Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/219/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206203095
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4206203095.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnej: C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom mesto F., t. č. na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníkom Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové
Zámky, o vymoženie sumy 2.589,13 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde

Komárno pod sp. zn. 9Er/360/2006 a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmáňa 49/3,
Šaľa pod sp. zn. Ex 1158/06, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
9Er/360/2006-17 zo dňa 12. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o vyhlásení exekúcie za neprípustnú
a jej zastavenia p o t v r d z u j e.

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, s tým, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora
rozhodne súd v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 44 ods. 8 , §
57 ods. 1 písm. g/, 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení
§ 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovení § 103,
§ 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Uviedol, že exekučným titulom v
predmetnej veci je notárska zápisnica N 5920/2005, NZ 54031/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom v Partizánskom dňa 12. 11. 2005.

Konštatoval, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 17. 06. 2005 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou
bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu na celý jeho
majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu)
a jej príslušenstva.

Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoE/98/2011-80 zo dňa 28. 04. 2011, v
ktorom súd uviedol, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako
plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj
notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný

opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnostispĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby
notárskazápisnicaobsahovalaprávnyzáväzok,ďalšímisúoznačenieoprávnenejosoby,povinnejosoby,
právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej
osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí
notárska zápisnica obsahovať, aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná. Táto dohoda oprávnenej
a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností

účastníkovprávnehovzťahu.Vprípadenotárskejzápisnicesosúhlasomsvykonateľnosťoutrebamaťna
zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica
nie je rozhodnutím a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami
právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu
vydané v občianskom súdnom konaní. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže
posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá

nemá svoj základ v hmotnom práve.

Konštatoval, že v danom prípade je podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou či splnomocnenie
je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej
zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka

zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony
osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a bez ohľadu na
skutočnosť, či o tom účastníci právneho vzťahu vedeli.

Ďalej uviedol, že uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať,
ale aj nemusí. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je
ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh
a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo

nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo.

Ak zmluvné zastúpenie v tejto veci bolo urobené absolútne neplatným právnym úkonom, potom
Mgr. Tomáš Kušnír, resp. ním splnomocnený substituent nemohol svojím konaním jednak uznať dlh
povinného, čo do dôvodu a výšky, ale ani za povinného súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, a to z
dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i
uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je neplatné.

O náhrade trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, nakoľko zmena súdneho
exekútora v tomto štádiu exekúcie je už neúčelná, nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a

zastavil ju.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný
súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal,
že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie
požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie
prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany

dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a chýbajúcu
zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal,
že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlades platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je

exekučným titulom. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § ust. § 109 ods. 1 písm.
b/ OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta
prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej tvrdil,

že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady
súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné
zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je
priamoÚstavouSRsDohovoromoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdšpecifikovanýakodôvod
zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do
takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných

osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že
nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že

plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dodal, že žiadne z ustanovení
zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej

zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.
Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali
žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na
vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého
stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne
otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon
spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o
úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu

pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47
ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
niejedôvodné,pretorozhodnutiesúduprvéhostupňazodňa12.12.2013včastiovyhláseníexekúcieza
neprípustnú a jej zastavenia ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol
pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 13.
03. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného
zo dňa 14. 02. 2006 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice

spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 5920/2005, NZ 54031/2005 dňa 12. 11. 2005.
Následne súd prvého stupňa vydal dňa 22. 03. 2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním
zo dňa 29. 05. 2012 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na
JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 12. 12. 2013 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal

napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, s tým, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne
súd v osobitnom uznesení z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako

európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených, vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane

blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a
poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov
vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potrebe jej zastavenia
a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v časti druhého výroku potvrdiť. Na doplnenie však
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnému
je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený

výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11.
2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 13. 03. 2006.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 12. 11. 2005 spísanú notárom JUDr.

Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 5920/2005, NZ 54031/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods. 2
vyššiecitovanéhozákonaavktorejadvokátMgr.TomášKušnírvystupujúciakozástupcapovinnejosoby
(na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníčkou v úverovej zmluve zo dňa 17. 06. 2005) uznal dlh
voči oprávnenej osobe v sume 84.234,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 78.000,- Sk, ktorá
sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 22. 08. 2005 do zaplatenia a celý dlh

pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie
zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 17. 06. 2005, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého dlžníčka
splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a
na to, aby v jej mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej
zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom

a notárska zápisnica má teda obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom,
ktorý nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§558 Občianskeho zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V
oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva,

a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda
podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný
právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice.
Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej

najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej
zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, čo znamená, že až v
dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul. Zákonodarca teda hlavný
dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by nebolo možné vykonať na
základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku) vtedy, ak by sa ňou

mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jej osobné vyhlásenia, ale zastupoval ju Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinnou v zmluve o úvere zo dňa 17. 06. 2005.

Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžníčka nebola priamo
prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konala prostredníctvom zástupcu,
mala tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a

nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené
znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú
notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníčkou pre advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 17. 06. 2005 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom
žiadnym spôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať

a táto okolnosť robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 17. 06. 2005 ako
súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal
splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo
potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinnej uznať dlh vo forme

notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 17. 06. 2005 je predtlačený formulár, ktorý
sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníčkou. Zároveň ale táto zmluva
už obsahuje i predtlačený text, že dlžníčka splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto

skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať
so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu
Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinnej, ktorú by podľa plnomocenstva mal
zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok
uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§

39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
V predmetnej exekučnej veci je totiž povinná zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd
konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že
tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností,
ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 12. 11.
2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej
spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinnú v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu.
Túto otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného

konania a v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý
nespĺňal zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku vyhlásená za
neprípustnú a zastavená, pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť
exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/
OSP) považuje za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu

oprávneného obsiahnutého v podanom odvolaní súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala
možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané
oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.
3Cdo/164/1996zodňa 27.01.2007)iÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky (sp.zn.IV.ÚS285/2010-12
zo dňa 30. 08. 2010).

Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá

reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger
Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,

či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
EditorialaSalvatEditores(C-240/98ažC-244/98,Pohotovosť(C-76/10),zktorýchjezrejmé,žeustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok

v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči

spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho

posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/
OSP odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002 sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36
ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP,
ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to
výslovne určuje osobitný predpis, pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V
tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné
vyhovieť návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. V

zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku
zákonom osobitným, kde platí zásada "lex specialis derogat legi generali", tzn. že ak iba ak Exekučný
poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej

vecimožnosťprerušeniaexekučnéhokonaniavylučujesamotnýExekučnýporiadok(§36ods.5),ktorým
je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť
prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP.V časti výroku o zmene súdneho exekútora odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia
vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie
oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti o zmene súdneho exekútora, ktoré sa podľa § 374 ods.

4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O zmene súdneho exekútora totiž v danom
prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému
odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v tejto časti nie
je prípustné. Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka
(proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - § 202 ods. 2 OSP) sa napadnuté rozhodnutie súdneho

úradníka v časti o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zrušilo a vo veci (teda
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora) musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého
stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom
súde.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.