Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/468/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512217722
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512217722.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, Bratislava, proti
povinnému: O. C., D.. XX.XX.XXXX, O. D..XXXX/X, XXX XX N., vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti na sumu 509,78
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa

08.10.2012, č.k. 36Er 5664/2012-11, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.10.2012, č.k. 36Er
5664/2012-11, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V zo dňa 08.10.2012, č.k. 36Er 5664/2012-11, zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa návrhu oprávneného exekučným titulom

je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.
s., zo dňa 16.03.2011, sp. zn. SR 00318/11. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol
dňa 16.04.2010, uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej iba „zmluvy“). Súd prvého stupňa
skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
iba „Exekučného poriadku“) a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba

„Občianskeho zákonníka“).

Predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský, nakoľko
povinného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti a oprávneného možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu
je teda potrebné brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom
zákonníku a najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je
obsiahnutá v § 53 Občianskeho zákonníka a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa.

Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba „smernice“), vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa
v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o

vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.Zmluva je zabezpečená blankozmenkou vystavenou dňa 16.04.2010, kde povinný vystupuje ako
vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 24.10.2010 zmenku povinného v zmysle
dohody o vyplnení zmenky na sumu 914,87 eur s dátumom začatia úročenia dňa 26.09.2010 a túto

povinnému predložil na zaplatenie. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá v čl. 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorej v zmenke nie je vyplnená zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite.

Ustanovenie zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, nakoľko táto nebola individuálne dohodnutá, t. j. bola vopred navrhnutá a
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky a toto zmluvné ujednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa, ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej dohody
o vyplnení zmenky.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Exekučný titul zaväzuje povinného okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi

účastníkmi vo výške 0,25 % denne. Súd takúto dohodu týkajúcu sa zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, považuje za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá
je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie zmluvy týkajúceho sa dohodnutého zmenkového úroku vo výške
91,25 % ročne je s ohľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné považovať za neplatné

podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

V zákonnej lehote podal oprávnený proti predmetnému uzneseniu odvolanie z dôvodu, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej iba „zákon o rozhodcovskom konaní“). Exekučný súd v konaní o vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách a zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore o obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Procesnou vadou je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze
príslušnej danej normy (in concreto § 52 Občianskeho zákonníka). V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.Súdmusípriposúdenívzťahuakospotrebiteľskéhomaťnapevnoustálené,žefyzickáosoba,
ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je skutočne spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi
neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti
má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada
vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd

v zmysle § 221 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“) napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie postupoval správne, keď preskúmaval rozhodcovský rozsudok z
hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Účinky
materiálnej právoplatnosti rozhodcovského súdu podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je totiž
potrebné na účely § 45 uvedeného zákona vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je

pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. Ustanovenie
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné považovať za zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje
exekučnému súdu jeho preskúmanie.

Exekučné konanie sa začalo dňa 14.05.2012 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
spísaného formou zápisnice pred súdnym exekútorom (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku); exekučným

titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s., zo dňa 16.03.2011, sp. zn. SR 00318/11 („rozhodcovský rozsudok“). Uvedeným
rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) dlžnú sumu vo výške 914,87 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 914,87 eur odo dňa 26.09.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy

914,87 eur odo dňa 29.10.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 265,12
eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Hoci súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predovšetkým z dôvodu, že zmluva obsahuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú
okresný súd videl v (individuálne nedohodnutej) dohode o vyplnení zmenky, ako aj ustanovenie, ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na potrebu prioritného skúmania právomoci
rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul.

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v
zmysle jeho nezáväznosti. Ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne, rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom.

V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie
(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné

rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného
právneho vzťahu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že predmetný právny vzťah medzi
oprávneným a povinným je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský, nakoľko povinného možno s určitosťou
považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení

zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
a oprávneného možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Pripreskúmavaníexekučnéhotitulusozákonomodvolacísúdzameralsvojupozornosťnarozhodcovský

rozsudok, pričom zistil, že v čl. 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej iba „obchodné
podmienky“) je upravená rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahuformulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Obchodné podmienky, odhliadnuc, alebo
s prihliadnutím na veľkosť písmen textu, čo vytvára celý text nečitateľným, podľa obsahu čl. 15.

obchodných podmienok dokazujú, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, ale „núti“
klienta podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa názoru odvolacieho súdu aj rozhodcovská doložka, ktorá
by formálne oprávnenému (žalobcovi) poskytovala možnosť podať žalobu na všeobecný súd, alebo
rozhodcovský súd, keďže iniciovanie sporu zo strany povinného je možné hodnotiť viac menej iba v

akademickej rovine. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v drvivej väčšine veriteľ, ktorý môže
založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 15. obchodných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím je v rozpore so smernicu. Súd svoj názor oprel o
to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V
predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko
jej súčasťou sú aj obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď
ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Podľa
názoru odvolacieho súdu pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením

zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky
proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne
používanúoprávnenýmakododávateľom,ktorejtextvzhľadomnaveľkosťahustotupísmajenečitateľný
a neprehľadný. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom
akosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovalitakútoprávomoc.Vporovnanísostatnými

zmluvnými podmienkami je tak význam rozhodcovskej doložky osobitný.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady
nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice. Dojednanie rozhodcovskej
doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu,
že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského

práva a smernica. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je
poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany
aký stanovuje smernica. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vnútroštátnou úpravou
spotrebiteľského práva a v rozpore so smernicou.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé. V zmysle prílohy smernice ods. 1 písm. q) ide o podmienky, ktorých
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet
neprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách.Tentovýpočetjezostranyzákonodarcuneustále
dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto

výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý okruh
občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu,

ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupinazmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti
ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s
predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy

spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez
ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, či došlo k voľbe práva, alebo
či sa jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka.

Nakoľkoprávomocrozhodcovskéhosúdu,ktorývydalrozhodcovskýrozsudok,jezaloženánaneplatnom
právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu

pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a
nie je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvostupňový i odvolací súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu

„rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu krajský súd má za to, že nebolo ďalej potrebné
zaoberať sa neprijateľnou zmluvnou podmienkou v podobe (individuálne nedohodnutej) dohody o
vyplnení zmenky, ako aj ustanovením zmluvy o zmenkovom úroku, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vôbec vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným

titulom. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne, podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.