Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010031
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1614010031.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Magdalény Blažovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. G., stíhanému
pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o
odvolaní obžalovaného E. G. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn.
1T/8/2014 zo dňa 02.07.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2014

r o z h o d o l :

I. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. G., nar. XX.XX.XXXX v T. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný E. G. uznaný za vinného z prečinu krádeže
spolupáchateľstvompodľa§20k§212ods.2písm.d/,ods.3písm.b/Tr.zák.Tr.zák., natomskutkovom

základe, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s R. G. v čase okolo 13.45 h dňa 21.11.2013 v lokalite zv. U.
les, k. ú. Z. W. R., v lesnom poraste č. 624 spoločným konaním odcudzili agátové drevo tým spôsobom,
že obvinený R. G. vošiel do uvedeného lesného porastu motorovým vozidlom zn. Fiat Ducato bielej
farby, evidenčné číslo MA-XXXCF, kde sa nachádzalo 8 ks zrezaných stromov agát, narezaných na

približnemetrovédĺžky,ktorénáslednevmnožstve1,35m3spoločnenaložilidovozidlaamiestoopustili,
čím spôsobili poškodenej spoločnosti A. SR, š.p. odštepný závod R., škodu vo výške 137,70 €, pričom
obvinený E. G. sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 2T/18/13 zo dňa 14.05.2013, právoplatným dňa 01.06.2013, bol uznaný za vinného zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

Súd I. stupňa obžalovaného E. G. podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 36 písm. l/, § 38
ods. 3, § 54 Trestného zákona odsúdil k trestu povinnej práce vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona bola obžalovanému uložená
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výmere 200 (dvesto)
eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť spoločne a nerozdielne
s R. G., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom W. č. XXX/XX, G., nahradiť poškodenej spoločnosti A. J.,
š.p., Z. závod R. so sídlom H. S. č. XXXX, R.-J., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 112,59 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 04.07.2014 na č.l. 64 odvolanie proti výroku o treste
okresný prokurátor. Toto odvolanie odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 22.08.2014 na
č.l. 68, v úvode ktorého najskôr podrobne citoval výrok o treste napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa.
V ďalšom uviedol, že je toho názoru, že okresný súd nesprávne obžalovanému uložil trest povinnej

práce a peňažný trest, nakoľko obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 18/13, pričom skúšobná doba podmienečného odsúdenia
obžalovanému plynie od 14.05.2013 do 01.10.2014. Predmetný skutok spáchal dňa 21.11.2013, teda
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho trestnú
minulosť, ako aj fakt, že už bol za prečin krádeže odsúdený, nemožno uložený trest považovať za
dostačujúci z hľadiska nápravy páchateľa. Preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok

súdu vo výroku o treste a uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so
zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo veci bol určený termín verejné zasadnutia na deň 12.11.2014, na ktorý bol riadne a včas predvolaný
obžalovaný E. G., čo preukazuje doručenka zo dňa 30.10.2014. Dňa 12.11.2014 o 10.06 hod. bolo

priamo do pojednávacej miestnosti doručené ospravedlnenie obžalovaného E. G., z obsahu ktorého
vyplýva, že sa omylom dostavil na Okresný súd Malacky a preto žiada ospravedlniť svoju neúčasť na
verejnom zasadnutí a toto žiada odročiť, nakoľko chce byť prítomný.

Odvolací súd konštatuje, že ospravedlnenie obžalovaného E. G. nie je možné považovať za včasné

a ani riadne a preto postupom podľa § 293 ods. 5 Tr. por. rozhodol o tom, že sa verejné zasadnutie
vykonaná za jeho neprítomnosti, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky.

Na verejné zasadnutie sa neustanovil ani splnomocnený zástupca poškodenej organizácie A. SR, š.p. a
to i napriek tomu, že táto organizácia bola riadne a včas o termíne verejného zasadnutia upovedomená,

čo preukazuje doručenka zo dňa 03.11.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené všetky zákonné
podmienky, odvolací súd postupom podľa § 294 ods. 2 Tr. por. rozhodol o tom, že sa verejné zasadnutie
vykoná za neprítomnosti poškodenej organizácie.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.11.2014 sa zástupkyňa Krajskej prokuratúry Bratislava v plnom

rozsahu pridržala písomne podaného odvolania a navrhla zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku,
obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do minimálneho stupňa a
odvolanie obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť

odvolaniaprotivýrokuotreste (306ods.1Tr.por.)apreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutého
výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k
záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa

§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Okresná prokuratúra Malacky dňa 06.02.2014 pod sp. zn. 2Pv 1094/13/1106-9 podala na obžalovaného

E. G. obžalobu pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm.
b/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2014 učinil obžalovaný E. G. vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. por., t.j. že je vinný. Následne na otázky uvedené v § 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por.
odpovedal áno. Napokon po návrhu prokurátora súd I. stupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por.

prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že sa dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný
priznal, nevykoná. Napokon súd I. stupňa vyhlásil vyššie uvedený napadnutý rozsudok.

Odvolanieokresnéhoprokurátorasmerovalovýlučnevočivýrokuotreste,takžeodvolacísúdbolviazaný
pri preskúmaní napadnutého výroku revíznym princípom podľa § 317 ods. 2 Tr. por.

Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenia súdu I. stupňa vo výroku o treste v napadnutom rozsudku.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a
výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Pozornosti odvolacieho súdu však neuniklo, že súd I. stupňa nesprávne vymedzil poľahčujúce okolnosti.
Na jednej strane súd I. stupňa správne určil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že
sa obžalovaný E. G. priznal a svoju trestnú činnosť aj úprimne oľutoval, pretože na hlavnom pojednávaní
učinil prehlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Na strane druhej však mal súd I. stupňa práve s

poukazom na existenciu vyššie uvedeného prehlásenia uznať aj existenciu ďalšej poľahčujúcej okolnosti
a to uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že napomáhal pri objasnení trestnej činnosti.

Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, t. j. že páchateľ napomáhal
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na

hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 Tr. por. (ZSP č. 8/2014-II).

Správne taktiež postupoval súd I. stupňa, keď nezistil existenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti.
Priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný E. G. bol už v minulosti
odsúdený nie je možné akceptovať, pretože z aktuálneho odpisu registra trestov na obžalovaného

vyplýva, že tento bol doposiaľ celkovo šesť krát odsúdený, avšak u prvých piatich odsúdení nastala
právna fikcia, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Čo sa týka šiesteho odsúdenia, ide o trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/18/2013 zo
dňa 14.05.2013, právoplatný dňa 01.06.2014, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody

vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. V tomto
smere však odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého na okolnosť,
ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť.

Práve vyššie citované odsúdenie sp. zn. 2T/18/2013 je uvedené ako zákonný formálny znak skutkovej

vety napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa, ktorý je reprezentovaný aj kvalifikačným znakom podľa §
212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., t.j. že hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený. Táto podstatná skutočnosť bráni, aby bolo možné na citované odsúdenie prihliadať ako na
priťažujúcu okolnosť.
Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 2:0, v dôsledku čoho

podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa horná hranica základnej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu.

Odvolací súd sa však v záujme rešpektovania zásady stability súdnych rozhodnutí obmedzil iba na
vytknutie uvedeného pochybenia, pretože v konečnom dôsledku nemalo žiaden vplyv na stanovený
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Aj v prípade, že by odvolací súd pridal ďalšiu uvedenú

poľahčujúcu okolnosť, stále by výsledný pomer týchto okolností vyznieval 2:0 v prospech poľahčujúcich
okolností a teda horná hranica trestnej sadzby s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zák. by sa obžalovanému
stále znižovala o jednu tretinu.

Keďže obžalovaný E. G. spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., základná sadzba je daná

rozpätím až na 6 mesiacov až 3 roky, z čoho vyplýva záver, že sa mu horná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody znižuje o jednu tretinu na sadzbu 6 mesiacov až 26 mesiacov.Z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. však vyplýva, že súd je povinný prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. To znamená,
že súd je povinný upravovať trestnú sadzbu nielen pri treste odňatia slobody, ale aj pri akomkoľvek inom

druhu trestu, pokiaľ obsahuje vymedzené trestné rozpätie, čo obsahuje ako trest povinnej práce, tak aj
peňažný trest.

Pri treste povinnej práce v § 54 Tr. zák. je základné rozpätie dané 40 až 300 hodí, pričom pri úprave
postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. vznikne rozpätie 40 až 213 hodín. Súd I. stupňa postupoval správne,

keď obžalovanému zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a uložil mu trest povinnej práce vo výmere
150 hodín, čo je tesne nad polovicou takto upravenej trestnej sadzby.

Zároveň bola splnená aj zákonná podmienka uvedená v § 54 Tr. zák., t.j. súhlas obžalovaného s
uložením tohto druhu trestu, ktorý udelil na hlavnom pojednávaní dňa 02.07.2014.

Súd I. stupňa postupoval v súlade s § 55 ods. 1 Tr. zák. a § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák., keď obžalovanému
E. G. uložil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom.

Pri peňažnom treste v § 56 ods. 1 Tr. zák. ak je teda základné rozpätie dané 160,-€ až 331.930,-€, po
aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. je upravené rozpätie dané 160,-€ až 221.340,-€.

Čo sa týka výmery peňažného trestu v sume 200,-€, túto výmeru považuje odvolací za plne primeraný.
Takto uložený peňažný trest je uložený pri samej dolnej hranici upraveného uvedeného rozpätia a
zároveň plne korešponduje s nasledujúcimi ustanoveniami:

Podľa § 57 ods. 1 veta prvá Tr. zák. pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové
pomery páchateľa.

Súd I. stupňa bral pri ukladaní peňažného trestu a najmä jeho výmery do úvahy osobu páchateľa a jeho
majetkové pomery. Je potrebné si uvedomiť, že obžalovaný E. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že

je zamestnaný a jeho mesačný príjem činí 400,-€. Je nepochybné, že jeho príjem je natoľko daný, že
splatenie peňažného trestu s poukazom na jeho výmeru bude s najväčšou pravdepodobnosťou z jeho
strany možné, prinajmenšom aspoň v splátkach.

Napokon aj uloženie náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, rozpätie ktoré je uvedené

v § 57 ods. 3 Tr. zák. až 5 rokov, po úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., na rozpätie až 3 roky a 4 mesiace,
je uložený pri samej spodnej hranici tohto upraveného rozpätia.

Čo sa týka odvolacej námietky, podľa ktorej obžalovaný E. G. sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil
počas plynutia vyššie uvedenej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a preto mal byť ukladaný

nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,odvolacísúdsastoutonestotožňujeatonazákladenasledujúcich
skutočností:

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Zvyššieuvedenejcitácievyplývamimoriadnedôležitýzáverato,žezákonvylučujeuloženieopätovného
podmienečného trestu odňatia slobody za trestný čin spáchaný v tomto prejednávanom prípade v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Iný druh trestu však je možné uložiť a teda aj trest povinnej

práce, ako aj peňažný trest.

Vyššie uvedené odsúdenie sp. zn. 2T/18/2013 je dôležité aj z iného dôvodu. Ak teda uvedené odsúdenie
tvorí formálny znak uvedený v § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nie je možné zároveň na to isté odsúdenie
prihliadnuť ešte raz s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák., pretože by išlo o porušenie jednej zo základných

zásad trestného konania nebis in idem, t.j. nie dva krát o tom istom.

Ak by teda mal odvolací súd postupovať podľa návrhu odvolateľa a postupom podľa § 49 ods. 2 Tr. zák.
by prihliadol na citované odsúdenie Okresného súdu Malacky ako aj na skutočnosť, že obžalovaný E. G.spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a s prihliadnutím na ustanovenie § 49 ods.
2 Tr. por. by ukladal trest odňatia slobody nepodmienečný, túto skutočnosť by v konečnom dôsledku bral
do úvahy celkovo dva krát, čo by bolo v neprospech obžalovaného.

Prihliadnuť na vyššie uvedené odsúdenie podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. by bolo možné len za predpokladu,
že uvedené odsúdenie nebolo zároveň formálnym znakom skutkovej podstaty predmetného trestného
činu, čo práve však v danom prípade naplnené nebolo.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť vzhľadom na osobu
obžalovaného a jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto
konkrétneho prípadu, uložením druhov trestov a vo výmere, ako je uvedená vyššie.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na uloženie
alternatívnych trestov a to na základe nasledujúcich skutočností:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

V prvom rade tresty uložené takým spôsobom, ako ho uložil súd I. stupňa, zabezpečia ochranu
spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V prípade
akceptácie takého druhu a výmery trestu a spôsobe jeho výkonu sa bude obžalovaný nachádzať na
slobode, žiť a ani pracovať, resp. tráviť svoj voľný čas a najmä finančne zabezpečovať svoju rodinu.

V druhom rade uložený trest odňatia slobody odradí iných od páchania takéhoto druhu trestných činov.
Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že trestná činnosť, pre ktorú je obžalovaný stíhaný, je v súčasnej
dobe mimoriadne rozšírená a to najmä v dôsledku enormného nárastu po celom území Slovenskej
republiky. Uloženie trestu odňatia slobody spôsobom, akým bol uložený súdom I. stupňa, ostatných

možných páchateľov odradí od súčasného trendu a nesprávneho a nezákonného spôsobu vedenia
svojho života.

V treťom rade uložený trest odňatia slobody súdom I. stupňa dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie
osoby obžalovaného spoločnosťou. Je potrebné uviesť, že spoločnosť veľmi citlivo reaguje na totožnú či

obdobnú trestnú činnosť páchanú v rámci práve takým spôsobom a najmä trest uložený súdom I. stupňa
určite v spoločnosti vyvolá pozitívnu odozvu, najmä tým, že občania v danej obci budú bezprostredne
sledovať obžalovaného pri výkone trestu povinnej práce.

Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že trest uložený súdom I.

stupňa korešponduje s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri prihliadaní na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok, odvolací súd poukazuje
najmänatúskutočnosť,žeobžalovanýodcudzildrevozpozemkupatriacehodolesnéhopôdnehofondu.

Čo sa týka zavinenia a pohnútky zo strany obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že v jeho prípade

ide priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko chcel a aj porušil záujem chránený Trestným
zákonom, t.j. záujem spoločnosti na ochrane majetku svojich právnických, ako aj fyzických osôb.

Čo sa týka jeho osoby, pomerov a možnosti nápravy, treba podotknúť, že ide o páchateľa, ktorý bol
doposiaľ už niekoľko krát súdne trestaný, pričom však bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že u

piatich odsúdení sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Ako vyplýva zo spisového materiálu, v
osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá v súčasnosti riadne pracuje.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného je
možné pôsobiť uloženými alternatívami uvedenými v napadnutom rozhodnutí súdu I. stupňa. Je možné
sa domnievať, že alternatívny odklon v uložených formách, bude mať výchovný význam a najmä vplyv

na jeho správanie v pozitívnom smere.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu napadnutého rozsudku a preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319
Tr. por. zamietol.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal odvolanie aj obžalovaný E. G. dňa 22.09.2014 (č.l. 71) a to proti
výroku o treste.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré

v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený E. G. bol prítomný pri vyhlásení napadnutého rozsudku
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2014. Zo zápisnice na č.l. 63 vyplýva, že po vyhlásení
predmetného rozsudku odsúdený E. G. vyhlásil, že sa výslovne vzdáva práva podať odvolanie a neželá

si, aby osoby uvedené v § 308 ods. 2 Tr. por. podali v jeho prospech odvolanie.

Z uvedeného teda vyplýva, že v osobe odsúdeného E. G. ide o osobu, ktorá sa výslovne vzdala svojho
práva na odvolanie a teda odvolanie už v ďalšom oprávnená podať nebola.

Odvolací súd na základe uvedených skutočností, odvolanie odsúdeného E. G. podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. zamietol ako oneskorene podané, bez meritórneho prejednania veci, nakoľko citované ustanovenie
iný postup odvolacieho súdu neumožňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny

opravný prostriedok.