Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612222386
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612222386.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnených: 1/ O. O., K.. X.X.XXXX, X/ Q.. A. O., K..
XX.X.XXXX,X/Q..E.O.,K..X.X.XXXX,zákonnezastúpenímatkouX.O.,K..XX.X.XXXXB.O.X..Z.XX,
052 01 W. K. B., právne zastúpenou JUDr. Pavlom Polakovičom, Detvianska 14, 831 06 Bratislava proti
povinnému: H.. A. O., K.. XX.XX.XXXX, O. X.. Z. XX, 052 01 W. K. B., o vymoženie dlžného výživného v
sume 1.600,- eur a bežného výživného v sume 260,- eur vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava

Straku, Exekútorský úrad, Račianska 66, 831 02 Bratislava pod č.k. EX 214/2012 o odvolaní povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.1.2014 č.k. 1Er 920/12-40 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že povinný je povinný
nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Strakovi trovy exekúcie v sume 59,62 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa vo svojom uznesení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a poverenia
Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 1Er 920/2012 zo dňa 20.11.2012 súdny exekútor začal exekúciu
proti povinnému pre vymoženie uloženej povinnosti dlžného výživného od decembra 2011 do septembra
2012 vo výške 1 600,- eur, bežného výživného na mal. O. vo výške 120,- eur mesačne, mal. A.
vo výške 80,- eur mesačne a mal. E. vo výške 60,- eur mesačne od 1.10.2012 ako aj trov exekúcie.

Poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves, č.k. XC XX/XXXX zo dňa 21.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.10.2010.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.4.2013 námietkam povinného proti
exekúcii vyhovel a námietky proti trovám zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.7.2013.

V súlade s ust. § 50 ods. 5 zák. č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, keďže
rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, bolo právoplatné, súd exekúciu zastavil.

Svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 196, § 197 ods. 1, § 47 ods. 3 zák. č. 233/95
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a ust. § 200 ods. 2 cit. zákona, ďalej ust. § 22 vyhlášky
č. 288/95 o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch, § 5 ods. 1, 2 cit. vyhlášky a § 25.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a to v časti výroku o
trovách exekúcie.V odvolaní povinný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa a
nepriznal náhradu trov exekučného konania, resp. aby vec zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie.

Ďalej povinný v odvolaní uviedol, že dlh na výživnom mu vznikol v dôsledku zlej finančnej situácie,

avšak okamžite po jej zlepšení dlžné výživné na jeho maloleté deti uhradil v dvoch splátkach dňa
5.1.2013 a dňa 8.1.2013. Poukázal najmä na skutočnosť, že v danom čase mu ešte nebolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie a teda vôbec nevedel, že sa voči nemu vedie exekučné konanie a
dlžné výživné teda uhradil dobrovoľne v plnej výške. V súčasnosti si bežné výživné na všetky tri maloleté
deti plní riadne a včas. Mal za to, že trovy exekučného konania tak, ako boli vyčíslené vo výške 1.143,-
eur, sú neprimerane vysoké pohľadávke, ktorá bola predmetom exekučného konania. Vzhľadom na

to, že v exekučnom konaní bol voči nemu vymáhaný nárok na zaplatenie sumy 1.760- eur, suma trov
exekučného konania predstavuje skoro 3/4 vymáhanej sumy.

Povinný poukázal na § 150 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom

úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Uviedol, že t.č. pracuje ako učiteľ na Spojenej škole v Spišskej Novej Vsi a jeho mesačný príjem je
vo výške cca 496,- eur. Suma trov exekučného konania, na ktorých úhradu bol zaviazaný, niekoľko
násobne prevyšuje jeho mesačný príjem a nakoľko nedisponuje ani väčším obnosom úspor, nemá
exekučné trovy v stanovenej lehote ako zaplatiť. Nevyhovenie odvolaniu v tejto veci mohlo by ohroziť

práve jeho schopnosť riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom, čomu sa samozrejme bude
snažiť za každých okolností vyhnúť. Zdôraznil, že dlžné výživné uhradil ešte pred tým, ako sa o vedení
exekučného konania vôbec dozvedel. Mal za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, na základe ktorých je možné náhradu trov exekučného konania exekútorovi nepriznať, resp.
nepriznať sčasti.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách
exekúcie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
povinného je dôvodné.

Podľa § 50 ods. 5 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak je rozhodnutie,
ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví.

Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov základom na
určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie, je
výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie,
najmenej však 33,19 eur a najviac 33.193,92 eur.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

Odvolací súd mal za to, že nesprávne postupoval súd prvého stupňa, ak priznal súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie, ktoré boli exekútorom vyúčtované a boli účelne vynaložené v sume 1.143,- eur, pričomodmena predstavuje 10% z vymoženej pohľadávky, t.j. 36-násobok mesačného plnenia vo výške 260,-
eur vo výške 9.360,- eur, t.j. 936,- eur.

V súlade s ut. § 4 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v nadväznosti na ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/95 Z.z.

ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eur.

Keďže v predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie po tom, čo súd vyhovel námietkam exekúcie,
exekútorovi vzniklo právo na náhradu trov exekúcie v sume 33,19 eur.

Náhrada hotových výdavkov predstavuje v súlade s ust. § 22 citovanej vyhlášky sumu 16,50 eur, ktorá
pozostáva z poštovných nákladov. Odvolací súd sa stotožnil s nepriznaním výdavkov súdom prvého

stupňa za osobné doručenie v sume 2,50 eur a taktiež nepriznaním náhrady za obálky, spisový obal,
papier a toner v sume 2,60 eur z dôvodu, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Odvolací súd podľa § 220 O.s.p. preto zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a
priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 59,62 eur (33,19 eur + 16,50 eur = 49,69 eur +

9,93 eur - 20% DPH).

Oprávnenému preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli a povinný trovy odvolacieho konania
nežiadal priznať, preto o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods.
1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.