Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612202289
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612202289.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5,
Bratislava, proti odporcovi: 1/ S. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. Ľ. V. XXXX/X, C., P. Č. Y. XXXX, C., X/ V. O., L..
XX.XX.XXXX, J. X. XX, C., P. Č. K.. D. XXXX/XX, C., X/ O. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. Ľ. V. XXXX/X, C., P.
Č. Y. XXXX, C., X/ G. I. , L.. XX.XX.XXXX, J. X. XXXX/XX, C., P. Č. Y. XXXX, C., za účasti vedľajšieho

účastníka na strane odporcov: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086,
zast. advokátskou kanceláriou: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie
1.334,48 EUR s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu
Malacky zo dňa 28. novembra 2013, č. k.: 6C 417/2013-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e.

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania sa z a m i e t a.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľovi vo výške 52,47 EUR
na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporcom 1/ - 4/ a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok v sume 73,37 EUR. Svoje

rozhodnutie odôvodnil § 96 O.s.p. a tým, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť a žiadal
konanie zastaviť. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch. O trovách rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. a odporcom 1/ - 4/ nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko im žiadne nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznal z dôvodu, že ich nepovažoval za účelne vynaložené. Uviedol, že vedľajším účastníkom,
ktorý do predmetného konania vstúpil je Spotrebiteľské združenie OSA, teda združenie na ochranu

spotrebiteľov podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a účelom zriadenia takejto
právnickej osoby bolo podávanie návrhov na začatie konania na súde, alebo správnom orgáne vo
veci ochrany práv spotrebiteľov, či samotné zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdom, z
ktorých oprávnení vyplýva požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé poskytovať spotrebiteľovi aktívnu
právnu pomoc, predovšetkým s akcentom na kvalifikovanú právnu pomoc, bez toho, aby bolo v konaní
zastúpené advokátom. Dôvodil, že z činnosti súdu je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka

po obsahovej a formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru,
ktoré bez väčších zmien používa vo viacerých súdnych konaniach a takéto úkony vyhodnotil ako
úkony nevyžadujúce rozsiahle právne vedomosti a nevyhnutnosť právnického vzdelania. Uviedol, že
zastupovanie splnomocneným advokátom navodzuje dojem, že účelom vstupu do konania nebola
ochrana práv odporcov ako spotrebiteľov, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia.Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho
účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, v ktorom uviedol, že uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentáciu

prvostupňového súdu považoval za svojvoľnú a tendenčnú. Súd mal v tomto prípade o trovách konania
rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný
dôvodne a či navrhovateľ svojím nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo
zastaviť. Mal za to, že pri zohľadnení skutkovo-právnych okolností tohto ako aj ďalších podobným
konaní iniciovaných navrhovateľom je podľa jeho názoru nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu

na začatie konania navrhovateľom aj v tomto prípade bolo uplatnenie námietky premlčania vedľajším
účastníkom spolu s vedomosťou, že dlh odporcu bol v čase návrhu premlčaný. Uviedol, že prvostupňový
súd mal v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobnejšie uviesť dôvody, prečo náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na ust. § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p.
a § 3 ods. 4, 5, § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, na čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, príslušné smernice EÚ týkajúce sa práv spotrebiteľov, ako aj na čl. 38 Charty základných práv.

Ďalej uviedol, že prejednávaná vec je typickým spotrebiteľským sporom a výklad, ktorý by z uplatňovania
práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je absurdný, zjavne nesprávny, ale
najmä odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Mal za to, že súd prvého stupňa svojím postupom
a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do
procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných v § 93 ods. 4 O.s.p. a znemožnil mu tak reálny

výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom a zároveň prvostupňový súd fakticky
odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho
súdneho procesu. Podľa vedľajšieho účastníka je s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. dôvodné
priznať mu trovy konania, nakoľko mal vo veci plný úspech, keď nie je nie je možné odoprieť mu
právo dať sa zastúpiť advokátom. V dôvodoch odvolania ďalej poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove,
Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne) a na rozsudok Súdneho dvora EÚ
C-279/09, z ktorých podľa názoru vedľajšieho účastníka vyplýva, že má právo na advokáta aj na náhradu
trov konania. Nahradenie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi zo strany navrhovateľa
považoval za nanajvýš spravodlivé, nakoľko mu jednak s bránením práv spotrebiteľa vznikli reálne

náklady a jednak ako prevenciu pred konaním navrhovateľa. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov celého
konania, alternatívne žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil
a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak sa odvolací súd
stotožní s názorom súdu prvého stupňa, vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods.

1 písm. c/ O.s.p. pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie
o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie
náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech
spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo
veci - ako o predbežnej otázke.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že vedľajší účastník musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Z vlastných skúseností mal vedomosť, že združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania,
ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Mal za to, že z uvedeného

je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, nemá združenie žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade. Uviedol, že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní,
v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe
náhrady trov právneho zastúpenia. Zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami

účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa
v zmysle § 150 O.s.p. Dovolil si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47
ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej
súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Uviedol, že vedľajší

účastník v súvislosti s dôvodnosťou trov konania poukázal na ustanovenie § 137 O.s.p., avšak podľa
navrhovateľa združenie vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý odporcu v
konaní nezastupuje. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradutrov konania argumentovať vyššie uvedeným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže
ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zastával názor, že ustanovenia Charty základných práv EÚ

ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na
ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby
pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby
odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy konania

v odvolacom konaní vo výške 52,47 EUR s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby
vo výške 42,82 EUR s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu 9,65 EUR s DPH.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto

ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
za ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto

združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ.
Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva,
môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť do
konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník
konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má

právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako
môže súd priznať náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným
konaním a účelne.

Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravujú ustanovenia § 146 ods. 1
písm. c/ a § 146 ods. 2 O.s.p..

Podľaustanovenia§146ods.1písm.c/O.s.p.,právonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledkunemá
žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., ktorá predpokladá
zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
Preto, ak navrhovateľ vezme návrh späť v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný

hradiť trovy konania odporcovi. Z tejto zásady je stanovená výnimka § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.
podľa ktorej, ak dôvodne podaný návrh bol vzatý spať pre správanie odporcu, je tento povinný hradiť
trovy konania. Dôvodnosť podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z
hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k nároku navrhovateľa.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 1.334,48 Eur s príslušenstvom titulom

zmluvy k úverovému účtu č. XXXXXXXXXX na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 22.10.2008
uzavretej s postupcom - Slovenská D., S..D... Navrhovateľ podaním doručeným na súd dňa 25.11.2013vzal návrh v celom rozsahu návrh späť bez uvedenia dôvodu, na základe čoho súd prvého stupňa dňa
28.11.2013 uznesením č.k. 6C/417/2013-85 konanie vo veci zastavil.

Súd prvého stupňa v danej veci späťvzatie návrhu pri rozhodovaní o náhrade trov konania hodnotil z

hľadiska stanoveného § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a podľa odvolacieho súdu dospel k správnemu
záveru, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania a je preto povinný nahradiť jeho účelne vynaložené
trovy. V danom prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia boli vynaložené
účelne, resp. či vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu, ako aj samotného odvolania vyplýva, že vedľajší
účastníksiuplatniltrovykonania,ktorépozostávalizodmenyzaprevzatieaprípravuzastúpenia,vrátane

prvej porady s klientom a odpor zo dňa 21.02.2013.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana
proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším
účastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej

súvislosti s procesným postojom odporcu, respektíve vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník resp. právny zástupca vedľajšieho účastníka v odpore
proti platobnému rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa 12.11.2012, sp.zn. 16Ro 271/2012 namietal
neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej zmluve o úvere a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu
k uplatňovaným nárokom. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet

sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Z obsahu spisu ďalej
vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si v odpore voči platobnému rozkazu uplatnil trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Odvolaciemu súdu
však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď
samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe

skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania,
do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. V
zmysle uvedeného je správny záver prvostupňového súdu, ktorý trovy vedľajšieho účastníka vyhodnotil
ako nepreukázané a ako trovy, ktoré nie sú účelne vynaložené. Vedľajší účastník neposkytol odporcom
1/ - 4/ v konaní žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého

stupňa. V prejednávanej veci vedľajší účastník spolu v odpore voči platobnému rozkazu taktiež vzniesol
námietku premlčania. Nemožno však dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal návrh späť na základe tohto
úkonu vedľajšieho účastníka, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa a súd nie
je povinný skúmať aké dôvody ho k tomuto dispozitívnemu úkonu viedli.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky

a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené
trovy.Každýmáprávonato,abybolzastúpenýadvokátom.Trovypotrebnénaúčelnéuplatňovaniealebo
obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania,
pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí
ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov

právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú
žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi
konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej.

Je nutné poukázať na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie

žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom
konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné
Združenie bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné
združeniejespôsobiléaschopnéchrániťzáujmyspotrebiteľa,pričomodvolacísúduznávaargumentáciu
vedľajšieho účastníka v odvolaní v tom, že má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu,

avšak odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky nepovažoval za účelné bránenie práva
samotného účastníka v konaní.

Odvolací súd rovnako za správny považuje aj ten názor súdu prvého stupňa, že
vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, v danej veci podľazák. č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako
spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v
rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/03, v ktorom tento súd konštatoval, že nie je porušením

základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR,
ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná
náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že
vedľajšíúčastníkbolnaochranuspotrebiteľazriadenýatedamábyťschopnývspotrebiteľskýchsporoch
spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

K úvahám odvolateľa, že jeho vstup do konania spôsobil (ako aj v iných obdobných právnych veciach)
späťvzatie návrhu navrhovateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto úvaha vedľajšieho
účastníka, je čisto iluzórnou predstavou, keďže späťvzatie návrhu je rýdzim dispozičným právom
navrhovateľa a ani súd nie je oprávnený skúmať (ako už odvolací súd uviedol vyššie), aké dôvody ho
k tomuto dispozitívnemu úkonu viedli.

Zároveň je nutné však uviesť, že aj presvedčenie vedľajšieho účastníka, prezentované v jeho odvolaní v

tejto právnej veci, ale aj v obdobných sporoch, ako je odvolaciemu súdu už z jeho rozhodovacej činnosti
známe, týkajúce sa tvrdenia, že jeho vstup do konaní, v ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoje premlčané
pohľadávky a nerešpektuje premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka, je zavádzajúce, nakoľko
podať návrh na súd je rýdzo dispozitívnym právom navrhovateľa toho - ktorého konania a týmto návrhom
je až súd povinný sa v konaní vysporiadať a o ňom rozhodnúť, pričom vedľajší účastník opomína, že

na premlčanie je povinný súd prihliadať až po námietke vznesenej odporcom (vedľajším účastníkom) a
túto vo svojom rozhodnutí aj posúdiť, pričom v prejednávanej veci ani nezačal prvostupňový súd konať,
keďže k späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo pred prvým pojednávaním.

Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora EÚ, na obsah ktorého poukázal vo svojom odvolaní vedľajší
účastník, odvolací súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v tomto rozsudku ustálil, že zásada účinnej súdnej

ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,
aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať
najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z uvedeného rozsudku
však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa,
mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez

splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, a teda okrem iného aj účelnosti
vynaložených trov konania. Odvolací súd vo vzťahu k ostatným rozhodnutiam, na ktoré sa vedľajší
účastník vo svojom odvolaní poukazuje, dodáva, že nie je viazaný rozhodnutiami iných krajských súdov
v obdobných veciach. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom
názore, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, a preto mu nevzniklo právo na ich

náhradu.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vedľajší účastník vo svojom odvolaní zároveň navrhol konanie prerušiť v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia za účelom rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, špecifikovaných v odvolaní vedľajšieho

účastníka.

Odvolací súd návrh vedľajšieho na prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
zamietol z dôvodu, že cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva a nie riešenie konkrétnych
sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva

s právom komunitárnym (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 155/2011).

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté vo výroku o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie
konania a preto odporcom 1/ - 4/ vzniklo právo na ich náhradu. Odporcom 1/ - 4/ však, ako už odvolací
súd uviedol vyššie, v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli

účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli
nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporcom 1/ - 4/ žiadne služby, ktorých
vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov konania priznal
odmenu za 1 úkon právnej služby - odvolanie á 42,82 EUR s DPH (1 úkonu právnej služby za podané
odvolanie), 1 x 9,65 EUR s DPH režijný paušál, spolu v sume 52,47 EUR s DPH.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.