Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010046
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1614010046.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného A. D. pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 2T/10/2014 zo dňa 02. 06. 2014 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. D., E.. XX. XX. XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. D. vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa29.08.2012včaseo18,10hodvS. poY.Q.viedolnákladnémotorovévozidlozn.L.J.C.:B.XXXAK,

ktorého majiteľom je Z. S., S.. S. X.. F.., B. D., O.. Ť. XXXX/X, pri vychádzaní na Agátovú ulicu, označenú
dopravnou značkou ako ulica hlavná, nedal prednosť v jazde cyklistke Z. M., E.. XX.XX.XXXX, I. S., T.
XXX/XX, idúcej v tom istom čase po hlavnej ceste, čím porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, následkom čoho motorovým vozidlom narazil do poškodenej a spôsobil jej
pomliaždenie pravého lakťa a pomliaždenie pravého predkolenia s tržnými ranami s následným vznikom
hlbokej žilovej trombózy, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní s možnosťou zanechania

trvalých následkov, pričom po dopravnej nehode v čase o 19,08 hod bol podrobený dychovej skúške
na zistenie alkoholu elektronickým prístrojom Alcotest ARHB - 0039 s výsledkom 1,87 mg/l alkoholu v
dychu a v čase o 19,29 hod pri opakovanej skúške elektronickým prístrojom Alcotest ARFM - 0040 mu
bola nameraná hodnota 1,77 mg/l.

Súd I. stupňa obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods.
3, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h) Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12

mesiacov, pre výkon ktorého podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo
výmere 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný A. D. odvolanie smerujúce proti výroku o
treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajcu tým, že skutok priznal, svoje konanie úprimne ľutuje,

uznal vinu v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Nikdy predtým sa žiadneho protiprávneho
konania nedopustil, viedol riadny život, nespáchal ani len priestupok. Sám si nevie vysvetliť dôvody
svojho konania dňa 29. 08. 2012. Je ženatý, spolu s manželkou sa stará o 3 maloleté deti, ktoré súodkázané na jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Snažil sa zmierniť následky trestného
činu, poškodenej sa ospravedlnil. Za týchto okolností považuje nepodmienečný trest odňatia slobody za
neprimerane prísny, a preto žiada uloženie podmienečného trestu.

Prokurátor sa písomne vyjadril k odvolaniu obžalovaného podaním zo dňa 27. 08. 2014 tak, že ho
považuje za nedôvodné, nakoľko u páchateľov, ktorí sa v cestnej doprave dopustia závažného porušenia
dopravných predpisov, naviac ak tak urobia pod vplyvom alkoholu, s následkom ťažkej ujmy na zdraví,
je potrebný dôraznejší postih v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že
obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, súd zohľadnil už tým, že mu uložil trest

na spodnej hranici trestnej sadzby.

Odvolací súd vo veci nariadil verejné zasadnutie, o ktorom obžalovaného upovedomil, a zároveň ho
poučil o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Obžalovaný prevzal upovedomenie
vrátane poučenia dňa 24. 09. 2014. Na verejné zasadnutie sa ustanovil len obhajca obžalovaného, ktorý
uviedol, že obžalovaný sa nedostavil pre pracovnú zaneprázdnenosť. Nakoľko obžalovaný nepožiadal
o odročenie z ospravedlniteľného dôvodu, odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku vykonal

verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť
z dôvodu, že uložený trest považuje za zákonný.

Obhajca obžalovaného navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
nedôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. D. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že

je vinný zo spáchania trestných činov, ktoré mu obžaloba kládla za vinu. Po kladných odpovediach na
otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku súd vyhlásenie obžalovaného
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal s tým, že vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o
treste a náhrade škody.

Podľa § 269 Trestného poriadku súd oboznámil listinné dôkazy, najmä odpis registra trestov, správy o

povesti obžalovaného, evidenčnú kartu vodiča, zmluvu o dielo medzi obžalovaným a jeho odberateľom,
rodné listy detí a potvrdenia o návšteve školy.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne
trestaný, v evidenčnej karte vodiča má dva záznamy za menej závažné priestupky v cestnej premávke
z roku 2005, je samostatne zárobkovo činnou osobou a spolu s manželkou sa stará o 3 maloleté detí.Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil.

K uznaniu viny zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona na skutkovom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného
poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku
nemohla ani nebola odvolaním napadnutá.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s úvahami a záverom okresného súdu vo vzťahu k druhu trestu,

nakoľko je zrejmé, že obžalovaný viedol nákladné motorové vozidlo v meste v čase dopravnej špičky
s takou hladinou alkoholu, ktorá bežného človeka vyradí zo základných aktivít, neumožňuje riadne
vnímať, koordinovať pohyby, reagovať, a úplne eliminuje schopnosť viesť bezpečne hoc i bicykel,
nieto ešte nákladné motorové vozidlo. Obžalovaný viedol nákladné motorové vozidlo v ťažkom stupni
alkoholického opojenia, keď hladina alkoholu v krvi, ktorú dosiahol, máva často fatálne následky pre

organizmus z dôvodu intoxikácie. Týmto flagrantným porušením dopravných predpisov, v dôsledku
ktorého došlo k ťažkej ujme na zdraví, sa obžalovaný stal pre ostatných účastníkov cestnej premávky
hrozbu, preto nielen v rámci individuálnej, ale najmä generálnej prevencie je uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody v jeho prípade plne opodstatnené. Uloženie takéhoto druhu trestu zodpovedá
zákonným kritériám uvedeným v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Správne postupoval súd I. stupňa, keď uložil obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného
zákona za oba trestné činy, a pri určovaní výmery trestu vychádzal z trestnej sadzby prísnejšieho
zákonného ustanovenia pre zbiehajúce sa trestné činy, ktorým je ustanovenie § 157 ods. 2 Trestného
zákona určujúce trestnú sadzbu 1 až 5 rokov.

Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Trestného

zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a zistil, že sú
dané dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j) a l) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný
doposiaľ viedol riadny život a úprimne ľutuje svoje konanie, a tiež že spáchal viac trestných činov, čo je
priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Trestného zákona.

Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani pri výmere trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa pri ukladaní

trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona a jeho výmeru určil v súlade s
hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý sa
doposiaľ nedostal vážnym spôsobom do rozporu so zákonom a individualizoval trest s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu vrátane osobných a rodinných pomerov obžalovaného. Odvolací súd považuje
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, čo je na spodnej hranici trestnej sadzby, za primeraný

a spravodlivý.

Súd I. stupňa postupoval taktiež správne, keď podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Požiadavkám zákona zodpovedá aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere

2 roky, nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin pri vedení motorového vozidla. Odvolací súd považuje
výmeru tohto trestu za primeranú potrebe vyradiť na určitý čas obžalovaného z účasti v cestnej
premávke, a to z hľadiska ochrany ostatných účastníkov i z výchovného aspektu.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku, a preto
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.