
to zhrnie, reakcie jej priateľov a známych boli podobné ako jej spolužiakov. Reportáž mala taký dopad
v rodine, že sa jej rodičia začali hádať. Aj v súčasnosti má mama na adresu otca uštipačné poznámky.

Aj keď otca pozná a vie, že by nikdy niečo také neurobil, obsah reportáže vo vzťahu k navrhovateľovi
vnímala zle, lebo bola naznačovaná možná korupcia navrhovateľa.

U sudcu sú profesionálna česť a jeho dôstojnosť vzájomne podmienené, prepojené a predurčujú
jeho povolanie na poslanie, ktoré vykonáva podľa najlepšieho vedomia a svedomia, spravodlivo,
v zmysle zákona, umiernenosťou v súkromnom živote a zdržanlivosťou v prejavoch na verejnosti.

Význam a dôležitosť funkcie ktorú v demokratickom štáte zastáva, prirodzene zvyšuje jeho vážnosť
a autoritu v spoločnosti. Vychádzajúc z obsahu jednotlivých svedeckých výpovedí, zohľadňujúc
určité obmedzenia v neprospech slobody prejavu v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktoré sudcom poskytujú osobitnú ochranu pred neodôvodnenými
útokmi spochybňujúcimi autoritu a nestrannosť súdnej moci, súd vyvodil záver, že v dôsledku zásahu

došlo k závažnej ujme navrhovateľa na jeho cti a dobrej povesti, a to vo sfére profesionálnej, ako
aj vo sfére jeho súkromia. Neoprávnený zásah v odvysielanom príspevku je spôsobilý u bežného
diváka vyvolať vážne pochybnosti o morálnom profile a profesijných cnostiach navrhovateľa ako sudcu
Najvyššieho súdu SR a tým narušiť jeho dôveru verejnosti. Možno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že
autor vyššie uvedených nepravdivých a pravdu skresľujúcich výrokov bol vedený so zámerom podsunúť

verejnosti informáciu o tom, že navrhovateľ ovplyvňoval rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v prospech S. F. a tak verejne spochybniť jeho objektivitu a nezávislosť ako sudcu. Odporca
mal k dispozícii relevantné informácie ale zámerne ich zamlčal. Odporca teda nekonal v dobrej viere,
čo významne zvyšuje intenzitu neoprávneného zásahu. Celý príspevok bol podfarbený emotívnou
hudbou, zvýrazňujúcou negatívne zameranie voči navrhovateľovi. Odporca pravdu skresľujúce výroky o

navrhovateľovi odvysielal opakovane. Všetko vyššie uvedené zvyšuje intenzitu negatívneho pôsobenia
výrokov na navrhovateľovu sféru osobnosti.

V nadväznosti na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že poškodenie vážnosti, profesionálnej cti
a dobrej povesti navrhovateľa v spoločnosti treba kvalifikovať z hľadiska závažnosti a intenzity ako
závažnéaznačnejintenzity.Naodstránenietýchtonásledkovužnepostačujeposkytnutézadosťučinenie

v podobe ospravedlnenia, nakoľko toto nebolo vzhľadom na závažnosť a trvanie zistených následkovzásahu spôsobilé efektívne zmierniť následky v profesionálnej a súkromnej sfére navrhovateľa. Súd je
preto toho názoru, že navrhovateľovi treba za účelom zmiernenia vzniknutej ujmy okrem priznaného
ospravedlnenia priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Čo sa týka výšky náhrady, súd je

viazaný zákonom stanovenými kritériami pre určenie výšky, ktoré vytvárajú základný rámec, v ktorom
sa súd môže a musí pohybovať. Týmito kritériami sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti za ktorých
k porušeniu práv došlo.

Z hľadiska prvého kritéria - závažnosti vzniknutej ujmy, vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností
zistených vykonaným dokazovaním, súd zobral do úvahy najmä to, že zásahmi odporcu do

osobnostných práv navrhovateľa (v príčinnej súvislosti s nimi) boli vyvolané následky, ktoré treba
hodnotiť ako závažné a ktoré pôsobia prakticky doposiaľ. Z hľadiska druhého kritéria okolností, za
ktorých došlo k porušeniu práva, súd zohľadnil to, že k zásahom došlo prostredníctvom TV Markíza,
elektronického masovokomunikačného oznamovacieho prostriedku, ktorý je vysielateľom s celoštátnym
pokrytím a ktorý patrí medzi televízie s dlhodobo najvyššou sledovanosťou. Možno teda konštatovať, že
príspevok sledoval veľký počet divákov. Súčasne platí, že audiovizuálne médiá majú rýchlejší a silnejší

účinok než tlačené médiá.

Použitím zákonných kritérií pre stanovenie výšky náhrady vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností,
súd po starostlivom zvážení všetkých okolností veci dospel k záveru, že práve suma 16.596,95
Eur je náhradou, ktorá môže efektívne zmierniť navrhovateľovi následky neoprávnených zásahov do
jeho osobnostných práv. Táto suma je pritom súčasne primeraná aj z hľadiska potreby zachovania

primeraného a rozumného zohľadnenia a vyváženia záujmov všetkých zúčastnených strán,
ktoré súd taktiež zobral do úvahy pri rozhodovaní. Preto súd okrem priznania ospravedlnenia zaviazal
odporcu aj na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16.596,95 Eur.

Pre úplnosť možno k obrane odporcu uviesť, že táto ani vo vzťahu k naplneniu predpokladov pre
priznanie náhrady, ako ani vo vzťahu k jej výške v podstatnej časti neobstojí. Nevyhovuje ani v tej časti,

v ktorej tvrdil, že pokiaľ sa navrhovateľ cítil poškodený na svojich právach odvysielaním predmetného
príspevku, mal možnosť dožadovať sa ochrany tzv. právom na opravu podľa zákona o vysielaní a
retransmisii. V tejto súvislosti súd uvádza, že uplatňovaním práva na opravu nie je dotknuté právo na
uplatnenie ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Ak sa teda právo na opravu uplatnilo a
došlo k zverejneniu opravy, alebo ak sa uplatnilo ale k zverejneniu nedošlo, prípadne k zverejneniu došlo

na základe súdneho rozhodnutia, prípadne vôbec sa o opravu nepožiadalo to nebráni, aby oprávnená
osoba uplatňovala ochranu svojej osobnosti aj prostriedkami, ktoré Občiansky zákonník upravuje v
ustanovení podľa § 13. Uverejnením opravy v zásade ešte nemusí byť náprava spôsobenej ujmy
dostatočná.

Záverom hodno podotknúť, že súd skúmal mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na

ochranu osobnosti v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie, zo zreteľom na požiadavku
proporcionality uplatňovania týchto práv a ich ochrany.

Predmetom odvysielaného televízneho programu bol v tomto prípade nepochybne dôležitý problém
oprávneného verejného záujmu, ktorý si z celospoločenského hľadiska zasluhoval pozornosť. Odporca
mal právo kritizovať účasť navrhovateľa na poľovačke v N. K., keďže objektívna informácia

jemu dostupná ho oprávňovala vyvolať polemiku o otázke vhodnosti, aj keď náhodného stretnutia
navrhovateľa s obžalovaným F. a bolo vskutku legitímne požadovať vysvetlenia. Obsah publicistiky
a spravodajstva, ktorým masmédiá spoluvytvárajú verejnú mienku, však musí byť spracovaný na
základe presných faktov, podľa zásad objektivity, dobrej viery a novinárskej etiky. Iba tak môže tomuto
oprávnenému verejnému záujmu aj slúžiť. Ako však vyplynulo z vykonaných dôkazov, nič neoprávňovalo

redaktora príspevku vo vzťahu k navrhovateľovi na vyslovenie narážok: „Obžalovaní F., K. M. Q. sa
snažili,abyodvojmiliardovompodvoderozhodovaliKošice.Ajsaimtopodarilo,lenžepredchádzalitomu
dve rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jeden senát rozhodol, že príslušným
súdom je Špeciálny ale druhý senát vec vrátil do Košíc. V kauze N. X. ide o podvod za 2 miliardy
Sk. Napriek tomu majú sudcovia voči obžalovanému F. pozoruhodnú guráž. Človek má chuť sa

opýtať: koľko jeleňov stojí dobrý rozsudok.“ Tieto úvahy redaktora mali faktický podklad iba v tom, žedošlo k ich stretnutiu, ktoré nebolo plánované, preto príspevok vo vzťahu k navrhovateľovi vybočuje
z hraníc nevyhnutných na dosiahnutie cieľa kritiky. Nepravdivé tvrdenia a nepodložené podsúvanie
informácii verejnosti nezakladajú príspevok k formovaniu verejného názoru, ktorý by bol hodný ochrany v

demokratickejspoločnosti.Pretopriznanieprimeranéhozadosťučineniasnáhradounemajetkovejujmyv
prospech navrhovateľa súd považoval za nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a primeraný v zmysle
odseku 2 článku 10 Európskeho dohovoru.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., tak, že úspešnému navrhovateľovi ich
náhradu priznal, pretože návrh bol podaný dôvodne.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 563,50 Eur, z hotových výdavkov
za vyhotovenie prepisu odvysielaného príspevku podľa predloženej faktúry v sume 39,73 Eur a z trov
právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Za jeden úkon právnej služby
podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky priznal 336,92 Eur celkovo za 3 úkony: prevzatie a príprava zastúpenia
v r. 2008, podanie návrhu 28.11.2008, účasť na pojednávaní konanom 28.05.2009. Po 01.06.2009
súd priznal za úkony právnej služby v súlade s ustanovením § 10 ods. 8 cit. vyhlášky tarifnú odmenu

po 91,29 Eur. Celkovo išlo o 9 úkonov právnej služby, z toho v roku 2009 dva úkony: stanovisko k
vyjadreniu odporcu 03.11.2009, účasť na pojednávaní 09.11.2009 a v roku 2010 sedem úkon právnej
pomoci: účasť na pojednávaní 21.01.2010, účasť na pojednávaní 08.04.2010, účasť na pojednávaní
27.05.2010, účasť na pojednávaní 13.09.2010, účasť na pojednávaní 11.11.2010, účasť na pojednávaní
09.12.2010, písomné podanie na súd (návrh na pripustenie zmeny petitu) 08.12.2010. V rámci trov

právneho zastúpenia súd priznal tiež za jednotlivé úkony režijný paušál: 2 x 6,30 Eur = 12,60 Eur za
2 úkony v r. 2008; 3 x 6,95 Eur = 20,85 Eur za 3 úkony v r. 2009; 7 x 7,21 Eur = 50,47 Eur za
7 úkonov v r. 2010. Náhrada trov právneho zastúpenia 1.916,38 Eur vrátane 19% DPH predstavuje
sumu 2.280,49 Eur. Celková náhrada trov konania vrátane zaplateného súdneho poplatku a hotových
výdavkov je 2.883,72 Eur.

Odporcovi uložil povinnosť podľa § 148 ods. 1 O.s.p nahradiť na účet konajúceho súdu trovy štátu, ktoré
priznal svedkyni G. titulom svedočného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V Bratislave, dňa 09. decembra 2010

JUDr. Ing. Mario Dubaň

s a m o s u d c a

Za správnosť vyhotovenia:

Agneša Malkovitsová