Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813209207
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813209207.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci na návrh oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, proti povinným 1.) B. S., Y., G. X/XXXX, X.) U. S., Y., G. X/
XXXX o vykonanie exekúcie pre 2 849,88 € istiny s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
8Er/974/2013-15 z 24.9.2013 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a exekútorovi a povinným sa ich náhrada
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Jantárová 30, Košice,
(ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vychádzal z toho, že oprávnený návrhom z 12.8.2013 navrhol vykonať exekúciu voči povinným na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Victoria v Žiline,

zo dňa 8.4.2013, sp. zn. RK-PC-631/13-EK, ktorý zaväzoval povinných k zaplateniu sumy 2.889,88
€ s prísl., že 17.9.2013 mu exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ktorú odôvodnil návrhom oprávneného, pripojeným exekučným titulom a žiadal udeliť poverenie pre
vymoženie istiny 2.889,88 € s prísl. a vychádzajúc z § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (ich znenie citoval) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu revolvingovom o úvere, ich súlad resp. rozpor so zákonom
a dospel k záveru, že žiadosti exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť a z pripojených
listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o revolvingovom úvere zistil, že medzi
účastníkmi bola 11.11.2011 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinným úver vo výške 1 500,00 €, že účastníci uzavreli 11.11.2011 Rozhodcovskú zmluvu a
nakoľkopovinníneplniliriadneavčassvojepovinnostizoZmluvyoúvereabolivomeškanísosplácaním

úveru, oprávnený podal v zmysle Rozhodcovskej zmluvy žalobu na rozhodcovský súd.

Vychádzajúc z § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1 prvá veta, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods.
1, ods. 2 OZ mal za nesporné, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je
spotrebiteľskou zmluvou, že zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ, že ide o osobitný druh zmluvy,
pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho

predpisu sa zmluva uzavrela, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom
z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, že spotrebiteľomje subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Považovalzapreukázané,žepovinnímajúvdanomvzťahu
vzniknutého z uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere postavenie spotrebiteľa, že prípadná klauzula

o aplikácii Obch.zák., alebo označenie Zmluvy o revolvingovom úvere ako absolútneho obchodu
podľa Obch.zák., nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ust. OZ o spotrebiteľských
zmluvách, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Poukázal na
to, že pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj
ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere to, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom

peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani to, že v zmluve
o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje, že aj za použitia všeobecného interpretačného
ustanovenia § 54 OZ, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o
obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa jeho názoru dospieť k záveru,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu

kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v
zmluve a Obch.zák.), čiže veriteľa (oprávneného). Urobil záver, že návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy
o revolvingovom úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len
vpisujú požadované údaje, že spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Zmluvných
dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere,

nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku,
že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke -rozhodcovskej zmluvy tak, ako je
formulovaná v bode 5. Rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd,
že znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). Uvedené mu potvrdzovalo i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe
exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

V danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ust. bodu 5. uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá

je pripojená k Zmluve o revolvingovom úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) OZ, čo
má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať
z úradnej povinnosti (ex offo).

Citujúc znenie § 39 OZ uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na absolútne neplatnom právnom úkone a po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru,

že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto zmysle § 44 ods. 2 EP návrh na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie.

Postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z napadnutého
uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok, že k uvedenému vedie spôsob, akým súd pristúpil k zisťovaniu skutkového
a právneho stavu ohľadne ním riešenej otázky - platnosť rozhodcovskej zmluvy. Mal za nesporné
nielen, že skúmanie ustanovení rozhodcovskej zmluvy bolo exekučným súdom obmedzené na jediné
jej ustanovenie, ale aj to, že súd buď ponechal stranou úplne alebo účelovo vykladal aj ním označené
zákonné ustanovenia. Dokonca aj spôsob výkladu definície pojmu „spotrebiteľ“ presahuje jeho chápanie

tak,akovyplývazeurópskehoprávaahraniceprípustnéhovýkladuzpohľaduzákladnýchmetódvýkladu
právnych noriem.

Vytýkal súdu, že sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú
nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne
posúdenie.

Tvrdil, že pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov
(v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný
ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná.O. i. a) z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je
povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy, b) z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy

vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej
zmluvy. Bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom.

Citoval znenie § 53 ods.2 Obč.zák. a uviedol, že rozhodcovská zmluva č. 8500008101 nebola nikdy
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, že to vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale

aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je
možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas
veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne
dosiahnuť zánik takejto dohody. Rozhodcovská zmluva by ale ani v prípade, ak by nebola individuálnym
dojednaním nemohla byť posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. A to nielen z hľadiska jej

právnych dôsledkov, ale ani z hľadiska procesu jej uzatvárania.

Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a
záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva (napr. generálna advokátka vo veci C-453/10
vo svojom stanovisku /jeho znenie citoval/).

Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania poukázal tiež na to,

že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a
možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom, že vykonanie rozhodcovského konania v
písomnej forme sa neodlišuje od prípadov, kedy aj pred všeobecným súdom prebiehajú spotrebiteľské
spory bez účasti spotrebiteľa (§ 101 ods.2 O.s.p.) či bez nariadenia pojednávania (napr. pri dobrých
sporoch postupom podľa § 115a ods.2 O.s.p.). Spotrebiteľ pritom môže žiadať nielen o vykonanie

ústneho prejednania veci, ale aj o jeho vykonanie v mieste svojho bydliska, alebo pred všeobecným
súdom.

Tvrdil, že cieľom ust. § 53 ods.4 písm.r) Obč.zák. nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy (resp.
rozhodcovskej doložky) ako takej, že zmyslom § 53 ods.4 písm.r) Obč.zák. je zaručiť spotrebiteľovi -
v procesnej pozícii žalobcu - právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre rozhodovanie o ním podanej

žalobe. Predmetné ust. nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Výklad
podsúvaný exekučným súdom presahuje rozsah uvedeného ust. v tom zmysle, kedy súd dôvodmi
svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach
je vylúčené.

Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy je dôvodová správa k

predmetnému ustanoveniu (aj z nej citoval) a uviedol, že z dôvodov § 205 ods.2 písm.a) v spojení s § 221
ods.1 písm.h) podľa ust. § 205 ods.2 písm.b), d) a f) Os..p. navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie a vec
vrátiť na ďalšie konanie a zároveň navrhol aby súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu
trov odvolacieho konania v celkovej výške 152,20€.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.,
lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s
ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti
uvedené odvolaním.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v uznesení je potrebné dodať, že povinnosť exekučného
súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný
preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore
so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný

orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinnýsú vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie
oprávneného a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho dvora vo
veci Asturcom Telecomunicaciones SL.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd oprávneným namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

OZ v § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,

nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V
zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda
povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,

ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, a
na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby
na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces
založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady

93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13EHS z 5.4.1993 a v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konania
bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie

konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

a povinným a exekútorovi žiadne trovy nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.