Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/49/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200750
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8509200750.2

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará
Ľubovňa, Farbiarska 57, Stará Ľubovňa, IČO: 37 937 740 proti povinnému Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
I. č. XXX o vymoženie sumy 497,90 eur takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Oprávnený n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jánovi Jurašovskému, Exekútorský úrad
Stará Ľubovňa, Levočská 3, Stará Ľubovňa vo výške 35,79 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške
497,90 eur (15 000,-Sk) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Stará Ľubovňa č. 02462/2006/2/2 zo dňa 22.2.2006. Súdny exekútor Mgr. Ján Jurašovský
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa
21.4.2009 pod číslom 5710 015364.

V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný
zomrel dňa 15.9.2012 a dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 6D/114/2012, Dnot 263/2012 zo dňa 9.11.2012 súd zistil, že tvrdenia
exekútora zodpovedajú skutočnosti.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Keďže povinný zomrel, čiže stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom nezanechal žiaden
majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, súd v súlade s cit. zákonným
ustanovením exekúciu zastavil.

O trovách oprávneného rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.
tak, že nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

.

O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. a v súlade s §§ 14 a
22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,79 eur a
zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnený v oznámení adresovanom súdnemu exekútorovi, ktorým mu oznámil smrť povinného,
zároveň žiadal exekútora, aby trovy exekúcii v prípade jej zastavenia pre nemajetnosť povinného znášal
príslušný súd v zmysle § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku, pretože v danom prípade
išlo o vymáhanie náhradného výživného.

Je pravdou, že v zmysle § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku, že trovy exekúcie pri
zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného neznáša oprávnený, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom, ale v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, ktorý nemá právo
na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Uvedené ustanovenia však upravuje vymáhanie výživného, nie tzv.
náhradného výživného. Z dôvodovej správy k zákonu č. 585/2006 Z.z., ktorým došlo k zavedeniu vyššie
uvedenej právnej úpravy, vyplýva, že úmyslom predkladateľa bolo chrániť priamo osoby oprávnené na
prijímanie výživného, teda najmä maloleté deti, príp. manželov, rodinných príbuzných a pod., ktoré často
nemajú finančné prostriedky či už na zaplatenie preddavku súdnemu exekútorovi, prípadne trov exekúcie
a ktoré nielenže nedostávajú výživné, ale musia ešte znášať aj prípadné trovy neúspešnej exekúcie. Na
podporu svojho návrhu poukázal aj na skutočnosť, že tieto osoby sú oslobodené od súdnych poplatkov
ako navrhovatelia v konaní o určenie výživného, príp. od súdnych poplatkov je oslobodené konanie
starostlivosti o mal. deti. Tento výklad uvedeného ustanovenia podporuje aj prejav predkladateľa zákona
č. 585/2006 Z.z., JUDr. Róberta Madeja, v Národnej rade SR, ktorým odôvodňoval predkladané zmeny,
keď okrem iného uviedol, že „Tento návrh zákona, ako už bolo povedané v prvom čítaní, má za hlavný cieľ
vyriešiť trovy neúspešných exekúcií v konaniach, kde sa rodičia domáhajú, najmä teda rodičia domáhajú
výživného pre svoje deti.“ V prípade vymáhania tzv. náhradného výživného nie je oprávneným fyzická
osoba (rodič mal. dieťaťa, príp. iná osoba oprávnená požadovať výživné), ale štátny orgán, ktorý má
pridelené finančné prostriedky, s ktorými hospodári. Za takéhoto stavu podľa názoru súdu pri náhradnom
výživnom neprichádza do úvahy použitie § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku. V
konečnom dôsledku pritom tieto trovy znáša tak či tak znáša štát, keďže aj oprávnený je napojený na
štátny rozpočet. Súd preto na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného.

Tieto trovy exekúcie pozostávajú z minimálnej odmeny vo výške 33,19 eur a poštovného vo výške 2,60
eur, čo spolu predstavuje sumu 35,79 eur.

Súdny exekútor si uplatnil poštovné vo výške 7,83 eur. Z exekútorského s súdneho spisu je vyplýva, že
žiadosť o udelenie poverenia (poštovné účtované vo výške 1,13 eur) a návrh na zastavenie exekúcie
(poštovné účtované vo výške 1,50 eur) boli súdu doručené osobne, teda v súvislosti s týmto doručením
žiadne poštovné exekútorovi nevzniklo. Podobne osobne bolo oprávnenému doručené upovedomenie
o začatí exekúcie (poštovné účtované vo výške 2,40 eur za doručenie oprávnenému a povinnému, teda
na jedno doručenie vychádza suma 1,20 eur). Zároveň si exekútor uplatnil poštovné vo výške 1,40 za
vrátenie poverenia, ktoré by prichádzalo síce do úvahy ako hotový výdavok exekútora, ale poštovné
vzhľadom na .osobné doručovanie listín v tomto konaní a predpoklad, že aj poverenie bude vrátené
osobne, súd nepriznal. Po zohľadnení týchto skutočností súd priznal poštovné vo výške 2,60 eur (1,20
eur + 1,40 eur), teda len skutočné náklady spojené s poštovným, ktoré vyplývajú z exekútorského spisu.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia
tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 6 zák. č. 233/1995
Z.z. v znení od 1.11.2013 v spojení s 202 ods. 2 O.s.p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).