Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113232744
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113232744.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SLOVENSKÉ ENERGETICKÉ STROJÁRNE, a.
s., so sídlom Továrenská 210, 935 28 Tlmače, IČO: 31 411 690, zast. Advokátska kancelária Kovár a
partneri, s. r. o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697, proti odporcovi: Crédit
Agricole Corporate and Investment Bank, 929 20 Paríž, vo veci organizačnej zložky: Crédit Agricole
Corporate and Investment Bank S. A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Námestie 1. mája 18,

811 06 Bratislava, IČO: 36 361 968, zast. White & Case, s. r. o., Hlavné nám. č. 5, 811 01 Bratislava,
IČO: 35 908 891, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/63/2013-214 zo dňa 21. 10. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/63/2013-214 zo dňa 21. 10. 2013 v I.
výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek plnení
v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A., Rut 91.081.000-6, Chile, na

základe záručných listín vystavených odporcom č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD v znení
jej dodatku a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov zabezpečujúcich porušenie
povinnostíspoločnostiSLOVENSKÉENERGETICKÉSTROJÁRNE,a.s.,IČO:31411690,vyplývajúcich
zo zmluvy o dielo č. ACB-003.06 uzavretej dňa 25. 07. 2007 so spoločnosťou EMPRESA NACIONAL
DE ELECTRICIDAD S. A., Rut 91.081.000-6, Chile a to až do právoplatnosti rozsudku v konaní vo veci

samej p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zdržať sa poskytnutia
akýchkoľvek plnení v prospech spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A. (ďalej len
ENDESA) na základe záručných listín vystavených odporcom č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60
USD v znení jej dodatku a č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov zabezpečujúcich
porušenie povinností navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. ACB-003.06 uzavretej dňa 25.

07. 2007 so spoločnosťou ENDESA a to až do právoplatnosti rozsudku v konaní vo veci samej.
V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k vymáhaniu plnení poskytnutých v prospech spoločnosti ENDESA na základe záručných
listín vystavených odporcom č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD v znení jej dodatku a č.
B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov od navrhovateľa, súd prvého stupňa návrh
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súčasne prvostupňový súd uložil navrhovateľovi podať

v lehote 30 dní od doručenia uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej. Rozhodnutie o
trováchkonaniaponechalprvostupňovýsúdnakonečnérozhodnutie.Vzamietajúcomvýrokunadobudlo
uznesenie prvostupňového súdu právoplatnosť. Navrhovateľ podal dňa 22. 11. 2013 návrh na začatie
konania vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti bankovej záruky č. LGI07109753 na
sumu 14.250.221,60 USD v znení jej dodatku vystavenej odporcom dňa 11. 10. 2007 a neplatnosti
bankovej záruky č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD v znení jej dodatkov vystavenej odporcom dňa

13. 02. 2012 v prospech ENDESA, teda splnil svoju povinnosť uloženú mu súdom. Za odporcu v konaní
vo veci samej označil spoločnosť Crédit Agricole Corporate and Investment Bank S. A., Paríž vo veciorganizačnej zložky Crédit Agricole Corporate and Investment Bank Paríž, pobočka zahraničnej banky
so sídlom Námestie 1. mája 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 361 968, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I oddiel PO vložka 1375/B.

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom, v mene ktorého konala jeho organizačná zložka so sídlom
na území SR, dňa 09. 10. 2007 mandátnu zmluvu v znení jej dodatkov, predmetom ktorej bolo
poskytnutie bankových záruk pre príjemcu záruk Endesa Chile, Santa Rosa 76, Santiago, Čile (ďalej len
„beneficient“). Mandátnu zmluvu uzatvorili podľa ust. § 566 až 576 Obchodného zákonníka a v článku

10.5. sa výslovne dohodli, že zmluva bude podliehať a riadiť sa právnymi predpismi SR, pričom všetky
spory vzniknuté z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú s konečnou platnosťou rozhodnuté príslušným
súdom SR. Uvedená časť zmluvy nebola dodatkami dotknutá. Bankové záruky vystavené odporcom
mali zabezpečovať záväzky navrhovateľa voči beneficientovi do výšky 36.625.554,- USD vyplývajúce
zo zmluvy o dielo č. ACB 003.06 na dodávku tepelnej elektrárne na uhlie 370 MW v kontraktačnej cene
558 mil. USD uzatvorenej dňa 25. 07. 2007. Predmetnú zmluvu o dielo neuzatváral s beneficientom

výlučne navrhovateľ, ale konzorcium, ktorého členmi boli štyri spoločnosti, t. j. štyri právne subjekty
vrátane navrhovateľa, z ktorých každá zvlášť zodpovedala za riadne plnenie svojich záväzkov, pričom
rozsah týchto záväzkov bol pre každú spoločnosť určený osobitne a tieto sa líšili svojím obsahom a
rozsahom. V súlade s čl. 6 zmluvy o dielo každá z uvedených spoločností bola povinná odovzdať
beneficientovi záruky - záručné listiny zabezpečujúce kvalitu a rozsah prác tej ktorej spoločnosti, pričom

navrhovateľ mal poskytnúť záručný certifikát, ktorý by zodpovedal ručeniu za rozsah jeho dodávky. Na
základe mandátnej zmluvy vystavil odporca dňa 11. 10. 2007 v prospech beneficienta záručnú listinu
č. LGI07109753 na sumu 14.250.221,60 USD, ktorej platnosť bola predĺžená do 24. 02. 2013 prvým
dodatkomzodňa29.09.2010.Dňa13.02.2012vystavilodporcavprospechbeneficientazáručnúlistinu
č. B200498 na sumu 4.690.073,24 USD, ktorej platnosť bola predĺžená prvým až tretím dodatkom do 08.

01. 2013. Podľa tvrdenia navrhovateľa záručné listiny boli odporcom vystavené v rozpore s mandátnou
zmluvou, pretože podľa svojho obsahu sa záručné listiny a všetky práva a povinnosti zúčastnených
strán mali riadiť a vykladať v súlade s rozhodcovskou doložkou zmluvy o dielo, a to napriek ustanoveniu
bodu 1.2. mandátnej zmluvy, v ktorom sa zaviazal odporca bankové záruky vystaviť podľa ust. § 313
- 322 Obchodného zákonníka. Naviac neboli bankové záruky žiadnym spôsobom obmedzené len na

záväzky navrhovateľa, t. j. odporca nijakým spôsobom neošetril záujmy a pokyny navrhovateľa, ktoré
mu boli známe a to, aby bankovými zárukami neboli garantované záväzky iných subjektov spadajúcich
do konzorcia, ktoré boli účastníkmi zmluvy o dielo. Navrhovateľ mal za to, že v uvedených rozsahoch
odporca porušil ust. § 567 Obch. zák. v platnom znení, keď nekonal s odbornou starostlivosťou, odchýlil
sa od pokynov navrhovateľa a nekonal v súlade s jeho záujmami, ktoré poznal a musel poznať.

Beneficient si dňa 17. 10. 2012 uplatnil prostredníctvom banky BANCO SANTANDER vyplatenie
bankových záruk u odporcu. Vyššie uvedené bankové záruky mali zabezpečovať plnenie, resp. záväzky
navrhovateľa, ktoré sa týkali výlučne dodávky kotla. Beneficient nijakým spôsobom nespochybnil, resp.
nedeklaroval vo vzájomnej komunikácii s konzorciom porušenie zmluvných povinností týkajúcich sa

plnení, na ktoré bol zaviazaný navrhovateľ a ktoré boli uvedenými bankovými zárukami zabezpečené.
Podľa tvrdenia navrhovateľa si beneficient protiprávne uplatnil bankové záruky vystavené odporcom z
dôvodu ním tvrdeného porušenia iných záväzkov než tých, na ktoré bol povinný navrhovateľ a na ktoré
sa predmetné bankové záruky vzťahujú. O uvedených skutočnostiach navrhovateľ informoval odporcu,
resp. jeho zriaďovateľa listom zo dňa 18. 10. 2012. Navrhovateľ považuje bankové záruky za vystavené

v rozpore so zákonom, a preto podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné, keďže odporca
prostredníctvom nich zvýhodnil záujmy beneficienta na úkor záujmov mandanta, teda navrhovateľa,
ktoré mu boli známe. Nebezpečenstvo reálnej hrozby odôvodňoval navrhovateľ tým, že odporca alebo
tretia osoba si bude voči navrhovateľovi po poskytnutí plnenia z bankovej záruky uplatňovať regres a
to až do výšky, v ktorej odporca bankovú záruku vystavil, t. j. až do výšky 18.940.294,84 USD, ktorý

je pre navrhovateľa likvidačný, resp. majúci značný negatívny dopad ohrozujúci konkurencieschopnosť
podnikateľského subjektu na trhu. Navrhovateľ zdôraznil, že práve v dôsledku porušenia záväzkových
a zákonných povinností zo strany odporcu, si beneficient protiprávne uplatňuje u odporcu vyplatenie
bankových záruk. Nakoľko má odporca svoj regresný nárok zabezpečený početnými inštitútmi ručenia
a záložnými právami, tak ako to vyplýva z bodu 4.1. mandátnej zmluvy v znení jej dodatkov, mal

navrhovateľ za to, že potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania je viac než naliehavá.

Súd prvého stupňa v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že mandátna zmluva bola uzavretá medzi
slovenskou právnickou osobou a pobočkou francúzskej zahraničnej banky v SR. Odporca, v tomtoprípade francúzska banka vo veci týkajúcej sa pobočky v SR, má sídlo na území iného štátu EÚ. Návrh
na nariadenie predbežného opatrenia sa týkal činnosti pobočky francúzskej banky v SR, ktorá ako
zmluvná strana uzavrela mandátnu zmluvu. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o

uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1) má právomoc výlučne
slovenský súd, pričom zmluvné strany si dojednali mandátnu zmluvu podľa právneho poriadku SR a
týmto právnym poriadkom sa dohodli aj riadiť v prípade sporu. Prvostupňový súd dospel k záveru, že
navrhovateľ osvedčil naliehavosť na nariadenie predbežného opatrenia a stav právnych vzťahov, ktoré
medzi účastníkmi vznikli, považoval prvostupňový súd za taký, ktorý vyžadoval dočasnú a rýchlu súdnu,

pričom stotožniac sa so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenia predbežného
opatrenia návrhu v časti vyhovel. Súd prvého stupňa návrh na nariadenia predbežného opatrenia vo
zvyšnej časti návrh z dôvodu, že výrokom č. 1 bola poskytnutá dostatočná ochrana ohrozeného nároku,
ktorá sa má poskytnúť nariadeným predbežným opatrením ako i z dôvodu, že súd nemôže zakázať
odporcovi vymáhať akýkoľvek jeho nárok, ako nedôvodný zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali odvolanie odporca ako aj spoločnosť ENDESA, pričom
uviedol, že rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/74/2013-469 zo dňa 14. 03.
2013, č. k. 8Cob/6/2013-384 zo dňa 29. 05. 2013 a č. k. 3Cob/271/2013-411 zo dňa 30. 09.
2013 zakladajú prekážku rei iudicatae a prekážku litispendencie vo vzťahu k návrhu navrhovateľa
na nariadenie predbežného opatrenia v tomto konaní. Spoločnosť ENDESA odvodzovala svoje

oprávnenie podať odvolanie zo skutočnosti, že napadnuté uznesenie priamo a negatívnym spôsobom
zasahuje do jej práv. Ďalej namietala, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre
nariadenia predbežného opatrenia, nebola splnená podmienka existencie bezprostredne hroziacej ujmy
a preto navrhla uznesenie v napadnutej časti zrušiť a konanie zastaviť, resp. uznesenie zmeniť a
návrh zamietnuť. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania. Odporca namietal vo svojom odvolaní

nedostatok právomoci súdu prvého stupňa vydať napadnuté uznesenie, nesplnenie procesnoprávnych
a hmotnoprávnych podmienok pre vydanie uznesenia, nesprávne právne posúdenie záruk, porušenie
zásady proporcionality a nakoniec nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia a poukázal
na jeho nepreskúmateľnosť. Odporca mal za to, že právomoc slovenských súdov nebola daná podľa
čl. 5 ods. 5 nariadenia Brusel 1, nakoľko povinným zo záruk nebola pobočka, ale sám odporca, t. j.

spoločnosť so sídlom vo Francúzsku, navrhované predbežné opatrenie sa týka záruk, z ktorých spory
sa mali v zmysle dohody riešiť pred medzinárodným arbitrážnym súdom medzinárodnej obchodnej
komory v Paríži. Príslušnosť súdov SR bola založená mandátnou zmluvou, pre vzťahy z nej vzniknuté.
Nakoniec odporca namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, mal za to, že účastníkom konania
mala byť aj spoločnosť ENDESA ako účastník konania vo veci samej. Odporca poukázal na uzatvorenie

zmluvy o neuplatňovaní práv dňa 21. 12. 2012, v ktorej sa odporca a akcionár navrhovateľa dohodli,
že dôjde k postúpeniu regresnej pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi na akcionára navrhovateľa.
Z uvedeného vyvodzoval odporca absenciu ujmy, ktorá bezprostredne navrhovateľovi hrozí. Odporca
navrhol odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť, resp. zmeniť a
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Súčasne si uplatnil i náhradu trov konania.

K odvolaniam sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý považoval odvolanie spoločnosti ENDESA za
odvolanie podané neoprávnenou osobou a navrhol, aby ho odvolací súd odmietol a to s poukazom na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo 50/2013 zo dňa 24. 10. 2013. Vo vzťahu k námietke litispendencie
a rei iudicatae uviedol, že ide o rozdielne konania vo veci samej a teda tieto konania nie sú totožné,

pričom stav namietaných konaní rekapituloval. Predmetom konania vo veci samej a teda obsahom
konečného návrhu nie je ani v jednom z predchádzajúcich konaní určenie neplatnosti bankových záruk
vystavených odporcom v dôsledku porušenia ustanovení mandátnej zmluvy a Obchodného zákonníka
zo strany odporcu a teda nemožno hovoriť o totožnosti veci s poukazom na ustálenú judikatúru súdov.
K námietke nedostatku právomoci súdov SR navrhovateľ uviedol, že v tomto konaní je však predmetom

konania vo veci samej výlučne otázka platnosti, resp. neplatnosti vystavených bankových záruk a
teda výlučne vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vyplývajúci z predmetnej mandátnej zmluvy. K
otázke nedostatku pasívnej legitimácie uviedol, že banková záruka je jednostranným právnym úkonom
odporcu, ktorý je účastníkom tohto konania, pričom účastníkmi mandátnej zmluvy, ktorej porušenie
bude predmetom dokazovania vo veci samej, boli výlučne navrhovateľ a odporca. Je teda nesprávne

tvrdenie odporcu, že súd má rozhodovať o záväzkovoprávnych vzťahoch medzi odporcom a Endesou,
keď predmetom konania vo veci samej je výlučne vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorému
dáva právny rámec mandátna zmluva. Vo vzťahu k zmluve o neuplatňovaní práv navrhovateľ uviedol,
že postúpenie regresnej pohľadávky na akcionára navrhovateľa prichádzalo do úvahy len ako jednaz viacerých alternatív, pričom upozorňuje na povinnosť zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku a
na existenciu zabezpečovacích inštitútov odporcu voči navrhovateľovi, prostredníctvom ktorých môže
odporca vykonať priamy postih majetkových práv navrhovateľa. V prípade úspechu navrhovateľa v

konaní vo veci samej dôjde k ďalším súdnym sporom, nakoľko neexistujúci regresný nárok odporcu
by bol v prípade zrušenia predbežného opatrenia medzičasom postupovaný na tretie osoby a vznikali
by na základe neho akcesorické ručiteľské vzťahy v zmysle zmluvy o neuplatňovaní práv. Uvedenými
skutočnosťami preukazoval navrhovateľ naliehavosť predbežného opatrenia, ktoré má za účel ponechať
status quo medzi účastníkmi, pričom nedochádza k nezvratnému stavu a práve predbežné opatrenie

zabráni vzniku ďalších súdnych konaní a teda mal za to, že zásada proporcionality bola súdom prvého
stupňa zachovaná. K vyčísleniu trov odvolacieho konania odporcom navrhovateľ namietol ich výšku.
Súčasne si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dňa 09. 01. 2014 č. k. 1Cob/397/2013-351 odmietol
odvolanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A. a vo výroku, ktorým

prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa poskytnutia plnenia v prospech spoločnosti
EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A. podľa záručných listín potvrdil. Svoje rozhodnutie o
odmietnutí odvolania spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A. odôvodnil krajský
súd tým, že odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa neuložil povinnosť tretej osobe, ale
odporcovi a navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia označil za odporcu spoločnosť

CreditAgricoleCorporateandInvestmentBank,Paríž92920voveciorganizačnejzložky:CreditAgricole
Corporate and Investment Bank S. A., pobočka zahraničnej banky, Bratislava 811 06, IČO: 36 361
968 a nie spoločnosť EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A., Chile (ENDESA) a to ani ako
vedľajšieho účastníka a táto spoločnosť nie je v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
ani v postavení tretej osoby, preto s poukazom na ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. bolo potrebné

jej odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť. S námietkou nedostatku právomoci súdov
SR vec prejednať a rozhodnúť sa odvolací súd v citovanom uznesení vysporiadal s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 50/2013 zo dňa 24. 10. 2013, berúc do úvahy znenie
bodu 10.5 mandátnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, podľa ktorého táto zmluva
bude podliehať a riadiť sa právnymi predpismi SR a všetky spory vzniknuté v tejto zmluve a v súvislosti

s ňou budú s konečnou platnosťou rozhodnuté príslušným súdom ako aj skutočnosť, že ju uzatváral
navrhovateľ s pobočkou so sídlom na území SR v slovenskom jazyku a podľa slovenských právnych
predpisov a ustálil právomoc slovenských súdov. V tejto súvislosti mal odvolací súd za to, že pri
doručovaní organizačnej zložke nedošlo k porušeniu príslušných právnych ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku o doručovaní (§ 21 ods. 1, písm. c) O.s.p.), keď predmetné uznesenie bolo správne

doručované organizačnej zložke, nakoľko sa jedná o vec týkajúcu sa tejto organizačnej zložky. Námietku
o prekážke právoplatne rozhodnutej veci považoval odvolací súd za nedôvodnú, pretože ani v jednom
z ostatných odporcom označených konaní nie je predmetom určenie neplatnosti bankových záruk
vystavených odporcom v dôsledku porušenia ustanovení mandátnej zmluvy a Obchodného zákonníka
odporcom, teda absentuje totožnosť vecí, ktorá by zakladala prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo skôr začatého konania. K námietke nedostatočne určenému okruhu účastníkov konania poukázal
odvolací súd na skutočnosť, že mandátna zmluva bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom a
banková záruka je jednostranným právnym úkonom odporcu, teda všetci účastníci právnych úkonov sú
súčasne účastníkmi konania vo veci samej, ako aj konania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy dovodil súd z rozsahu bankových záruk ako aj ich

obsahu, keď v texte bankových záruk odporca uviedol, že tieto záručné listiny a všetky práva a povinnosti
sa riadia a vykladajú v súlade s rozhodcovskou doložkou zmluvy o dielo a to napriek ustanoveniu v bode
1.2.mandátnejzmluvy,vktorejsazaviazalbankovézárukyvystaviťpodľaust.§313-§322Obchodného
zákonníka, t. j. slovenského právneho poriadku a z textu bankových záruk nijakým spôsobom nevyplýva,
že tieto majú pokrývať výlučne záväzky navrhovateľa.

Odvolací súd mal za to, že neodkladným vyplatením záruk hrozí navrhovateľovi ujma a to vznikom
prípadného regresného nároku odporcu, prípadne tretích osôb, preto odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Na základe dovolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením zo dňa 29. júla
2014 č. k. 1Obdo/25/2014 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/397/2013-531 vo
výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/63/2013-214 z 21. októbra
2013 o nariadení predbežného opatrenia a vec vrátil na ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave.Dovolanie spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A. odmietol, pretože bolo podané
niekým, kto na jeho podanie nie je oprávnený. Dovolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového
a odvolacieho súdu v tom, že v posudzovanom prípade je daná právomoc slovenských súdov podľa

článku 5 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). Predbežné opatrenie súvisí so vzťahom vo veci
samej medzi navrhovateľom a odporcom založeným mandátnou zmluvou z 09. 10. 2007, ktorú v
mene odporcu uzatvorila organizačná zložka so sídlom v Slovenskej republike. Zmluvné strany sa v
mandátnejzmluvevýslovnedohodli,žezmluvabudepodliehaťariadiťsaprávnymipredpismiSlovenskej

republiky, pričom všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú rozhodnuté príslušným
súdom. Právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je založený rozhodcovskou doložkou upravenou v
zmluve o dodávke tepelnej elektrárne uzatvorenej dňa 25. 07. 2007 medzi navrhovateľom ako členom
konzorcia a spoločnosťou EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S. A. K uvedenému dospel NS
SR ako dovolací súd aj v uznesení sp. zn. 3Obdo/50/2013 z 24. 10. 2013. Vo vzťahu k dovolacím
námietkam litispendencie a rei iudicatae dovolací súd uviedol, že prekážku právoplatne rozhodnutej veci

nepredstavuje uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/103/2013-84 z 11. júna 2013 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/271/2013-411 z 30. septembra 2013 vydané v
konaní, v ktorom navrhovateľom bol iný subjekt ako v predmetnom konaní ani uznesenie Okresného
súdu Bratislava I č. k. 35Cb/201/2012-351 z 31. októbra 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2Cob/74/2013-469 z 14. marca 2013, ktorým bolo konanie pre nedostatok právomoci

súdu SR zastavené.

Dovolací súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že nemohol
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať odporcom tvrdenú existenciu prekážky
veci právoplatne rozhodnutej. K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia dovolací súd uviedol, že

uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení nie je nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a
nepreskúmateľné, pretože obsahuje dostatočné odôvodnenie a ako celok spĺňa parametre zákonného
odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. Zároveň dodal,
že ani nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nezakladá prípustnosť dovolania.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd potom, čo dovolací súd zrušil jeho rozhodnutie, opätovne preskúmal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa a spravujúc sa právnym názorom dovolacieho súdu ohľadom ním prejednaných
námietok totožných s námietkami, ktorými odporca odôvodnil odvolanie, napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania
rozhodnesúdprvéhostupňapodľa§224ods.1O.s.p.vspojenís§145O.s.p.ažvkonečnomrozhodnutí
vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd neposúdil, podľa odôvodnenia svojho zrušujúceho

rozhodnutia, námietky odporcu týkajúce sa nedostatku právomoci slovenských súdov v prejednávanej
veci ako dôvodné. Pokiaľ ide o námietky odporcu, že v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo,
resp. v tej istej veci už skôr začalo konanie, skonštatoval dovolací súd, že uvedené prekážky konania
nemôže jednoznačne a nepochybne konštatovať.

V súlade s § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Za rozhodujúce pre posúdenie totožnosti veci je či ide o tých istých účastníkov konania, rovnaký predmet
konania, rovnaké skutkové okolnosti veci a rovnaký uplatnený nárok. Za rovnakú vec nie je možné
považovať, pokiaľ chýba aj len jeden znak totožnosti. Predbežné opatrenie súvisí s konaním vo veci

samej. Pri nariadení predbežného opatrenia sa zásadne vychádza z toho, čo je, alebo bude predmetom
sporu vo veci samej, teda v súvislosti s akým nárokom je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov,
resp. či je daná obava, že výkon súdneho rozhodnutia o konkrétnej veci samej, je ohrozený. Predbežné
opatrenie je teda viazané na konkrétny právny nárok uplatnený v konaní vo veci samej, resp. konkrétny
právny nárok, v súvislosti s uplatnením ktorého sa nariadenie predbežného opatrenia navrhuje, a preto

nie je rozhodujúce, či navrhovateľ v dvoch rôznych sporoch, navrhuje nariadiť predbežné opatrenie
rovnaného znenia.Navrhovateľnávrhmivovecisamejuplatnilvtomtokonanínároknaurčenieneplatnostibankovýchzáruk
a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 32Cb/64/2013 (potvrdené Uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/299/2013 z 11. 12. 2013) uplatnil nárok na určenie, že záväzok

odporcu na vyplatenie bankových záruk v prospech beneficienta zanikol. Teda v oboch konaniach
absentuje totožnosť nároku uplatneného vo veci samej, v súvislosti s ktorým sa posudzujú návrhy na
nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že pokiaľ požadoval nariadiť predbežné opatrenie v

sporoch s rôznym predmetom konania, nebol dôvod konanie vo veci o vydanie predbežného opatrenia
zastaviť, s poukazom na prekážku už rozhodnutej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.