Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214204613
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4214204613.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom Bratislava,
Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnej: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., P. XXX/XX, o
vymoženie sumy 694,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno zo dňa 28. marca 2014 , č. k. 14Er/317/2014-14, takto

r o z h o d o l :

A.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútroský úrad, so sídlom K. Mikszátha 268,
Rimavská Sobota, zo dňa 10.03.2014, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod č.

14Er/317/2014 ( EX 787/2014). Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 42 ods. 1,
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 3, 4,
§ 54 ods. 1, § 879j Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho
dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie

exekúcie zo dňa 04.02.2014 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 694,97 eura s
príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná,
a.s. so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, vedený pod sp. zn. IA-A/0812/0009 zo dňa 11.01.2013.
Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že právnym základom je Zmluva o úvere č. 7974242406
zo dňa 31.01.2006, kde pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. poskytol povinnej úver vo výške 995,82

eura (30 000,- Sk), ktorý sa povinná zaviazala zaplatiť oprávnenému v 60 mesačných splátkach po
28,02 eura (844,- Sk). Predmetná zmluva bola súdom prvého stupňa vyhodnotená ako spotrebiteľská
zmluva, v zmysle ktorej veriteľ - oprávnený konal pri poskytovaní úveru v rámci svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a poskytol povinnej ako spotrebiteľovi - dlžníkovi peňažné
prostriedky. Zároveň mal súd prvého stupňa za preukázané, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj
Obchodné podmienky pre úver, kde v článku 9 Prechodné a záverečné ustanovenia je uvedené :

" 9.2. Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35862882, zapísaná v CR SR OS
Bratislava 1, odd. Sa, vl.č. 3157/8 (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania

sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava. V tomto smere súd prvého stupňa konštatoval, že v danomprípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu
alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi

zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Zdôraznil, že
rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ - povinná osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Poukázal na to,

že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zastal názor, že nešlo o individuálne
dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinná, teda spotrebiteľ, bola zvlášť upozornená, ktoré by bolo
s povinnou zvlášť dojednané, ona by bola s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavila by svoj
súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav

vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinná sa tak
bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči

dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je
plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Záverom dodal, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu
platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným

titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho,
či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či
bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa zistil, že rozhodnutie predložené v tomto

exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska
formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd prvého stupňa žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa prekročil

zákonnélimitypreskúmaniežiadostiovydaniepoverenia,atoskúmaníminýchlistínakopripúšťaznenie
zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v rámci ktorého je súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o
úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Mal za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené.

Zároveň súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2
ZoRK a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že exekučný
súd je oprávnený skúmať len rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonnom určených
medziach, o platnosti rozhodcovskej doložky rozhodujú rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre

opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre
exekúciu. Poukázal na nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012, v zmysle ktorého je v prvom rade
rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy ( doložky) a tým aj
svoju vlastnú právomoc. Naviac poukázal na to, že oprávnený ako právny zástupca Poštovej banky,

a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského konania. V zmysle ust. II. časti
bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93 b/
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým,že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju
neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Podľa jeho názoru, súd zamietol poverenia
z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že

oprávnený je zo zákona povinný klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo
by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd
práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodil zamietnutie poverenia. Zároveň mal za to, že došlo
k nesprávnej aplikácii ust. § 53 ods. 4 OZ a porušením § 153 ods. 1 OSP, absenciou akýchkoľvek
dôkazov pre právne závery v rozhodnutí. Mal za to, že je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť

rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej
doložky z dôvodu, že ,,spôsobila hrubý nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa“
bez uvedenia v čom má údajná nerovnováha spočívať. Naviac poukázal na to, že exekučný súd
nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce
vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v
preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Záverom zdôraznil, že exekučný

súd neprimerane zvýhodňuje povinnú na základe jeho postavenia, keďže nahrádza pasivitu povinnej,
svojím konaním a svojou vôľou, bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek úkon. Exekučný súd svojim
postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu

vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnym
predchodcom oprávneného ( Poštová banka, a.s.) a povinnou bola dňa 31.01.2006 uzavretá zmluva
o úvere č. 7974242406, v rámci ktorej je v bode čl. 9. 2 Obchodných podmienok pre úveru verzia
(2/2005), v rámci ktorej sa „ Zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a
OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, Klient prijíma návrh PB na riešenie

vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom
pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR
SR OS Bratislava I., odd. Sa, vl. č. 3157/8 [ RAM ]podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového
konanie sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.

Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. "

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej
formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zdôraznil,

že takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V
predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnej ako
spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadneakýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov už v štádiu rozhodovania

exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko
súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o nesprávnom
právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Odvolací súd dodáva,
že ust. § 93b ods. 1,2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere
nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného (Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že

povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne
v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca
oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami
pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej

doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. V nadväznosti na vyššie uvedené je treba poukázať na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/122/2011, sp.zn. 6Cdo 1/2012, sp.zn. 2Cdo/216/2012).

Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného
uvedenými v podanom odvolaní. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné