Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Er/201/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811202216
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Jobbágyová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7811202216.3

Uznesenie

OkresnýsúdRožňava,vexekučnejvecinanávrhoprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35807598,
Pribinova 25, Bratislava, právne zast.: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava, proti
povinnému: Š. G., D. XX.XX.XXXX, Č. U. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava, o vymoženie 193,17 € istiny s príslušenstvom,
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

exekúciu zastavuje,
o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 12859/10, zo dňa

17.01.2011. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný u exekútora dňa 22.02.2011. Exekútor následne
podal žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 193,17 € s príslušenstvom.

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) poverením č. 5808 035278 * zo dňa 13.10.2011, poveril v zmysle
ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) vykonaním exekúcie súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (EX 3499/11).

Povinný podal súdu návrh na jej zastavenie, ktorý odôvodnil tým, že podľa jeho názoru vznikol jeho
záväzok voči oprávnenému zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený sa k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis (rozhodcovským rozsudkom, Zmluvou
o úvere, návrhom povinného na zastavenie exekúcie) a zistil nasledovné:

Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že použitie predtlače Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej v texte len ako „Zmluva o úvere“), v ktorom mandatár
uviedol jeho obchodné meno a ďalšie údaje, je zavádzajúce, nakoľko tým boli jeho údaje zneužité

a mali zhoršiť jeho postavenie ako spotrebiteľa, pretože on úver nebral na podnikanie, ale z dôvodu
existenčných problémov, t.j. na nákup potravín a úhradu služieb pre domácnosť - elektrina, voda,
plyn, aby nebol od týchto dodávok odpojený. Povinný ďalej poukázal aj na skutočnosť, že pri podpise
Zmluvy o úvere v skutočnosti dostal úver vo výške 350,00 € a celkovo mal podľa zmluvy zaplatiť
696,00 €, čo je o 100 % naviac a podľa zmenky dokonca sumu 771,17 €. Povinný je toho názoru,
že rozhodca pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil to, že on ako povinný má pohľadávku voči

oprávnenémuzoZmluvyoúvere,ktorájevzmysleust.§52ods.1až3Občianskehozákonníkazmluvou
o spotrebiteľskom úvere a obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok v zmysle ust. § 53 Občianskehozákonníka (nemožnosť individuálneho dojednania, ovplyvnenia obsahu, predtlač zmluvy, rozhodcovská
doložka, absencia údajov o RPMN). Ak by povinný s takýmito podmienkami nesúhlasil, úver by mu
nebol poskytnutý, takže nemal inú možnosť, iba zmluvu aj zmenku podpísať, aby úver vôbec získal a

zabezpečil peniaze na prežitie pre rodinu. Povinný navyše uviedol, že oprávnenému už uhradil sumu vo
výške 972,00,- € o čom predložil aj poštové poukážky a potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov
oprávneným. Z pohľadu povinného ho exekučný titul zaväzuje k plneniu, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi, a preto sa oprávnený neodôvodnene obohacuje na úkor povinného, nakoľko od neho žiada aj
úhrady zvýšené o 6 % ročný úrok a súbežne aj o 0,25 % denný úrok.

Medzi účastníkmi bola dňa 30.07.2009 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver vo výške 350,00 € a povinný mal vrátiť 696,00 €. Zo zmluvy nevyplýva, aké boli
dohodnuté úroky a nie je uvedený údaj o RPMN.

Z bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného - riešenie sporov - rozhodcovská

doložka vyplýva: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský
súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude

vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v
súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so
splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na
rozhodcovskom súde žalobu.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“),

sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa § 45 ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ZRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov
na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (odsek 2)Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) ZRK.

Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sú lex specialis k ustanoveniam § 497 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), ktorý upravuje
zmluvu o úvere. Keďže obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach
spotrebiteľských vzťahov, treba na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej
hlavy OZ t.j. § 52 a nasl..

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ") v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Keďže v Zmluve o úvere ani v rozhodcovskom rozsudku nie sú uvedené bližšie informácie o
podnikateľskej činnosti povinného, má súd na základe návrhu na zastavenie povinného a vyššie
uvedeného v súlade s ust. § 54 ods. 2 OZ za to, že ide o spotrebiteľský úver. Súd zistil, že vyššie uvedená

zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný konal ako fyzická osoba, pričom nekonal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko podľa jeho písomnej výpovede v návrhu na
zastavenie exekúcie predmetnú Zmluvu o úvere podpísal z titulu zabezpečenia peňažných prostriedkov

pre svoju rodinu.

Pri pochybnostiach o tom, či povinný vystupoval v zmluve ako fyzická osoba nepodnikateľ alebo
podnikateľ, súd vychádzal z ustanovenia § 54 ods. 2 OZ a priklonil sa k výkladu, ktorý bol pre spotrebiteľapriaznivejší. Pochybnosť vyplývala zo skutočnosti, že v zmluve bol označený povinný, ako fyzická
osoba nepodnikateľ, aj ako podnikateľ. Spotrebiteľ (povinný) sa tak mohol dôvodne domnievať, že
jeho podnikateľské označenie je dôležité pre dodávateľa (oprávneného) z hľadiska jeho solventnosti

a možnosti splácať poskytnutý úver. Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť
povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere, aj s poukazom na to, že
je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (nie aj tovaru alebo služieb, ktoré by sa mali obstarať).
Neuvedenie účelu, na ktorý boli poskytnuté peňažné prostriedky v zmluve o úvere, nemôže bez ďalšieho
zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 OZ,

týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku. Je na veriteľovi, aby preukázal, že sa jedná o iný, nespotrebiteľský úver, úprava ktorého
by sa mala sa riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno
ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné
podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv.
neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí
právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv.

spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ
zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom.

Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu ako celku.

Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo

značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom
na obsah ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti
spotrebiteľ dovolával.

Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú
zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto
podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by
súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy,

pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 OZ
obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje
za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ v § 53 ods. 4 písm. r)
aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala

účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená
zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako
je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobuna rozhodcovský súd. Vybraný rozhodcovský súd pritom pritom vôbec neaplikoval špecifickú úpravu
spotrebiteľských vzťahov. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, keďže spotrebiteľ
do nej nemohol zasiahnuť, navyše bola obsahovou súčasťou všeobecných podmienok povinného o

ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek deklarácie opaku v
zmluve. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia,
avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon
obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom vedených na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe

exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.

Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 18. uzatvorenej Zmluvy o úvere je
v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného
zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Keďže rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností

z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky
nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný.

Súd na základe uvedeného v súlade s ust. § 45 ZRK a § 57 ods. 2 EP exekúciu zastavil.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie o tom kto a v akej výške (v prípade ich uplatnenia) bude povinný tieto trovy
znášať, rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Rožňava minimálne v troch rovnopisoch.

Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.